Rozhodovanie predstavuje jadro mana\u017ementu, preto\u017ee patr\u00ed medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie aktivity, ktor\u00e9 vykon\u00e1vaj\u00fa mana\u017e\u00e9ri firiem opr\u00e1vnene. Kvalita prij\u00edman\u00fdch rozhodnut\u00ed v rozhoduj\u00facej miere ovplyv\u0148uje efekt\u00edvnos\u0165 fungovania organiz\u00e1ci\u00ed.
\nKa\u017ed\u00fd mana\u017e\u00e9r bez oh\u013eadu na oblas\u0165 svojho p\u00f4sobenia mus\u00ed pri v\u00fdkone svojich mana\u017e\u00e9rskych funkci\u00ed prij\u00edma\u0165 a realizova\u0165 rozli\u010dn\u00e9 druhy rozhodnut\u00ed. Rozhodova\u0165 sa v meniacom a \u0165a\u017eko predv\u00eddate\u013enom prostred\u00ed si vy\u017eaduje ovl\u00e1danie vhodn\u00fdch met\u00f3d a techniky, predov\u0161etk\u00fdm uplat\u0148ovanie strategick\u00e9ho myslenia a na jeho z\u00e1klade po\u017e\u00edva\u0165 \u00fa\u010dinn\u00e9 pr\u00edstupy a postupy v mana\u017e\u00e9rskej praxi.
\nA pr\u00e1ve jednou z najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00edch a najprepracovanej\u0161\u00edch met\u00f3d pou\u017e\u00edvan\u00fdch k rie\u0161eniu r\u00f4znych \u00faloh a probl\u00e9mov je brainstorming a \u010fal\u0161ie met\u00f3dy skupinov\u00e9ho rozhodovania, ktor\u00fdmi sa v tejto pr\u00e1ci zaober\u00e1m.<\/p>\n
Vo v\u0161eobecnosti met\u00f3dy riadenia predstavuj\u00fa s\u00fahrn pravidiel a postupov, ktor\u00fdmi sa subjekt rozhodovania sna\u017e\u00ed dospie\u0165 k v\u00fdberu najlep\u0161ieho variantu rie\u0161enia dan\u00e9ho rozhodovacieho probl\u00e9mu. V s\u00fa\u010dasnosti je k dispoz\u00edci\u00ed pomerne ve\u013ek\u00fd po\u010det met\u00f3d rozhodovania od jednoduch\u00fdch a\u017e po ve\u013emi zlo\u017eit\u00e9, ktor\u00e9 mo\u017eno efekt\u00edvne vyu\u017ei\u0165 v spojen\u00ed s prostriedkami v\u00fdpo\u010dtovej techniky.
\nPri vo\u013ebe vhodnej met\u00f3dy rozhodovania sa prihliada na mnoh\u00e9 faktory. Najv\u00fdznamnej\u0161\u00edmi faktormi ovplyv\u0148uj\u00facimi vo\u013ebu met\u00f3dy rozhodovania je charakter rozhodovacieho procesu, podmienky, za ak\u00fdch sa rozhodovanie uskuto\u010d\u0148uje, kvalita a dostupnos\u0165 potrebn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed a pod.
\nMet\u00f3dy rozhodovania m\u00f4\u017eeme klasifikova\u0165 pod\u013ea viacer\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed. Naj\u010dastej\u0161ie sa stret\u00e1vame s klasifik\u00e1ciou, v ktorej sa ako z\u00e1kladn\u00e9 krit\u00e9rium \u010dlenenia uplat\u0148uje vz\u00e1jomn\u00fd vz\u0165ah te\u00f3rie a emp\u00edrie obsiahnutej v jednotliv\u00fdch met\u00f3dach rozhodovania.
