Slovo komunik\u00e1cia poch\u00e1dza z latinsk\u00e9ho slova comunico, comunicare<\/em>, \u010do znamen\u00e1 nie\u010do oznamova\u0165, s niek\u00fdm sa o nie\u010do deli\u0165, zverova\u0165 sa niekomu s nie\u010d\u00edm, spolo\u010dne sa radi\u0165. Komunik\u00e1cia je v\u00fdmena inform\u00e1ci\u00ed medzi dvomi subjektmi, pri ktorej s\u00fa inform\u00e1cie na jednej strane vysielan\u00e9 a na druhej prij\u00edman\u00e9 alebo vn\u00edman\u00e9. \u010clovek m\u00f4\u017ee komunikova\u0165 dvoma z\u00e1kladn\u00fdmi sp\u00f4sobmi \u2013 verb\u00e1lne alebo neverb\u00e1lne. Vo v\u00fdchodn\u00fdch kult\u00farach objatie \u010di bozk medzi mu\u017eom a \u017eenou na verejnosti je pova\u017eovan\u00e9 za inzult\u00e1ciu \u010di provok\u00e1ciu. Najjednoduch\u0161ia forma ako sa vyhn\u00fa\u0165 komplik\u00e1ci\u00e1m je poklonenie hlavy a verb\u00e1lny pozdrav. Poklony s\u00fa v\u0161ak tie\u017e r\u00f4zne. V Japonsku sa poklona rob\u00ed s pripa\u017een\u00fdmi rukami a predkl\u00e1\u0148ame trup. Krk a hlava s\u00fa zarovno a d\u00edvame sa do zeme. V Indii, Sr\u00ed Lanke, Banglad\u00e9\u0161i \u010di Thajsku sa zdravia s dla\u0148ami zalo\u017een\u00fdmi pred hru\u010fou. \u00daklon sa rob\u00ed hlavou. V pr\u00edpade \u013eud\u00ed zo strednej a ju\u017enej Ameriky ja objatie a bozk na l\u00edce ako aj pot\u013eapkanie chrbta dobre prij\u00edman\u00e9. Franc\u00fazi, \u0160panieli, Taliani, Portugalci a \u013eudia zo stredozemia pri zv\u00edtan\u00ed sa bozk\u00e1vaj\u00fa na obe l\u00edca. Na Bl\u00edzkom V\u00fdchode sa pri pozdrave treba vyhn\u00fa\u0165 telesn\u00e9mu kontaktu s osobami opa\u010dn\u00e9ho pohlavia. Mu\u017ei \u010di \u017eeny sa ale m\u00f4\u017eu obja\u0165 \u010di pobozka\u0165. V pr\u00edpade ortodoxn\u00fdch \u017didov je potrebn\u00e9 sa vyhn\u00fa\u0165 telesn\u00e9mu kontaktu s osobami opa\u010dn\u00e9ho pohlavia.<\/p>\n Prejavy priazne (dr\u017eanie za ruku, objatie, bozk, ai.) medzi osobami opa\u010dn\u00e9ho pohlavia na verejnosti ja na V\u00fdchode oby\u010dajne vn\u00edman\u00e9 ve\u013emi negat\u00edvne. Dr\u017eanie sa ta ruku u os\u00f4b rovnak\u00e9ho pohlavia je v\u0161ak prijate\u013en\u00e9 u os\u00f4b z Latinskej Ameriky, Franc\u00fazov, \u0160panielov, Talianov, Gr\u00e9kov a \u013eud\u00ed z Bl\u00edzkeho V\u00fdchodu. V niektor\u00fdch Latinskoamerick\u00fdch krajin\u00e1ch ak zopneme ruky je to zn\u00e1mka smrti.<\/p>\n Ve\u013ea V\u00fdchodn\u00fdch kraj\u00edn pova\u017euje dotyk hlavy cudzou osobou za ohrozenie. V\u00fdnimku tvoria celkom mal\u00e9 deti. Zvl\u00e1\u0161\u0165 by sme sa nemali dot\u00fdka\u0165 hlavy mn\u00edchov \u010di mn\u00ed\u0161iek.<\/p>\n \u201eThumb up\u201c je v Eur\u00f3pe \u010dasto bran\u00e9 ako zn\u00e1mka \u201epodar\u00ed sa, nech sa to podar\u00ed\u201c. V niektor\u00fdch krajin\u00e1ch (napr. Afganistan, Stredn\u00fd V\u00fdchod, Nig\u00e9ria, Austr\u00e1lia) tento sign\u00e1l m\u00e1 ofenz\u00edvny sexu\u00e1lny kontext. Pre Kambod\u017eu, Hongkong, Lao, Mien \u010di vietnamsk\u00fa kult\u00faru tento sign\u00e1l neznamen\u00e1 ni\u010d. Vo v\u00fdchodn\u00fdch kult\u00farach \u00fasmev nie je vhodn\u00fd pri ofici\u00e1lnych pr\u00edle\u017eitostiach (vy\u017eaduje to v\u00e1\u017enos\u0165). \u00dasmev v niektor\u00fdch v\u00fdchodn\u00fdch kult\u00farach je znakom z\u00e1rmutku, \u0161\u0165astia, ospravedlnenia, hnevu alebo nech\u00e1pavosti (napr. Japonsko). V K\u00f3rei \u00fasmev je znakom plytkosti. V Eur\u00f3pskej aj USA kult\u00fare \u00fasmev je znakom priate\u013eskosti.<\/p>\n O\u010dn\u00fd kontakt medzi osobami r\u00f4zneho pohlavia pre mnoh\u00fdch \u013eud\u00ed z \u00c1zie, Latinskej Ameriky St\u00e1tie v rade sa deje \u010dasto. \u013dudia z b\u00fdv. ZSSR \u010di u n\u00e1s si napr\u00edklad navykli, \u017ee je mo\u017en\u00e9 \u201edr\u017ea\u0165 miesto\u201c v rade in\u00fdm. Toto zas nie je prijate\u013en\u00e9 ani v USA ani vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii.