Ponuka pe\u0148az\u00ed m\u00e1 r\u00f4znorod\u00fa \u0161trukt\u00faru a je tvoren\u00e1 r\u00f4znymi formami pe\u0148az\u00ed. Na sledovanie pe\u0148a\u017enej masy v ekonomike sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa s\u00fahrnn\u00e9 ukazovatele, ktor\u00e9 naz\u00fdvame pe\u0148a\u017en\u00e9 agreg\u00e1ty. Pe\u0148a\u017en\u00e9 agreg\u00e1ty sa na z\u00e1klade ich likvidity, \u010di\u017ee pohotovosti na platobn\u00e9 oper\u00e1cie delia na hlavn\u00e9 pe\u0148a\u017en\u00e9 agreg\u00e1ty, ktor\u00e9 som sa v tejto pr\u00e1ci sna\u017e\u00edm objasni\u0165.
\nHoci v centr\u00e1lnych bank\u00e1ch s\u00fa odli\u0161n\u00e9 detailn\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00edstupy, st\u00e1le viac doch\u00e1dza pri sledovan\u00ed mno\u017estva pe\u0148az\u00ed v ekonomike, ku harmoniz\u00e1ci\u00ed t\u00fdchto jednotliv\u00fdch pe\u0148a\u017en\u00fdch agreg\u00e1tov. Ka\u017ed\u00e1 krajina vyu\u017e\u00edva svoje \u0161pecifick\u00e9 agreg\u00e1ty a ja pribli\u017eujem hlavne N\u00e1rodn\u00fa banku Slovenska a jej monitorovanie pe\u0148a\u017en\u00fdch agreg\u00e1tov v menovej politike.
\nPribl\u00ed\u017eenie te\u00f3rie o vplyve pe\u0148az\u00ed v ekonomickom syst\u00e9me a tie\u017e keynesi\u00e1nske a monetaristick\u00e9 n\u00e1zory na polohu pe\u0148az\u00ed v ekonomike bolo taktie\u017e cie\u013eom vypracovania tejto pr\u00e1ce.<\/p>\n
Pre riadenie toku pe\u0148az\u00ed je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 sledova\u0165 mno\u017estvo pe\u0148az\u00ed v ekonomike, ve\u013ekos\u0165 pe\u0148a\u017enej z\u00e1soby. Pr\u00e1ve k tomuto \u00fa\u010delu sl\u00fa\u017eia jednotliv\u00e9 pe\u0148a\u017en\u00e9 agreg\u00e1ty.
\n„Pe\u0148a\u017en\u00e9 agreg\u00e1ty s\u00fa ukazovatele pe\u0148a\u017enej masy, ktor\u00e9 sa l\u00ed\u0161ia navz\u00e1jom stup\u0148om likvidity, t. j. pohotovosti na platobn\u00e9 oper\u00e1cie. Zmeny v jednotliv\u00fdch pe\u0148a\u017en\u00fdch agreg\u00e1toch s\u00fa z\u00e1rove\u0148 sign\u00e1lom a indik\u00e1torom posunov celkovej ekonomickej aktivity.“[1]
\n„Pe\u0148a\u017en\u00e9 agreg\u00e1ty vyjadruj\u00fa mno\u017estvo pe\u0148az\u00ed v ekonomike a s\u00fa rozli\u0161ovan\u00e9 na z\u00e1klade ich likvidity, alebo doby, po ktor\u00fa s\u00fa viazan\u00e9. Rozli\u0161uj\u00fa sa, \u010di sa jedn\u00e1 o finan\u010dn\u00e9 prostriedky hotovostn\u00e9, ur\u010den\u00e9 k okam\u017eit\u00fdm oper\u00e1ci\u00e1m, alebo o prostriedky \u010dasovo viazan\u00e9.“[2]<\/p>\n
Hlavn\u00e9 pe\u0148a\u017en\u00e9 agreg\u00e1ty s\u00fa dnes zn\u00e1me pod ozna\u010den\u00edm M1, M2, M3. Ale pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa aj \u010fal\u0161ie pod ozna\u010den\u00edm L a U.
\nM1 \u2013 zah\u0155\u0148a najlikvidnej\u0161ie formy pe\u0148az\u00ed. Zvykne sa ozna\u010dova\u0165 ako peniaze v u\u017e\u0161om zmysle slova alebo transak\u010dn\u00e9 peniaze. Je s\u00fahrnom obe\u017eiva a bankov\u00fdch vkladov na po\u017eiadanie (vo\u013en\u00e9 vklady, vklady na \u0161ekov\u00fdch \u00fa\u010dtoch, cestovn\u00e9 \u0161eky). \u0160trukt\u00faru agreg\u00e1tu M1 tvoria hlavne tieto komponenty:<\/p>\n
M2 \u2013 tzv. \u0161iroko definovan\u00e1 ponuka pe\u0148az\u00ed, je pokusom o meranie z\u00e1soby vysoko likvidn\u00fdch akt\u00edv, ktor\u00e9 m\u00e1 verejnos\u0165 v dr\u017ebe. \u0160trukt\u00faru pe\u0148a\u017en\u00e9ho agreg\u00e1tu M2 mo\u017eno zjednodu\u0161ene zap\u00edsa\u0165 takto:<\/p>\n
M3 \u2013 pripo\u010d\u00edta k M2 trochu menej likvidn\u00e9 akt\u00edva. Patria sem v podstate v\u0161etky vklady prin\u00e1\u0161aj\u00face \u00farok. \u0160trukt\u00fara agreg\u00e1tu je teda tak\u00e1to:<\/p>\n
Kone\u010dn\u00e1 veli\u010dina likvidn\u00fdch akt\u00edv L prid\u00e1va k pe\u0148a\u017en\u00e9mu agreg\u00e1tu M3 niektor\u00e9 druhy cenn\u00fdch papierov, \u010do s\u00fa najm\u00e4 vysoko likvidn\u00e9 oblig\u00e1cie, ako s\u00fa kr\u00e1tkodob\u00e9 pokladni\u010dn\u00e9 pouk\u00e1\u017eky, komer\u010dn\u00e9 papiere, \u00fasporn\u00e9 oblig\u00e1cie a bankov\u00e9 zmenky.
\nAgreg\u00e1t U, ktor\u00fd sa naz\u00fdva tie\u017e \u00faver, je naj\u0161ir\u0161\u00edm ukazovate\u013eom akt\u00edv pe\u0148a\u017en\u00e9ho druhu. Zah\u0155\u0148a v\u0161etky z\u00e1v\u00e4zky dom\u00e1cich sektorov, okrem finan\u010dn\u00e9ho sektora. Obsahuje teda:<\/p>\n
„Kon\u0161trukciu ukazovate\u013eov pe\u0148a\u017enej masy nemo\u017eno pova\u017eova\u0165 za raz a nav\u017edy dan\u00fa, \u010do in\u00fdmi slovami znamen\u00e1, \u017ee definovanie pe\u0148a\u017en\u00fdch agreg\u00e1tov nie je nemenn\u00e9 v \u010dase. Ich vymedzenie sa postupne koriguje a spres\u0148uje.“[3]<\/p>\n
Sledovanie mno\u017estva pe\u0148az\u00ed v ekonomike sa v jednotliv\u00fdch centr\u00e1lnych bank\u00e1ch odli\u0161uje detailn\u00fdmi n\u00e1rodn\u00fdmi pr\u00edstupmi, av\u0161ak st\u00e1le viac a viac doch\u00e1dza k ur\u010ditej harmoniz\u00e1cii t\u00fdchto agreg\u00e1tov.
