Na ostrie noža

Popis záchrannej akcie z cyklu Príbehy leteckých záchranárov spod Vysokých Tatier LZZS ATE Poprad. Autor Pavol Svetoň.

Jesenná vychádzka

Hrebene Západných Tatier najmä v jesennom období, keď aj maliari závidia prírode akými farbami sa vie vymaľovať, sú ako stvorené na dlhé túry. Babie leto vylákalo na hrebeňovku dvojicu starších manželov z českých Koneprus v okrese Beroun. Počasie 26. septembra 2007 bolo ideálne a zážitok z výstupu na 2194 metrov vysokú Jakubinú dokonalý. Počas zostupu do Račkovho sedla začala 53 ročného P. S. pobolievať noha. Pred časom mu ju operovali.

Volanie o pomoc

Rýchlo sa zvečerievalo a dvojica zostupovala stále pomalšie. Pôvodne plánovali vrátiť ešte pred zotmením. Teraz to určite nestihnú. A nemajú ani baterku. Tma padla na dolinu, keď krátko pred 20:00 hod. zazvonil v Oblastnom stredisku HZS Západné Tatry Žiarska telefón. Manželia žiadali o pomoc. Bez svetla a s bolesťou v nohe neboli schopní zostúpiť.
Muž s pomocou záchranárov, ktorí vystúpili až k Račkovým plesám, sa pokúsil pomaly zostupovať. Bolesť v operovanej nohe bola stále silnejšia. Prešla polnoc. Približne pol hodinu po polnoci záchranári požiadali o pomoc vrtuľník LZZS. Nevedeli že posádka je na polnočnom sekundárnom lete, že preváža pacienta do ružomberskej vojenskej nemocnice.

Nočné videnie

Pilota Jánosa Bóka, lekára Mareka Rigdu a záchranára Milana Penxu správa zastihla v Ružomberku. Posádka sa rýchlo rozhodla. Nočnú tmu zmierňoval mesiac. Počasie bolo také akurát. Krátky brífing, treba preštudovať mapu Západných Tatier a Račkovej doliny, nastaviť kurz, navigáciu GPS a o chvíľu sa rozbiehajú motory stroja. Okuliare na nočné videnie využívajú zvyškové svetlo z hviezd, mesiaca, osvetlenia miest a dedín, automobilov na cestách. János Bók sa orientuje bez problémov. Nalietava do Račkovej doliny, pomaly stúpa k Račkovým plesá. V zelenom poli okuliarov zreteľne vidí stromy, kamene, horský potok, ktorý preteká dolinou.

Značenie svetlami

Záchranári, keď dostali správu, že vrtuľník im priletí na pomoc, bez meškania vyhľadali a svetlami vyznačili pristávaciu plochu. Päť minút pred pol druhou v noci posádka bezpečne pristáva v doline. Len päť minút trvá nakladanie pacienta a potom krátkych dvadsať minút na heliport popradskej nemocnice. Záchranári z HZS potom pomaly schádzajú s manželkou zraneného turistu do údolia. Záchranná akcia sa končí o štvrtej hodine ráno.
Bola to prvá záchranná akcia vo vysokohorskom teréne na Slovensku, na ktorej boli použité okuliare na nočné videnie i prvá nočná v Západných Tatrách, kde výborne spolupracovali obe záchranné služby. Posádka vrtuľníka sa ešte v tú noc vrátila na popradské letisko. Po nočnom lete si musela oddýchnuť. Uvoľniť nervy vypäté na najvyššiu možnú mieru. Riziko havárie vždy ako Damoklov meč visí nad každým záchranným letom.

Dráma nekončí

Kým pilot János Bók vyspával rušnú noc zastúpil ho kolega Ján Rušin. Predpoludnie bolo pokojné. Nič mimoriadne sa nestalo. Marek Rigda ospalým hlasom informoval dispečing o nočnom lete. O jednej popoludní János Bók vymenil Ján Rušina. Len čo sa za nim zavreli dvere zazvonil telefón. Na Gerlachu, v Batizovskej próbe, spadol slovenský turista. Prvé správy boli zlé. Pošmykol sa na snehu a strmým žľabom padal údajne asi 400 metrov. Je ťažko zranený. Horská záchranná služba potrebuje rýchlu pomoc.

Zachraňujeme ďalšieho turistu

O chvíľu zavrčia motory vrtuľníka. Posádka letí na miesto nehody. Pilot pomaly stúpa z Batizovskej doliny do Batizovskej próby. Vietor do žľabov vháňa kúdole hmly. Chvíľu je vidieť skalnatý terén a o chvíľu sa hrdzavé trávy a mokré skaly zahalia bielou tmou. Hore v próbe nad miestom, ktorému horskí vodcovia vravia Počuvaj je zhodou okolnosti horský záchranár. Posádka sa s nim snaží nadviazať kontakt.
„Kde si?“, pýta sa lekár. „Postav sa z pohľadu pilota a navádzaj nás. Vpravo, vľavo, hore, vyššie. Rozumel si?“.
Komunikácia viazne. Nízka oblačnosť straší pilota, varuje. Tu nikto nemôže a ani nesmie dokazovať svoju odvahu. Každý neopatrný pohyb stroja v úzkom priestore, ktorý počas niekoľkých sekúnd môže uzavrieť biela hmla sa môže skončiť tragicky. Pilot v rozhodujúcej chvíli môže stratiť orientáciu a už sa nikdy nevráti na letisko.
„Ja som vyššie“, ozve sa vo vysielačke záchranár.

Nemôžeme ho zachrániť

Vietor opäť zaháňa do žľabu chuchvalce mrakov. Niekde tam trochu vyššie pod ich dolnou hranicou je zranený turista. Pilot sa v okamihu rozhoduje. „Tam nejdeme. Končíme. Vraciame sa“, počuť vo vysielačke.
Posádka informuje dispečera HZS o počasí i o tom, že nemôže na mieste nehody vysadiť lekára. Ešte niekoľko informácií a rodí sa plán B. Do Batizovskej doliny vyvezieme záchranárov a materiál. Posádka vrtuľníka sa vracia na popradské letisko. Tankuje palivo. Znovu letí. Šiesty i siedmy raz. Vyváža ľudí i technický materiál.

Posledná nádej

Záchranári vystupujú v strmej próbe k turistovi. Poskytujú mu prvú pomoc, balia ho, ukladajú na nosidlá a pomaly spúšťajú do doliny. Je to ťažká, únavná práca. Posádka vrtuľníka čaká na zavolanie. Hodinová ručička preskakuje sedemnástu hodinu, keď sa vo vysielačke ozve hlas. „Môžete letieť pre Poliaka?“.

Ďalší zranený

„Môžeme“. Vrtuľník opäť štartuje. Nalietava do dolnej časti Batizovskej próby. Záchranár Milan Penxa pomaly spúšťa k turistovi lekára. Ešte dva metre, meter a je dole.
„Letíme preč. Zatvára sa to“, počuť v slúchadlách pilota. Motory Agusty zavijú lanko navijaka rýchlo stúpa hore. Lekár zostáva dole. Vrtuľník sa stráca za hustnúcou hmlou. Záchranári musia pokračovať ťažkej práci. Inej cesty niet. Pilot pristáva na heliporte vo Vyšných Hágoch. Počasie sa zhoršuje. Už nezasiahne. Turistu a záchranárov čaká dlhá cesta do popradskej nemocnice.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *