Syst\u00e9mov\u00e9 myslenie a syst\u00e9mov\u00e1 dynamika predstavuj\u00fa \u0161pecifick\u00fd a unik\u00e1tny sp\u00f4sob pozerania sa na svet. Tento syst\u00e9m si bli\u017e\u0161ie pribl\u00ed\u017eime v tejto kapitole.<\/p>\n
Syst\u00e9m je skupina navz\u00e1jom prepojen\u00fdch a z\u00e1visl\u00fdch zlo\u017eiek, ktor\u00e9 tvoria komplexn\u00fd a jednotn\u00fd celok. Syst\u00e9my s\u00fa v\u0161ade, napr\u00edklad oddelenia v podnikoch, obehov\u00fd syst\u00e9m v tele, vz\u0165ahy v pr\u00edrode at\u010f. ekologick\u00e9 syst\u00e9my a \u013eudsk\u00e9 soci\u00e1lne syst\u00e9my patria medzi \u017eiv\u00e9 syst\u00e9my. Umel\u00e9 syst\u00e9my s\u00fa napr\u00edklad automobily a pr\u00e1\u010dky. V\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa zaoberaj\u00fa syst\u00e9mov\u00fdm myslen\u00edm, sa zameriavaj\u00fa na \u017eiv\u00e9 syst\u00e9my, a to najm\u00e4 na \u013eudsk\u00e9 soci\u00e1lne syst\u00e9my.
\nSyst\u00e9my maj\u00fa nieko\u013eko charakterist\u00edk:
\nKa\u017ed\u00fd syst\u00e9m m\u00e1 svoj \u00fa\u010del v r\u00e1mci v\u00e4\u010d\u0161ieho syst\u00e9mu (oddelenie marketingu mus\u00ed vytv\u00e1ra\u0165 nov\u00e9 produkty, n\u00e1pady pre podnik )<\/p>\n
Je to poh\u013ead na svet, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed re\u0161pektova\u0165 a prekon\u00e1va\u0165 ur\u010dit\u00e9 obmedzenia n\u00e1\u0161ho ka\u017edodenn\u00e9ho myslenia , ktor\u00e9 s\u00fa dan\u00e9 pr\u00edrodou a \u0161trukt\u00farou n\u00e1\u0161ho mozgu, alebo v\u00fdchovou a vzdelan\u00edm.
\nK tomu potrebujeme pr\u00edslu\u0161n\u00e9 n\u00e1stroje, ktor\u00fdmi s\u00fa v na\u0161om pr\u00edpade probl\u00e9movo orientovan\u00e9 po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 simula\u010dn\u00e9 modely (analogick\u00fdmi term\u00ednmi s\u00fa napr\u00edklad i mana\u017e\u00e9rske simul\u00e1tory \u010di interakt\u00edvne vyu\u010dovacie prostredie), a met\u00f3dy, ako tieto n\u00e1stroje pou\u017e\u00edva\u0165 pre \u00faspe\u0161n\u00e9 rie\u0161enie probl\u00e9mov, budovanie znalost\u00ed alebo pre \u00fa\u010dinn\u00fa komunik\u00e1ciu.
\nSyst\u00e9mov\u00e9 myslenie je myslenie zalo\u017een\u00e9 na ch\u00e1pan\u00ed syst\u00e9mu ako celku, ktor\u00fd sa sklad\u00e1 z navz\u00e1jom prepojen\u00fdch a ovplyv\u0148uj\u00facich sa \u010dast\u00ed. D\u00f4le\u017eit\u00e9 s\u00fa vz\u0165ahy medzi nimi a pr\u00edpadn\u00e9 sp\u00e4tn\u00e9 v\u00e4zby. Je in\u00e9 ako tzv. pr\u00ed\u010dinne- d\u00f4sledkov\u00e9 myslenie, pr\u00edpadne redukcionalistick\u00e9 myslenie. V pr\u00edpade pr\u00ed\u010dinne- d\u00f4sledkov\u00e9ho myslenia ch\u00e1peme svoje okolie ako re\u0165azec pr\u00ed\u010din a ich n\u00e1sledkov, v pr\u00edpade redukcionalistick\u00e9ho ver\u00edme, \u017ee pozn\u00e1me syst\u00e9m, celok, ke\u010f ho rozoberieme na \u010do najmen\u0161ie \u010dasti, ktor\u00e9 podrobne analyzujeme.<\/p>\n
Pre\u010do je syst\u00e9mov\u00e9 myslenie tak cenn\u00e9? Preto\u017ee v\u00e1m m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165 s r\u00fdchlym n\u00e1vrhom, trval\u00fdmi rie\u0161eniami probl\u00e9mov. V najjednoduch\u0161om zmysle, syst\u00e9mov\u00e9 myslenie v\u00e1m d\u00e1va presnej\u0161\u00ed obraz skuto\u010dnosti tak, \u017ee m\u00f4\u017eete pracova\u0165 so syst\u00e9mov\u00fdmi prirodzen\u00fdmi formami , aby ste dosiahli \u017eelan\u00e9 v\u00fdsledky. Odpor\u00fa\u010da , aby ste si uvedomili mo\u017en\u00e9 probl\u00e9my a rie\u0161enia v predstihu. A \u010do neo\u010dak\u00e1van\u00e9 vzniknut\u00e9 d\u00f4sledky? Syst\u00e9mov\u00e9 myslenie pon\u00faka nieko\u013eko jednoduch\u00fdch, univerz\u00e1lnych princ\u00edpov ,ktor\u00e9 za\u010dn\u00fa zis\u0165ova\u0165 nezrovnalosti vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach \u017eivota.<\/p>\n
Ke\u010f mysl\u00edme, prem\u00fd\u0161\u013eame priamo alebo nepriamo o nie\u010dom, \u010do pozn\u00e1me z reality okolo n\u00e1s. Len\u017ee objekt, o ktorom prem\u00fd\u0161\u013eame je v\u00e4\u010d\u0161inou ve\u013emi zlo\u017eit\u00fd a „ve\u013ek\u00fd“ na to, aby sa vo\u0161iel do mysle. Preto si z neho vezmeme len ur\u010dit\u00e9 \u010dasti, vytvor\u00edme si jeho model, zjednodu\u0161enie. Pracujeme s t\u00fdmto modelom a prem\u00fd\u0161\u013eame o tom, ako sa spr\u00e1va, \u010do rob\u00ed, simulujeme jeho \u010dinnos\u0165. Existuj\u00fa r\u00f4zne sp\u00f4soby vytv\u00e1ranie ment\u00e1lnych modelov a simulovanie, ich \u010dinnost\u00ed, ktor\u00e9 sa \u010dasto navz\u00e1jom prel\u00ednaj\u00fa.<\/p>\n
Pri vytv\u00e1ran\u00ed modelu je d\u00f4le\u017eit\u00e9 si uvedomi\u0165, o akom syst\u00e9me prem\u00fd\u0161\u013eame a pre\u010do sa mu zrovna venujeme, \u010do sa o \u0148om sna\u017e\u00edme zisti\u0165. Na za\u010diatku sa pozer\u00e1me na syst\u00e9m takpovediac zvrchu, ako ke\u010f h\u013ead\u00edte na krajinu pred sebou z vysokej hory. Nerozober\u00e1te syst\u00e9m do najmen\u0161\u00edch podrobnost\u00ed, ale sledujete jeho jednotliv\u00e9 zlo\u017eky (stromy, zvierat\u00e1, pracovn\u00edkov, \u017eiakov, banky…), ich vz\u0165ahy a pr\u00fadenie tokov (inform\u00e1ci\u00ed, vody, \u017eiv\u00edn, pe\u0148az\u00ed) v syst\u00e9me. Nezab\u00fadame na to, \u017ee existencia syst\u00e9mu je \u010dasto aj pr\u00ed\u010dinou toho, \u010do sa s n\u00edm a v \u0148om deje. Ke\u010f knihu pust\u00edme z ruky na zem, padne, ale nem\u00f4\u017ee za to len gravit\u00e1cia, ak by tam kniha nebola, nem\u00f4\u017ee padn\u00fa\u0165. Syst\u00e9m pova\u017eujeme za dynamick\u00fd, meniaci sa v \u010dase, nesklad\u00e1 sa len z mno\u017einy nejak\u00fdch v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch bodov, ako s\u00fa napr\u00edklad d\u00f4le\u017eit\u00e9 historick\u00e9 udalosti, ale aj z mali\u010dkost\u00ed, \u010do k nim viedli. Toto v\u0161etko n\u00e1m pom\u00f4\u017ee spr\u00e1vne ur\u010di\u0165, ktor\u00e9 \u010dasti syst\u00e9mu s\u00fa pre n\u00e1s v tej chv\u00edli d\u00f4le\u017eit\u00e9 a na ktor\u00e9 vz\u0165ahy sa m\u00e1me zamera\u0165.
