{"id":10157,"date":"2023-02-11T00:50:27","date_gmt":"2023-02-10T23:50:27","guid":{"rendered":"https:\/\/www.euroekonom.sk\/?p=10157"},"modified":"2024-05-13T14:57:45","modified_gmt":"2024-05-13T12:57:45","slug":"scholastika-tomas-akvinsky-a-jeho-dielo","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/scholastika-tomas-akvinsky-a-jeho-dielo\/","title":{"rendered":"Scholastika, Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd a jeho dielo"},"content":{"rendered":"

Vznik scholastiky spad\u00e1 do obdobia 13. a\u017e 16. storo\u010dia. Scholastika vznikla z gr\u00e9ckeho slova scholastikos, \u010do v preklade znamen\u00e1 „\u0161kolsk\u00fd“. Predstavitelia sa naz\u00fdvaj\u00fa scholastici, ktor\u00ed sa usilovali racion\u00e1lne od\u00f4vodni\u0165 a systematizova\u0165 kres\u0165ansk\u00fa vierouku. Vyu\u017e\u00edvali na to my\u0161lienky antickej filozofie (najm\u00e4 Plat\u00f3na a Aristotela, ktor\u00e9ho n\u00e1zory scholastika prisp\u00f4sobovala svojim cie\u013eom). Scholastika m\u00e1 tri etapy:[1]<\/a><\/p>\n

Rozdelenie scholastiky<\/h2>\n

Scholastika patr\u00ed medzi ekonomick\u00e9 te\u00f3rie<\/a> a del\u00ed sa na:<\/p>\n

    \n
  1. rann\u00e1 scholastika <\/strong>\u2013 sa vyzna\u010dovala tzv. sporom o univerz\u00e1lie – univerz\u00e1lie \u2013 to s\u00fa v\u0161eobecn\u00e9 pojmy. \u010cas\u0165 filozofov zast\u00e1vala nomin\u00e1lne pojmy (nominalizmus \u2013 najsk\u00f4r bol svet a potom sme tomu my pridali pojmy) a \u010das\u0165 re\u00e1lne (realizmus \u2013 najsk\u00f4r boli men\u00e1 a tie za\u010dali prira\u010fova\u0165 ku konkr\u00e9tnym men\u00e1m). H\u00e1daj\u00fa sa \u010do bolo sk\u00f4r. (nominalizmus \u2013 n\u00f3me = meno)<\/li>\n
  2. vrcholn\u00e1 scholastika <\/strong>\u2013 sa vyzna\u010dovala \u010dinnos\u0165ou mn\u00ed\u0161skych r\u00e1dov (Franti\u0161k\u00e1nsky, Dominik\u00e1nsky), snaha o oddelenie filozofie a teol\u00f3gie, prenikanie nov\u00fdch my\u0161lienkov\u00fdch pr\u00fadov. Predstavite\u013eom je Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd.<\/li>\n
  3. neskor\u00e1 scholastika <\/strong>\u2013 sa vyzna\u010duje nov\u00fdmi objavmi ako s\u00fa napr\u00edklad sk\u00famanie gravit\u00e1cie, te\u00f3rie pohybu, … Neskor\u00e1 scholastika s\u00favis\u00ed s n\u00e1stupom novoveku<\/li>\n<\/ol>\n

    Opis vtedaj\u0161ej doby<\/h2>\n

    Spolo\u010dnos\u0165 tohto obdobia sp\u00e1jali trad\u00edcie, zvyky a centr\u00e1lna vl\u00e1dnuca autorita. Vtedaj\u0161ia spolo\u010dnos\u0165 bola rozdelen\u00e1 na:<\/p>\n

      \n
    1. nevo\u013en\u00edkov<\/li>\n
    2. \u0161\u013eachtu<\/li>\n
    3. kr\u00e1\u013eovsk\u00fa rodinu<\/li>\n
    4. c\u00edrkev<\/li>\n<\/ol>\n