\nPod\u013ea uveden\u00e9ho krit\u00e9ria teda met\u00f3dy rozhodovania rozde\u013eujeme do troch z\u00e1kladn\u00fdch skup\u00edn:<\/p>\n
„Empirick\u00e9 met\u00f3dy rozhodovania s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na praktick\u00fdch sk\u00fasenostiach a intu\u00edcii samotn\u00fdch mana\u017e\u00e9rov, pr\u00edpadne expertov z niektor\u00fdch oblast\u00ed mana\u017ementu“[1]<\/a>. Pod\u013ea toho ich podrobnej\u0161ie \u010dlen\u00edme na met\u00f3dy:<\/p>\n „Expertn\u00e9 met\u00f3dy rozhodovania s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na subjekt\u00edvnych, ale pritom kvalifikovan\u00fdch n\u00e1zoroch, stanovisk\u00e1ch a odpor\u00fa\u010daniach expertov. Vyu\u017e\u00edvaj\u00fa sa najm\u00e4 v prognostickej, koncep\u010dnej \u010dinnosti“[2]<\/a>,(napr. formulovanie strat\u00e9gie podniku). Delfsk\u00e1 met\u00f3da sa zaklad\u00e1 na opakovanom p\u00edsomnom opytovan\u00ed expertov na ur\u010dit\u00e9 probl\u00e9my bud\u00faceho v\u00fdvoja, ale najm\u00e4 na bud\u00face inov\u00e1cie. Jej cie\u013eom je ur\u010di\u0165, ktor\u00e9 inov\u00e1cie, kedy a pri ak\u00fdch podmienkach s\u00fa pravdepodobn\u00e9. „Delfsk\u00e1 met\u00f3da, vzh\u013eadom na \u010dasov\u00fa n\u00e1ro\u010dnos\u0165, nie je vhodn\u00e1 na rie\u0161enie operat\u00edvnych probl\u00e9mov. Je to typick\u00e1 prognostick\u00e1 met\u00f3da.“ [4]<\/a><\/p>\n Met\u00f3da synectics je rovnako ako brainstorming zalo\u017een\u00e1 na tvorivom myslen\u00ed a uva\u017eovan\u00ed navz\u00e1jom diskutuj\u00facich os\u00f4b. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je v\u0161ak odstr\u00e1ni\u0165 v\u0161etky prek\u00e1\u017eky br\u00e1niace tvoriv\u00e9mu mysleniu. T\u00e1to met\u00f3da si vy\u017eaduje starostliv\u00fd v\u00fdber expertov, ve\u013emi starostliv\u00fd prevod a najm\u00e4 integr\u00e1ciu v\u0161etk\u00fdch navrhovan\u00fdch my\u0161lienok. Pre t\u00fato met\u00f3du je typick\u00e9 obmedzen\u00e9 mno\u017estvo n\u00e1padov, dlh\u0161ie trvanie (nieko\u013eko dn\u00ed) a potreba konzultanta.<\/p>\n Brainwriting „635“ je met\u00f3da rozvoja my\u0161lienok za pr\u00edtomnosti v\u00e4\u010d\u0161ieho po\u010dtu \u00fa\u010dastn\u00edkov rie\u0161enia probl\u00e9mu. Samotn\u00fd n\u00e1zov met\u00f3dy ur\u010duje jej podstatu. Ozna\u010denie 635 znamen\u00e1, \u017ee 6 \u00fa\u010dastn\u00edkov d\u00e1va 3 n\u00e1vrhy, ktor\u00e9 sa 5 kr\u00e1t dop\u013a\u0148aj\u00fa. Tak\u017ee spolu m\u00f4\u017eeme dosta\u0165 a\u017e 108 n\u00e1vrhov, z ktor\u00fdch je asi tak ka\u017ed\u00fd \u0161iesty pou\u017eite\u013en\u00fd. Tieto n\u00e1mety m\u00f4\u017ee vyhodnoti\u0165 skupina, alebo s\u00e1m zad\u00e1vate\u013e \u00falohy. T\u00fato met\u00f3du pova\u017eujem za ve\u013emi v\u00fdhodn\u00fa nie len z \u010dasov\u00e9ho h\u013eadiska, ale aj d\u00f4vodu mo\u017enosti zapojenia sa podriaden\u00fdch zamestnancov. Ka\u017ed\u00fd z\u00fa\u010dastnen\u00fd pracovn\u00edk m\u00f4\u017ee prejavi\u0165 svoje schopnosti, \u010di podeli\u0165 sa o dobr\u00e9 n\u00e1pady.