<\/p>\n V niektor\u00fdch krajin\u00e1ch obchodn\u00edk venuje pozornos\u0165 jedn\u00e9mu klientovi k\u00fdm neukon\u010di jednanie s n\u00edm. V in\u00fdch krajin\u00e1ch (napr. Latinsk\u00e1 Amerika) jeden predava\u010d sa m\u00f4\u017ee venova\u0165 a\u017e 4 z\u00e1kazn\u00edkom s\u00fa\u010dasne. Podobne \u013eudia z Arabsk\u00fdch, \u00c1zijsk\u00fdch \u010di Latinskoamerick\u00fdch kult\u00far m\u00f4\u017eu komunikova\u0165 s viacer\u00fdmi osobami naraz – teda s preru\u0161ovan\u00edm.<\/p>\n Ve\u013ea kult\u00far ako indick\u00e1, k\u00f3rejsk\u00e1, thajsk\u00e1, filip\u00ednska, \u010d\u00ednska, ir\u00e1nska \u010di japonsk\u00e1 si pred vstupom do dom\u00e1cnost\u00ed vyz\u00favaj\u00fa top\u00e1nky. To je nie\u010do, \u010do je v Eur\u00f3pe relat\u00edvne zriedkav\u00e9, okrem \u0161t\u00e1tov b\u00fdvalej RVHP, kde sa tento zvyk zau\u017e\u00edval tie\u017e. V pr\u00edpade kraj\u00edn stredn\u00e9ho V\u00fdchodu a \u00c1zie nie je vhodn\u00e9 ukazova\u0165 podo\u0161vu obut\u00fdch top\u00e1nok. Ke\u010f sme v nejakej exotickej\u0161ej krajine a sme v poku\u0161en\u00ed oblieka\u0165 sa pod\u013ea miestnych zvykov, uvedomme si, \u017ee pravdepodobne nepostrehneme rad detailov, ktor\u00e9 n\u00e1s m\u00f4\u017eu urobi\u0165 smie\u0161nymi v o\u010diach domorodcov. V Indii niektor\u00e9 kr\u00e1sne hodv\u00e1bne \u0161\u00e1ly s\u00fa modlitebn\u00e9 \u0161\u00e1ly a ak ich nos\u00edme pri in\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach m\u00f4\u017eeme t\u00fdm urazi\u0165 domorodcov. Ak \u017eena nos\u00ed mu\u017esk\u00e9 pon\u010do, nazna\u010duje t\u00fdm, \u017ee je chudobn\u00e1 vdova. Vdova m\u00e1 povinnos\u0165 nosi\u0165 pon\u010do neboh\u00e9ho man\u017eela. Sklenen\u00fd n\u00e1hrdeln\u00edk u Afroameri\u010danov a latinsk\u00fdch Ameri\u010danov je zn\u00e1mkou pr\u00edslu\u0161nosti k n\u00e1bo\u017eenstvu Santer\u00eda. Toto je pre mnoh\u00fdch pova\u017eovan\u00e9 za odno\u017e v\u00fad\u00fa a teda hrozbu. V krajin\u00e1ch ako Thajsko \u010di moslimsk\u00fdch krajin\u00e1ch sa pokr\u00fdva maxim\u00e1lna mo\u017en\u00e1 plocha tela aj ke\u010f je hor\u00faco. Moslimsk\u00e9 diev\u010dat\u00e1 maj\u00fa povinnos\u0165 nosi\u0165 \u0161atku zakr\u00fdvaj\u00facu hlavu. U S\u00edkhov je nosenie symbolickej d\u00fdky \u2013 kirpanu s\u00fa\u010das\u0165ou ich n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch zvyklost\u00ed. Podobne si nesm\u00fa striha\u0165 vlasy a holi\u0165 bradu a musia nosi\u0165 turban.<\/p>\n Na v\u00fdznamn\u00fdch udalostiach ako krst, svadba, inaugur\u00e1cia, pohreb len tak oko pri ozna\u010dovan\u00ed kvality a in\u00fdch k\u00f3dovan\u00fdch v\u00fdznamov je vo\u013eba farby ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1. V Afganistane biela farba je farbou priate\u013estva. V Indii je to v\u0161ak farba smrt\u00ed. Na \u010d\u00ednskej svadbe \u017eeny nemaj\u00fa nosi\u0165 ani biele ani \u010dierne \u0161aty. Oboje farieb sa v \u010d\u00ednskej kult\u00fare spojuj\u00fa so smr\u0165ou. Na Indickej svadbe je \u010derven\u00e1 najvhodnej\u0161ou farbou pre \u017eeny. V \u010d\u00ednskej praxi sa \u017eltou farbou ozna\u010duj\u00fa vadn\u00e9 v\u00fdrobky. Zelen\u00e1 farba ozna\u010duje v\u00fdrobky, ktor\u00e9 pre\u0161li technickou kontrolou. V USA sa \u017eltou farbou ozna\u010duj\u00fa v\u00fdrobky, ktor\u00e9 vyhovuj\u00fa norm\u00e1m. Vo Franc\u00fazku je \u017elt\u00e1 farba farbou zrady. V \u0160panielsku mali kati odevy \u017eltej farby. V \u010c\u00edne zelen\u00fd klob\u00fak symbolicky znamen\u00e1, \u017ee partnerka \u010di man\u017eelka podv\u00e1dza man\u017eela. V in\u00fdch kontextoch zelen\u00e1 ma pozit\u00edvny v\u00fdznam (zdravie, prosperita, harm\u00f3nia).