\nJe zauj\u00edmav\u00e9 si uvedomi\u0165, \u017ee existuj\u00fa ve\u013ek\u00e9 podobnosti medzi modelmi syst\u00e9mov z rozli\u010dn\u00fdch vied, \u010di u\u017e pr\u00edrodn\u00fdch alebo soci\u00e1lnych. Jeden model sa d\u00e1 zov\u0161eobecni\u0165 a pou\u017e\u00edva\u0165 viackr\u00e1t.<\/p>\n
Tak u\u017e sme sa na syst\u00e9m pozreli, vybrali si vz\u0165ahy a jeho zlo\u017eky, ktor\u00e9 s\u00fa pre n\u00e1s potrebn\u00e9, teraz ideme prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o tom, ako funguje, simulova\u0165 jeho \u010dinnos\u0165. V\u00e4\u010d\u0161inou n\u00e1s zauj\u00edma, \u010do sa stane, ke\u010f nejak\u00fa \u010das\u0165 syst\u00e9mu zmen\u00edme, alebo ako m\u00e1me zmeni\u0165 nejak\u00fa jeho \u010das\u0165 aby sa cel\u00fd syst\u00e9m zmenil tak, ako my chceme. \u010ci je treba niekde nie\u010do prida\u0165, odobra\u0165, zmeni\u0165 pr\u00fadenie niektor\u00e9ho toku… Ke\u010f h\u013ead\u00e1me odpovede na tieto ot\u00e1zky, mus\u00edme myslie\u0165 na to, \u017ee syst\u00e9m:<\/p>\n
Syst\u00e9mov\u00e9 myslenie a syst\u00e9mov\u00e1 dynamika sa sna\u017e\u00ed prekona\u0165 obmedzenia na\u0161ich vlastn\u00fdch ment\u00e1lnych modelov (\u010di\u017ee zjednodu\u0161enie reality, ktor\u00e9 si vytv\u00e1rame preto, aby sme boli v\u00f4bec v realite schopn\u00ed n\u00e1js\u0165 zmysel). Na z\u00e1klade na\u0161ich ment\u00e1lnych modelov toti\u017e be\u017ene odhadujeme, \u010do sa asi m\u00f4\u017ee vo vonkaj\u0161om svete sta\u0165 a ak\u00e9 strat\u00e9gie a \u010diny poved\u00fa k dosiahnutiu cie\u013eov.
\nBohu\u017eia\u013e, \u010dasto sa m\u00fdlime a nepredpokladan\u00e9 d\u00f4sledky na\u0161e \u00famysly znehodnocuj\u00fa.
\nSyst\u00e9mov\u00e9 myslenie spolu so syst\u00e9movou dynamikou s\u00fa discipl\u00edny, ktor\u00e9 n\u00e1m pom\u00e1haj\u00fa kon\u0161truova\u0165 s realitou lep\u0161ie zladen\u00e9 ment\u00e1lne modely a simulova\u0165 ich presnej\u0161ie. Zvy\u0161uj\u00fa tak pravdepodobnos\u0165, \u017ee naozaj vyprodukujeme s na\u0161im jednan\u00edm a rozhodnutiami d\u00f4sledky, ktor\u00e9 sme dopredu mali v pl\u00e1ne.
\nSyst\u00e9mov\u00e1 dynamika (angl.\u201c system dynamics\u201c), ako u\u017e vypl\u00fdva z n\u00e1zvu, sa zaober\u00e1 syst\u00e9mami a ich spr\u00e1van\u00edm v \u010dase. Bola zalo\u017een\u00e1 prof. Jay W. Forrestrom z MIT v 50.rokoch 20.stor\u010dia a od tej doby sa ve\u013emi r\u00fdchlo rozv\u00edja. Ej to prakticky orientovan\u00e1 discipl\u00edna, ktor\u00e1 napom\u00e1ha n\u00e1\u0161mu kvalitnej\u0161iemu pozn\u00e1vaniu okolit\u00fdch syst\u00e9mov , hlavne t\u00fdch, v ktor\u00fdch sa vyskytuje vysok\u00e1 miera detailnej a dynamickej komplexnosti, medzi ne sa zara\u010fuj\u00fa ak\u00e9ko\u013evek sosi\u00e1lne syst\u00e9my od rodiny, a\u017e po r\u00f4zne formy organiz\u00e1ci\u00ed (firmy, \u0161t\u00e1tne in\u0161tit\u00facie), typoch \u0161t\u00e1tu, alebo glob\u00e1lnu ekonomiku.
\nPr\u00e1ca prof. Forrestra a jeho pokra\u010dovate\u013eov (napr. man\u017eelia Meadowsonovi, prof. Sterman, Peter Senge a \u010fal\u0161\u00ed) mala zna\u010dn\u00fd ohlas. Medzi vytvoren\u00fdmi modelmi, ktor\u00e9 z\u00edskali svetov\u00fa zn\u00e1mos\u0165, mo\u017eno spomen\u00fa\u0165 priemyslov\u00fa dynamiku (\u201eUrban Dynamics\u201c) a sveta (\u201eWorld Dynamics, Limits to Growth\u201c). \u010eal\u0161ie v\u00fdznamn\u00e9 modely ukazuj\u00fa a rie\u0161ia probl\u00e9my spojen\u00e9 napr\u00edklad s distribu\u010dn\u00fdmi re\u0165azcami, projektov\u00fdm riaden\u00edm, spr\u00e1van\u00edm spotrebite\u013eov a trhu, at\u010f.