<\/p>\n Brainstorming sa po prv\u00fd raz uskuto\u010dnil v USA v roku 1938 a jeho n\u00e1zov v preklade do sloven\u010diny znamen\u00e1 \u201eb\u00farka, vytriasanie mozgov“ (brain \u2013 mozog, storm \u2013 b\u00farka). Tvorca brainstormingu Alex F. Osborn vych\u00e1dzal z predpokladu, \u017ee \u013eudia mnoh\u00e9 my\u0161lienky a n\u00e1pady rad\u0161ej ani nevyslovia, preto\u017ee sa boja, \u017ee s\u00fa nere\u00e1lne, bl\u00e1zniv\u00e9, zl\u00e9 alebo dokonca smie\u0161ne a \u017ee nie s\u00fa v s\u00falade s t\u00fdm, \u010do sa p\u00ed\u0161e v knih\u00e1ch, \u010do tvrdia autority a \u010do je konven\u010dn\u00e9. Nechc\u00fa sa zosmie\u0161ni\u0165 alebo uk\u00e1za\u0165, ak\u00ed s\u00fa hl\u00fapi \u010di nepraktick\u00ed. Tak\u00fdto poh\u013ead v\u0161ak tvorivosti neprospieva, a preto treba pri h\u013eadan\u00ed nov\u00fdch rie\u0161en\u00ed prekona\u0165 soci\u00e1lne a psychick\u00e9 bari\u00e9ry, ktor\u00e9 blokuj\u00fa vznik netradi\u010dn\u00fdch a origin\u00e1lnych n\u00e1padov. Medzi z\u00e1kladn\u00e9 pravidl\u00e1 brainstormingu patria:<\/p>\n Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 s\u00fastredi\u0165 sa na to ako sa n\u00e1pady daj\u00fa uskuto\u010dni\u0165, a nie na h\u013eadanie d\u00f4vodov, pre\u010do sa uskuto\u010dni\u0165 nedaj\u00fa. V tejto etape zohr\u00e1va k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu hodnotiace myslenie, dokazovanie, pr\u00e1ca s krit\u00e9riami a ich d\u00f4sledkami.<\/p>\n V praxi sa vyu\u017e\u00edva nieko\u013eko r\u00f4znych variantov brainstormingu, patria sem:<\/p>\n „Pri vyu\u017e\u00edvan\u00ed brainstormingu v praxi treba bra\u0165 do \u00favahy, \u017ee t\u00e1to met\u00f3da je pre \u00fa\u010dastn\u00edkov ve\u013emi nam\u00e1hav\u00e1 a vy\u010derp\u00e1vaj\u00faca. Nieko\u013ek\u00fdmi v\u00fdskumami a fyziologick\u00fdmi meraniami sa zistilo, \u017ee energetick\u00e1 spotreba \u00fa\u010dastn\u00edkov stretnutia trvaj\u00faceho hodinu a pol sa rovn\u00e1 desiatim a\u017e dvan\u00e1stim hodin\u00e1m norm\u00e1lnej pracovnej z\u00e1\u0165a\u017ee.“[8]<\/a><\/p>\n Vyu\u017e\u00edvanie brainstromingu v praxi patr\u00ed v dne\u0161nej dobe medzi popul\u00e1rne skupinov\u00e9 rozhodovania. Do brainstormingu s\u00fa vyberan\u00ed odborn\u00edci z r\u00f4znych oblast\u00ed, discipl\u00edn, smerov a odvetv\u00ed. Pokia\u013e ide o odbornos\u0165 uk\u00e1zalo sa, \u017ee neodbornos\u0165, ale pritom dobr\u00e9 pochopenie probl\u00e9mu pom\u00e1ha pri vzniku netradi\u010dn\u00fdch, origin\u00e1lnych, neraz a\u017e bl\u00e1zniv\u00fdch n\u00e1padov, ktor\u00e9 prispievaj\u00fa k inov\u00e1ci\u00e1m najvy\u0161\u0161\u00edch r\u00e1dov. Typick\u00fd t\u00edm brainstormingu je zlo\u017een\u00fd preva\u017ene zo 4 \u2013 12 os\u00f4b. Men\u0161ie mno\u017estvo \u00fa\u010dastn\u00edkov sa neuplat\u0148uje z d\u00f4vodu zni\u017eovania mno\u017estva r\u00f4znorodosti n\u00e1padov. A v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo ako 12 je \u0165a\u017ek\u00e9 moderova\u0165 v zmysle pravidiel brainstormingu. „Platnos\u0165 t\u00fdchto z\u00e1sad Alex F. Osborn a \u010fal\u0161\u00ed odborn\u00edci empiricky overovali. Pod\u013ea v\u00fdsledkov t\u00fdchto zisten\u00ed oddelenie tvorby n\u00e1padov od ich produkcie umo\u017enilo vytvori\u0165 a\u017e o 90% viac origin\u00e1lnych n\u00e1padov ako pri tradi\u010dnom sp\u00f4sobe, ke\u010f po vysloven\u00ed n\u00e1padu ihne\u010f nasleduje jeho pos\u00fadenie. S\u00fastredenie na kvantitu n\u00e1padov prinieslo o 78% viac origin\u00e1lnych n\u00e1padov a synergick\u00fd efekt \u2013 pr\u00e1ca v skupine o 70% viac origin\u00e1lnych n\u00e1padov ako pri individu\u00e1lnej pr\u00e1ci \u010dlenov skupiny a n\u00e1slednom s\u00fa\u010dte ich n\u00e1padov.