\u010clovek od svojho prvopo\u010diatku je bytos\u0165ou spolo\u010denskou. Okrem z\u00e1kladn\u00fdch in\u0161tinktov a pudov sebaz\u00e1chovy, potrieb jedenia a pitia je jeho \u010fal\u0161ou neodl\u00fa\u010dite\u013enou vlastnos\u0165ou t\u00fa\u017eba po spolo\u010dnosti. \u010ci u\u017e ide o extroverta alebo introverta, ka\u017ed\u00fd potrebuje a chce ma\u0165 okolo seba in\u00fdch \u013eud\u00ed.
\nProces, ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje sp\u00e1ja\u0165 \u013eud\u00ed do spolo\u010denstiev, navz\u00e1jom sa dorozumieva\u0165 a vytv\u00e1ra\u0165 medzi nimi ur\u010dit\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1 a put\u00e1, sa naz\u00fdva komunik\u00e1cia. T\u00e1 sa \u010dasom vyvinula z nezrozumite\u013enej \u201eprare\u010di\u201c, ktorou sa \u013eudia dorozumievali v \u010falekej minulosti, do s\u00fa\u010dasnej podoby plynulej re\u010di. V procese komunik\u00e1cie nejde v\u0161ak len o samotn\u00e9 verb\u00e1lne vyjadrovanie. Tak isto sem patria neverb\u00e1lne prejavy, gest\u00e1, mimika, ktor\u00e9 dotv\u00e1raj\u00fa celkov\u00fd v\u00fdznam inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e1 sa komunik\u00e1ciou pren\u00e1\u0161a.
\nKomunik\u00e1cii sa venovali a venuj\u00fa mnoh\u00e9 odbory a vedci. U\u017e v starom R\u00edme bola re\u010d a samotn\u00e1 komunik\u00e1cia pova\u017eovan\u00e1 za v\u00fdznamn\u00fd n\u00e1stroj, dokonca za umenie. Vedie\u0165 dobre re\u010dni\u0165, pracova\u0165 nielen so samotnou re\u010dou, ale i farbou hlasu, obsahom prejavu a gestami, vyu\u017e\u00edvan\u00fdmi pri komunik\u00e1cii, si vy\u017eadovalo mnoho rokov \u0161t\u00fadia a \u0165a\u017ekej pr\u00e1ce. Preto dobr\u00fdm komunik\u00e1torom a re\u010dn\u00edkom nemohol by\u0165 ka\u017ed\u00fd. Presvied\u010daj\u00fa o tom osobnosti ako Cicero, August\u00edn alebo Hom\u00e9r.
\nKomunik\u00e1cia je v\u00fdznamn\u00e1 vo v\u0161etk\u00fdch sf\u00e9rach \u017eivota. \u010ci u\u017e ide o vzdel\u00e1vanie, pracovn\u00e9 pohovory a rozhovory alebo ka\u017edodenn\u00e9 rozpr\u00e1vanie. Tento proces \u010dloveka sprev\u00e1dza od jeho po\u010diatku.