<\/p>\n \u017dlt\u00e9 kvety s\u00fa v arm\u00e9nskej kult\u00fare znakom \u201ech\u00fdba\u0161 mi\u201c. V ir\u00e1nskej kult\u00fare je \u017elt\u00e1 farba farbou nepriate\u013ea. Peru\u00e1nci a Mexi\u010dania sp\u00e1jaj\u00fa \u017elt\u00e9 kvety so smr\u0165ou. V Eur\u00f3pe \u010dasto \u017elt\u00e1 farba vyjadruje \u017eiarlivos\u0165. V Islame s\u00fa mu\u017esko-\u017eensk\u00e9 vz\u0165ahy tvrdo regulovan\u00e9. Ak niekto prehl\u00e1si o diev\u010dati \u010di \u017eene, \u017ee m\u00e1 rada nejak\u00e9ho chlapca, je to hlbok\u00e1 ur\u00e1\u017eka \u2013 znamen\u00e1 to, \u017ee je prostit\u00fatkou. Ak povieme moslimsk\u00e9mu man\u017eelovi, \u017ee \u201esme spoznali jeho man\u017eelku d\u00e1vno predt\u00fdm, ne\u017e sa oni spoznali\u201c, v jeho kult\u00fare hovor\u00edme, \u017ee sme s \u0148ou mali int\u00edmni vz\u0165ah a mo\u017eno sme pr\u00e1ve ruinovali ich man\u017eelstvo (predpoklad\u00e1 sa, \u017ee man\u017eelka pred svadbou nemala int\u00edmny kontakt). Na V\u00fdchode s\u00fa \u0161koly segregovan\u00e9- chlapci a diev\u010dat\u00e1 sedia v r\u00f4znych triedach (tak to bolo aj u n\u00e1s), alebo v oddelen\u00fdch radoch. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine kraj\u00edn sa jedlo pon\u00faka raz. Av\u0161ak s\u00fa krajiny, napr. \u010c\u00edna, Taiwan, J\u00e1va, K\u00f3rea, kde je zdvoril\u00e9 dvakr\u00e1t odmietnu\u0165 a\u017e na tret\u00ed raz prija\u0165 ponuku. Na Filip\u00ednach sa ponuka prij\u00edma a\u017e na druh\u00fd kr\u00e1t. V USA aj v Eur\u00f3pe je v\u00e4\u010d\u0161inou zdvoril\u00e9 prija\u0165 aj prv\u00fa ponuku. Moslimi aj \u017didia maj\u00fa zak\u00e1zan\u00e9 jes\u0165 brav\u010dov\u00e9 m\u00e4so. Ale moslimovia maj\u00fa zak\u00e1zan\u00e9 aj ulitn\u00edky. Hinduisti nekonzumuj\u00fa hov\u00e4dzie, ale brahminsk\u00e1 kasta je vegetari\u00e1nska. Katol\u00edci v niektor\u00e9 dni nekonzumuj\u00fa m\u00e4so. \u017didia zas v niektor\u00e9 sviatky nekonzumuj\u00fa chlieb obsahuj\u00faci dro\u017edie. Niektor\u00ed \u017didia nesm\u00fa mie\u0161a\u0165 m\u00e4sit\u00e9 jedlo, je tabu (niekedy sa posmievaj\u00fa Talianom, \u017ee konzumuj\u00fa psie m\u00e4so, a to ist\u00e9 hovoria aj o R\u00f3moch). Niektor\u00e9 kult\u00fary umo\u017e\u0148uj\u00fa oslovova\u0165 sa krstn\u00fdm (dan\u00fdm) menom. In\u00e9 nie. \u00c1zijci familiaritu oby\u010dajne nemaj\u00fa radi. Star\u0161\u00edch \u010dasto oslovuj\u00fa ako str\u00fdc \u010di teta (\u00c1zia, Afrika, afroameri\u010dania). Takto to bolo aj u n\u00e1s. V \u010c\u00edne sa doma oslovuj\u00fa n\u00e1zvom rodinn\u00e9ho vz\u0165ahu (brat, sestra, otec, matka). Niektor\u00e9 kult\u00fary sa vyh\u00fdbaj\u00fa men\u00e1m pri oslovovan\u00ed (napr. Palest\u00edna). Tvorba mien je v ka\u017edej kult\u00fare in\u00e1. V K\u00f3rei napr. man\u017eelky si ponech\u00e1vaj\u00fa diev\u010densk\u00e9 meno. Podobne je tomu v Kambod\u017ei, \u010c\u00edne, u Homongov, Mienov a Vietnamcov. Aj po\u010det mien sa men\u00ed. K\u00f3rejci \u010di \u010c\u00ed\u0148ania mali 3 men\u00e1, Vietnamci m\u00f4\u017eu ma\u0165 aj \u0161tyri. U n\u00e1s \u0161\u013eachtici mali ve\u013ea krstn\u00fdch mien, jednoduch\u00fd \u013eudia len jedno. Priezvisko d\u00e1vaj\u00fa na prv\u00e9 miesto u Vietnamcov, Homongov, Mienov, Kambod\u017eanov a \u010c\u00ed\u0148anov. Podobn\u00e9 je to aj u Ma\u010farov. U nich naviac man\u017eelka \u201estratila\u201c aj krstn\u00e9 meno ( napr. M\u00e1ty\u00e1s Ildi potom \u010do sa vydala za Magyar J\u00f3zsefa sa volala Magy\u00e1r J\u00f3zsefn\u00e9- \u201epatriaca J\u00f3zsefovi Magyarovi\u201c). Dnes sa to \u010dasto kompliuje t\u00fdm, \u017ee vydat\u00e9 \u017eeny si d\u00e1vaj\u00fa obe men\u00e1 ( Magyar J\u00f3zsefn\u00e9 Ildi alebo Magyar J\u00f3zsefn\u00e9 M\u00e1ty\u00e1s Ildi). V Mexiku ak Maria Gonzales sa vyd\u00e1 za Tina Martineza, m\u00e1 meno Maria Gonzales de Martinez. Ich die\u0165a sa bude vola\u0165 Anita Martinez Gonzales. U Rusov sa zas prid\u00e1va otcovo krstn\u00e9 meno k menu die\u0165a\u0165a: Vladim\u00edr Nikolajevi\u010d Morozov, Nina Nikolajevna Mozorovova. Nezab\u00fadajme \u017ee priezvisk\u00e1 sa za\u010dali d\u00e1va\u0165 v Eur\u00f3pe a\u017e v 18.storo\u010d\u00ed a predt\u00fdm rodov\u00e9 ozna\u010denie bolo podobn\u00e9 ako u Arabov \u2013 J\u00e1n syn Michala. Arabi si museli pam\u00e4ta\u0165 a\u017e 32 gener\u00e1ci\u00ed predkov, podobne ako Mongoli a \u010fal\u0161\u00ed orient\u00e1lci. \u00davod Slovo komunik\u00e1cia poch\u00e1dza z latinsk\u00e9ho slova comunico, comunicare, \u010do znamen\u00e1 nie\u010do oznamova\u0165, s niek\u00fdm sa o nie\u010do deli\u0165, zverova\u0165 sa niekomu s nie\u010d\u00edm, spolo\u010dne … <\/p>\n","protected":false},"author":15,"featured_media":25029,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[77,549],"tags":[],"class_list":["post-11802","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ludia","category-pracujem"],"yoast_head":"\n