      V\u0161etku p\u00f4du vlastnil kr\u00e1\u013e a c\u00edrkev. Kr\u00e1\u013e ju d\u00e1val do u\u017e\u00edvania \u0161\u013eachte, ktor\u00fa si t\u00fdm zaviazal ur\u010dit\u00fdmi povinnos\u0165ami. Pr\u00e1vo u\u017e\u00edva\u0165 p\u00f4du bolo dedi\u010dn\u00e9 a dedilo sa z otca na syna. Nevo\u013en\u00edci museli plati\u0165 za u\u017e\u00edvanie p\u00f4dy svojou pr\u00e1cou, \u00farodou a niekedy i peniazmi. Majetky cirkvi boli spravovan\u00e9 lep\u0161ie, ne\u017e majetky \u0161\u013eachty, preto\u017ee boli najvzdelanej\u0161\u00ed v spolo\u010dnosti. Scholastick\u00fdmi autormi boli vzdelan\u00ed mn\u00edsi, ktor\u00ed sa pok\u00fa\u0161ali aplikova\u0165 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 princ\u00edp svetsk\u00fd \u017eivot. Ich cie\u013eom nebola anal\u00fdza ekonomickej \u010dinnosti, ale vytvorenie pravidiel ekonomick\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00e9 by boli paralelou existuj\u00facich cirkevn\u00fdch dogiem. Autori t\u00fdchto pravidiel sa s\u00fastredili na vysvetlenie a zd\u00f4vodnenie postoja cirkvi k r\u00f4znym ekonomick\u00fdm javom, napr. k rozvoju obchodu, \u00fa\u017eery, at\u010f. a tak sa sna\u017eili pribl\u00ed\u017ei\u0165 u\u010denie cirkvi ekonomickej realite. Ke\u010f\u017ee myslitelia tohto obdobia neboli vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov ochotn\u00ed upusti\u0165 od prijat\u00fdch cirkevn\u00fdch dogiem, ich u\u010denie do zna\u010dnej miery nezoh\u013ead\u0148ovalo re\u00e1lny v\u00fdvoj. [2]<\/a><\/p>\n

      Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd<\/h2>\n

      Najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed predstavite\u013e scholastiky je Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd<\/a> (1225 \u2013 1274), taliansky dominik\u00e1nsky mn\u00edch. Narodil sa v malom meste\u010dku ne\u010faleko Neapola. \u0160tudoval u benedikt\u00ednov, nesk\u00f4r na neapolskej univerzite. Po skon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadi\u00ed vst\u00fapil do dominik\u00e1nskeho r\u00e1du. Vyu\u010doval vo viacer\u00fdch talianskych mest\u00e1ch, v Par\u00ed\u017ei a v Neapoli. Zomrel vo Fossanuove pri R\u00edme. Jeho v\u00fdznamne diela s\u00fa: QUESTIONES DISPUTATAE, SUMMA CONTRA GENTILES, SUMMA THEOLOGIAE.
      \nVo svojom diele SUMMA THEOLOGICA sa zaoberal k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi ot\u00e1zkami, na ktor\u00e9 bolo potrebn\u00e9 da\u0165 v tom \u010dase odpove\u010f. Patrili k nim in\u0161tit\u00facia s\u00fakromn\u00e9ho vlastn\u00edctva, koncepcia spravodlivej ceny a \u00fa\u017eern\u00edctvo. U\u010denie cirkvi sa sna\u017eil uvies\u0165 do s\u00faladu s postupne rast\u00facou ekonomickou aktivitou tej doby. V\u00fdznam n\u00e1zorov T. Akvinsk\u00e9ho spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee dok\u00e1zal prepoji\u0165 u\u010denie cirkvi s my\u0161lienkami Aristotela.      [3]<\/a><\/p>\n

