\u0160panielsko je s\u00fa\u010das\u0165ou svetadiela, ktor\u00fd sa naz\u00fdva Eur\u00f3pa a patr\u00ed medzi krajiny juhoz\u00e1padnej Eur\u00f3py. Hlavn\u00e1 \u010das\u0165 juhoz\u00e1padnej Eur\u00f3py je Pyrenejsk\u00fd polostrov, na ktorom le\u017e\u00ed \u0160panielsko spolu s Portugalskom. Rozlohou je Eur\u00f3pa druh\u00fdm najmen\u0161\u00edm svetadielom, ale po\u010dtom obyvate\u013eov je druhou naj\u013eudnatej\u0161ou \u010das\u0165ou zemegule.
\n\u0160panielsko m\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ie pr\u00edjmy z cestovn\u00e9ho ruchu spomedzi v\u0161etk\u00fdch eur\u00f3pskych kraj\u00edn. Zl\u00e9 meno \u0160panielsku rob\u00ed teroristick\u00e1 organiz\u00e1cia ETA, ktor\u00e1 vyhlasuje, \u017ee Baskovia s\u00fa samostatn\u00fd n\u00e1rod s bohatou hist\u00f3riou siahaj\u00facou a\u017e do r\u00edmskych \u010dias.<\/p>\n
\u0160panielsko, alebo \u0160panielske kr\u00e1\u013eovstvo je krajina, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza v juhoz\u00e1padnej Eur\u00f3pe a zaber\u00e1 p\u00e4\u0165 \u0161est\u00edn plochy Pyrenejsk\u00e9ho polostrova. Od africk\u00e9ho svetadielu ho na juhu odde\u013euje Gibralt\u00e1rsky prieliv. Jeho pevnina hrani\u010d\u00ed na juhu a v\u00fdchode so Stredozemn\u00fdm morom, na severe hrani\u010d\u00ed s Franc\u00fazskom, na severoz\u00e1pade ho obm\u00fdva Biskajsk\u00fd z\u00e1liv a na z\u00e1pade s Atlantick\u00fdm oce\u00e1nom a Portugalskom. K \u00fazemiu \u0160panielska patria aj Bale\u00e1rske ostrovy v Stredozemnom mori a Kan\u00e1rske ostrovy v Atlantickom oce\u00e1ne pri pobre\u017e\u00ed Afriky.
\nN\u00e1zov krajiny sa pou\u017e\u00edva od roku 1516, ke\u010f spojen\u00edm Arag\u00f3nska a Kast\u00edlie vznikol dne\u0161n\u00fd \u0161t\u00e1t. Vlastn\u00fd n\u00e1zov Espa\u00f1a vych\u00e1dza z latinsk\u00e9ho n\u00e1zvu r\u00edmskej provincie Hispania.<\/p>\n
Existencia \u010dloveka na Pyrenejskom polostrove je dok\u00e1zan\u00e1 u\u017e v star\u0161ej dobe kamennej. Najstar\u0161ie archeologick\u00e9 n\u00e1lezy poch\u00e1dzaj\u00fa z doby stredn\u00e9ho paleolitu objaven\u00e9 v jaskyni Altamira, ktor\u00e9 boli vytvoren\u00e9 pribli\u017ene pred 15 000 rokmi. Iberovia, pod\u013ea ktor\u00fdch dostal Pyrenejsk\u00fd (Ibersk\u00fd) polostrov svoje pomenovanie, pri\u0161li okolo roku 2000 pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom zo severnej Afriky a usadili sa na juhu a na v\u00fdchodnom pobre\u017e\u00ed.
\nOd 8. storo\u010dia sa polostrov dost\u00e1val pod \u010doraz silnej\u0161\u00ed vplyv arabskej civiliz\u00e1cie. \u0160panielsky \u0161t\u00e1t sa formoval od 11. storo\u010dia. Okolo roku 1085 u\u017e existovali okrem Arag\u00f3nskeho a in\u00fdch, aj Kast\u00edlske a Le\u00f3nske kr\u00e1\u013eovstvo. Kres\u0165ania sa b\u00farili proti arabskej nadvl\u00e1de a na \u010dele s panovn\u00edkmi arag\u00f3nskeho a kast\u00edlskeho kr\u00e1\u013eovstva za\u010dali dob\u00fdja\u0165 sp\u00e4\u0165 svoju zem. Do polovice 13. storo\u010dia si kres\u0165ania podmanili cel\u00fd polostrov. V roku 1230 sa dovtedy samostatn\u00e9 kr\u00e1\u013eovstv\u00e1 Kast\u00edlie a Le\u00f3nu spojili a nast\u00fapil ve\u013ek\u00fd hospod\u00e1rsky a kult\u00farny rozmach kres\u0165ansk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ku ktor\u00fdm sa postupne prid\u00e1vali \u010fal\u0161ie.
