N\u00e1zorov\u00e9 koncepcie a pr\u00edstupy v oblasti strategick\u00e9ho riadenia<\/a> ovplyvnili tieto my\u0161lienkov\u00e9 smery a osobnosti:<\/p>\n Ansoff<\/strong> tvrd\u00ed, \u017ee strategick\u00e9 riadenie mus\u00ed ud\u00e1va\u0165 smer riaden\u00fdm \u010dinnostiam. A d\u00e1va prednos\u0165 cie\u013eovej orient\u00e1cii. Racion\u00e1lne pl\u00e1novanie je s\u00fastreden\u00e9 na navrhovanie a formulovanie dosiahnute\u013en\u00fdch cie\u013eov. V\u00fdchodiskom je ur\u010denie poslania a z\u00e1kladn\u00fdch cie\u013eov podniku, pre kt. sa stanovuj\u00fa variantn\u00e9 strat\u00e9gie. V\u00fdber vhodnej strat\u00e9gie sa uskuto\u010d\u0148uje pod\u013ea hodnotenia pr\u00edle\u017eitosti a hrozieb v externom okol\u00ed a s\u00edl a slabost\u00ed v internom okol\u00ed podniku.<\/p>\n Pl\u00e1novanie ako proces riaden\u00e9ho spozn\u00e1vania prip\u00fa\u0161\u0165a, \u017ee je n\u00e1ro\u010dn\u00e9 predv\u00edda\u0165 bud\u00face extern\u00e9 a intern\u00e9 prostredie. Skuto\u010dn\u00e9 spozn\u00e1vanie sa deje v praxi, v prostred\u00ed re\u00e1lnych probl\u00e9mov a re\u00e1lnych os\u00f4b. Mana\u017e\u00e9r s t\u00fdmto \u0161t\u00fdlom nikdy nie je spokojn\u00fd so s\u00fa\u010dasn\u00fdm stavom, preto strategick\u00fd rozvoj je proces neust\u00e1leho zdokona\u013eovania.<\/p>\n Logick\u00fd inkrementalizmus ako my\u0161lienkov\u00fd smer dospieva k n\u00e1zoru, \u017ee pl\u00e1novan\u00e1 implement\u00e1cia strat\u00e9gie z bodu A do bodu Z je len il\u00fazia. Pod\u013ea tohto pr\u00edstupu sa realita strategick\u00e9ho myslenia<\/a> a riadenia sklad\u00e1 nielen z cie\u013eov, ale aj z \u013eud\u00ed, to znamen\u00e1 pripusti\u0165, \u017ee pracovn\u00edci podniku maj\u00fa svoje vlastn\u00e9 ciele a pre\u017e\u00edvaj\u00fa vlastn\u00fd proces spozn\u00e1vania.<\/p>\n Spont\u00e1nna strat\u00e9gia u\u010d\u00ed, \u017ee ak ch\u00fdba dostatok cie\u013eovej a procesnej orient\u00e1cie, je nutn\u00e9 reagova\u0165 pru\u017en\u00fdm sp\u00f4sobom na n\u00e1hodne vznikaj\u00face udalosti. Hlavn\u00fd predstavite\u013e Mintzberg tvrd\u00ed, \u017ee strategick\u00fd rozvoj podniku pozost\u00e1va z pru\u017enej strat\u00e9gie, ktor\u00e1 sa spont\u00e1nne vyn\u00e1ra, objavuje a podniky s\u00fa prekvapen\u00e9 v\u00fdvojov\u00fdmi trendmi, reaguj\u00fa na ne ne\u0161trukt\u00farovan\u00fdm sp\u00f4sobom a u\u010dia sa na svojich chyb\u00e1ch.<\/p>\n Teoretick\u00e9 zov\u0161eobecnenia mo\u017eno pod\u013ea rozdeli\u0165 do nasleduj\u00facich n\u00e1zorov\u00fdch koncepci\u00ed:<\/p>\n Pl\u00e1novacia (klasick\u00e1) koncepcia poskytuje systematick\u00e9, detailne prepracovan\u00e9 viacf\u00e1zov\u00e9 modely procesu strategick\u00e9ho riadenia. Tieto modely sa v s\u00fa\u010dasnosti u\u017e pova\u017euj\u00fa za mechanick\u00e9 a opisn\u00e9, ke\u010f\u017ee sa viac orientuj\u00fa na pl\u00e1novanie ako na samotn\u00fa strat\u00e9giu. Zodpovednos\u0165 za strat\u00e9giu je zveren\u00e1 viac do r\u00fak \u0161t\u00e1bnych pracovn\u00edkov \u2013 pl\u00e1nova\u010dov ako l\u00edniov\u00fdm mana\u017e\u00e9rom. Strat\u00e9gia sa zostavuje v duchu s\u00faladu medzi vonkaj\u0161\u00edm a vn\u00fatorn\u00fdm prostred\u00edm podniku. Pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00e9 na tejto koncepcii, ktor\u00e1 patr\u00ed medzi najstar\u0161ie, je to, \u017ee poskytuje mno\u017estvo form\u00e1lnych met\u00f3d a techn\u00edk. Nesk\u00f4r strategick\u00e9 