\n„V roku 2004 \u010cesko aj Slovensk\u00e1 republika pre\u0161la na harmoniz\u00e1ciu bankovej a menovej \u0161tatistiky so \u0161tandardom Eur\u00f3pskej centr\u00e1lnej banky. Bola vykonan\u00e1 metodick\u00e1 \u00faprava pe\u0148a\u017en\u00fdch agreg\u00e1tov v r\u00e1mci n\u00e1rodn\u00e9ho menov\u00e9ho poh\u013eadu.“[4]
\nNiektor\u00e9 krajiny pou\u017e\u00edvaj\u00fa \u0161pecifick\u00e9, modifikovan\u00e9 pe\u0148a\u017en\u00e9 agreg\u00e1ty. N\u00e1rodn\u00e1 banka Slovenska v menovej politike monitoruje pe\u0148a\u017en\u00fd agreg\u00e1t M2. Pe\u0148a\u017en\u00fd agreg\u00e1t M2 predstavuje s\u00fa\u010det dvoch z\u00e1kladn\u00fdch zlo\u017eiek:<\/p>\n
Schematick\u00e1 \u0161trukt\u00fara agreg\u00e1tu M2 pod\u013ea NBS:
\nM2 = M1 + kv\u00e1zipeniaze
\nM1 = hotovostn\u00e9 obe\u017eivo + neterm\u00ednovan\u00e9 vklady
\nKv\u00e1zipeniaze = term\u00ednovan\u00e9 vklady (vr\u00e1tane vkladov\u00fdch listov a \u00fasporn\u00fdch vkladov) + vklady v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n
Kvantitat\u00edvna te\u00f3ria pe\u0148az\u00ed patr\u00ed medzi najautoritat\u00edvnej\u0161ie hypot\u00e9zy o vplyve pe\u0148az\u00ed v ekonomickom syst\u00e9me. Vznikla v 16. storo\u010d\u00ed a za autora sa pova\u017euje franc\u00fazsky merkantilista J. Bodin. V roku 1568 sa sna\u017eil objasni\u0165, \u017ee rast cien v Eur\u00f3pe bol d\u00f4sledkom pr\u00edlevu vz\u00e1cnych kovov z Nov\u00e9ho sveta. Dan\u00fa te\u00f3riu postupne rozpracovali viacer\u00ed ekon\u00f3movia. Za\u010diatkom 20. Storo\u010dia sa o jej \u010fal\u0161\u00ed rozvoj zasl\u00fa\u017eil najm\u00e4 americk\u00fd ekon\u00f3m I. Fisher a ekon\u00f3m cambridgeskej \u0161koly A. Marshall. Pod\u013ea I. Fishera je cenov\u00e1 hladina jednoduchou funkciou mno\u017estva pe\u0148az\u00ed v obehu. I. Fisher zd\u00f4raz\u0148oval funkciu pe\u0148az\u00ed ako v\u00fdmenn\u00e9ho prostriedku. Pod\u013ea neho subjekty maj\u00fa peniaze v dr\u017ebe len s cie\u013eom uskuto\u010d\u0148ova\u0165 transakcie. Jeho pr\u00edstup bol makroekonomick\u00fd. Naproti pr\u00edstupu ekon\u00f3mov cambridgeskej \u0161koly, ktor\u00fd bol preva\u017ene mikroekonomick\u00fd. Ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 venovali motiv\u00e1ci\u00e1m dr\u017eby pe\u0148az\u00ed u ekonomick\u00fdch subjektov. Ich koncepcia predstavuje spojovac\u00ed most\u00edk ku Keynesovej te\u00f3ri\u00ed preferencie likvidity. Z\u00e1rove\u0148 boli v ich diele polo\u017een\u00e9 z\u00e1klady pre tzv. nov\u00fa kvantitat\u00edvnu te\u00f3riu pe\u0148az\u00ed, ozna\u010dovan\u00fa ako friedmanovsk\u00fd monetarizmus. Keynesova koncepcia preferencie likvidity vych\u00e1dza z anal\u00fdzy a zo zd\u00f4vodnenia mot\u00edvov, pre ktor\u00e9 dr\u017eia subjekty peniaze v hotovosti. Preferencia likvidity preto s\u00favis\u00ed pod\u013ea Keynesa s nasledovn\u00fdmi mot\u00edvmi:<\/p>\n Korene podstatn\u00fdch rozdielov medzi klasickou ekon\u00f3miou a keynesovskou ekon\u00f3miou v oblasti pe\u0148a\u017en\u00fdch te\u00f3ri\u00ed spo\u010d\u00edvaj\u00fa v z\u00e1sadne odli\u0161nom my\u0161lienkovom ch\u00e1pan\u00ed ekonomick\u00e9ho sveta. Pod\u013ea klasick\u00fdch ekon\u00f3mov je hlavnou a rozhoduj\u00facou vlastnos\u0165ou ekonomiky relat\u00edvna stabilita a istota. Vyzdvihuj\u00fa stabilitu trhov\u00e9ho syst\u00e9mu, v ktorom ponuka a dopyt prostredn\u00edctvom cien a konkurencie samo\u010dinne prekon\u00e1vaj\u00fa \u0165a\u017ekosti ekonomick\u00fdch cyklov a udr\u017eiavaj\u00fa rovnov\u00e1hu pri plnom vyu\u017eit\u00ed v\u00fdrobn\u00fdch faktorov. No Keynesovsk\u00e1 ekon\u00f3mia spo\u010d\u00edva z in\u00fdch ch\u00e1pania.<\/p>\n
\nKvantitat\u00edvna te\u00f3ria pe\u0148az\u00ed vych\u00e1dza z toho, \u017ee peniaze nemaj\u00fa vn\u00fatorn\u00fa re\u00e1lnu hodnotu. K\u00fapna sila pe\u0148az\u00ed z\u00e1vis\u00ed od mno\u017estva pe\u0148az\u00ed v obehu a od ceny tovarov \u2013 stanov\u00ed sa v obehu ich stret\u00e1van\u00edm. Podstata kvantitat\u00edvnej te\u00f3rie pe\u0148az\u00ed spo\u010d\u00edva v zd\u00f4vod\u0148ovan\u00ed pr\u00ed\u010dinnej z\u00e1vislosti medzi mno\u017estvom pe\u0148az\u00ed v obehu a cenami. Pod\u013ea kvantitat\u00edvnej te\u00f3rie zv\u00fd\u0161enie mno\u017estva pe\u0148az\u00ed v obehu vyvol\u00e1 zv\u00fd\u0161enie cien, preto\u017ee to ist\u00e9 mno\u017estvo tovaru sa teraz vymie\u0148a za v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo pe\u0148az\u00ed.