\nNajsl\u00e1vnej\u0161ia doba \u0160panielska nastala takmer hne\u010f po tom, \u010do sa podarilo vyhna\u0165 posledn\u00e9 Maury z krajiny v roku 1492. Zjednotenie \u0160panielska umo\u017enil sob\u00e1\u0161 kr\u00e1\u013ea Ferdinada II. Arag\u00f3nskeho s Izabelou I. Kast\u00edlskou, a pr\u00e1ve t\u00edto dvaja vyslali Kolumba na cestu do Nov\u00e9ho sveta.
\nV prvej polovici 16. storo\u010dia si \u0160panieli podrobili ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 Ameriky a v \u00c1zii si podrobili Filip\u00edny. \u0160panielsko spolu s Portugalskom sa stali jedn\u00fdch z najbohat\u0161\u00edch \u0161t\u00e1tov v Eur\u00f3pe. V tomto obdob\u00ed sa za\u010dala vojna s Anglickom a Nizozemskom, ale tie\u017e so stavovoskou opoz\u00edciou doma aj v kol\u00f3ni\u00e1ch. Obyvate\u013estva v d\u00f4sledku vojen a vys\u0165ahovalectvom do Ameriky st\u00e1le ub\u00fadalo. Jeho po\u010det v druhej polovici 17. storo\u010dia dosahoval sotva polovicu obyvate\u013estva zo za\u010diatku 16. storo\u010dia. V hospod\u00e1rstve \u0160panielska sa v\u0161ak toto obdobie pova\u017euje za tzv. Zlat\u00fd vek. Zlato a striebro z Ameriky sl\u00fa\u017eilo najm\u00e4 na financovanie vojen a kr\u00e1\u013eovskej koruny. Drah\u00e9 kovy zo \u0161panielskych kol\u00f3ni\u00ed pr\u00fadili do \u010fal\u0161ej industrializ\u00e1cie oblast\u00ed Eur\u00f3py.
\nVojny s Anglickom v 18. storo\u010d\u00ed ekonomiku \u0160panielska zoslabovali. Napoleonsk\u00e9 vojny v Eur\u00f3pe vyvolali n\u00e1rodnooslobodzovacie hnutie v \u0161panielskych kol\u00f3ni\u00e1ch v Amerike. Od roku 1811 do roku 1825 sa spod \u0161panielskej nadvl\u00e1dy oslobodili v\u0161etky americk\u00e9 kol\u00f3nie. Pr\u00ed\u010diny por\u00e1\u017eky \u0160panielov v kol\u00f3ni\u00e1ch spo\u010d\u00edvali v zastaranej forme vl\u00e1dy, ako aj vplyvom my\u0161lienok Ve\u013ekej franc\u00fazskej revol\u00facie.
\nV druhej polovici 19. storo\u010dia pokra\u010dovali vn\u00fatorn\u00e9 ozbrojen\u00e9 konflikty o moc, revolu\u010dn\u00e9 hnutia, rozpory medzi \u0160panielmi a Katal\u00e1ncami, vzbury a nepokoje, vojna s USA, kde \u0160panielsko stratilo svoje kol\u00f3nie Kubu, Portoriko a Filip\u00edny. Tie\u017e tu boli snahy o vyhl\u00e1senie republiky. Koncom 19. storo\u010dia a za\u010diatkom 20. storo\u010dia sa roz\u0161\u00edrila priemyseln\u00e1 v\u00fdroba v Baskicku a Katal\u00e1nsku, a t\u00fdm sa stali hospod\u00e1rsky najvyspelej\u0161\u00edmi oblas\u0165ami \u0160panielska.