pl\u00e1novanie stratilo \u010das\u0165 svojej prest\u00ed\u017ee. Mohutn\u00e9 pl\u00e1novacie \u00fatvary boli pova\u017eovan\u00e9 za n\u00e1kladn\u00e9 a neefekt\u00edvne. Zaoberali sa zlo\u017eit\u00fdmi anal\u00fdzami, pri\u010dom ich z\u00e1very pravidelne zaost\u00e1vali za r\u00fdchlo sa meniacou realitou. Ro\u010dn\u00fd pl\u00e1novac\u00ed cyklus sa uk\u00e1zal ako pr\u00edli\u0161 \u0165a\u017ekop\u00e1dny a nepru\u017en\u00fd, aby sa mohol adaptova\u0165 na r\u00fdchlo sa meniace trhy \u0161pi\u010dkov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed. Pr\u00ednos tejto koncepcie spo\u010d\u00edva v poskytnut\u00ed mno\u017estva techn\u00edk a met\u00f3d v oblasti strategick\u00e9ho riadenia (napr. anal\u00fdza SWOT<\/a>, matica BCG<\/a>, PIMS\u2026)<\/p>\n U\u010diaca sa koncepcia sa podob\u00e1 na model prirodzen\u00e9ho v\u00fdberu, ktor\u00fd predpoklad\u00e1, \u017ee prostredie je do takej miery nepredv\u00eddate\u013en\u00e9 a zlo\u017eit\u00e9, \u017ee synoptick\u00e9 modely neposkytuj\u00fa ochranu pred vonkaj\u0161\u00edmi vplyvmi, ktor\u00fdm musia podniky \u010deli\u0165. S\u00fa n\u00faten\u00e9 prisp\u00f4sobi\u0165 sa, alebo, zjednodu\u0161ene povedan\u00ed, \u201evyn\u00e1js\u0165 sa\u201c, ak chc\u00fa pre\u017ei\u0165. Pl\u00e1novanie v snahe komplexne zvl\u00e1dnu\u0165 zlo\u017eitos\u0165 vonkaj\u0161ieho a vn\u00fatorn\u00e9ho prostredia podniku zlyh\u00e1va. Podnikov\u00e1 prax reagovala na nov\u00e9 podmienky prostredn\u00edctvom logick\u00e9ho inkrementalizmu, ke\u010f do bud\u00facnosti smerovala prostredn\u00edctvom evolu\u010dn\u00e9ho prisp\u00f4sobovania sa. Na rozdiel od \u201evynach\u00e1dzania\u201c inkrementalizmus je zmyslupln\u00fd a proakt\u00edvny, integruje analytick\u00e9 a behavior\u00e1lne str\u00e1nky formulovania strat\u00e9gie. Pl\u00e1novanie v\u0161ak str\u00e1ca v\u00fdlu\u010dn\u00e9 postavenie a st\u00e1va sa jedn\u00fdm z viacer\u00fdch faktorov, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa strategick\u00fa zmenu. Strat\u00e9gia je v\u00fdsledkom form\u00e1lnych, kognit\u00edvnych a intuit\u00edvnych procesov a navy\u0161e ovplyv\u0148ovan\u00e1 mocensk\u00fdmi z\u00e1ujmami a podnikovou kult\u00farou. jej hlavn\u00fdm predstavite\u013eom bol Mintzberg.<\/p>\n Pozi\u010dn\u00e1 koncepcia vo ve\u013ekej miere predstavuje \u00faspe\u0161n\u00fa aplik\u00e1ciu mikroekonomickej te\u00f3rie do modern\u00e9ho strategick\u00e9ho riadenia. Pod\u013ea Portera je podstata konkuren\u010dnej strat\u00e9gie v tom, ak\u00e9 s\u00fa v\u00e4zby medzi podnikom a jeho prostred\u00edm. Podnik sa sna\u017e\u00ed zauja\u0165 v odvetv\u00ed tak\u00fa poz\u00edciu, v ktorej sa m\u00f4\u017ee najlep\u0161ie br\u00e1ni\u0165, alebo v\u00fdhodne vyu\u017e\u00edva\u0165 vplyv konkuren\u010dn\u00fdch s\u00edl. Strat\u00e9gia sa formuluje v zmysle pr\u00edstupu zvonku dovn\u00fatra. Okolie pova\u017euje za k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd determinant v\u00fdkonu. Zd\u00f4raz\u0148uje sa \u00faloha trhovej poz\u00edcie a \u00faspech sa viac pripisuje starostliv\u00e9mu v\u00fdberu trhu a poz\u00edcie v \u0148om, ako vn\u00fatorn\u00fdm vlastnostiam podniku. K tomuto pr\u00edstupu rad\u00edme M. E. Portera<\/a>.