\nI ke\u010f sa \u013eudia s komunik\u00e1ciou stret\u00e1vaj\u00fa a vyu\u017e\u00edvaj\u00fa ju ka\u017edodenne, snaha o jej bezchybn\u00e9 fungovanie nie je \u013eahk\u00e1. V\u017edy sa n\u00e1jdu ur\u010dit\u00e9 faktory, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu inform\u00e1cie v komunik\u00e1ci\u00ed po\u0161kodi\u0165 alebo zmeni\u0165 ich v\u00fdznam, \u010do m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 nepravdivos\u0165 inform\u00e1cie, nedorozumenia a v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch h\u00e1dku akt\u00e9rov komunik\u00e1cie.<\/p>\n
Komunik\u00e1cia je charakterizovan\u00e1 ako prenos inform\u00e1ci\u00ed medzi dvoma a viacer\u00fdmi osobami, ktor\u00e9 do nej vstupuj\u00fa. T\u00e1to \u010das\u0165 sa venuje jej podrobnej\u0161iemu definovaniu a rozdeleniu.<\/p>\n
Slovo komunik\u00e1cia<\/strong> sa vyvinulo z latinsk\u00e9ho slova communicare<\/em> = styk, kontakt, dohoda, spojenie a prenos inform\u00e1ci\u00ed. Vo v\u0161eobecnosti znamen\u00e1 komunik\u00e1cia rozhovor. V \u0161ir\u0161om zmysle je komunik\u00e1cia v\u00fdmena inform\u00e1ci\u00ed medzi jedincami prostredn\u00edctvom spolo\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu znakov. Z\u00e1kladn\u00fdmi prvkami komunika\u010dn\u00e9ho modelu s\u00fa:<\/p>\n Komunik\u00e1cia sl\u00fa\u017ei na r\u00f4zne \u00fa\u010dely soci\u00e1lnej interakcie a medzi jej hlavn\u00e9 funkcie , ktor\u00e9 sp\u013a\u0148a v spolo\u010dnosti patria :<\/p>\n Komunik\u00e1cia sa del\u00ed na r\u00f4zne formy a typy. Najz\u00e1kladnej\u0161\u00edm a najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00edm typom je verb\u00e1lna a neverb\u00e1lna komunik\u00e1cia. Ka\u017edej z nich sa prira\u010fuje, vedome \u010di nevedome, r\u00f4zny stupe\u0148 d\u00f4le\u017eitosti. Vedome sa hodnot\u00ed verb\u00e1lna komunik\u00e1cia ako d\u00f4le\u017eitej\u0161ia, ale nevedome vystupuje do popredia neverb\u00e1lna komunik\u00e1cia.<\/p>\n Verb\u00e1lna komunik\u00e1cia je \u0161pecifick\u00fdm typom soci\u00e1lnej komunik\u00e1cie, ktorej \u00falohou je odovzd\u00e1vanie inform\u00e1ci\u00ed prostredn\u00edctvom slov.[2]<\/a> Jej podstatu tvor\u00ed centr\u00e1lny dorozumievac\u00ed syst\u00e9m – jazyk, ktor\u00fd je z\u00e1kladn\u00fdm komunika\u010dn\u00fdm apar\u00e1tom dorozumievania sa medzi \u013eu\u010fmi. Jazyk n\u00e1m umo\u017e\u0148uje r\u00fdchlu a pru\u017en\u00fa v\u00fdmenu inform\u00e1ci\u00ed, sk\u00fasenost\u00ed a n\u00e1zorov. V praxi sa naj\u010dastej\u0161ie vyu\u017e\u00edvaj\u00fa nasledovn\u00e9 formy verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie:<\/p>\n Rozozn\u00e1vame:<\/p>\n \u0160peci\u00e1lnym typom skupinov\u00e9ho rozhovoru je diskusia. Diskusia predstavuje mana\u017e\u00e9rom cielene riaden\u00fd dial\u00f3g. Jej realiz\u00e1cia je n\u00e1ro\u010dn\u00e1 na samotn\u00fa pr\u00edpravu mana\u017e\u00e9ra. Soci\u00e1lna skupina je \u010dasto pomerne heterog\u00e9nna, \u010do si vy\u017eaduje formul\u00e1ciu jednotliv\u00fdch vstupov