      S\u00fakromn\u00e9 vlastn\u00edctvo<\/h2>\n

      Prv\u00fdkr\u00e1t s\u00fakromn\u00e9 vlastn\u00edctvo<\/a> rozobral Plat\u00f3n, pri\u010dom z tejto te\u00f3rie vych\u00e1dzali Aristoteles a T. Akvinsk\u00fd.
      \nPlat\u00f3n tvrdil, \u017ee vl\u00e1dnuca trieda pozost\u00e1vaj\u00faca z vojakov, filozofov a ob\u010danov zaoberaj\u00facou sa hospod\u00e1rskou \u010dinnos\u0165ou, by nemala ma\u0165 s\u00fakromn\u00e9 vlastn\u00edctvo, ale malo by vznikn\u00fa\u0165 tzv. \u201ekomun\u00e1lne vlastn\u00edctvo\u201c, aby sa zabr\u00e1nilo sporom. Filozofia s\u00fa m\u00fadry, preto by mali vyd\u00e1va\u0165 z\u00e1kony a vojaci maj\u00fa udr\u017eiava\u0165 poriadok v krajine. Tak\u017ee, ke\u010f nebud\u00fa ma\u0165 s\u00fakromn\u00e9 vlastn\u00edctvo, tak nebud\u00fa ma\u0165 vlastn\u00fa rodinu a bud\u00fa sa venova\u0165 svoj\u00edm povinnostiam.
      \nAristoteles veril, \u017ee s\u00fakromn\u00e9 vlastn\u00edctvo v spolo\u010dnosti m\u00e1 u\u017eito\u010dn\u00fa funkciu a ni\u010d ho nesmie obmedzova\u0165. (\u010clovek je egoista, uspokoj\u00ed najprv svoje potreby. Prirodzen\u00e9 chyby sa daj\u00fa odstr\u00e1ni\u0165 v\u00fdchovou.)      [4]<\/a>
      \nV 13. storo\u010d\u00ed T. Akvinsk\u00fd vyu\u017eil Aristotelove my\u0161lienky a pouk\u00e1zal na to, \u017ee s\u00fakromn\u00e9 vlastn\u00edctvo neprotire\u010d\u00ed prirodzen\u00fdm z\u00e1konom. Tvrdil, \u017ee \u013eudsk\u00e1 nahota je v s\u00falade s prirodzen\u00fdmi z\u00e1konmi, oble\u010denie v\u0161ak vzniklo ako dodatok, ktor\u00fd m\u00e1 sl\u00fa\u017ei\u0165 \u010dloveku. Rovnako je to aj so s\u00fakromn\u00fdm vlastn\u00edctvom. Napriek tomu v Plat\u00f3novom duchu T. Akvinsk\u00fd po\u017eadoval chudobu a komun\u00e1lny sp\u00f4sob \u017eivota pre t\u00fdch, ktor\u00ed sa zaviazali k n\u00e1bo\u017eensk\u00e9mu \u017eivotu.<\/p>\n

      Koncepcia spravodlivej ceny<\/h2>\n

      Akvinsk\u00fd na rozdiel od modern\u00fdch ekon\u00f3mov sa pri anal\u00fdze cien nesna\u017eil ur\u010di\u0165 sp\u00f4sob, ak\u00fdm sa formuj\u00fa, alebo pochopi\u0165 ich funkciu alok\u00e1tora vz\u00e1cnych zdrojov. S\u00fastredil sa na etick\u00e9 aspekty s\u00favisiace s cenami. Skombinoval n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 myslenie s Aristotelov\u00fdmi n\u00e1zormi (sa zam\u00fd\u0161\u013eal nad vznikom pe\u0148az\u00ed a zmenami, ktor\u00e9 vyvolali pri v\u00fdmen\u00e1ch) a dospel k poznaniu, \u017ee ak sa v\u00fdmena uskuto\u010d\u0148uje na trhu s cie\u013eom uspokojenia potrieb obchoduj\u00facich str\u00e1n, je opr\u00e1vnen\u00e1. Ak v\u0161ak jednotlivci obchoduj\u00fa v snahe dosiahnu\u0165 zisk, je v\u00fdmena opr\u00e1vnen\u00e1 len vtedy, ak sa tento zisk pou\u017eije v prospech jej \u00fa\u010dastn\u00edka, na charitat\u00edvne \u00fa\u010dely, alebo na v\u0161eobecn\u00e9 blaho.<\/p>\n