\n\u0160panielsko po\u010das 1. svetovej vojny bolo neutr\u00e1lne. V tomto \u010dase vzniklo mnoho nov\u00fdch priemyseln\u00fdch z\u00e1vodov. Po skon\u010den\u00ed vojny mnoho priemyseln\u00fdch z\u00e1vodov zaniklo, z d\u00f4vodu neschopnosti odol\u00e1va\u0165 konkurencii na svetov\u00fdch trhoch. V rokoch 1923 \u2013 1930 bola zaveden\u00e9 vojensk\u00e1 diktat\u00fara. V \u010fal\u0161\u00edch rokoch 1936 \u2013 1939 nastala ob\u010dianska vojna, v ktorej zv\u00ed\u0165azil gener\u00e1l Francisco Franco, ktor\u00fd nastolil v krajine diktat\u00faru. Stal sa do\u017eivotn\u00fdm vodcom. Viac \u0161t\u00e1tov uznalo jeho vl\u00e1du u\u017e predt\u00fdm.
\nF. Franco na za\u010diatku 2. svetovej vojny vyhl\u00e1sil neutralitu \u0160panielska, do roku 1942 \u0160panielsko spolupracovalo s Nemeckom a potom aj s USA. Po skon\u010den\u00ed vojny bolo frankistick\u00e9 \u0160panielsko politicky bojkotovan\u00e9. V roku 1955 bolo \u0160panielsko prijat\u00e9 do OSN a Frankova diktat\u00fara sa zmiernila. Skon\u010dila izol\u00e1cia \u0161t\u00e1tu a vl\u00e1da pod vplyvom intelektu\u00e1lov dosiahla hospod\u00e1rsky rast. Tento hospod\u00e1rsky rast trval do za\u010diatku 70-tych rokov 20. storo\u010dia a v tomto \u010dase sa najm\u00e4 rozv\u00edjala oblas\u0165 hlavn\u00e9ho mesta Madrid. K hospod\u00e1rskemu \u00faspechu prispelo hlavne otvorenie sa ekonomiky zahrani\u010dn\u00e9ho kapit\u00e1lu, v\u00fdvoz lacn\u00fdch pracovn\u00fdch s\u00edl a rozvoj cestovn\u00e9ho ruchu.
\nV roku 1975 po smrti F. Franca a n\u00e1sledn\u00fdch politick\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch, ktor\u00e9 sa konali vo roku 1979, sa \u0160panielsko stalo kon\u0161titu\u010dnou monarchiou na \u010dele s kr\u00e1\u013eom Juanom Carlosom I. \u010clensk\u00fdm \u0161t\u00e1tom E\u00da sa stalo v roku 1986. Od tohto obdobia za\u010dala druh\u00e1 ve\u013ek\u00e1 hospod\u00e1rska konjunkt\u00fara, ktor\u00e1 trvala do konca 20. storo\u010dia.<\/p>\n
Vn\u00fatrozemie vyp\u013a\u0148a such\u00e1 n\u00e1horn\u00e1 plo\u0161ina Meseta, ktor\u00fa Kast\u00edlske vrchy rozde\u013euj\u00fa na dve \u010dasti. z nich najm\u00e4 na ju\u017en\u00fa \u010das\u0165, La Mancha, ktor\u00e1 je ve\u013emi such\u00e1, takmer ako polop\u00fas\u0165. Na juhu ohrani\u010duje Mesetu pohorie Sierra Morena. Pri severnom pobre\u017e\u00ed sa nach\u00e1dzaj\u00fa Kant\u00e1brijsk\u00e9 vrchy. Celkom na juhu le\u017e\u00ed pohorie Sierra Nevada a jeho vrch Mulhac\u00e9n je najvy\u0161\u0161\u00ed vrch \u0161t\u00e1tu. Od Franc\u00fazska a Andorry, a t\u00fdm aj od ostatnej Eur\u00f3py, odde\u013euj\u00fa krajinu \u0165a\u017eko pr\u00edstupn\u00e9 Pyreneje. N\u00ed\u017ein sa tu nach\u00e1dza ve\u013emi m\u00e1lo, iba medzi Sierrou Nevadou a Sierrou Morenou sa rozprestiera naj\u00farodnej\u0161ia \u010das\u0165 krajiny, ktor\u00e1 sa naz\u00fdva Andal\u00fazska n\u00ed\u017eina, ktorou pretek\u00e1 rieka Guadalquivir.<\/p>\n
Na severe maj\u00fa pobre\u017en\u00e9 a ni\u017e\u0161ie polo\u017een\u00e9 oblasti v\u00e4\u010d\u0161inu roka ve\u013emi pr\u00edjemen\u00e9 po\u010dasie, s vlhk\u00fdm vzduchom, aj ke\u010f s \u010dast\u00fdmi da\u017e\u010fami najm\u00e4 na jar a v jeseni a s menej \u010dast\u00fdmi letn\u00fdmi da\u017e\u010fami a b\u00farkami. Sneh a mierny mr\u00e1z tu netrvaj\u00fa dlho. V \u00fadoln\u00fdch pobre\u017en\u00fdch oblastiach je skoro ve\u010dn\u00e1 jar. Naproti tomu vo vrchoch b\u00fdvaj\u00fa na jar hust\u00e9 a studen\u00e9 hmly, v lete such\u00e9 hor\u00fa\u010davy, u\u017e v jeseni sneh a siln\u00e9 mrazy a \u010dast\u00e9 b\u00farky po cel\u00fd rok.<\/p>\n
V prvej polovici 20. storo\u010dia \u0160panielsko patrilo k zaostal\u00fdm agr\u00e1rnym eur\u00f3pskym \u0161t\u00e1tom. Tak\u00fdmi typick\u00fdmi znakmi bolo zasahovanie \u0161t\u00e1tu do riadenia ekonomiky a \u00fasilie o maxim\u00e1lnu hospod\u00e1rsku sebesta\u010dnos\u0165.
