Ekonomick\u00e1 reforma<\/strong> \u2013 predstavuje zmenu ekonomick\u00fdch subjektov a vz\u0165ahov medzi nimi na makro i mikro \u00farovni. Potreba predstavuje uvedomen\u00fd alebo neuvedomen\u00fd nedostatok, ktor\u00fd sa \u010dlovek sna\u017e\u00ed odstr\u00e1ni\u0165. \u013dudsk\u00e9 potreby uspokojujeme pomocou statkov a slu\u017eieb. Hrani\u010dn\u00e1 u\u017eito\u010dnos\u0165<\/strong> predstavuje dodato\u010d\u00e9 uspokojenie, ktor\u00e9 spotrebite\u013e z\u00edska z dodato\u010dnej (pr\u00edrastkovej) jednotky tovaru. Ciele v\u00fdroby<\/strong>:<\/p>\n V\u00fdrobn\u00e9 faktory m\u00f4\u017eu by\u0165:<\/p>\n Ekonomick\u00fd pr\u00ednos pr\u00e1ce spo\u010d\u00edva v jej produktivite. Pr\u00e1ca je prim\u00e1rny faktor v\u00fdroby, to znamen\u00e1, \u017ee nie je v\u00fdsledkom ekonomick\u00e9ho procesu. Cenou, ktor\u00fa pr\u00e1ca z\u00edskava je mzda alebo plat. Ohodnoten\u00edm pr\u00e1ce je mzda alebo plat.<\/p>\n P\u00f4da nie je v\u00fdsledkom ekonomick\u00e9ho procesu a jej charakter ovplyv\u0148uje v\u00fd\u0161ku n\u00e1kladov podniku. Je to obmedzen\u00fd faktor v\u00fdroby. Odmenou za pou\u017eitie p\u00f4dy je renta. (ak si p\u00f4du prenaj\u00edmame, ak sa pred\u00e1va hovor\u00edme o trhovej cene) Kapit\u00e1l je to sekund\u00e1rny alebo druhotn\u00fd v\u00fdrobn\u00fd faktor, ktor\u00fd nie je spolo\u010dnosti dan\u00fd tak ako pr\u00e1ca a p\u00f4da, ale z\u00e1vis\u00ed od jej ekonomickej aktivity. \u010clen\u00edme ho na:<\/p>\n Charakteristikou kapit\u00e1lu je prin\u00e1\u0161a\u0165 jeho v\u00fdnos vo forme :<\/p>\n Druhy kapit\u00e1lu pod\u013ea vlastn\u00edctva:<\/p>\n Podnikate\u013e predstavuje \u013eudsk\u00fd faktor, ktor\u00fd vykon\u00e1va mana\u017e\u00e9rske funkcie a je sekund\u00e1rnym faktorom v\u00fdroby a preber\u00e1 na seba riziko podnikania.<\/p>\n Z\u00e1kon vz\u00e1cnosti<\/strong><\/p>\n Z\u00e1kon klesaj\u00facich v\u00fdnosov<\/strong> V\u0161eobecn\u00e9 ekonomick\u00e9 pojmy Ekonomick\u00e1 reforma \u2013 predstavuje zmenu ekonomick\u00fdch subjektov a vz\u0165ahov medzi nimi na makro i mikro \u00farovni. Ekonomick\u00e1 te\u00f3ria \u2013 predstavuje s\u00fahrn vedeck\u00fdch … <\/p>\n","protected":false},"author":13,"featured_media":25286,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[128,553],"tags":[53],"class_list":["post-7576","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ekonomia","category-vzdelavam-sa","tag-peniaze"],"yoast_head":"\n
\nEkonomick\u00e1 te\u00f3ria <\/strong>\u2013 predstavuje s\u00fahrn vedeck\u00fdch poznatkov v oblasti ekon\u00f3mie a ekonomiky.