tak, aby boli zrozumite\u013en\u00e9 pre v\u0161etk\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00edkov. V s\u00fa\u010dasnosti je kladen\u00fd ve\u013ek\u00fd d\u00f4raz na neust\u00e1ly tr\u00e9ning a zdokona\u013eovanie sa v technik\u00e1ch verb\u00e1lnej a neverb\u00e1lnej komunik\u00e1cie prostredn\u00edctvom vytv\u00e1rania tzv. modelov\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 musia by\u0165 dobre zvl\u00e1dnut\u00e9. Podstatu neverb\u00e1lnej komunik\u00e1cie tvor\u00ed prenos inform\u00e1ci\u00ed od odosielate\u013ea k pr\u00edjemcovi bez pou\u017eitia slov. Komunika\u010dn\u00e9 prostriedky v neverb\u00e1lnej komunik\u00e1cii s\u00fa bu\u010f samostatn\u00e9 nosi\u010de inform\u00e1ci\u00ed, alebo sprostredkovatelia prenosu inform\u00e1ci\u00ed a prejavuj\u00fa sa len pri priamom fyzickom kontakte. V s\u00fa\u010dasnej dobe prevl\u00e1da v\u0161eobecn\u00fd trend, \u017ee naj\u00fa\u010dinnej\u0161ou formou komunik\u00e1cie je pr\u00e1ve komunik\u00e1cia realizovan\u00e1 prostredn\u00edctvom priameho fyzick\u00e9ho kontaktu \u00fa\u010dastn\u00edkov komunika\u010dn\u00e9ho procesu. [1]<\/strong><\/em><\/a> Z\u00e1klady komunik\u00e1cie I. http:\/\/www.veduta.eu\/envirovzdelavanie\/ZK<\/em> \u00daVOD \u010clovek od svojho prvopo\u010diatku je bytos\u0165ou spolo\u010denskou. Okrem z\u00e1kladn\u00fdch in\u0161tinktov a pudov sebaz\u00e1chovy, potrieb jedenia a pitia je jeho \u010fal\u0161ou neodl\u00fa\u010dite\u013enou vlastnos\u0165ou t\u00fa\u017eba po … <\/p>\n","protected":false},"author":12,"featured_media":24980,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[62,553],"tags":[129],"class_list":["post-7664","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-manazment","category-vzdelavam-sa","tag-manazment-ludskych-zdrojov"],"yoast_head":"\n
\nKomunik\u00e1cia s\u00favis\u00ed so \u017eivotom ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka, v\u00fdrazne ho ovplyv\u0148uje, obohacuje o nov\u00e9 poznatky a postoje, reguluje \u013eudsk\u00e9 konanie a spr\u00e1vanie, pom\u00e1ha \u010dloveku za\u010dleni\u0165 sa do spolo\u010dnosti a vytvori\u0165 si soci\u00e1lne kontakty. Pri komunik\u00e1cii je potrebn\u00e9 dba\u0165 na jasnos\u0165, zrozumite\u013enos\u0165 a presnos\u0165 inform\u00e1cie, aby nedo\u0161lo k pseudokomunik\u00e1cii<\/strong> = deform\u00e1cia v oblasti obsahu inform\u00e1cie(\u00fabytok alebo dotv\u00e1ranie).[1]<\/a>
\nKomunik\u00e1cia je vz\u00e1jomn\u00e1 v\u00fdmena inform\u00e1cii medzi dvoma alebo viacer\u00fdmi partnermi s cie\u013eom dosiahnu\u0165 ich porozumenie, \u017eiaduce cie\u013eov\u00e9 spr\u00e1vanie.[2]<\/a>
\n\u201eOsoba, ktor\u00e1 len vytv\u00e1ra komunik\u00e1ciu, v skuto\u010dnosti nekomunikuje v\u00f4bec v tom naj\u00faplnej\u0161om zmysle slova. Plnohodnotn\u00e1 komunik\u00e1cia znamen\u00e1 prij\u00edma\u0165 komunik\u00e1ciu rovnako ako ju vytv\u00e1ra\u0165. Rovnako tak osoba, ktor\u00e1 len prij\u00edma komunik\u00e1ciu, v skuto\u010dnosti nekomunikuje. Ak ju toti\u017e prij\u00edma, mus\u00ed z\u00e1konite komunik\u00e1ciu aj vytv\u00e1ra\u0165.\u201c (L. Ron Hubbard)
