Racionaliz\u00e1cia ako v\u0161eobecn\u00e1 met\u00f3da optim\u00e1lneho usporiadania pracovn\u00e9ho procesu je zn\u00e1ma u\u017e od za\u010diatku 19. storo\u010dia. V podstate ide o to, aby ktor\u00fdko\u013evek v\u00fdrobn\u00fd proces sa uskuto\u010d\u0148oval na st\u00e1le vy\u0161\u0161ej \u00farovni techniky, technol\u00f3gie, organiz\u00e1cie pr\u00e1ce, v\u00fdroby a riadenia.
\nPri racionaliz\u00e1cii je potrebn\u00e9 s\u00fastredi\u0165 sa najprv na odstr\u00e1nenie zbyto\u010dn\u00e9ho plytvania, ktor\u00e9 a spravidla v r\u00f4znych form\u00e1ch objavuje vo v\u00e4\u010d\u0161ine podnikov ( ve\u013ek\u00e9 z\u00e1soby, poruchovos\u0165 zariaden\u00ed, nevhodn\u00e9 usporiadanie pracov\u00edsk a pod.) a a\u017e potom zav\u00e1dza\u0165 drah\u00e9 automatizovan\u00e9 komponenty. Racionaliz\u00e1cia by mala prebieha\u0165 od najjednoduch\u0161\u00edch \u010dinnost\u00ed ku komplexnej\u0161\u00edm.
\nRacionaliz\u00e1cia v\u00fdroby sa prejavuje prostredn\u00edctvom usporiadania faktorov, ktor\u00e9 p\u00f4sobia najm\u00e4 na:<\/p>\n
Potreba racionaliz\u00e1cie v\u00fdroby vznik\u00e1 tak, ako vznik\u00e1 potreba racionaliz\u00e1cie \u013eubovo\u013enej vn\u00fatropodnikovej \u010dinnosti. T\u00e1 vznik\u00e1 vlastne preto, \u017ee:<\/p>\n
Racionaliz\u00e1cia je tie\u017e podmienen\u00e1 tromi uveden\u00fdmi d\u00f4vodmi, ktor\u00e9 vypl\u00fdvaj\u00fa z konkr\u00e9tnych podmienok v\u00fdroby. Vych\u00e1dza sa z toho, \u017ee funkciou v\u00fdroby je zabezpe\u010denie v\u00fdrobn\u00e9ho programu podniku v po\u017eadovanom mno\u017estve, kvalite a \u010dase, pri minim\u00e1lnych v\u00fdrobn\u00fdch n\u00e1kladoch. Racionaliz\u00e1cia sa potom zameriava na tie faktory, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa zhor\u0161ovanie plnenia funkcie. (Borovsk\u00fd, 2009)
\nCiele a pr\u00ednosy, ktor\u00e9 je mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165 pomocou racionaliza\u010dn\u00fdch procesov:<\/p>\n
Pr\u00edprava v\u00fdroby a normovanie.<\/em> Kvalitn\u00e1 pr\u00edprava v\u00fdroby m\u00e1 zvl\u00e1dnu\u0165 v\u0161etky probl\u00e9my s v\u00fdrobou po str\u00e1nke technol\u00f3gie, kvality, pracovn\u00fdch postupov, organiz\u00e1cie a riadenia v\u00fdroby tak, aby realiz\u00e1cia uva\u017eovanej v\u00fdroby v podniku prebiehala v r\u00e1mci po\u017eadovan\u00fdch technick\u00fdch, ekonomick\u00fdch a soci\u00e1lnych noriem. Kvalitn\u00e1 pr\u00edprava v\u00fdroby priaznivo p\u00f4sob\u00ed na \u010das z\u00e1behu a ekonomick\u00e9 v\u00fdsledky v\u00fdroby, vyjadren\u00e9 v\u00fdrobn\u00fdmi n\u00e1kladmi. Do racionaliz\u00e1cie zabezpe\u010duj\u00facich procesov m\u00f4\u017eeme zaradi\u0165 podnikov\u00e9 procesy hmotno-energetick\u00e9ho charakteru, ktor\u00e9 napom\u00e1haj\u00fa a podmie\u0148uj\u00fa hlavn\u00fd proces v podniku, t. j. v\u00fdrobn\u00fd proces. Manipul\u00e1cia s materi\u00e1lom patr\u00ed medzi tie predmety racionaliz\u00e1cie, ktor\u00fdm sa v