\nPojem syst\u00e9mov\u00e9 myslenie je z anglick\u00e9ho term\u00ednu \u201esystems thinking\u201c , \u010do by sa dalo prelo\u017ei\u0165 aj ako \u201emyslenie o alebo v styst\u00e9moch\u201c. Nejde o v\u0161eobecn\u00fa te\u00f3riu syst\u00e9mov, syst\u00e9mov\u00fa anal\u00fdzu, ani o te\u00f3riu m\u00e4kk\u00fdch syst\u00e9mov, i ke\u010f m\u00e1 syst\u00e9mov\u00e9 myslenie s t\u00fdmito discipl\u00ednami radu spolo\u010dn\u00fdch bodov.
\nAk sa pok\u00fasime syst\u00e9mov\u00e9 myslenie definova\u0165, potom sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee predstavuje zdie\u013ean\u00e9 paradigma, met\u00f3du u\u010denia a rie\u0161enia probl\u00e9mov a spolo\u010dn\u00fd jazyk, ktor\u00fd sl\u00fa\u017ei pre vytv\u00e1ranie lep\u0161\u00edch ment\u00e1lnych modelov, ich kvalitnej\u0161iu simul\u00e1ciu a efekt\u00edvnej\u0161iu komunik\u00e1ciu.
\nSyst\u00e9mov\u00e9 myslenie je celkovo povedan\u00e9 modernej\u0161\u00edm pr\u00edstupom, ako syst\u00e9mov\u00e1 dynamika. Priamo nadv\u00e4zuje na syst\u00e9mov\u00fa dynamiku, preber\u00e1 z nej mnoho vec\u00ed a rozv\u00edja jej n\u00e1stroje a pr\u00edstupy tak, aby z nich mohli \u0165a\u017ei\u0165 maximum nie len odborn\u00edci, \u0161peci\u00e1lne v syst\u00e9movej dynamike vzdel\u00e1vania, ale i be\u017en\u00ed u\u017e\u00edvatelia \u2013 mana\u017e\u00e9ri, \u0161tudenti, technici a vedci z in\u00fdch oborov.<\/p>\n
Jazyk syst\u00e9mov\u00e9ho myslenia a syst\u00e9movej dynamiky vyu\u017e\u00edva v\u0161eobecn\u00e9 zrozumite\u013en\u00e9 univerz\u00e1lne grafick\u00e9 symboly, v\u010faka \u010domu sa d\u00e1 pop\u00edsa\u0165 \u0161trukt\u00fara vznikaj\u00faceho spr\u00e1vania ak\u00e9hoko\u013evek syst\u00e9mu v \u010dase. Ak s\u00fa jednotliv\u00e9 prvky spr\u00e1vne definovan\u00e9, je mo\u017en\u00e9 na po\u010d\u00edta\u010di v pr\u00edslu\u0161nom software (Powersim Studio, iThink\/Stella, Vensim) model nasimulova\u0165 a interpretova\u0165 v\u00fdsledky (napr.formou grafov).
\nV\u00fdhodou tohto univerz\u00e1lneho jazyka je jeho univerzalita, zrozumite\u013enos\u0165 a jednozna\u010dnos\u0165 oproti be\u017en\u00e9mu jazyku. Sk\u00faste sa napr\u00edklad op\u00fdta\u0165 mana\u017e\u00e9ra IT a finan\u010dn\u00e9ho mana\u017e\u00e9ra na kvalitu informa\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu firmy. Ka\u017ed\u00fd bude ma\u0165 pod rovnak\u00fdm pojmom na mysli nie\u010do odli\u0161n\u00e9 \u2013 to je \u010dast\u00fdm probl\u00e9mom pri komunik\u00e1cii vo firme a implement\u00e1cii strat\u00e9gi\u00ed, preto\u017ee ment\u00e1lne modely jednotliv\u00fdch akt\u00e9rov sa prekr\u00fdvaj\u00fa iba ve\u013emi m\u00e1lo.
\nAko jazyk syst\u00e9mov\u00e9ho myslenia m\u00e1 jedine\u010dn\u00e9 vlastnosti, ktor\u00e9 n\u00e1m pom\u00f4\u017eu komunikova\u0165 s ostatn\u00fdmi o mnoh\u00fdch syst\u00e9moch okolo n\u00e1s a v n\u00e1s:
\nD\u00f4raz je kladen\u00fd sk\u00f4r na \u010dasti a zd\u00f4raz\u0148uje v\u00fdznam prepojenia n\u00e1s sam\u00fdch v tomto syst\u00e9me napr\u00edklad pri pr\u00e1ci.
\nPodstatnou je tie\u017e kruhov\u00e1 sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba (napr\u00edklad A vedie k B, \u010do vedie k C, ktor\u00e1 vedie sp\u00e4\u0165 do A ).
\nObsahuje \u0161peci\u00e1lnu terminol\u00f3giu, ktor\u00e1 opisuje spr\u00e1vanie syst\u00e9mu ako je posilnenie procesu (sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba toku, ktor\u00fd generuje exponenci\u00e1lny rast alebo kolaps) a vyrovn\u00e1vac\u00ed proces (sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba toku, ktor\u00fd riadi zmenu a pom\u00e1ha udr\u017eiava\u0165 stabilitu syst\u00e9mu).<\/p>\n
Archeotyp ako samostatn\u00e1 entita (objekt) neexistuje, pod pojmom archeotyp rozumieme s\u00fabor vz\u0165ahov a v\u00e4zieb medzi jednotliv\u00fdmi prvkami, ktor\u00e9 maj\u00fa ur\u010dit\u00fa charakteristick\u00fa \u0161trukt\u00faru.
\nHlavn\u00fdm poslan\u00edm znalosti t\u00fdchto archeotypov je u\u013eah\u010di\u0165 ich n\u00e1jdenie v komplexn\u00fdch syst\u00e9moch. Toto poznanie prin\u00e1\u0161a zr\u00fdchlenie analytick\u00fdch procesov pri tvorbe modelu probl\u00e9mov a h\u013eadanie vhodn\u00e9ho rie\u0161enia. Ako n\u00e1hle sa tieto procesy nau\u010d\u00edme rozpozn\u00e1va\u0165 , ide ich pochopi\u0165 a vymani\u0165 sa z nich, u\u017e na \u00farovni osobn\u00e9ho \u017eivota alebo v organiz\u00e1cii.
\nOrigin\u00e1lne ozna\u010denie syst\u00e9mov\u00fdch archeotypov je zameran\u00e9 na firemn\u00e9 prostredie a ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo syst\u00e9mov\u00fdch arheotypov je mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 pr\u00e1ve vo firme. M\u00f4\u017eeme teda poveda\u0165, \u017ee na z\u00e1klade syst\u00e9mov\u00fdch archeotypov m\u00f4\u017eeme pochopi\u0165 funguj\u00face \u0161trukt\u00fary v organiz\u00e1cii. Syst\u00e9mov\u00e9 archeotypy dokazuj\u00fa, \u017ee nie v\u0161etky probl\u00e9mov\u00e9 oblasti mana\u017ementu s\u00fa nov\u00e9 \u010di \u0161pecifick\u00e9. Nie len v organiz\u00e1cii sa v\u0161ak vyskytuj\u00fa vzorce spr\u00e1vania, ktor\u00e9 sa pravidelne opakuj\u00fa.