\nV prostred\u00ed podniku komunik\u00e1cia predstavuje nepretr\u017eit\u00fd proces dorozumievania zamestnancov a riadiacich pracovn\u00edkov podniku prostredn\u00edctvom v\u00fdmeny inform\u00e1ci\u00ed, spr\u00e1v, \u00fadajov, my\u0161lienok, n\u00e1zorov, postojov, pocitov, predst\u00e1v.[3]<\/a>
\nM\u00f4\u017ee sa charakterizova\u0165 aj ako proces \u0161\u00edrenia inform\u00e1ci\u00ed s cie\u013eom odstr\u00e1ni\u0165 \u010di zn\u00ed\u017ei\u0165 neistotu na oboch komunikuj\u00facich stran\u00e1ch, pri\u010dom predmetom komunik\u00e1cie s\u00fa d\u00e1ta, inform\u00e1cie a znalosti. Je to dvojstrann\u00fd proces, ktor\u00fd m\u00e1 za cie\u013e dorozumie\u0165 sa. [4]<\/a>
\nKomunika\u010dn\u00fd proces zahr\u0148uje 4 zlo\u017eky:<\/p>\n\n
\n
FUNKCIE KOMUNIK\u00c1CIE<\/h2>\n
\n
\n
VERB\u00c1LNA A NEVERB\u00c1LNA KOMUNIK\u00c1CIA<\/h2>\n
Verb\u00e1lna komunik\u00e1cia<\/h3>\n
\n\u00dalohou jazyka v podnikovej komunik\u00e1cii je:<\/p>\n\n
\n
\n
\nZ\u00e1kladn\u00e9 techniky verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie v podniku s\u00fa:<\/p>\n\n
Neverb\u00e1lna komunik\u00e1cia<\/h3>\n
\nProstredn\u00edctvom neverb\u00e1lnej komunik\u00e1cie si navz\u00e1jom:<\/p>\n\n
\nNeverb\u00e1lnou komunik\u00e1ciou pred\u00e1vame svojmu okoliu ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo inform\u00e1cii, \u010dasto bez toho aby sme si to uvedomovali. \u0160tatistick\u00e9 v\u00fdskumy vypovedaj\u00fa o ve\u013ekej d\u00f4le\u017eitosti neverb\u00e1lnej komunik\u00e1cie, prebieha \u0148ou 55% komunik\u00e1cie, zatia\u013e \u010do verb\u00e1lnou 7 % a paralingvistickou 38%.
\nMimick\u00e9 prejavy<\/em>: Mimika a v\u00fdraz tv\u00e1re \u010dloveka vyjadruje cel\u00fa \u0161k\u00e1lu pocitov, od strachu a sm\u00fatku a\u017e po rados\u0165 (\u0161\u0165astie – ne\u0161\u0165astie, strach \u2013 obava, rados\u0165 \u2013 sm\u00fatok, k\u013eud \u2013 roz\u010d\u00falenie, spokojnos\u0165 \u2013 nespokojnos\u0165, z\u00e1ujem \u2013 nez\u00e1ujem, prekvapenie). Mimick\u00e9 prejavy \u00fazko s\u00favisia s pre\u017eitkami \u010dloveka. K z\u00e1kladn\u00fdm mimick\u00fdm sign\u00e1lom tv\u00e1re patria \u00fasmev, pla\u010d, zamra\u010den\u00e1 tv\u00e1r.
\nGestick\u00e9 prejavy<\/em>: Gest\u00e1 s\u00fa jednou z najstar\u0161\u00edch foriem dorozumievania. S\u00fa star\u0161ie ako samotn\u00e1 re\u010d \u010dloveka. Patria k najpre\u017e\u00edvanej\u0161\u00edm a naj\u010dastej\u0161\u00edm podob\u00e1m neverb\u00e1lnej komunik\u00e1cie. S\u00fa tu vyu\u017e\u00edvan\u00e9 pohyby, ktor\u00e9 behom kult\u00farneho v\u00fdvoja z\u00edskali ist\u00fd v\u00fdznam a ktor\u00e9 sme sa nau\u010dili pou\u017e\u00edva\u0165. Ka\u017ed\u00e1 krajina m\u00e1 v\u0161ak pre dan\u00e9 gestu in\u00fd v\u00fdznam. Preto je potrebn\u00e9 dopredu zisti\u0165, \u010do ktor\u00e9 gesto znamen\u00e1, aby nedo\u0161lo k nedorozumeniam a pr\u00edpadnej nechcenej ur\u00e1\u017eke.