      \u00da\u017eern\u00edctvo<\/h2>\n

      Postoj T. Akvinsk\u00e9ho k \u00fa\u017eern\u00edctvu, za ktor\u00e9 pokladal vyberanie \u00faroku akejko\u013evek v\u00fd\u0161ky za po\u017ei\u010danie pe\u0148az\u00ed. Jeho n\u00e1zory na \u00farok vych\u00e1dzaj\u00fa z Biblie a z u\u010denia Aristotela (ktor\u00ed pri te\u00f3rii pe\u0148a\u017en\u00e9ho hospod\u00e1rstva oboznamuje so vznikom \u00fa\u017eery, ktor\u00fa aj ods\u00fadil).T. Akvinsk\u00fd pova\u017eoval \u00farok za nie\u010do neprirodzen\u00e9, preto\u017ee po\u017ei\u010danie pe\u0148az\u00ed neprin\u00e1\u0161a nijak\u00fa dodato\u010dn\u00fa hodnotu.[5]<\/a>
      \n\u00da\u017dERA = ZNEU\u017dITIE PE\u0147AZ\u00cd = OBOHATENIE JEDNOTLIVCOV       [6]<\/a><\/p>\n

      Teol\u00f3gia a filozofia<\/h2>\n

      Pod\u013ea T. Akvinsk\u00e9ho, ak teol\u00f3gia smeruje od boha k svetu, filozofia postupuje naopak, od sveta k bohu a takto \u201eprirodzen\u00fd rozum sl\u00fa\u017ei viere\u201c. Cirkevn\u00e9 dogmy s\u00fa teda zjaven\u00fdmi pou\u010dkami, no rozum m\u00f4\u017ee zd\u00f4vodni\u0165 nielen ich \u00fa\u010delnos\u0165 a oso\u017enos\u0165, ale aj to, \u017ee hoci s\u00fa nadrozumov\u00e9, v\u00f4bec nie s\u00fa protirozumov\u00e9.[7]<\/a><\/p>\n

      Existencia dvoch pr\u00e1vd<\/h2>\n

      Akvinsk\u00fd zd\u00f4raz\u0148uje skuto\u010dnos\u0165, \u017ee viera stoj\u00ed nad rozumom a m\u00e1 pre pravdiv\u00e9 poznanie rozhoduj\u00faci v\u00fdznam. Pravda pod\u013ea neho sa vz\u0165ahuje predov\u0161etk\u00fdm k Bohu, lebo len on ju zosiela \u010dloveku nadprirodzenou cestou milosti ako predmet viery. Z\u00e1sadne neprip\u00fa\u0161\u0165a existenciu dvoch pr\u00e1vd, ako to hl\u00e1sali averroisti, preto\u017ee jedna a t\u00e1 ist\u00e1 pravda nem\u00f4\u017ee by\u0165 pre jednu a t\u00fa ist\u00fa osobu, v jednom a tom istom \u010dase z\u00e1rove\u0148 predmetom viery aj rozumov\u00e9ho poznania. Aj ke\u010f neprip\u00fa\u0161\u0165al existenciu dvoch pr\u00e1vd, predsa len rozli\u0161oval pravdy nadrozumov\u00e9 (s\u00fa to pravdy, ktor\u00e9 presahuj\u00fa \u013eudsk\u00fd rozum, ale nie s\u00fa pod\u013ea neho protirozumov\u00e9; s\u00fa to pravdy nedok\u00e1zate\u013en\u00e9 z h\u013eadiska \u013eudsk\u00e9ho rozumu, ako napr. vznik sveta bo\u017esk\u00fdm tvoren\u00edm, dogma o inkarn\u00e1cii, dogma o dedi\u010dnom hriechu, zm\u0155tvychvstan\u00ed, poslednom s\u00fade, o anjeloch a pod. (a pravdy zjavenej teol\u00f3gie, ktor\u00e9 s\u00fa predmetom prirodzenej teol\u00f3gie) s\u00fa racion\u00e1lne dok\u00e1zate\u013en\u00e9, ako napr. bo\u017eia existencia, bo\u017eia imateri\u00e1lnos\u0165, nesmrte\u013enos\u0165 \u013eudskej du\u0161e a pod.) Z toho vypl\u00fdva, \u017ee pre T. Akvinsk\u00e9ho je pravda v podstate len jedna, preto\u017ee pravda rozumu len zdokona\u013euje t\u00fa najvy\u0161\u0161iu. V jeho ch\u00e1pan\u00ed prirodzenej teol\u00f3gie je zd\u00f4raz\u0148ovan\u00fd jej filozofick\u00fd rozmer, v nej vlastne vy\u00fas\u0165uje cel\u00e1 jeho metafyzika.
      \nP\u00e4\u0165 z\u00e1kladn\u00fdch d\u00f4kazov existencie Boha:<\/p>\n