podnikoch venuje zna\u010dn\u00e1 pozornos\u0165. To preto, \u017ee oblas\u0165 manipul\u00e1cie s materi\u00e1lom via\u017ee zna\u010dn\u00fd po\u010det pracovn\u00edkov podniku a tie\u017e z\u00e1kladn\u00e9 fondy, \u010do nepriaznivo p\u00f4sob\u00ed na \u00farove\u0148 produktivity pr\u00e1ce. V tejto s\u00favislosti osobitn\u00fa pozornos\u0165 zasluhuje predov\u0161etk\u00fdm vn\u00fatropodnikov\u00e1 doprava a skladov\u00e9 hospod\u00e1rstvo. Mnoh\u00e9 racionaliza\u010dn\u00e9 \u0161t\u00fadie z uveden\u00fdch oblast\u00ed s\u00fa zameriavan\u00e9 sk\u00f4r na technick\u00e9 ako na organiza\u010dno – riadiace probl\u00e9my. Pritom aj pri technickom rie\u0161en\u00ed sa spravidla zab\u00fada na prisp\u00f4sobenie technick\u00e9ho rie\u0161enia do cel\u00e9ho komplexu \u010dinnost\u00ed podniku, \u010d\u00edm sa \u00fa\u010dinnos\u0165 technick\u00e9ho rie\u0161enia, aj ke\u010f je niekedy uspokojiv\u00e1, zna\u010dne zni\u017euje. Sk\u00fasenosti ukazuj\u00fa, \u017ee v existuj\u00facom syst\u00e9me manipul\u00e1cie s materi\u00e1lom s\u00fa zna\u010dn\u00e9 rezervy, ktor\u00e9 pri vhodnom pr\u00edstupe mo\u017eno okam\u017eite a bez n\u00e1kladov vyu\u017ei\u0165. (Dzurko, 1973)<\/p>\n Osobitn\u00fa pozornos\u0165 racionaliz\u00e1cie treba s\u00fastredi\u0165 na z\u00e1sobovanie v\u00fdroby. Uskuto\u010dnen\u00e9 racionaliza\u010dn\u00e9 \u0161t\u00fadie ukazuj\u00fa, \u017ee zna\u010dn\u00fd objem obe\u017en\u00fdch prostriedkov je viazan\u00fdch pr\u00e1ve vo v\u00fdrobn\u00fdch z\u00e1sob\u00e1ch. Pritom okrem toho, \u017ee z\u00e1sobovanie vy\u017eaduje ne\u00famerne ve\u013ek\u00e9 n\u00e1klady, doch\u00e1dza k situ\u00e1ci\u00e1m, \u017ee nedostatok ur\u010dit\u00fdch druhov materi\u00e1lov (nie v\u017edy podstatn\u00fdch) sp\u00f4sobuje prestoje v\u00fdrobn\u00e9ho zariadenia. Neuspokojiv\u00e1 je najm\u00e4 \u0161trukt\u00fara z\u00e1sob. Treba zd\u00f4razni\u0165, \u017ee aj pr\u00edstup k riadeniu z\u00e1sobovac\u00edch procesov je zna\u010dne nehospod\u00e1rny. Nehospod\u00e1rnos\u0165 vypl\u00fdva z toho, \u017ee ka\u017edej polo\u017eke z\u00e1sobovania je venovan\u00e1 rovnak\u00e1 pozornos\u0165. Nepristupuje sa k riadeniu a evidencii z\u00e1sob diferencovane pod\u013ea ich d\u00f4le\u017eitosti v obe\u017en\u00fdch prostriedkoch a uplat\u0148ovanie praktick\u00fdch met\u00f3d (napr. ABC met\u00f3da) je ve\u013emi zriedkav\u00e9. Racionaliza\u010dn\u00e9 programy, smeruj\u00face k zv\u00fd\u0161eniu \u00fa\u010dinnosti riadenia s\u00fa ojedinel\u00e9, aj ke\u010f v tejto oblasti s\u00fa zna\u010dn\u00e9 finan\u010dn\u00e9 rezervy podnikov. (Dzurko, 1973)<\/p>\n Posledn\u00fa oblas\u0165 racionaliz\u00e1cie pomocn\u00fdch procesov v podniku predstavuje \u00fadr\u017eba. Pri racionaliz\u00e1ci\u00ed \u00fadr\u017eby prich\u00e1dzaj\u00fa do \u00favahy rie\u0161enia probl\u00e9mov, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa:<\/p>\n Doteraz uskuto\u010dnen\u00e9 prieskumy