\nToto rozpoznanie m\u00f4\u017ee by\u0165 \u010dasto s\u00fa\u010das\u0165ou \u00faspechu. Syst\u00e9mov\u00e9 archeotypy umo\u017e\u0148uj\u00fa previes\u0165 komplexn\u00fa zlo\u017eitos\u0165 syst\u00e9mu na jednoduch\u0161iu sch\u00e9mu, z ktor\u00fdch sa d\u00e1 vy\u010d\u00edta\u0165 spr\u00e1vny postup pre rie\u0161enie aktu\u00e1lnej situ\u00e1cie. Poskytuj\u00fa radu podnetov k princ\u00edpom patologick\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed a umo\u017e\u0148uj\u00fa odhali\u0165 probl\u00e9mov\u00e9 sympt\u00f3my. Archeotypy odha\u013euj\u00fa jednoduchos\u0165, ktor\u00e1 sa skr\u00fdva za komplexnos\u0165ou probl\u00e9mov v oblasti riadenia.
\nCie\u013eom syst\u00e9mov\u00fdch archeotypov je zmeni\u0165 n\u00e1\u0161 sp\u00f4sob vn\u00edmania, aby sme dok\u00e1zali lep\u0161ie vidie\u0165 \u0161trukt\u00fary a n\u00e1js\u0165 sp\u00f4sob ako v nich dosiahnu\u0165 obrat, vidie\u0165 \u0161trukt\u00fary, ktor\u00e9 nie s\u00fa o\u010dividn\u00e9, ale s\u00fa z\u00e1kladom pre pochopenie komplexn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed. Zvl\u00e1dnutie syst\u00e9mov\u00fdch archeotypov je pre organiz\u00e1ciu prv\u00fdm krokom na ceste k praktick\u00e9mu uplat\u0148ovaniu syst\u00e9movej perspekt\u00edvy.
\nSyst\u00e9mov\u00e9 archeotypy pritom nem\u00f4\u017eme ch\u00e1pa\u0165 ako nemenn\u00fa pravdu a mechanicky h\u013eada\u0165 pr\u00edklady tejto pravdy vo v\u00fdvoji a fungovan\u00ed organiz\u00e1cie. Vyu\u017eitie \u010fal\u0161\u00edch pop\u00edsan\u00fdch syst\u00e9mov\u00fdch archeotypov smeruje k zmene sp\u00f4sobu n\u00e1\u0161ho vn\u00edmania a m\u00f4\u017ee prispie\u0165 k procesu u\u010denia sa ako procesu, v ktorom sa sna\u017e\u00edme o adapt\u00e1ciu na zmeny v na\u0161om okol\u00ed, proces v ktorom men\u00edme s pomocou sp\u00e4tn\u00fdch v\u00e4zieb na na\u0161e vlastn\u00e9 modely o okolitom svete.
\nD\u00f4le\u017eit\u00e9 je ch\u00e1pa\u0165 syst\u00e9mov\u00e9 archeotypy ako \u0161trukt\u00fary, ktor\u00e9 sa objavuj\u00fa v realite a z\u00fa\u010dastnen\u00ed akt\u00e9ri ich ved\u00fa k ur\u010dit\u00e9mu chovaniu. Za ur\u010dit\u00fdch podmienok ich m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 mal\u00e1, mo\u017eno i n\u00e1hodn\u00e1 zmena ur\u010dit\u00fdm smerom, pri\u010dom jej dlhodobej\u0161ie d\u00f4sledky nie s\u00fa \u00fa\u010dastn\u00edkom dopredu jasn\u00e9. T\u00e1to zmena m\u00e1 ne\u010dakan\u00e9 ved\u013eaj\u0161ie d\u00f4sledky.
\nRozsiahlej\u0161ie a hlb\u0161ie poznatky o syst\u00e9mov\u00fdch archeotypoch n\u00e1m nepochybne pom\u00f4\u017eu s jedn\u00fdm z najnepr\u00edjemnej\u0161\u00edch probl\u00e9mov, s probl\u00e9mom , s ktor\u00fdm mana\u017e\u00e9ri a vodcovia bobuj\u00fa neust\u00e1le \u2013 so \u0161pecializ\u00e1ciou a rozk\u00faskovan\u00fdmi znalos\u0165ami. Z mnoh\u00fdch h\u013ead\u00edsk najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pr\u00ed\u013eubom syst\u00e9mov\u00e9ho poh\u013eadu je zjednocovanie znalost\u00ed v\u0161etk\u00fdch r\u00f4znych oborov. V praxi to znamen\u00e1, \u017ee tie ist\u00e9 archeotypy sa objavuj\u00fa v biol\u00f3gii, psychol\u00f3gii, ekon\u00f3mii, politike, ako aj v mana\u017emente.<\/p>\n
Syst\u00e9mov\u00fd myslitelia definovali zhruba desiatku archeotypov a presn\u00fd po\u010det sa l\u00ed\u0161i v z\u00e1vislosti na tom, \u010di prijmeme niektor\u00e9 zlo\u017eitej\u0161ie \u0161trukt\u00fary ako samostatn\u00e9 archeotypy, alebo ich budeme uva\u017eova\u0165 u\u017e ako \u0161trukt\u00faru zlo\u017een\u00fa z viac jednoduch\u0161\u00edch archeotypov. Obdobne relat\u00edvne mal\u00fd po\u010det t\u00fdchto archeotypov je spolo\u010dn\u00fd pre ve\u013emi rozmanit\u00e9 mno\u017estvo situ\u00e1ci\u00ed v oblasti mana\u017ementu.
\nDoposia\u013e boli identifikovan\u00e9 tieto typy :<\/p>\n
Stavebn\u00fdmi kame\u0148mi syst\u00e9mov\u00e9ho myslenia je stup\u0148ovanie a vyva\u017eovanie sp\u00e4tnej v\u00e4zby a \u010dasov\u00e9ho posunu. Z existencie dvoch odli\u0161n\u00fdch typov procesov sp\u00e4tnej v\u00e4zby, t.j. jej stup\u0148ovanie a vyva\u017eovanie vych\u00e1dza podstata archeotypov.
\nProces kon\u0161trukcie archeotypov v\u017edy vych\u00e1dza z nejakej jednoduch\u0161ej \u0161trukt\u00fary. V\u0161etky archeotypy sa skladaj\u00fa z t\u00fdchto z\u00e1kladn\u00fdch \u010dast\u00ed :<\/p>\n
Syst\u00e9mov\u00e9 archeotypy ako ur\u010dit\u00e9 v\u0161eobecn\u00e9 \u0161trukt\u00fary, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa v mnoho r\u00f4znych syst\u00e9moch, sa iba ojedinele vyskytuj\u00fa osamote a vysledova\u0165 \u201e\u010dist\u00fd\u201c pr\u00edpad fungovania jednotliv\u00fdch archeotypov je prakticky nemo\u017en\u00e9.