\nOd 60-tych rokov 20. storo\u010dia ekonomika zaznamenala jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch rastov spomedzi \u0161t\u00e1tov v Eur\u00f3pe. Podiel sa na svetovej priemyselnej v\u00fdrobe zv\u00fd\u0161il na 1,5 %. Zasl\u00fa\u017eil sa na tom najm\u00e4 vysok\u00fd pr\u00edliv zahrani\u010dn\u00e9ho kapit\u00e1lu. Po vstupe do E\u00da nast\u00e1va druh\u00e1 hospod\u00e1rska konjunkt\u00fara \u0161panielskej ekonomiky. Odvetvia textiln\u00e9ho, automobilov\u00e9ho, elektronick\u00e9ho a farmaceutick\u00e9ho priemyslu z\u00edskavaj\u00fa \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdznam.
\n\u0160panielsko je vyspelou priemyselnou eur\u00f3pskou krajinou<\/a>. Ekonomika \u0160panielska patr\u00ed k desiatim najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm na svete, aj ke\u010f ani ju neobi\u0161la glob\u00e1lna hospod\u00e1rska kr\u00edza. V 1. \u0161tvr\u0165roku 2009 \u0161panielska ekonomika za\u017eila najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed pokles za posledn\u00e9 polstoro\u010die.
\n\u0160panielsko je priemyselno-po\u013enohospod\u00e1rskym \u0161t\u00e1tom. M\u00e1 z\u00e1soby nerastn\u00e9ho bohatstva, \u010do mu umo\u017e\u0148uje rozvi\u0165 priemysel aj napriek tomu, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161inu vy\u0165a\u017een\u00fdch surov\u00edn vyv\u00e1\u017ea.
\nProbl\u00e9mom \u0161panielskej ekonomiky zost\u00e1va pomal\u00e9 zvy\u0161ovanie produktivity pr\u00e1ce, \u010do okrem in\u00e9ho je aj d\u00f4sledkom nedostato\u010dn\u00fdch v\u00fddavkov na vedu, v\u00fdskum a v\u00fdvoj. \u010co sa t\u00fdka produktivity pr\u00e1ce je \u0160panielsko na posledn\u00fdch miestach v r\u00e1mci E\u00da.
\nV \u0160panielsku dominuje sektor slu\u017eieb a v\u00fdroba, ale aj po\u013enohospod\u00e1rstvo, najm\u00e4 pestovanie ovocia a zeleniny, v\u00fdroba olivov\u00e9ho oleja a v\u00edna, a cestovn\u00fd ruch. Tieto oblasti mu prin\u00e1\u0161aj\u00fa ve\u013ek\u00e9 zisky. Cestovn\u00fd ruch je v \u0160panielsku ve\u013emi rozvinut\u00fd. Najnav\u0161tevovanej\u0161ie s\u00fa najm\u00e4 Bale\u00e1ry a Kan\u00e1rske ostrovy, ktor\u00e9 nav\u0161tevuj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou zahrani\u010dn\u00ed hostia. Na t\u00fdchto ostrovoch je hust\u00e1 sie\u0165 hotelov a rekrea\u010dn\u00fdch zariaden\u00ed. Na kontinente patria medzi najnav\u0161tevovanej\u0161ie z\u00e1mky zo 14. a 15. storo\u010dia, ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fahrnne ozna\u010dovan\u00e9 term\u00ednom Alc\u00e1zar.<\/p>\nCestovn\u00fd ruch<\/h2>\n