\nZrakov\u00fd kontakt<\/em>: Komunika\u010dn\u00fd akt medzi hovoriacimi \u013eu\u010fmi je sprev\u00e1dzan\u00fd aj zrakov\u00fdm kontaktom. Centr\u00e1lnu \u00falohu hraj\u00fa o\u010di ( vie\u010dka, obo\u010die a kore\u0148 nosa ). O\u010di s\u00fa najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou oblas\u0165ou tv\u00e1re. Re\u010d o\u010d\u00ed sprev\u00e1dza re\u010d slov. Doba trvania poh\u013eadu vyjadruje mieru z\u00e1ujmu o hovoriaceho. Pri sledovan\u00ed re\u010di o\u010d\u00ed je potrebn\u00e9 venova\u0165 pozornos\u0165 hlavne na zameranie, d\u013a\u017eku, po\u010detnos\u0165 poh\u013eadov, \u010falej na uhol pootvorenia o\u010dn\u00fdch vie\u010dok, priemer zorn\u00edc, \u017emurkanie a pohyby obo\u010dia. V\u00fdskumy dokazuj\u00fa, \u017ee \u013eudia sa \u010dastej\u0161ie a dlh\u0161ie d\u00edvaj\u00fa na partnerov, ktor\u00ed prejavuj\u00fa z\u00e1ujem o to, \u010do sa komunikuje.
\nHaptick\u00e1 komunik\u00e1cia<\/em>: Ide o komunik\u00e1ciu telesn\u00fdm dotykom \u013eud\u00ed. Pri dot\u00fdkan\u00ed doch\u00e1dza k dr\u00e1\u017edeniu a stimul\u00e1cii ko\u017en\u00fdch zmyslov a to tlakom, teplom, r\u00fdchlos\u0165ou a d\u013a\u017ekou dotyku, vibr\u00e1ciou. V naj\u010dastej\u0161ej podobe to je podanie ruky, haptick\u00e9 sign\u00e1ly s\u00fa ve\u013emi siln\u00e9, maj\u00fa ve\u013ek\u00fa informa\u010dn\u00fa hodnotu a dos\u0165 napovedaj\u00fa o vn\u00fatornom stave \u010dloveka. Pr\u00e1ve preto by mala ma\u0165 haptika svoje pravidl\u00e1, ktor\u00e9 vych\u00e1dzaj\u00fa zo spolo\u010densk\u00fdch zvyklost\u00ed.
\nProxemika<\/em>: Slovom proxemika sa ozna\u010duje n\u00e1uka o uplat\u0148ovan\u00ed vzdialenosti v priebehu soci\u00e1lnej komunik\u00e1cie. Term\u00edn proxemika m\u00e1 p\u00f4vod v latin\u010dine, kde proximus znamen\u00e1 bl\u00edzkos\u0165. V podstate ide o uplatnenie vplyvu vzdialenosti medzi komunikuj\u00facimi osobami.
\nPosturika<\/em>: Ide o s\u00fabor fyzick\u00fdch postojov, ktor\u00e9 maj\u00fa komunika\u010dn\u00fd \u00fa\u010dinok na okolie \u010dloveka. Ide o ozn\u00e1menie pomocou pol\u00f4h jednotliv\u00fdch \u010dast\u00ed tela (rukami, nohami, pohybom hlavy), ich vz\u00e1jomn\u00e1 konfigur\u00e1cia signalizuje tzv. otvoren\u00fd alebo naopak uzavret\u00fd fyzick\u00fd postoj. Posturologick\u00e9 zretele prezr\u00e1dzaj\u00fa na \u010dloveku r\u00f4zne stavy a maj\u00fa vypovedaj\u00facu hodnotu o jeho postojoch, n\u00e1zoroch a o vn\u00fatornom stave \u010dloveka.<\/p>\nPou\u017eit\u00e1 literat\u00fara a zdroje<\/h2>\n
\n[2]<\/strong><\/em><\/a> K\u0159ivohlav\u00fd, J. : Jak si navz\u00e1jem l\u00e9pe porozum\u00edme. Praha, Svoboda, 1988, s.112.<\/em>
\n[1]<\/strong><\/em><\/a> http:\/\/www.zones.sk\/studentske-prace\/psychologia\/<\/em>
\n[2]<\/strong><\/em><\/a> diplomovka.sme.sk\/zdroj\/3082.doc<\/em>
\n[3]<\/strong><\/em><\/a> Bla\u0161kov\u00e1 M. : Rozvoj \u013eudsk\u00e9ho potenci\u00e1lu, 2011, s. 109<\/em>
\n[4]<\/strong><\/em><\/a> M\u00e1\u017e\u00e1rov\u00e1 H. :<\/em> Komunik\u00e1cia v mana\u017emente, 2010, s. 3<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"