ukazuj\u00fa, \u017ee vhodnou organiz\u00e1ciou \u00fadr\u017eby mo\u017eno u\u0161etri\u0165 zna\u010dn\u00e9 mno\u017estvo pracovn\u00edkov a pritom nezn\u00ed\u017ei\u0165 \u00fa\u010dinnos\u0165 pr\u00e1ce \u00fatvaru \u00fadr\u017eby. \u00dadr\u017eba v mnoh\u00fdch podnikoch je decentralizovan\u00e1, \u010d\u00edm vzr\u00e1stli zna\u010dn\u00e9 n\u00e1roky na pracovn\u00edkov. Uskuto\u010dnen\u00e9 racionaliza\u010dn\u00e9 \u0161t\u00fadie nielen u n\u00e1s, ale aj v zahrani\u010d\u00ed dokazuj\u00fa, \u017ee vyu\u017eitie pracovn\u00edkov v \u00fadr\u017ebe je neuspokojivo n\u00edzke. Nevyu\u017e\u00edvanie pracovn\u00e9ho \u010dasu \u00fazko s\u00favis\u00ed s nedostato\u010dnou \u00farov\u0148ou pl\u00e1novania a riadenia, ako aj kvantifik\u00e1ciou pr\u00e1ce v \u00fadr\u017ebe. Nie menej pr\u00edle\u017eitost\u00ed pre racionaliz\u00e1ciu v \u00fadr\u017ebe poskytuje aj organiz\u00e1cia pr\u00e1ce pri vlastnom uskuto\u010d\u0148ovan\u00ed \u00fadr\u017eb\u00e1rskych oper\u00e1ci\u00ed. Pou\u017eitie met\u00f3d sie\u0165ovej anal\u00fdzy v \u0161ir\u0161ej miere ako doteraz umo\u017en\u00ed e\u0161te skr\u00e1ti\u0165 trvanie opr\u00e1v, a t\u00fdm zv\u00fd\u0161i\u0165 prev\u00e1dzkov\u00fd \u010das v\u00fdrobn\u00fdch zariaden\u00ed. (Dzurko, 1973)<\/p>\n Pojem organiz\u00e1cie sa vysvet\u013euje r\u00f4zne. Pre na\u0161e potreby budeme uva\u017eova\u0165, \u017ee organiz\u00e1cia je miera usporiadanosti. V na\u0161ich podnikoch existuj\u00fa pracovn\u00edci alebo skupiny pracovn\u00edkov, ktor\u00fdch pracovn\u00e1 n\u00e1pl\u0148 je organiz\u00e1cia podniku. O \u010dinnosti v oblasti h\u013eadania najvhodnej\u0161ej organiz\u00e1cie podniku nemo\u017eno poveda\u0165, \u017ee by bola v\u00fdrazne \u00faspe\u0161n\u00e1 a prispievala z organiza\u010dn\u00e9ho h\u013eadiska k racionalite podniku. Nie v\u017edy s\u00fa toti\u017e spr\u00e1vne rie\u0161en\u00e9 ot\u00e1zky vz\u0165ahov a spolupr\u00e1ce line\u00e1rnych a \u0161t\u00e1bnych \u00fatvarov, najm\u00e4 z h\u013eadiska zodpovednosti, spolupr\u00e1ce a kooper\u00e1cie, \u010do vyvol\u00e1va zn\u00ed\u017eenie pru\u017enosti a operat\u00edvnosti podniku. (Borovsk\u00fd, 2009)<\/p>\n V r\u00e1mci racionaliz\u00e1cie riadenia a spr\u00e1vy sa stret\u00e1vame s racionaliza\u010dn\u00fdmi \u00falohami zameran\u00fdmi na:<\/p>\n Pri racionaliz\u00e1cii informa\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu s\u00fa \u00falohy zameran\u00e9 na podrobn\u00e9 sk\u00famanie inform\u00e1ci\u00ed prich\u00e1dzaj\u00facich na jednotliv\u00e9 miesta spr\u00e1vy podniku, sprac\u00favan\u00fdch a vych\u00e1dzaj\u00facich z t\u00fdchto miest. Tieto racionaliza\u010dn\u00e9 rozbory sk\u00famaj\u00fa, \u010di jednotliv\u00e9 pracovn\u00e9 miesta dost\u00e1vaj\u00fa \u00fapln\u00e9 inform\u00e1cie, ktor\u00e9 potrebuj\u00fa, \u010di inform\u00e1cie, ktor\u00e9 jednotliv\u00e9 miesta poskytuj\u00fa, s\u00fa niekde vyu\u017e\u00edvan\u00e9. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm nedostatkom takto veden\u00fdch racionaliza\u010dn\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed je azda t\u00e1 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee s\u00fa nadmieru podrobn\u00e9 a str\u00e1caj\u00fa sa pri ich sprac\u00favan\u00ed podstatn\u00e9 s\u00favislosti z h\u013eadiska d\u00f4le\u017eitosti pre riadenie a evidenciu. Inform\u00e1cie nie s\u00fa dostato\u010dne diferencovan\u00e9, je ich ve\u013ea a vznikaj\u00fa probl\u00e9my, \u010do s takto zhroma\u017eden\u00fdm materi\u00e1lom robi\u0165. Mnoh\u00e9 takto veden\u00e9 racionaliza\u010dn\u00e9 \u0161t\u00fadie neboli dokon\u010den\u00e9 z toho d\u00f4vodu, \u017ee pre svoju podrobnos\u0165 a neujasnenos\u0165 neprispeli k zv\u00fd\u0161eniu ani \u00farovni riadenia, ani k zn\u00ed\u017eeniu objemu administrat\u00edvnych pr\u00e1c. (Borovsk\u00fd, 2009)<\/p>\n V poslednom \u010dase rastie po\u010det pr\u00e1c, ktor\u00e9 sa zameriavaj\u00fa na aplik\u00e1ciu syst\u00e9movej te\u00f3rie v racionaliz\u00e1cii. Ak sledujeme v\u00fdvoj riadenia, zis\u0165ujeme, \u017ee n\u00e1roky na riadenie sa neust\u00e1le zvy\u0161uj\u00fa. Vzrast n\u00e1rokov je vyvol\u00e1van\u00fd neust\u00e1lym narastan\u00edm zlo\u017eitosti v\u00fdrobn\u00fdch procesov a nevyhnutnos\u0165ou v procese riadenia rozhodova\u0165 s prihliadnut\u00edm na mnoh\u00e9 faktory technick\u00e9ho, technologick\u00e9ho, organiza\u010dn\u00e9ho, ako aj \u013eudsk\u00e9ho charakteru. V\u00fdznam racionaliza\u010dnej \u010dinnosti jednotlivcov i pracovn\u00fdch kolekt\u00edvov sa preto ustavi\u010dne zvy\u0161uje. Podstatn\u00e9 zv\u00fd\u0161enie frekvencie, stup\u0148a i rozsahu racionaliza\u010dn\u00fdch procesov, ako aj rast podielu tvorivej, inova\u010dnej pr\u00e1ce v pracovnej n\u00e1plni ka\u017ed\u00e9ho v\u00fdrobn\u00e9ho i nev\u00fdrobn\u00e9ho pracovn\u00edka patr\u00ed k charakteristick\u00fdm znakom vedecko-technickej revol\u00facie. Cie\u013eavedom\u00e9, pl\u00e1novit\u00e9, organizovan\u00e9 a riaden\u00e9 tvorenie, navrhovanie a realiz\u00e1cia inov\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na najnov\u0161\u00edch vedeck\u00fdch poznatkoch a ktor\u00e9 vyu\u017e\u00edvaj\u00fa najnov\u0161ie materi\u00e1lne prvky modernej techniky, tvor\u00ed podstatu vedecko-technick\u00e9ho pokroku v organiz\u00e1cii ka\u017ed\u00e9ho typu. Efekt\u00edvnos\u0165 organiz\u00e1ci\u00ed ka\u017ed\u00e9ho typu bude teda \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161mi z\u00e1visie\u0165 od schopnost\u00ed ich pracovn\u00edkov tvori\u0165, navrhova\u0165 a realizova\u0165 inov\u00e1cie. (Borovsk\u00fd, 2009)<\/p>\n V\u00fdroba je ka\u017ed\u00e1 \u010dinnos\u0165, ktor\u00e1 tvor\u00ed hodnotu. V\u00fdroba zah\u0155\u0148a v\u0161etky hospod\u00e1rske \u010dinnosti spojen\u00e9 so zaisten\u00edm v\u00fdrobkov a slu\u017eieb. (Synek, 2013)<\/em> V\u00fdrobn\u00fd proces sa v\u0161ak m\u00f4\u017ee \u010dleni\u0165 pod\u013ea \u010fal\u0161\u00edch h\u013ead\u00edsk a to pod\u013ea v\u00fdrobn\u00e9ho procesu, kone\u010dn\u00e9ho v\u00fdrobku stup\u0148a mechaniz\u00e1cie. Pod\u013ea kone\u010dn\u00e9ho v\u00fdrobku <\/strong>(Mel\u010d\u00e1k, 1995)<\/p>\n Pod\u013ea stup\u0148a mechaniz\u00e1cie <\/strong>(Ke\u0159kovsk\u00fd, 2001)<\/p>\n Typy v\u00fdrob sa tie\u017e l\u00ed\u0161ia z h\u013eadiska mo\u017enosti vyhovie\u0165 individu\u00e1lnym \u017eelan\u00edm z\u00e1kazn\u00edka. Kusov\u00e1 v\u00fdroba umo\u017e\u0148uje podniku najv\u00e4\u010d\u0161ie prisp\u00f4sobenie individu\u00e1lnym \u017eelaniam z\u00e1kazn\u00edka . Opakom je hromadn\u00e1 a s\u00e9riov\u00e1 v\u00fdroba, kde je to ve\u013emi obtia\u017ene, ba a\u017e nemo\u017en\u00e9.<\/p>\n Aby sa spr\u00e1vne zabezpe\u010dil chod v\u00fdrobn\u00e9ho procesu vo v\u00fdrobnej jednotke, treba sa v\u010das postara\u0165 o predv\u00fdrobn\u00fa a odbytov\u00fa etapu. V\u00fdroba v\u00fdrobkov a ich reprodukcia sa uskuto\u010d\u0148uje v troch etap\u00e1ch:<\/p>\n Schopnos\u0165 v\u00fdrobn\u00fdch podnikov by\u0165 \u00faspe\u0161n\u00e9 a konkurencieschopn\u00e9 si v dne\u0161n\u00fdch podmienkach vy\u017eaduje s\u00fa\u010dasn\u00e9 zlep\u0161ovanie troch z\u00e1kladn\u00fdch faktorov: rast pru\u017enosti, zvy\u0161ovanie kvality a zni\u017eovanie n\u00e1kladov. Tie procesy a \u010dinnosti v podniku, ktor\u00e9 vykazuj\u00fa znaky neefekt\u00edvnosti, je potrebn\u00e9 d\u00f4kladne analyzova\u0165 a n\u00e1sledne n\u00e1js\u0165 a uplatni\u0165 vhodn\u00fd sp\u00f4sob \u010di met\u00f3du optimaliz\u00e1cie. BOROVSK\u00dd A. Racionaliz\u00e1cia ako slu\u017eba riadenia v\u00fdroby.<\/em> Transfer inov\u00e1ci\u00ed 14\/2009. 2009. Strojn\u00edcka fakulta. Katedra mana\u017ementu a ekonomiky. Ko\u0161ice. Online: http:\/\/www.sjf.tuke.sk\/transferinovacii\/pages\/archiv\/transfer\/14-2009\/pdf\/177-180.pdf Racionaliz\u00e1cia ako v\u0161eobecn\u00e1 met\u00f3da optim\u00e1lneho usporiadania pracovn\u00e9ho procesu je zn\u00e1ma u\u017e od za\u010diatku 19. storo\u010dia. V podstate ide o to, aby ktor\u00fdko\u013evek v\u00fdrobn\u00fd proces sa … <\/p>\n","protected":false},"author":12,"featured_media":24760,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[62,553],"tags":[],"class_list":["post-7621","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-manazment","category-vzdelavam-sa"],"yoast_head":"\n
\nOrganiz\u00e1cia pr\u00e1ce a tvorba noriem obsluhy.<\/em> Organiz\u00e1cia pr\u00e1ce vo v\u00fdrobe predstavuje spolupr\u00e1cu \u013eud\u00ed a v\u00e4zbu \u010dlovek \u2013 stroj, ktor\u00e1 vytv\u00e1ra optim\u00e1lne predpoklady pre plnenie funkcie v\u00fdroby z h\u013eadiska pracovnej sily. Tento faktor nadob\u00fada v\u00fdznam najm\u00e4 v mechanick\u00fdch v\u00fdrob\u00e1ch, kde v zna\u010dnej miere m\u00f4\u017ee p\u00f4sobi\u0165 na objem v\u00fdroby, kvalitu v\u00fdroby, ako aj spotrebu surov\u00edn.