\nV\u00fdchodz\u00edm bodom je v\u017edy na\u0161a snaha nie\u010do zmeni\u0165, nie\u010doho dosiahnu\u0165, bu\u010f n\u00e1s tr\u00e1pi nejak\u00fd probl\u00e9m vy\u017eaduj\u00faci rie\u0161enie, alebo sa usilujeme o dlhodob\u00e9 ciele a rozvoj. Presne z tohto bodu sa rozch\u00e1dza mapa vz\u00e1jomn\u00fdch s\u00favislost\u00ed medzi generick\u00fdmi \u0161trukt\u00farami a syst\u00e9mami. Odha\u013euj\u00fa sa komplexnej\u0161ie vz\u0165ahy medzi sledovan\u00fdmi ukazovate\u013emi. Pre presnej\u0161\u00ed popis situ\u00e1cie je treba prid\u00e1va\u0165 \u010fal\u0161ie metriky a nov\u00e9 s\u00favislosti a archeotypy.<\/p>\n
V predch\u00e1dzaj\u00facich kapitol\u00e1ch sme si definovali a rozdelili \u010do je syst\u00e9m, syst\u00e9mov\u00e9 myslenie a z ak\u00fdch \u010dast\u00ed sa sklad\u00e1. V tejto kapitole sa budeme venova\u0165 podniku ako syst\u00e9mu. Ako je podnik ako syst\u00e9m ovplyvnite\u013en\u00fd a ak\u00e9 zmeny sa m\u00f4\u017eu vyskytn\u00fa\u0165.<\/p>\n
Ka\u017ed\u00e1 organiz\u00e1cia je ur\u010dit\u00fdm prostred\u00edm pre fungovanie jej jednotliv\u00fdch prvkov. V \u0148om existuj\u00fa a funguj\u00fa jednotliv\u00e9 organiza\u010dn\u00e9 \u010dl\u00e1nky organiz\u00e1cie, v \u0148om existuj\u00fa relat\u00edvne stabiln\u00e9, form\u00e1lne i neform\u00e1lne v\u00e4zby. Ani organiz\u00e1cia neexistuje izolovane od vplyvov mnoh\u00fdch prvkov okolit\u00e9ho prostredia.
\nProstredie m\u00f4\u017eeme ch\u00e1pa\u0165 vo viacer\u00fdch rovin\u00e1ch ako:<\/p>\n
Mo\u017en\u00fdm metodologick\u00fdm v\u00fdchodiskom pre sk\u00famanie procesov v organiz\u00e1cii i vo vz\u0165ahu k extern\u00e9mu prostrediu je syst\u00e9mov\u00fd pr\u00edstup. Pod\u013ea neho je organiz\u00e1cia ch\u00e1pan\u00e1 ako ur\u010dit\u00fd previazan\u00fd syst\u00e9m prvkov, vz\u0165ahov a funkci\u00ed, ktor\u00e9 sleduj\u00fa z\u00e1kladn\u00fd zmysel existencie syst\u00e9mu, jeho hlavn\u00e9 ciele. Takto ch\u00e1pan\u00fd syst\u00e9m funguje v \u0161ir\u0161om prostred\u00ed (nadsyst\u00e9me), s ktor\u00e9ho prvkami je v interakcii. Z\u00e1kladn\u00fdmi znakmi ka\u017ed\u00e9ho syst\u00e9mu s\u00fa:<\/p>\n
Okrem t\u00fdchto znakov patr\u00ed medzi vlastnosti syst\u00e9mu r\u00f4zna miera stability a dynamiky, otvorenosti alebo uzavretosti vo\u010di vonkaj\u0161iemu okoliu. Uplat\u0148ovanie syst\u00e9mov\u00e9ho pr\u00edstupu pri sk\u00faman\u00ed procesov mana\u017ementu organiz\u00e1cie predpoklad\u00e1 postupova\u0165 pod\u013ea nasleduj\u00facich krokov:<\/p>\n
Ka\u017ed\u00e1 organiz\u00e1cia, ka\u017ed\u00fd podnik je relat\u00edvne uzatvoren\u00fdm syst\u00e9mom, jeho miera ohrani\u010denia je v\u0161ak dan\u00e1 iba mierou samostatnosti \u010di suverenity potrebnou na zaistenie jeho funkci\u00ed a cie\u013eov. V\u00fdznam syst\u00e9mov\u00e9ho pr\u00edstupu v pr\u00e1ci mana\u017e\u00e9rov spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee ch\u00e1pu organiz\u00e1ciu (podnik) ako dynamick\u00fd celok, na ktor\u00fd vpl\u00fdva rad vn\u00fatorn\u00fdch a vonkaj\u0161\u00edch faktorov. Predv\u00eddanie ich vplyvu a v\u00fdvoja umo\u017e\u0148uje vhodne reagova\u0165 na o\u010dak\u00e1van\u00e9 i menej o\u010dak\u00e1van\u00e9 skuto\u010dnosti a prij\u00edma\u0165 adekv\u00e1tne rozhodnutia. Vznikaj\u00face probl\u00e9my nie je \u00fa\u010deln\u00e9 rie\u0161i\u0165 izolovane, ale treba ich vn\u00edma\u0165 v s\u00favislostiach s poznan\u00edm vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahov medzi prvkami \u0161trukt\u00fary ako aj faktorov vonkaj\u0161ieho prostredia. Syst\u00e9mov\u00fd pr\u00edstup umo\u017e\u0148uje racion\u00e1lnej\u0161ie zaistenie fungovania, dosahovania \u00fa\u010delu, \u010fal\u0161ieho rozvoja organiz\u00e1cie a jej \u010dlenov, zaistenie bezpe\u010dnosti (vn\u00fatornej i vonkaj\u0161ej).<\/p>\n
Podnik ako otvoren\u00fd dynamick\u00fd syst\u00e9m obsahuje mno\u017estvo prvkov, ktor\u00e9 s\u00fa vo vz\u00e1jomnej interakcii. Ovplyv\u0148uj\u00fa seba sam\u00fdch a t\u00fdm aj ostatn\u00e9 prvky okolo seba a na koniec i cel\u00fd syst\u00e9m.
\nKa\u017ed\u00fd podnik funguje na z\u00e1klade \u0161pecifickej organiza\u010dnej \u0161trukt\u00fary, ktor\u00fa si ur\u010d\u00ed tak, aby bola pre\u0148ho \u010do najefekt\u00edvnej\u0161ia a vyhovovala jeho potreb\u00e1m.
\nOrganiza\u010dn\u00e1 \u0161trukt\u00fara: Na najvy\u0161\u0161om stupni hierarchie je vedenie, ktor\u00e9 riadi v\u0161etky procesy, oddelenia a kontroluje jednotliv\u00e9 vz\u0165ahy , ktor\u00e9 prebiehaj\u00fa vz\u00e1jomne medzi nimi. Na ni\u017e\u0161ej \u00farovni sa nach\u00e1dzaj\u00fa prvky \u0161trukt\u00fary, ktor\u00e9 podliehaj\u00fa vedeniu, no z\u00e1rove\u0148 riadia prvky ni\u017e\u0161\u00edch \u00farovn\u00ed. Na poslednom stupni s\u00fa prvky, ktor\u00e9 podliehaj\u00fa v\u0161etk\u00fdm ostatn\u00fdm \u010dl\u00e1nkom organiza\u010dnej \u0161trukt\u00fary.<\/p>\n
Podnik uskuto\u010d\u0148uje svoje ciele v prostred\u00ed, ktor\u00e9 okrem toho, \u017ee poskytuje mno\u017estvo pr\u00edle\u017eitost\u00ed, je aj zdrojom hrozieb a riz\u00edk. V literat\u00fare sa stret\u00e1vame naj\u010dastej\u0161ie s dvoma pojmami – podnikate\u013esk\u00e9 prostredie a prostredie podniku, alebo extern\u00e9 a intern\u00e9 prostredie.