<\/p>\n Zdrojovo zalo\u017een\u00e1 koncepcia sa objavila v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storo\u010dia, ke\u010f viacer\u00e9 v\u00fdskumy potvrdili, \u017ee v\u00fdkonov\u00e9 rozdiely medzi podnikmi v tom istom odvetv\u00ed sp\u00f4sobuj\u00fa ich v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 schopnosti. Pozornos\u0165 sa s\u00fastredila na anal\u00fdzu podnikov\u00fdch zdrojov v n\u00e1deji, \u017ee sa zist\u00ed ich origin\u00e1lne zoskupenie a s\u00falad, ktor\u00e9 poskytne konkuren\u010dn\u00fa 15 v\u00fdhodu. Strat\u00e9gia sa formuluje v zmysle pr\u00edstupu zn\u00fatra von. T\u00e1to koncepcia preferuje akumul\u00e1ciu vz\u00e1cnych zdrojov, ktor\u00e9 s\u00fa zviazan\u00e9 zru\u010dnos\u0165ami a dokonal\u00fdm poznan\u00edm a do centra strategickej anal\u00fdzy kladie sk\u00faman\u00fd podnik a nie jeho konkurentov. Z\u00e1stancami tohto smeru s\u00fa najm\u00e4 G. Hamel. C.K. Prahalad a \u010diasto\u010dne aj M. E. Porter. N\u00e1zorov\u00e9 koncepcie v oblasti strategick\u00e9ho riadenia N\u00e1zorov\u00e9 koncepcie a pr\u00edstupy v oblasti strategick\u00e9ho riadenia ovplyvnili tieto my\u0161lienkov\u00e9 smery a osobnosti: Ansoff a Mintzberg Ansoff tvrd\u00ed, … <\/p>\n","protected":false},"author":20,"featured_media":24740,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[62,553],"tags":[164,159,179],"class_list":["post-10684","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-manazment","category-vzdelavam-sa","tag-bcg-matica","tag-strategia","tag-swot-analyza"],"yoast_head":"\nAnsoff a Mintzberg<\/h3>\n
\nHenry Mintzberg<\/a><\/strong> tvrd\u00ed, \u017ee strat\u00e9giu mo\u017eno op\u00edsa\u0165 a\u017e pri sp\u00e4tnom poh\u013eade (ex post) a strat\u00e9gie retrospekt\u00edvne zd\u00f4vod\u0148uj\u00fa konanie podniku. Mintzberg d\u00e1va prednos\u0165 procesnej orient\u00e1cii strategick\u00e9ho riadenia.<\/p>\nRacion\u00e1lne pl\u00e1novanie<\/h3>\n
Proces riaden\u00e9ho spozn\u00e1vania<\/h3>\n
Logick\u00fd inkrementalizmus<\/h3>\n
Spont\u00e1nna strat\u00e9gia<\/h3>\n
Pr\u00edstupy v oblasti strategick\u00e9ho riadenia<\/h2>\n
\n
Pl\u00e1novacia (klasick\u00e1) koncepcia<\/h3>\n
U\u010diaca sa koncepcia<\/h3>\n
Pozi\u010dn\u00e1 koncepcia<\/h3>\n
Zdrojovo zalo\u017een\u00e1 koncepcia<\/h3>\n
\nPozi\u010dn\u00e1 aj zdrojovo zalo\u017een\u00e1 koncepcia s\u00fa v svojej podstate statick\u00e9 v tom zmysle, \u017ee predpokladaj\u00fa pr\u00ed\u010dinn\u00fd s\u00falad medzi s\u00faborom premenn\u00fdch, ktor\u00fdmi s\u00fa schopnosti, \u0161trukt\u00fary, strat\u00e9gie a trhov\u00e9 prostredie. Mo\u017eno ich zisti\u0165 \u0161tatistick\u00fdm v\u00fdskumom, ktor\u00fd uk\u00e1\u017ee korel\u00e1cie medzi premenn\u00fdmi, ale len v ur\u010ditom \u010dasovom okamihu. Te\u00f3rie a \u0161t\u00fadie tohto druhu v\u0161ak neuk\u00e1\u017eu spr\u00e1vanie podniku v \u010dasovom priebehu. Ned\u00e1vne a s\u00fa\u010dasn\u00e9 my\u0161lienkov\u00e9 pr\u00fady v strategickom riaden\u00ed pokladaj\u00fa za d\u00f4le\u017eit\u00e9 to, ako sa podnik prisp\u00f4sobuje s \u010dasom zmene. Pochopenie pr\u00ed\u010din, pre\u010do a ako podnik kon\u00e1 a men\u00ed sa, je d\u00f4le\u017eitej\u0161ie ako \u0161tatistick\u00e9 korel\u00e1cie.
\nTieto te\u00f3rie sa navz\u00e1jom prel\u00ednaj\u00fa. Nemo\u017eno h\u013eada\u0165 a implementova\u0165 univerz\u00e1lne strat\u00e9gie. Prevaha niektorej z koncepci\u00ed je dan\u00e1 typom konkr\u00e9tneho podniku, charakterom extern\u00e9ho prostredia alebo r\u00f4znymi kult\u00farami<\/p>\n\u00darovne strategick\u00e9ho riadenia<\/h2>\n
\n