\nVerb\u00e1lna komunik\u00e1cia<\/a> – n\u00e1zov je odvoden\u00fd z latinsk\u00e9ho verbum \u2013<\/em> slovo. Verb\u00e1lna str\u00e1nka komunik\u00e1cie vznikla popri neverb\u00e1lnej ako reakcia na potrebu pomenova\u0165, presnej\u0161ie definova\u0165, zlep\u0161i\u0165 komunik\u00e1ciu medzi jedincami, ktor\u00e1 bola vyvolan\u00e1 v\u00fdvojom mozgu. V be\u017enej komunik\u00e1ci\u00ed medzi \u013eu\u010fmi neexistuje bez spojenia s neverb\u00e1lnou str\u00e1nkou komunik\u00e1cie, iba vo forme komunik\u00e1cie medzi ne\u017eiv\u00fdmi predmetmi (napr. program\u00e1torsk\u00fd jazyk medzi po\u010d\u00edta\u010dmi). Neverb\u00e1lna komunik\u00e1cia bu\u010f potvrdzuje verb\u00e1lny prejav, alebo mu protire\u010d\u00ed. Je to vlastne re\u010d tela -pohyb tela, poloha tela, v\u00fdrazy tv\u00e1re a oble\u010denie.
\nInterkultur\u00e1lna komunik\u00e1cia<\/a> je komunik\u00e1cia medzi jednotliv\u00fdmi n\u00e1rodmi, resp. medzi odli\u0161n\u00fdmi kult\u00farami v r\u00e1mci cel\u00e9ho sveta. Ka\u017ed\u00e1 kult\u00fara m\u00e1 svoje vlastn\u00e9 \u0161pecifik\u00e1 a nie v ka\u017edej je v\u0161etko prijate\u013en\u00e9 a dovolen\u00e9.
\nV r\u00e1mci odl\u00ed\u0161enia kult\u00far sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa r\u00f4zne krit\u00e9ri\u00e1 ako napr. jazykov\u00fd kontext (vysok\u00fd, stredn\u00fd, n\u00edzky) , strata tv\u00e1re – snaha zachova\u0165 si tv\u00e1r, pocit viny (low context, dokazovanie zvonku – pocit hanby, high context a dokazovanie zvn\u00fatra), ch\u00e1panie a organiz\u00e1cia \u010dasu (polychronick\u00e9-plastick\u00e9, monochronick\u00e9-ploch\u00e9), \u010dasov\u00e1 orient\u00e1cia – dlhodob\u00e1, kr\u00e1tkodob\u00e1, postoj k dosiahnut\u00fdm hodnot\u00e1m v minulosti, pl\u00e1nom pre bud\u00facnos\u0165 (\u010dasov\u00e9 rel\u00e1cie, tok \u010dasu, \u010dasov\u00e9 priority), vz\u0165ahy medzi minulos\u0165ou-pr\u00edtomnos\u0165ou-bud\u00facnos\u0165ou, kult\u00fara zameran\u00e1 na pr\u00edtomnos\u0165, na minulos\u0165, na bud\u00facnos\u0165, postoj ku kult\u00fare hostite\u013eskej krajiny (kultur\u00e1lne \u0161tandardy, izol\u00e1cia, ovplyv\u0148ovanie..), my\u0161lienkov\u00e9 vzory (logick\u00e9,nelogick\u00e9..), kultur\u00e1lna slepota (devi\u00e1cia, nadradenos\u0165, podriadenos\u0165), vzdialenos\u0165 od autoritz a moci (power distance – ve\u013ek\u00e1, mal\u00e1), postavenie \u017eien a mu\u017eov v spolo\u010dnos\u0165i (dominancia mu\u017eskej a \u017eenskej role), postavenie k individualizmu a kolektivizmu, snaha o odstr\u00e1nenie neistoty (vysok\u00e1, n\u00edzka…), kombin\u00e1cia (snaha o odstr\u00e1nenie neistoty a vzdialenos\u0165 od autority a moci), vedomostn\u00e1 \u00farove\u0148 a vz\u0165ah k autorite, kultur\u00e1lna sympatia, harmonia, slepota, antipatia, pr\u00edbuzensk\u00e9 vz\u0165ahy, rodina, spolo\u010densk\u00e9 a ekonomick\u00e9 rozdiely, pr\u00e1vny a politick\u00fd syst\u00e9m, n\u00e1bo\u017eenstva, mobilita pracovnej sily, vz\u0165ah k pr\u00edrode a technol\u00f3gi\u00e1m…, zoh\u013ead\u0148ovanie kult\u00fary v medzin\u00e1rodnom obchode – rokovacie \u0161t\u00fdly (zameranie na rie\u0161enie, zameranie na vz\u0165ahy), zvl\u00e1\u0161tnosti etikety v rokovan\u00ed so zahrani\u010dn\u00fdmi partnermi (pod\u00e1vanie ruky, nav\u0161t\u00edvenky, stolovanie, obliekanie, rozhovor, nadv\u00e4zovanie kontaktov, komunik\u00e1cia) so zameran\u00edm na mimoeur\u00f3pske kult\u00fary (\u00c1zia, Afrika, L. Amerika).