\nSpotreba surov\u00edn a materi\u00e1lov.<\/em> Spotreba surov\u00edn a materi\u00e1lov predstavuje spravidla zna\u010dn\u00fa v\u00e1hu v \u0161trukt\u00fare v\u00fdrobn\u00fdch n\u00e1kladov. Ich zni\u017eovanie na jednotku produkcie pom\u00e1ha zni\u017eova\u0165 v\u00fdrobn\u00e9 n\u00e1klady, a t\u00fdm vylep\u0161ova\u0165 pomer pr\u00edkonu a v\u00fdkonu vo v\u00fdrobnej \u010dinnosti.
\nV\u00fdrobn\u00fd cyklus.<\/em> V\u00fdrobn\u00fd cyklus v podstatnej miere ovplyv\u0148uje objem v\u00fdroby, produktivitu pr\u00e1ce a ekonomick\u00e9 charakteristiky. Skracovanie v\u00fdrobn\u00e9ho cyklu znamen\u00e1 pr\u00ednos vo zv\u00fd\u0161en\u00ed objemu v\u00fdroby, obehu obe\u017en\u00fdch prostriedkov a produktivity pr\u00e1ce.
\nOdstra\u0148ovanie \u00fazkych miest<\/em>. Neust\u00e1le postupuj\u00faci proces robotiz\u00e1cie a automatiz\u00e1cie vedie k tomu, \u017ee v \u0161trukt\u00fare v\u00fdrobn\u00fdch n\u00e1kladov sa zvy\u0161uje podiel fixn\u00fdch n\u00e1kladov, \u010do nepriaznivo p\u00f4sob\u00ed na \u00farove\u0148 vlastn\u00fdch n\u00e1kladov pri nedostato\u010dnom vyu\u017e\u00edvan\u00ed v\u00fdrobnej kapacity v\u00fdroby. \u00dazke miesta vo v\u00fdrobe zabra\u0148uj\u00fa zvy\u0161ovaniu objemu v\u00fdroby, a tak zabra\u0148uj\u00fa vyu\u017e\u00edva\u0165 priazniv\u00fd priebeh n\u00e1kladov, ktor\u00fd je spojen\u00fd so zvy\u0161ovan\u00edm v\u00fdroby.
\nRozpracovanos\u0165 v\u00fdroby<\/em>. Zni\u017eova\u0165 rozpracovanos\u0165 v\u00fdroby je d\u00f4le\u017eit\u00e9 najm\u00e4 v tak\u00fdch v\u00fdrob\u00e1ch, v ktor\u00fdch s\u00fa v\u00fdrobn\u00e9 cykly zna\u010dne dlh\u00e9 alebo via\u017eu zna\u010dn\u00fd objem obe\u017en\u00fdch prostriedkov. Cesty skracovania rozpracovanosti s\u00fa r\u00f4zne a m\u00f4\u017eu by\u0165 technick\u00e9ho charakteru alebo organiza\u010dn\u00e9ho charakteru.
\nRovnomernos\u0165 v\u00fdroby<\/em>. Je po\u017eiadavkou vyu\u017e\u00edvania z\u00e1kladn\u00fdch prostriedkov zlep\u0161ovania kvality a zni\u017eovania v\u00fdrobn\u00fdch n\u00e1kladov.
\nKvalita v\u00fdroby<\/em>. Podmienen\u00e1 je zvl\u00e1dnut\u00edm technol\u00f3gie, dodr\u017eiavan\u00edm technologickej discipl\u00edny, stavom v\u00fdrobn\u00e9ho zariadenia, kvalitou surov\u00edn a materi\u00e1lov. V\u00fdkyvy m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobi\u0165 zhor\u0161ovanie kvality v\u00fdroby, a t\u00fdm aj plnenie jej funkcie.