\nPodnikate\u013esk\u00fdm prostred\u00edm sa naj\u010dastej\u0161ie ch\u00e1pe s\u00fahrn faktorov \u0161ir\u0161ieho okolia, vytv\u00e1raj\u00faci ur\u010dit\u00fd r\u00e1mec, ur\u010dit\u00e9 podmienky, umo\u017e\u0148uj\u00face a ovplyv\u0148uj\u00face podnikate\u013esk\u00fa \u010dinnos\u0165. Medzi faktory \u0161ir\u0161ieho okolia patria najm\u00e4 pr\u00edrodn\u00e9, kult\u00farne, soci\u00e1lne, ekonomick\u00e9, technologick\u00e9, politick\u00e9 a legislat\u00edvne podmienky, v ich konkr\u00e9tnej podobe v krajine, \u010di v regi\u00f3ne. Ke\u010f hovor\u00edme o prostred\u00ed podniku, m\u00f4\u017eeme t\u00fdm myslie\u0165 konkr\u00e9tne vn\u00fatorn\u00e9 prostredie podniku (mana\u017ement, organiza\u010dn\u00fa \u0161trukt\u00faru, v\u00fdrobn\u00fd proces, technol\u00f3giu, form\u00e1lne a neform\u00e1lne vz\u0165ahy, at\u010f.), alebo okolie podniku, maj\u00face bezprostredn\u00fd alebo sprostredkovan\u00fd vplyv na jeho \u010dinnos\u0165 \u2013 vonkaj\u0161ie prostredie. Najbli\u017e\u0161ie okolie tvoria z\u00e1kazn\u00edci, kooperuj\u00face podniky, sprostredkovatelia, konkurencia, banky, miestna verejnos\u0165.<\/p>\n
Toto intern\u00e9 prostredie organiz\u00e1cie tvor\u00ed vn\u00fatorn\u00e9 podmienky organiz\u00e1cie, v ktor\u00fdch doch\u00e1dza k transform\u00e1cii zdrojov, v ktor\u00fdch mana\u017e\u00e9ri vykon\u00e1vaj\u00fa svoju \u010dinnos\u0165. M\u00f4\u017eeme ho \u010dleni\u0165 pod\u013ea r\u00f4znych krit\u00e9ri\u00ed \u010di \u00farovn\u00ed, napr.:<\/p>\n
Jadrom vn\u00fatorn\u00e9ho prostredia je kult\u00fara organiz\u00e1cie (podnikov\u00e1 kult\u00fara), t.j. spolo\u010dne uzn\u00e1van\u00e9 (zdie\u013ean\u00e9, spolo\u010dn\u00e9) hodnoty (shared value), symboly kult\u00fary, \u0161trukt\u00fara vz\u0165ahov \u2013 form\u00e1lne, neform\u00e1lne, hlavn\u00e1 kult\u00fara a subkult\u00fary, a pod. Podnikov\u00e1 kult\u00fara m\u00e1 podstatn\u00fd vplyv na \u00faspech \u010di ne\u00faspech r\u00f4znych podnikate\u013esk\u00fdch z\u00e1merov, strat\u00e9gi\u00ed a zmien v organiz\u00e1cii.<\/p>\n
Extern\u00e9 prostredie organiz\u00e1cie je vytv\u00e1ran\u00e9 jednotliv\u00fdmi prvkami jeho okolia. V literat\u00fare s\u00fa \u010dasto ozna\u010dovan\u00e9 pod\u013ea niektor\u00fdch za\u010diato\u010dn\u00fdch p\u00edsmen ako faktory STEP alebo PEST.
\nOkolie organiz\u00e1cie je dan\u00e9 pr\u00edrodn\u00fdmi a geografick\u00fdmi, politick\u00fdmi, ekonomick\u00fdmi ako aj soci\u00e1lno – kult\u00farn\u00fdmi \u010dinite\u013emi, ktor\u00e9 bezprostredne alebo sprostredkovanie ovplyv\u0148uj\u00fa procesy v organiz\u00e1cii, vr\u00e1tane spr\u00e1vania sa \u013eud\u00ed v nej. Rozli\u0161ujeme potom:<\/p>\n
Ako prostredie podniku budeme teda ch\u00e1pa\u0165 t\u00fa \u010das\u0165 okolia a tie jeho prvky, ktor\u00e9 podstatne ovplyv\u0148uj\u00fa jeho \u010dinnos\u0165 a s ktor\u00fdmi je v bezprostrednom kontakte. Jednotliv\u00e9 sf\u00e9ry okolia p\u00f4sobia na spr\u00e1vanie podniku, na jeho z\u00e1mery, strat\u00e9giu, dlhodob\u00e9 i kr\u00e1tkodob\u00e9 ciele, ovplyv\u0148uj\u00fa jeho mo\u017enosti i pr\u00edle\u017eitosti, pri\u010dom je treba akceptova\u0165 ich premenlivos\u0165, dynamickos\u0165 a v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch aj nepredv\u00eddate\u013enos\u0165. V posledn\u00fdch rokoch st\u00e1le intenz\u00edvnej\u0161ie prenikaj\u00fa do prostredia podnikov faktory svetov\u00e9ho okolia (glob\u00e1lne vplyvy). Medzi ich najv\u00fdraznej\u0161ie prejavy a znaky patria najm\u00e4:<\/p>\n
Podnik existuj\u00faci v neistom st\u00e1le sa meniacom prostred\u00ed mus\u00ed ma\u0165 schopnos\u0165 prisp\u00f4sobi\u0165 sa, alebo zmeni\u0165 sa v z\u00e1ujme dosiahnutia ur\u010dit\u00e9ho s\u00faladu vlastnej \u010dinnosti, vlastn\u00fdch cie\u013eov s podmienkami okolia, ktor\u00e9 sa menia a ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 zdrojom naru\u0161enia stability.