\nV r\u00e1mci OSN mo\u017eno komunikova\u0165 medzin\u00e1rodne dohodnut\u00fdmi a uzn\u00e1van\u00fdmi jazykmi- angli\u010dtina, franc\u00faz\u0161tina, \u0161paniel\u010dina, \u010d\u00edn\u0161tina, arab\u010dina, medzin\u00e1rodn\u00fdmi jazykmi subsaharskej Afriky- swahil\u010dina, hau\u0161tina.
\nNiektor\u00e9 z vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed sa pok\u00fasim aspo\u0148 tro\u0161ku pribl\u00ed\u017ei\u0165 na nasleduj\u00facich stran\u00e1ch mojej pr\u00e1ce.<\/p>\nPozdravy<\/h2>\n
1.1. Zn\u00e1mky priazne<\/h3>\n
1.2. Dotyk hlavy<\/h3>\n
1.3. Vzt\u00fd\u010denie palca<\/h3>\n
\nPre porovnanie, uk\u00e1zanie ukazov\u00e1kom na nejak\u00fa osobu sa pova\u017euje za neslu\u0161n\u00e9 nielen v mnoh\u00fdch \u0161t\u00e1toch Eur\u00f3py ale aj v \u00c1zii.
\nSign\u00e1l ukazov\u00e1kom \u201ePo\u010f sem\u201c m\u00e1 sexu\u00e1lnu konot\u00e1ciu v Japonsku, Indon\u00e9zii \u010di Austr\u00e1lii. V krajin\u00e1ch b\u00fdvalej Juhosl\u00e1vie a Malajzii ako aj Vietname t\u00fdmto gestom privol\u00e1vaj\u00fa zvierat\u00e1 alebo \u013eud\u00ed z podradn\u00fdch soci\u00e1lnych skup\u00edn. V JV \u00c1zii je to hroziaci sign\u00e1l pri deti a ur\u00e1\u017eliv\u00fd sign\u00e1l pre dospel\u00fdch.<\/p>\n1.4. \u00dasmev<\/h3>\n
1.5. O\u010dn\u00fd kontakt<\/h3>\n
\nAlebo Karibskej oblasti \u010di u afroameri\u010dnanov z ju\u017en\u00fdch \u0161t\u00e1tov USA pova\u017euj\u00fa sklopenie o\u010d\u00ed \u010di vyhnutie sa o\u010dn\u00e9mu kontaktu za prejav \u00facty. Priamy upren\u00fd poh\u013ead poh\u013ead do o\u010d\u00ed sa \u010dasto vn\u00edma ako provok\u00e1cia.<\/p>\nSt\u00e1tie v rade<\/h2>\n
2.1. Venovanie pozornosti z\u00e1kazn\u00edkom<\/h3>\n
Obliekanie sa<\/h2>\n
Farby<\/h2>\n
4.1. Dary<\/h3>\n
\nBiele kvety s\u00fa v \u010d\u00ednskej kult\u00fare a v \u010fal\u0161\u00edch \u00e1zijsk\u00fdch kult\u00farach spojen\u00e9 so smr\u0165ou. Ak ale kvety objedn\u00e1vame na pohrab, \u00e1zijci ( najm\u00e4 \u010d\u00ed\u0148ania) tak\u00e9to kvety nem\u00f4\u017eu dr\u017ea\u0165 tam, kde s\u00fa veci pre \u017eiv\u00fdch. Domorod\u00ed umelci, ktor\u00ed vyr\u00e1baj\u00fa truhly z r\u00f4znych materi\u00e1lov, odmietaj\u00fa diskusiu na t\u00e9mu dizajnu truhiel \u2013 \u201eveci m\u0155tvych nech nezauj\u00edmaj\u00fa \u017eiv\u00fdch\u201c.
\nPodpl\u00e1canie sa tie\u017e ch\u00e1pe r\u00f4zne v r\u00f4znych kult\u00farach. Niekde je to s\u00fa\u010das\u0165ou kult\u00fary (bak\u0161i\u0161, mordida, da\u0161, kum\u0161\u00f3 ), inde nie. V obchodnom prostred\u00ed podpl\u00e1canie (resp. korupcia) \u010dasto vedie k \u0161kand\u00e1lom.