\nT\u00fato my\u0161lienku mo\u017eno ilustrova\u0165 a pochopi\u0165 pomocou tzv. rovnice v\u00fdmeny, ktor\u00fa za\u010diatkom 20. Storo\u010dia formuloval I. Fisher: M . V = P . Y<\/strong>
\nLegenda:<\/p>\n\n
\nKeynesova te\u00f3ria preferencie likvidity vych\u00e1dza z toho, \u017ee dopyt po peniazoch nie je v\u00fdlu\u010dn\u00e9 z\u00e1visl\u00fd od v\u00fdvoja d\u00f4chodku. Jeho z\u00e1vislos\u0165 je tie\u017e ovplyvnen\u00e1 funkciou \u00farokovej miery a o\u010dak\u00e1vania. Spochybnil z\u00e1ver kvantitat\u00edvnej te\u00f3rie, \u017ee mno\u017estvo pe\u0148az\u00ed je v\u00fdlu\u010dn\u00fdm determinantom nomin\u00e1lneho d\u00f4chodku (agreg\u00e1tnych v\u00fddavkov). Jeho te\u00f3ria dala siln\u00fd impulz na prehodnotenie cel\u00e9ho komplexu tradi\u010dn\u00fdch predst\u00e1v o peniazoch.
\n„Keynesova te\u00f3ria likvidity vysvet\u013euje mot\u00edvy dr\u017eby pe\u0148az\u00ed hospod\u00e1rskymi subjektmi a pr\u00ed\u010diny ich dopytu po peniazoch. V\u00fdchodiskom je predpoklad, \u017ee hospod\u00e1rske subjekty v z\u00e1ujme plynul\u00e9ho fungovania trhovej ekonomiky musia ma\u0165 k dispoz\u00edcii ur\u010dit\u00fd objem likvidn\u00fdch akt\u00edv (pe\u0148az\u00ed), ktor\u00e9 bud\u00fa plni\u0165 funkciu v\u00fdmenn\u00e9ho prostriedku a zabezpe\u010dova\u0165 fungovanie hospod\u00e1rskeho subjektu.“[5]
\nMonetaristi zakladaj\u00fa svoje ch\u00e1pania na modernizovanej verzii p\u00f4vodnej kvantitat\u00edvnej te\u00f3rie pe\u0148az\u00ed. Opieraj\u00fa sa o d\u00f4chodkov\u00fa verziu kvantitat\u00edvnej te\u00f3rie pe\u0148az\u00ed M. Friedmana. Vo Friedmanovej koncepcii sa kvantitat\u00edvna te\u00f3ria ch\u00e1pe ako te\u00f3ria dopytu po peniazoch. Friedmanov pr\u00edstup je reformul\u00e1ciou kvantitat\u00edvnej te\u00f3rie pe\u0148az\u00ed, preto\u017ee vedie k rovnak\u00e9mu z\u00e1veru o d\u00f4le\u017eitosti pe\u0148az\u00ed pre nomin\u00e1lny d\u00f4chodok.<\/p>\nPreferencia likvidity a mot\u00edvy dr\u017eby<\/h3>\n
\n
Keynesi\u00e1nske a monetaristick\u00e9 n\u00e1zory na polohu pe\u0148az\u00ed v ekonomike<\/h2>\n
Keynesi\u00e1nske n\u00e1zory<\/h3>\n