\nStabilita podniku ch\u00e1peme ako podmienku efekt\u00edvneho spr\u00e1vania sa, ke\u010f schopnos\u0165 likvidity a postavenie na trhu nie s\u00fa ohrozen\u00e9. T\u00e1to podmienka je v\u0161ak do ur\u010ditej miery z\u00e1visl\u00e1 od vplyvu vonkaj\u0161\u00edch faktorov. Zmenu ch\u00e1peme ako prejav \u00fa\u010delnosti v spr\u00e1van\u00ed sa podniku, pri\u010dom je do istej miery naru\u0161en\u00edm stability. Z\u00e1vis\u00ed aj od toho, \u010di bola priamo vyn\u00faten\u00e1, alebo \u010di bola v\u00fdsledkom racion\u00e1lneho strategick\u00e9ho rozhodnutia smerovan\u00e9ho k stabilite na novej \u00farovni.<\/p>\n
Fungovanie organiz\u00e1cie, dosahovanie jej cie\u013eov, s\u00fa okrem in\u00e9ho ur\u010dovan\u00e9 podmienkami okolia (mo\u017enosti zdrojov, potreby z\u00e1kazn\u00edkov, mo\u017enosti z\u00edskania potrebn\u00e9ho kapit\u00e1lu, politick\u00e9 i ekonomick\u00e9 vplyvy, pr\u00edrodn\u00e9 faktory a pod.). Pr\u00e1ve dynamick\u00e9 zmeny t\u00fdchto podmienok, t\u00fdchto \u010dinite\u013eov, podstatne ovplyv\u0148uj\u00fa aj vn\u00fatorn\u00fd opera\u010dn\u00fd syst\u00e9m organiz\u00e1cie, napr.:<\/p>\n
Mo\u017eno urobi\u0165 z\u00e1ver, \u017ee riadenie organiz\u00e1cie prebieha v neust\u00e1le sa meniacich podmienkach, v nestabilnom, neur\u010ditom prostred\u00ed. T\u00e1to neur\u010ditos\u0165 (nestabilita, neo\u010dak\u00e1van\u00e9 zmeny, ch\u00fdbaj\u00face d\u00f4le\u017eit\u00e9 inform\u00e1cie, a pod.) ovplyv\u0148uje podstatne proces mana\u017ementu. Dynamika r\u00f4znych prvkov prostredia (ozna\u010dujeme ich za \u010dinitele, \u010di faktory prostredia) vpl\u00fdva na dlhodob\u00e9 z\u00e1mery, na podnikate\u013esk\u00e9 ciele, na rozhodovacie procesy. Vpl\u00fdva aj na bezpe\u010dnos\u0165 prev\u00e1dzky ako aj na vonkaj\u0161iu bezpe\u010dnos\u0165 organiz\u00e1cie (podniku). Hovor\u00edme o dimenzi\u00e1ch vplyvu prostredia<\/em>, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu ma\u0165 r\u00f4zne prejavy:<\/p>\n Tieto vplyvy okolia v\u00fdrazne ur\u010duj\u00fa situ\u00e1cie, v ktor\u00fdch mana\u017ement organiz\u00e1cie prij\u00edma rozhodnutia. Okolie je teda zdrojom neur\u010ditosti, nejasnosti, mana\u017ement m\u00e1 preto obmedzen\u00e9 mo\u017enosti pri z\u00edskavan\u00ed potrebn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed na anal\u00fdzy a na prijatie t\u00fdch najlep\u0161\u00edch z\u00e1verov a rozhodnut\u00ed.<\/p>\n Z h\u013eadiska potrieb mana\u017ementu vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 charakteristiky prostredia ovplyv\u0148uj\u00fa najm\u00e4 kvalitu anal\u00fdzy prostredia, neumo\u017e\u0148uj\u00fa presne vymedzi\u0165 faktory vypl\u00fdvaj\u00face na stanoven\u00e9 ciele, n\u00fatia mana\u017e\u00e9rov, aby predpokladali zmeny. Tieto vplyvy p\u00f4sobia aj na prvky a vz\u0165ahy vo vn\u00fatornom prostred\u00ed. Uveden\u00e9 prejavy neur\u010ditosti zvy\u0161uj\u00fa rizik\u00e1, ktor\u00fdm je organiz\u00e1cia vystaven\u00e1. Pri\u010dom za riziko (v podnikan\u00ed) sa naj\u010dastej\u0161ie pova\u017euje neistota vplyvu faktorov prostredia na fungovanie organiz\u00e1cie, na plnenie jej cie\u013eov. T.j. riziko znamen\u00e1 mo\u017enos\u0165 odch\u00fdlky od predpokladan\u00e9ho cie\u013eov\u00e9ho stavu, a to negat\u00edvnej \u2013 potom m\u00e1 povahu ohrozenia, alebo pozit\u00edvnej, potom predstavuje vyu\u017eitie pr\u00edle\u017eitosti, \u0161ance. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch sa za riziko pova\u017euje iba t\u00e1 negat\u00edvna str\u00e1nka neistoty, teda riziko ako pravdepodobnos\u0165 vzniku Riziko je teda mo\u017en\u00e9 vn\u00edma\u0165 z dvoch h\u013ead\u00edsk:<\/p>\n Pri posudzovan\u00ed miery rizika potom zva\u017eujeme jednak pravdepodobnos\u0165 vzniku <\/em>ne\u017eiaducej udalosti a okrem toho aj predpokladan\u00fa v\u00fd\u0161ku \u0161kody<\/em>. Bolo by zbyto\u010dn\u00e9 vynaklada\u0165 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo pe\u0148az\u00ed na obmedzenie vplyvu tak\u00fdch udalost\u00ed, ktor\u00fdch \u0161kodliv\u00e9 d\u00f4sledky s\u00fa nepatrn\u00e9. Pri posudzovan\u00ed krit\u00e9ri\u00ed pre mieru prijate\u013enosti rizika by na prvom mieste v\u017edy mali by\u0165 \u017eivoty a zdravie \u013eud\u00ed, nasledovan\u00e9 podmienkami na zachovanie \u017eivotn\u00e9ho prostredia. Organiz\u00e1cia vedom\u00e1 si mo\u017en\u00fdch riz\u00edk m\u00e1 snahu pozna\u0165, identifikova\u0165 pr\u00ed\u010diny mo\u017en\u00fdch negat\u00edvnych javov a vhodn\u00fdmi opatreniami im pred\u00eds\u0165, zabr\u00e1ni\u0165 ich vzniku, obmedzi\u0165 \u010di eliminova\u0165 ich vplyv, pr\u00edpadne zn\u00ed\u017ei\u0165 ich d\u00f4sledky. Mo\u017en\u00e9 \u010dlenenia pod\u013ea charakteru mo\u017en\u00fdch riz\u00edk:<\/p>\n In\u00e9 \u010dlenenie re\u0161pektuje jednotliv\u00e9 f\u00e1zy transforma\u010dn\u00e9ho procesu:<\/p>\n V ekonomickej literat\u00fare je \u010dastej\u0161ie \u010dlenenie protirizikov\u00fdch opatren\u00ed pod\u013ea sp\u00f4sobu postupov na zn\u00ed\u017eenie rizika: transfer rizika, poistenie, diverzifik\u00e1cia, delenie rizika, flexibilita, vytv\u00e1ranie rezerv, informa\u010dn\u00e9 zaistenie a pod.