\nV \u010d\u00ednskej kult\u00fare slovo d\u00e1\u017ednik je vysloven\u00e9 tak isto ako slovo oddeli\u0165 sa. Darova\u0165 d\u00e1\u017ednik teda nie je vhodn\u00e9, podobne ako no\u017ee, no\u017enice \u010di hodiny. Pe\u0148a\u017en\u00e9 dary v \u010c\u00edne musia ma\u0165 p\u00e1rnu hodnotu a mus\u00edme ich da\u0165 oboma rukami. \u010c\u00ed\u0148ania neotv\u00e1raj\u00fa dar\u010deky pred darcom. Pred Japoncom dar neotv\u00e1rajme. Pre Japoncov neba\u013eme dar\u010dek do bieleho \u010di \u010dierneho papiera. Japoncovi ani \u010c\u00ed\u0148anovi ned\u00e1vajme dary pozost\u00e1vaj\u00face zo 4 kusov. V Japonsku aj \u010c\u00edne je zvykom dar\u010dek opl\u00e1ca\u0165 dar\u010dekom. V pr\u00edpade mnoh\u00fdch kult\u00far (\u010c\u00edna, Ir\u00e1n, India, Alja\u0161ka, Taiwan ai.)ak obdivujeme nejak\u00fd predmet, tak n\u00e1m ho daruj\u00fa. N\u00e1\u0161 obdiv toti\u017e znamen\u00e1, \u017ee dan\u00fd predmet z\u00e1vid\u00edme druhej osobe a tak m\u00f4\u017ee prinies\u0165 na majite\u013ea ne\u0161\u0165astie. Ale oby\u010dajne m\u00f4\u017eeme tak\u00fdto dar\u010dek odmietnu\u0165 ( treba to robi\u0165 opakovane ), s uisten\u00edm, \u017ee to iba obdivujeme ale nez\u00e1vid\u00edme.<\/p>\nMu\u017esko-\u017eensk\u00e9 vz\u0165ahy<\/h2>\n
\nRodov\u00e1 rovnos\u0165 na V\u00fdchode je ve\u013emi zriedkav\u00e1 ( m\u00f4\u017eeme to pozorova\u0165 u niektor\u00fdch kme\u0148ov nedotknut\u00fdch n\u00e1bo\u017eenstvami). V Indii je zlo\u010dinom potrat nenaroden\u00fdch diev\u010dat, kme\u0148ov napriek tomu sa pomer \u017eien k mu\u017eom dramaticky zmenil (v\u00fdznamne ubudlo diev\u010dat) v d\u00f4sledku ileg\u00e1lnych potratov. Diev\u010dat\u00e1 s\u00fa nechcen\u00e9 (ich vydaj je n\u00e1kladn\u00fd a maj\u00fa men\u0161ie pr\u00e1va v dom\u00e1cnosti). Podobne je to aj v Japonsku. Chlapci s\u00fa maznan\u00ed, diev\u010dat\u00e1 musia pom\u00e1ha\u0165. Japonsk\u00fd zamestn\u00e1vate\u013e o\u010dak\u00e1va, \u017ee zamestnanec bude u nich pracova\u0165 po\u010das celej d\u013a\u017eky svojho produkt\u00edvneho veku. Preto m\u00e1 pocit pr\u00e1va sa p\u00fdta\u0165 na ot\u00e1zky ako panenstvo, n\u00e1bo\u017eenstvo, dom\u00e1cnos\u0165, v\u00fdzor. V USA s\u00fa tak\u00e9to ot\u00e1zky protipr\u00e1vne. Na Oriete, v obchodnom \u010di profesijnom \u017eivote mu\u017e a \u017eena nie s\u00fa rovnopr\u00e1vny partneri. \u017dena m\u00e1 podriaden\u00fa rolu.
\nVe\u013ea kult\u00far pova\u017euje men\u0161truuj\u00facu \u017eenu ritu\u00e1lne ne\u010dist\u00fa (napr. \u017didia, Indovia). Podobn\u00e9 postoje boli d\u00e1vnej\u0161ie aj u n\u00e1s. Analogick\u00fd probl\u00e9m je v niektor\u00fdch kult\u00farach aj so \u017eenou po p\u00f4rode.<\/p>\nStravovanie sa<\/h2>\n
\nV \u010c\u00edne sa v\u0161ak konzumuje ve\u013ea tak\u00fdch jed\u00e1l, ktor\u00e9 v Eur\u00f3pe \u010di USA by boli tabu (napr. hadie m\u00e4so). V USA je tabu k\u00e1va a alkohol pre deti(alkohol zakazuje aj z\u00e1kon). Vo Franc\u00fazsku \u013eahk\u00e9 v\u00edno konzumuj\u00fa aj deti. Moslimi a \u017didia neu\u017e\u00edvaj\u00fa niektor\u00e9 baliace l\u00e1tka, ktor\u00e9 boli vyroben\u00e9 pou\u017eit\u00edm brav\u010dov\u00e9ho tuku (niektor\u00e9 penov\u00e9 l\u00e1tky u\u017e\u00edvan\u00e9 na balenie potravy) Podobne v\u00fdrobky obsahuj\u00face \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ne tuky (oby\u010dajne brav\u010dov\u00fa mas\u0165) s\u00fa tabu pre Moslimov a \u017didov.
\nMoslimovia aj \u017didia nejedia ryby oprosten\u00e9 od \u0161up\u00edn a plutiev. Adventisti s\u00fa vegetari\u00e1ni. Niektor\u00ed puertori\u010dania nejedia anan\u00e1s s in\u00fdmi potravinami. Navacho indi\u00e1ni nejedia ryby. Budhisti s\u00fa vegetari\u00e1ni (maj\u00fa ale fantastick\u00fa kuchy\u0148u. Najpestrej\u0161iu a najchutnej\u0161iu vegetari\u00e1nsku stravu m\u00f4\u017eeme n\u00e1js\u0165 na Taiwane). Moslimi, Hinduisti, Mormoni a niektor\u00e9 protestantsk\u00e9 smery nekonzumuj\u00fa alkohol.