\nEkonomick\u00e9 z\u00e1kony<\/strong> \u2013 ekon\u00f3mia pou\u017e\u00edva ako vedeck\u00fd n\u00e1stroj na sk\u00famanie ekonomick\u00fdch javov a procesov.<\/p>\n\n
Ekonomick\u00e9 sektory<\/h2>\n
\n
Charakteristika potrieb, statkov a slu\u017eieb<\/h2>\n
\nV\u0161eobecne, uspokojenie potrieb z\u00e1vis\u00ed od t\u00fdchto faktorov:<\/p>\n\n
\nCelkov\u00e1 u\u017eito\u010dnos\u0165<\/strong> je dan\u00e1 celkov\u00fdm uspokojen\u00edm potrieb a z\u00e1vis\u00ed od: mno\u017estva spotrebovan\u00e9ho tovaru, od kvality tovaru a od miery uspokojenia potrieb spotrebite\u013ea. Celkov\u00e1 u\u017eito\u010dnos\u0165 rastie s rast\u00facim mno\u017estvom spotrebovan\u00e9ho tovaru. U\u017eito\u010dnos\u0165 plus hrani\u010dn\u00e1 rovn\u00e1 sa celkovej u\u017eito\u010dnosti. Hrani\u010dn\u00e1 u\u017eito\u010dnos\u0165 s rastom mno\u017estva spotrebovan\u00e9ho tovaru kles\u00e1 a naopak. Najvz\u00e1cnej\u0161ia je v\u017edy prv\u00e1 jednotka tovaru, ka\u017ed\u00e1 \u010fal\u0161ia m\u00e1 pre spotrebite\u013ea men\u0161i v\u00fdznam. Druhy obr\u00e1zok vyjadruje rovnov\u00e1hu spotrebite\u013ea na trhu. V bode E nast\u00e1va rovnov\u00e1ha. Bod L ak sa nach\u00e1dza spotreba v z\u00f3ne pod krivkou, tak spotrebite\u013e sa chov\u00e1 neracion\u00e1lne na trhu. Napr. nenakupuje a\u017e tak u\u017eito\u010dn\u00e9 veci. V bode K sa tak isto spr\u00e1va spotrebite\u013e neracion\u00e1lne, spotreba be\u017e\u00ed na \u00faveroch a p\u00f4\u017ei\u010dk\u00e1ch.<\/p>\nStatky<\/h2>\n
\n
V\u00fdrobn\u00e9 faktory<\/h2>\n
\n
Charakteristika v\u00fdroby<\/h2>\n
\n
\n
\n
V\u00fdrobn\u00e9 faktory<\/h2>\n
\n
Pr\u00e1ca<\/h3>\n
P\u00f4da<\/h3>\n
\nTrhov\u00e1 cena p\u00f4dy= r\/i
\nr – renta
\ni – \u00farok<\/p>\nKapit\u00e1l<\/h3>\n
\n
\n
\n
Podnik, podnikate\u013e<\/h2>\n
Z\u00e1kladn\u00e9 ekonomick\u00e9 z\u00e1kony<\/h2>\n
\n
\nVyjadruje vz\u0165ah medzi vstupmi a v\u00fdstupmi a doch\u00e1dza k nemu vtedy, ke\u010f objem v\u00fdroby sa zvy\u0161uje prostredn\u00edctvom len jedn\u00e9ho faktora. Ke\u010f niektor\u00e9 vstupy zvy\u0161ujeme v rovnak\u00fdch d\u00e1vkach a ostatn\u00e9 ost\u00e1vaj\u00fa nezmenen\u00e9, v\u00fdstupy sa zvy\u0161uj\u00fa ale dodato\u010dn\u00e9 v\u00fdstupy sa zmen\u0161uj\u00fa.
\nZ\u00e1kon rast\u00facich n\u00e1kladov<\/strong>
\nTento z\u00e1kon sa prejavuje vtedy, ak presun zdrojov na in\u00fd v\u00fdrobok n\u00e1m zv\u00fd\u0161i n\u00e1klady.
\nZ\u00e1kon substit\u00facie<\/strong>
\nZv\u00fd\u0161en\u00edm v\u00fdroby jedn\u00e9ho v\u00fdrobku doch\u00e1dza k zn\u00ed\u017eenie v\u00fdroby in\u00e9ho.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"