<\/p>\n V dne\u0161nom dynamickom a r\u00fdchlo vyv\u00edjaj\u00facom sa prostred\u00ed sme n\u00faten\u00ed komunikova\u0165 tak \u010dasto a efekt\u00edvne ako sa len d\u00e1. Aby sme sa tomu prisp\u00f4sobili sme vyvinuli nov\u00e9 high \u2013 technol\u00f3gie komunika\u010dn\u00fdch met\u00f3d ako s\u00fa e-mail, z\u00e1znamn\u00edk, fax a podobne. Av\u0161ak, v\u0161etko s\u00fa to sp\u00f4soby jednosmernej komunik\u00e1cie (one -way) a dobr\u00e1 komunik\u00e1cia si vy\u017eaduje dvoch akt\u00edvnych \u00fa\u010dastn\u00edkov (odosielate\u013e – prij\u00edmate\u013e).<\/p>\n V\u00e4\u010d\u0161ina na\u0161ej r\u00fdchlej komunik\u00e1cie sa vykon\u00e1va jednosmernou met\u00f3dou pomocou be\u017ene pou\u017e\u00edvan\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, a to cez e-mail, listy, fax a mnoho \u010fal\u0161\u00edch jednosmern\u00fdch sp\u00f4sobov komunik\u00e1cie. V\u010faka tomu str\u00e1came na\u0161u zru\u010dnos\u0165 a schopnos\u0165 skuto\u010dne po\u010d\u00fava\u0165 a rozumie\u0165 druh\u00fdm. Okrem toho, sa \u010dasto spoliehame na vizu\u00e1lne a sluchov\u00e9 znamenia, ako napr\u00edklad pohyby tela alebo t\u00f3n hlasu, aby sme plne zachytili \u010do sa n\u00e1m sna\u017eia druh\u00ed poveda\u0165 a aby sme pos\u00fadili ako bola na\u0161a spr\u00e1va pochopen\u00e1 ostatn\u00fdmi. Jednosmern\u00e1 komunik\u00e1cia, ktor\u00e1 n\u00e1m ned\u00e1va ani znamenia, ani sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu je sama o sebe neefekt\u00edvna.<\/p>\n Zatia\u013e \u010do e-mail m\u00f4\u017ee by\u0165 r\u00fdchly, je to neosobn\u00e1 a jednosmern\u00e1 met\u00f3da. Nedostatok znamen\u00ed a sp\u00e4tnej v\u00e4zby m\u00f4\u017ee vies\u0165 k nespr\u00e1vnemu pochopeniu, tak\u00e1to komunik\u00e1cia je ove\u013ea viac n\u00e1chyln\u00e1 k vzniknutiu konfliktov, ako komunik\u00e1cia tv\u00e1rou v tv\u00e1r (two – way ).<\/p>\n \u013dudia nepo\u010duj\u00fa a jednozna\u010dne nerozumej\u00fa \u010do im poviete, alebo tomu jednoducho neveria. \u010co m\u00f4\u017eete urobi\u0165 s t\u00fdmto probl\u00e9mov? M\u00f4\u017eete opakova\u0165 to \u010do chcete poveda\u0165 , mo\u017eno tri a\u017e \u0161tyri kr\u00e1t, aby ste sa uistili, \u017ee si ju \u013eudia zapam\u00e4taj\u00fa.<\/p>\n Haines, Stephen G. : The manager’s pocket guide to systems thinking & learning by Stephen G. Haines. V\u0161eobecn\u00e9 vymedzenie syst\u00e9mov\u00e9ho myslenia Syst\u00e9mov\u00e9 myslenie a syst\u00e9mov\u00e1 dynamika predstavuj\u00fa \u0161pecifick\u00fd a unik\u00e1tny sp\u00f4sob pozerania sa na svet. Tento syst\u00e9m si bli\u017e\u0161ie pribl\u00ed\u017eime v tejto … <\/p>\n","protected":false},"author":12,"featured_media":25036,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[62,553],"tags":[],"class_list":["post-7631","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-manazment","category-vzdelavam-sa"],"yoast_head":"\n\n
Typy neur\u010ditosti a ich d\u00f4sledky na rozhodovacie procesy<\/h2>\n
\nD\u00f4sledkom toho je, \u017ee:<\/p>\n\n
\nne\u017eiaducej udalosti a jej negat\u00edvnych n\u00e1sledkov. Pri tom je treba ma\u0165 na zreteli, \u017ee predpokladom situ\u00e1cie rizika je existencia subjektu (organiz\u00e1cie), ktorej cie\u013e m\u00f4\u017ee by\u0165 ohrozen\u00fd, a faktora, ktor\u00fd vo\u010di tejto organiz\u00e1cii vystupuje ako zdroj mo\u017en\u00e9ho ohrozenia, ako hrozba. Ve\u013ekos\u0165 mo\u017en\u00e9ho ohrozenia (miera rizika) nie je dan\u00e1 iba existenciou \u010di ve\u013ekos\u0165ou hrozby, ale aj zranite\u013enos\u0165ou organiz\u00e1cie, jej slab\u00fdmi str\u00e1nkami a rozsahom (hodnotou) mo\u017enej \u0161kody.<\/p>\nVn\u00edmanie rizika<\/h3>\n
\n
\nVy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 pr\u00edpady vyjadruj\u00fa objekt\u00edvnu str\u00e1nku rizika \u2013 tou je existencia zdroja rizika, v prvom pr\u00edpade to je vonkaj\u0161ie hrozba, v druhom vlastn\u00e1 \u010dinnos\u0165, v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch spojen\u00e1 s pripravenos\u0165ou reagova\u0165 na vonkaj\u0161ie hrozby. Re\u00e1lna reakcia organiz\u00e1cie na faktory rizika v\u0161ak odr\u00e1\u017ea aj jeho subjekt\u00edvnu str\u00e1nku, jeho vn\u00edmanie mana\u017ementom. A pr\u00e1ve toto subjekt\u00edvne vn\u00edmanie a hodnotenie zdrojov ohrozenia naj\u010dastej\u0161ie ovplyv\u0148uje, \u010di to ktor\u00e9 rozhodnutie (resp. protirizikov\u00e9 opatrenie) bude spr\u00e1vne a dosta\u010duj\u00face.
\nRizik\u00e1 sa m\u00f4\u017eu \u010dleni\u0165 pod\u013ea r\u00f4znych krit\u00e9ri\u00ed, napr. sa rozli\u0161uj\u00fa podnikate\u013esk\u00e9 rizik\u00e1 (\u0161pekulat\u00edvne, priamo vypl\u00fdvaj\u00face z podnikate\u013eskej \u010dinnosti) a \u010dist\u00e9 rizik\u00e1 (rizik\u00e1 vzniku \u0161k\u00f4d \u017eivelnou pohromou, technologickou hav\u00e1riou, \u00famyseln\u00fdm a ne\u00famyseln\u00fdm \u013eudsk\u00fdm z\u00e1sahom (sabot\u00e1\u017e, teroristick\u00fd \u010din, vojna a pod.)<\/p>\nProtirizikov\u00e9 opatrenia<\/h3>\n
\n
\n
Komunik\u00e1cia a syst\u00e9mov\u00e9 myslenie<\/h2>\n
Neefekt\u00edvnos\u0165 jednosmernej komunik\u00e1cie<\/h3>\n
Pr\u00edklad<\/h2>\n
Opakovanie – opakovanie – opakovanie<\/h3>\n
Pou\u017eit\u00e1 literat\u00fara<\/h2>\n
\nGharajedaghi J. : SYSTEM THINKING, Managing Chaos and Complexity : A platform for Designing Business Architecture
\nhttp:\/\/www.proverbs.cz\/
\nhttp:\/\/www.pegasuscom.com\/
\nhttp:\/\/cs.wikipedia.org\/
\nhttp:\/\/fsi.uniza.sk\/<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"