\nV niektor\u00fdch kult\u00farach sa nepou\u017e\u00edva eur\u00f3psky pr\u00edbor. Arabi, Afri\u010dania aj Indovia Sr\u00ed lan\u010dania a Filip\u00ednci jedia rukami. V Ju\u017enej Indii rukami vedia konzumova\u0165 aj polievky a to bez toho aby si zamazali predlaktie. V Severnej Indii do misy nesiahame rukou, pokia\u013e sme sa \u0148ou dotkli svojich \u00fast. Podobne do misy a aj do jedla d\u00e1vaj\u00fa iba prsty- do \u00farovne druh\u00fdch \u010dl\u00e1nkov, v Ju\u017enej Indii sa pou\u017e\u00edva cel\u00e1 ruka. V\u0161ade, kde jedia rukou, sa na v\u00fdber jedla\/n\u00e1poja alebo jedenie pou\u017e\u00edva iba prav\u00e1 ruka. \u013dav\u00e1 ruka sa u\u017e\u00edva pri hygiene na toalete (um\u00fdvanie vodou). V \u010c\u00edne, Taiwane, Japonsku, K\u00f3rei, Vietname sa je pali\u010dkami. D\u013a\u017eka a tvar pali\u010diek ako aj materi\u00e1l sa men\u00ed pod\u013ea krajiny (slonovina, bambus, drevo, kov, PVC). Po ukon\u010den\u00ed jedla pali\u010dky ulo\u017ete paralelne na misku alebo na dr\u017e\u00e1tko pali\u010diek. Nikdy ich nekr\u00ed\u017ete a nekla\u010fte na st\u00f4l. Pred po\u017eit\u00edm netrite pali\u010dky o seba (kv\u00f4li odstr\u00e1neniu eventu\u00e1lnych nerovnost\u00ed). Polievku Japonci pij\u00fa tak, \u017ee oboma rukami zdvihn\u00fa polievkov\u00fa misku k \u00fastam. K\u00f3rejci a \u010c\u00ed\u0148ania pou\u017e\u00edvaj\u00fa keramick\u00e9 ly\u017ei\u010dky. K\u00f3rejci jedia ly\u017ei\u010dkou aj ry\u017eu, \u010c\u00ed\u0148ania a Japonci nie. V Thajsku, Indon\u00e9zii a na Filip\u00ednach pou\u017e\u00edvaj\u00fa pali\u010dky iba t\u00ed, \u010do poch\u00e1dzaj\u00fa z \u010c\u00edny, domorodci uprednost\u0148uj\u00fa ly\u017ei\u010dky a vidli\u010dky. Kambod\u017eania, Laovia a Hmonogovia oby\u010dajne pou\u017e\u00edvaj\u00fa iba ly\u017ei\u010dky. Laovia a Hmonogovia jedia niektor\u00e9 typy ry\u017ee prstami. \u00c1zijci ve\u013emi zriedkavo pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri stolovan\u00ed n\u00f4\u017e, ktor\u00fd sa pova\u017eoval za zbra\u0148. T\u00fato zas pri stolovan\u00ed odkladali.
\nK\u00fdm v mnoh\u00fdch eur\u00f3pskych krajin\u00e1ch ako aj v USA je bufetov\u00fd (samoobslu\u017en\u00fd) \u0161t\u00fdl stravovania prijate\u013en\u00fd (najm\u00e4 ak to bolo vopred ozn\u00e1men\u00e9), niektor\u00e9 kult\u00fary, kde je stolovanie form\u00e1lnej\u0161ie (napr. Latinsk\u00e1 Amerika) toto pova\u017euj\u00fa za ur\u00e1\u017eku. O\u010dak\u00e1vaj\u00fa toti\u017e, \u017ee ich obsl\u00fa\u017eia.
\nV Japonsku ale aj Hon Kongu \u010di Indii je mliaskanie prijate\u013en\u00e9 \u2013 chv\u00e1lite t\u00fdm kuch\u00e1ra. V \u010c\u00edne \u010di v Thajsku toto nie je zvykom. V Indii, na Filip\u00ednach a v Saudskej Ar\u00e1bii grganie nie je znakom, \u017ee v\u00e1m chutilo. Japonci pri jedle neotv\u00e1raj\u00fa na\u0161iroko \u00fasta. Pova\u017euj\u00fa to za neslu\u0161n\u00e9 ak ukazujete vn\u00fatro \u00fast. Preto si aj pri smiechu zakr\u00fdvaj\u00fa \u00fasta.
\nNiektor\u00e9 kult\u00fary o\u010dak\u00e1vaj\u00fa, \u017ee svoj tanier \u010di misku vypr\u00e1zdnite \u00faplne, in\u00ed naopak, pova\u017euj\u00fa to za n\u00e1znak, \u017ee ste e\u0161te hladn\u00fd. Ak v Kambod\u017ei, Thajsku \u010di na Filip\u00ednach vypr\u00e1zdnite svoju misku, tak v\u00e1m ju bud\u00fa nap\u013a\u0148a\u0165 pokia\u013e v nej trochu jedla nenech\u00e1te. V Jord\u00e1nsku a Egypte nech\u00e1vaj\u00fa mal\u00fd zbytok jedla ako znak zdvorilosti. V K\u00f3rei v\u00e1m poh\u00e1r nenaplnia k\u00fdm nie je pr\u00e1zdny. Podobne aj v Eur\u00f3pe napr. poh\u00e1re sa nap\u013a\u0148aj\u00fa a\u017e ke\u010f s\u00fa pr\u00e1zdne. V\u00fdnimkou je napr. \u010derven\u00e9 v\u00edno. Ale v Indon\u00e9zii \u010di Japonsku je neslu\u0161n\u00e9 necha\u0165 na tanieri zbytok jedla. Aj v Japonsku ak vypr\u00e1zdnite svoju ry\u017eov\u00fa misku znamen\u00e1 to, \u017ee ste skon\u010dili jedenie.
\nV Samoi \u010di in\u00fdch pacifick\u00fdch ostrovoch sa na hostin\u00e1ch pon\u00fakaj\u00fa krabice pln\u00e9 jedla. Tie je potrebn\u00e9 iba ovzorkova\u0165 a odnies\u0165 domov \u2013 na podelenie sa s rodinou. V Eur\u00f3pe aj v USA si \u010dasto m\u00f4\u017eete \u010das\u0165 jedla, ktor\u00fa ste si objednali ale nevedeli plne skonzumova\u0165, da\u0165 zabali\u0165 a odnies\u0165 domov. Niekedy zbytky kost\u00ed m\u00f4\u017eete po\u017eiada\u0165 zabali\u0165 pre svojho psa. Nie v\u0161ade je to ale prijate\u013en\u00e9. Univerz\u00e1lnym receptom je, \u017ee ak nie\u010do nevieme, pozerajme \u010do robia dom\u00e1ci. Ak n\u00e1m to ned\u00e1va odpove\u010f, zdvorilo sa sp\u00fdtajme.