\nSyst\u00e9m motiv\u00e1cie a stimul\u00e1cie<\/em>. Obsluha v\u00fdrobn\u00e9ho zariadenia v mnoh\u00fdch typoch v\u00fdroby m\u00f4\u017ee vo ve\u013ekej miere ovplyv\u0148ova\u0165 spotrebu surov\u00edn, objem produkcie, kvalitu produkcie a pod. Ide o to, n\u00e1js\u0165 tak\u00fd syst\u00e9m hmotnej zainteresovanosti, ktor\u00fd by pozornos\u0165 obsluhy usmer\u0148oval k optim\u00e1lnym v\u00fdsledkom, syst\u00e9mu zlep\u0161ovac\u00edch n\u00e1vrhov, k vyu\u017eitiu a zefekt\u00edvneniu v\u00fdrobn\u00e9ho procesu. (Borovsk\u00fd, 2009)<\/p>\nRacionaliz\u00e1cia zabezpe\u010duj\u00facich procesov<\/h2>\n
\nPod\u013ea Dzurka (1973) tu patria:<\/p>\n\n
Manipul\u00e1cia s materi\u00e1lom<\/h3>\n
Z\u00e1sobovanie v\u00fdroby<\/h3>\n
\u00dadr\u017eba a opravy<\/h3>\n
\n
Racionaliz\u00e1cia organiz\u00e1cie<\/h2>\n
Racionaliz\u00e1cia riadenia a spr\u00e1vy<\/h2>\n
\n
Racionaliz\u00e1cia pr\u00e1ce<\/h2>\n
Racionaliz\u00e1cia v\u00fdrobn\u00e9ho procesu<\/h2>\n
\nProces predstavuje postupnos\u0165 na seba nadv\u00e4zuj\u00facich \u010dinnost\u00ed ako s\u00fa napr\u00edklad vybavenie objedn\u00e1vky, pr\u00edjem nov\u00e9ho zamestnanca, prijatie a uskladnenie materi\u00e1lu a pod. Ka\u017ed\u00fd proces za\u010d\u00edna na z\u00e1klade podnetu a mal by ma\u0165 nejak\u00fd v\u00fdstup alebo reagova\u0165 na dan\u00fd podnet. (R\u00e9v\u00e9szova, 2009)
\nV\u00fdrobn\u00fd proces m\u00f4\u017eeme charakterizova\u0165 ako tvoriv\u00fd proces, ktor\u00e9ho funkciou je tvorba \u00fa\u017eitkov\u00fdch hodn\u00f4t a predstavuje hlavn\u00fa \u010dinnos\u0165 podniku. Medzi z\u00e1kladn\u00e9 aspekty jeho \u010dlenenia patria:<\/p>\n\n
\nPod\u013ea v\u00fdrobn\u00e9ho procesu<\/strong> (Ke\u0159kovsk\u00fd, 2001)<\/p>\n\n
\n
\n
Typy v\u00fdroby<\/h3>\n
\n
Zabezpe\u010denie chodu v\u00fdrobn\u00e9ho procesu<\/h3>\n
\n
Racionaliz\u00e1cia v\u00fdrobn\u00e9ho procesu<\/h2>\n
\nOptimaliz\u00e1cia v\u00fdrobn\u00fdch procesov teda patr\u00ed v s\u00fa\u010dasnosti medzi naj\u010dastej\u0161ie optimaliza\u010dn\u00e9 \u00falohy vo v\u00fdrobe.
\nZlo\u017eitos\u0165 a n\u00e1ro\u010dnos\u0165 trhov\u00e9ho prostredia n\u00fati podniky, aby venovali pozornos\u0165 hlavne zdokona\u013eovaniu prev\u00e1dzkov\u00fdch podmienok. Podnik mus\u00ed fungova\u0165 tak, aby transform\u00e1cia vstupov na v\u00fdstupy prebiehala pri optim\u00e1lnej spotrebe v\u00fdrobn\u00fdch vstupov, optim\u00e1lnej vo\u013ebe v\u00fdrobn\u00fdch postupov, prostriedkov a pri optim\u00e1lnom vyu\u017eit\u00ed v\u00fdrobnej kapacity. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak mus\u00ed umo\u017e\u0148ova\u0165 konkurencieschopnos\u0165 podniku, realiz\u00e1ciu ekonomick\u00fdch cie\u013eov a zvy\u0161ovanie efekt\u00edvnosti.