\n\u00c1zijci ve\u013emi \u010dasto (a\u017e 90%) maj\u00fa deden\u00fa intoleranciu vo\u010di mlie\u010dnym produktom. K\u00fdm s\u00fa kojenci, mlieko metabolizuj\u00fa dobre, potom t\u00e1to schopnos\u0165 ust\u00fapi. Preto v dospelosti mlie\u010dne produkty nekonzumuj\u00fa. Japonci aj \u010c\u00ed\u0148ania v\u0161ak u\u017e\u00edvaj\u00fa s\u00f3jov\u00e9 mlieko a odvoden\u00e9 produkty. To, \u017ee kravsk\u00e9 mlieko je zdrav\u00e9 aj v dospelosti nezdie\u013ea ka\u017ed\u00e1 kult\u00fara.
\nPri vo\u013ebe v re\u0161taur\u00e1cii je potrebn\u00e9 d\u00e1va\u0165 si pozor \u2013 napr\u00edklad \u010c\u00ed\u0148anov z \u010c\u00ednskej \u013dudovej Republiky nepoz\u00fdvame do \u010d\u00ednskej re\u0161taur\u00e1cie vlastnenej Taiwancom. V moslimsk\u00fdch aj \u017eidovsk\u00fdch kruhoch je neprijate\u013en\u00e9 ak k\u00fasok l\u00e1tky \u010di papieru, na ktor\u00fdch je \u00faryvok z ich sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma sa zahod\u00ed. Podobn\u00e9 pou\u017eitie posv\u00e4tn\u00e9ho symbolu na mund\u00e1nne \u00fa\u010dely m\u00f4\u017ee by\u0165 zdrojom konfliktov.
\nN\u00e1rodn\u00e9 lie\u010debn\u00e9 syst\u00e9my \u2013 \u010d\u00ednske, indick\u00e9, arabsk\u00e9 \u010di in\u00e9 maj\u00fa svoje modely a nevhodnosti ist\u00fdch typov jed\u00e1l. Takto cesnak niektor\u00e9 n\u00e1rody pova\u017euj\u00fa za panaceu (napr. \u017didia), in\u00e9 n\u00e1rody (brahmini v Indii) to pova\u017euj\u00fa za nevhodn\u00e9 jedlo. Podobne tepl\u00e9 \u010di studen\u00e9 jedlo sa pod\u00e1va pod\u013ea logiky, ktor\u00e1 n\u00e1m nie v\u017edy m\u00f4\u017ee by\u0165 jasn\u00e1.
\nPr\u00edpitky s\u00fa \u010dast\u00e9 vo v\u00e4\u010d\u0161ine kult\u00far. V Rusku sa o\u010dak\u00e1va, \u017ee ka\u017ed\u00fd povie vhodn\u00fd pr\u00edpitok (hos\u0165ovi \u010dasto d\u00e1vaj\u00fa prv\u00e9 miesto), a niekedy na Oriente sa pije z tej istej \u010da\u0161e ( napr. v Laose).<\/p>\nSlovn\u00e9 v\u00fdrazy<\/h2>\n
\nPri pou\u017e\u00edvan\u00ed jazyka v inom kult\u00farnom prostred\u00ed si pam\u00e4tajme, \u017ee slov\u00e1 m\u00f4\u017eu ma\u0165 r\u00f4znu konot\u00e1ciu. Film Free Willy, ktor\u00fd v USA bol dobre prijat\u00fd, bol predmetom smiechu v Ukrajine, preto\u017ee tam je willy slangov\u00fd n\u00e1zov penisu.
\nChv\u00e1lenie v USA je obvykl\u00e1 a \u017eiadan\u00e9, ale orient\u00e1lcov priv\u00e1dza do pomykova. Slu\u017eobn\u00fd postup je \u017eiadan\u00fd medzi Ameri\u010danmi, ale napr\u00edklad Filip\u00ednci uprednost\u0148uj\u00fa zachovanie soci\u00e1lnych v\u00e4zieb v existuj\u00facej poz\u00edcii. Ke\u010f chv\u00e1lime niekoho v\u00fdzor, uvedomme si kult\u00faru, z ktorej poch\u00e1dza. Ir\u00e1nec \u010di Eti\u00f3p\u010dan v\u00e1s m\u00f4\u017ee pochv\u00e1li\u0165, \u017ee dobre vyzer\u00e1te, lebo ste pribrali. Tam s\u00fa toti\u017e pln\u00e9 tvary \u017eiadan\u00e9. Niektor\u00e9 kult\u00fary (Japonci, \u010c\u00ed\u0148ania) nem\u00f4\u017eu prizna\u0165 neznalos\u0165. Je to \u201estrata tv\u00e1re\u201c, teda imid\u017eu. Japonci zvl\u00e1\u0161\u0165 neradi hovoria nie.
\nNa Oriente je zjedn\u00e1vanie ceny be\u017en\u00e9. Miera zjednania je ve\u013emi variabiln\u00e1. Pri obchodn\u00fdch jednaniach m\u00f4\u017ee nasta\u0165 stret kult\u00far. Orient\u00e1lci neradi robia biznis r\u00fdchlo. A do posledn\u00e9ho momentu sa sna\u017eia zjedn\u00e1va\u0165. Z\u00e1padniari to nie v\u017edy vedia znies\u0165.
\nPri kontakte s in\u00fdmi kult\u00farami berme za pravidlo, \u017ee nikdy neprijmime prv\u00fa odozvu za skuto\u010dn\u00fa ( \u201e\u010co som dl\u017en\u00fd? Ah, ni\u010d\u201c).Sp\u00fdtajme sa druh\u00fd a tret\u00ed kr\u00e1t. Vtedy a\u017e zist\u00edme skuto\u010dnos\u0165, napr\u00edklad u Arm\u00e9ncov.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"