\nKe\u010f\u017ee z\u00e1kladn\u00fdm momentom efekt\u00edvnosti je optim\u00e1lne vyu\u017eitie v\u0161etk\u00fdch podnikov\u00fdch zdrojov, potom sa ako jeden z faktorov jav\u00ed technicko-organiza\u010dn\u00e1 \u00farove\u0148 v\u00fdroby. Pri jej posudzovan\u00ed sa vych\u00e1dza z hodnotenia charakteru a typu v\u00fdroby, z hodnotenia vonkaj\u0161\u00edch vz\u0165ahov v\u00fdrobn\u00fdch jednotiek, z hodnotenia vn\u00fatornej \u0161trukt\u00fary (procesov, oper\u00e1ci\u00ed a prvkov) a tie\u017e z hodnotenia formy organiz\u00e1cie v\u00fdroby. Posudzuje sa predov\u0161etk\u00fdm vyu\u017eitie rozhoduj\u00facich v\u00fdrobn\u00fdch \u010dinite\u013eov a ich \u00fa\u010dinnos\u0165 vo vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahoch. Medzi vybran\u00e9 \u010diastkov\u00e9 faktory technicko-organiza\u010dnej \u00farovne v\u00fdroby je mo\u017en\u00e9 zaradi\u0165:<\/p>\n\n
Pou\u017eit\u00e1 literat\u00fara<\/h2>\n
\nDZUKO J. Racionaliz\u00e1cia v podniku. Bratislava. Alfa. 1973. 304 s. ISBN 63-034-73
\nEUROEKONOM. Pracovn\u00e1 sila ako v\u00fdrobn\u00fd faktor.<\/em> Ekonomika podniku \u2013 okruh \u010d. 5. 2015. Online: https:\/\/www.euroekonom.sk\/download\/0064-statnice-ekonomika-podniku-05-05.pdf
\nKE\u0158KOVSK\u00dd M. Modern\u00ed p\u0159\u00edstupy k \u0159\u00edzen\u00ed v\u00fdroby.<\/em> 1.vyd. Praha. C.H. Beck. 2001. 115 s. ISBN 80-7179-471-6
\nKUPKOVI\u010c, M. a kol. : Podnikov\u00e9 hospod\u00e1rstvo. Bratislava: Sprint, 1996, 452 s. ISBN 80-88848-71-7
\nMEL\u010c\u00c1K M. V\u00fdrobn\u00ed management<\/em>. Zl\u00edn: Univerzita Tom\u00e1\u0161e Bati ve Zl\u00edn\u011b, 1995. 128 s.
\nP\u00c1LEN\u00cdK M. Zabezpe\u010denie sp\u00f4sobilosti v\u00fdrobn\u00e9ho procesu<\/em>. Tren\u010d\u00edn. Tren\u010dianska univerzita Alexandra Dub\u010deka v Tren\u010d\u00edne. Fakulta mechatroniky. Diplomov\u00e1 pr\u00e1ca. Online: http:\/\/www.kiwiki.info\/index.php\/Zabezpe%C4%8Denie_sp%C3%B4sobilosti_v%C3%BDrobn%C3%A9ho_procesu
\nR\u00c9V\u00c9SZOVA L. Z\u00e1klady modelovania podnikov\u00fdch procesov.<\/em> Ko\u0161ice. Technick\u00e1 univerzita v Ko\u0161iciach. Ekonomick\u00e1 fakulta. 2009. ISBN 978-80-553-0174-7
\nSYNEK M. Riadenie v\u00fdroby<\/em>. 2013. Vedomosti. Online: https:\/\/managementmania.com\/sk\/riadenie-vyroby
\nSZOMBATHYOV\u00c1 E., KRAUSZOV\u00c1 A. Mo\u017enosti racionaliz\u00e1cie pracoviska ru\u010dnej mont\u00e1\u017ee.<\/em> Transfer inov\u00e1i\u00ed 11\/2008. Ko\u0161ice. Technick\u00e1 univerzita v Ko\u0161iciach. 2008. Online: http:\/\/www.sjf.tuke.sk\/transferinovacii\/pages\/archiv\/transfer\/11-2008\/pdf\/71-73.pdf<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"