“[9]<\/a> Uveden\u00e9 defin\u00edcie a charakteristiky n\u00e1m poukazuj\u00fa na to, \u017ee rozhodovan\u00edm sa rie\u0161ia situ\u00e1cie tak, aby bol dosiahnut\u00fd cie\u013e riadenia. Prostredn\u00edctvom tejto funkcie sa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa r\u00f4zne met\u00f3dy a postupy rie\u0161enia probl\u00e9mov. Vo\u013eba pou\u017eit\u00fdch met\u00f3d z\u00e1vis\u00ed od charakteru probl\u00e9mu, disponibiln\u00e9ho \u010dasu a informovanosti. DUDINSK\u00c1, P.\/BUDAJ, P.\/VITKO, \u0160. 2009. Mana\u017ement v soci\u00e1lnych slu\u017eb\u00e1ch.<\/em> Pre\u0161ov. 2009 [1]<\/a> MAJT\u00c1N, Miroslav a kol. 2007. Mana\u017ement.<\/em> Bratislava: SPRINT, 2007. 424 s. ISBN 978-80-89085-72-9 \u00davod Rozhodovanie predstavuje jadro mana\u017ementu, preto\u017ee patr\u00ed medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie aktivity, ktor\u00e9 vykon\u00e1vaj\u00fa mana\u017e\u00e9ri firiem opr\u00e1vnene. Kvalita prij\u00edman\u00fdch rozhodnut\u00ed v rozhoduj\u00facej miere ovplyv\u0148uje efekt\u00edvnos\u0165 fungovania organiz\u00e1ci\u00ed. … <\/p>\n","protected":false},"author":16,"featured_media":24731,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[62,553],"tags":[],"class_list":["post-7797","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-manazment","category-vzdelavam-sa"],"yoast_head":"\n\n
2 Expertn\u00e9 met\u00f3dy rozhodovania<\/h2>\n
\nK najzn\u00e1mej\u0161\u00edm expertn\u00fdm met\u00f3dam patria:<\/p>\n\n
2.1 Delfsk\u00e1 met\u00f3da<\/h2>\n
\n„Na rozdiel od predch\u00e1dzaj\u00facich met\u00f3d ja styk s expertmi kore\u0161ponden\u010dn\u00fd, \u010do prin\u00e1\u0161a v\u00fdhody a nev\u00fdhody. V\u00fdhodn\u00e9 je zv\u00fd\u0161enie po\u010dtu expertov, ktor\u00fd nie je nijako ust\u00e1len\u00fd a z\u00e1vis\u00ed od sk\u00faman\u00fdch probl\u00e9mov.“[3]<\/a>
\n\u010crtou delfskej met\u00f3dy je opakovan\u00fd pr\u00fad vz\u00e1jomn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 sa st\u00e1le dop\u013a\u0148aj\u00fa a spres\u0148uj\u00fa. U\u017e prv\u00fd dotazn\u00edk obsahuje inform\u00e1cie, ktor\u00e9 m\u00e1 organiz\u00e1cia o predmete ankety, a z\u00e1rove\u0148 sa klad\u00fa ot\u00e1zky.
\nPri opakovanom p\u00edsomnom opytovan\u00ed a p\u00edsomn\u00fdch odpovediach sa zabezpe\u010duje anonymita \u00fa\u010dastn\u00edkov. D\u00f4le\u017eit\u00fdm znakom je \u0161tatistick\u00e9 vyhodnocovanie jednotliv\u00fdch odpoved\u00ed.
\nDelfsk\u00fa met\u00f3du charakterizuje nasleduj\u00faca postupnos\u0165 krokov:<\/p>\n\n
2.2 Met\u00f3da synectics<\/h2>\n
\nMet\u00f3da synectics je \u00fa\u010dinnej\u0161ia a prec\u00edznej\u0161ia ako brainstorming, ale jej uplatnenie je n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie. Medzi z\u00e1kladn\u00e9 princ\u00edpy tejto met\u00f3dy patria najm\u00e4 uplat\u0148ovanie anal\u00f3gie a sk\u00fasenost\u00ed z rie\u0161enia obdobn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed v minulosti.
\n„Zaklad\u00e1 sa na uvo\u013enen\u00ed tvoriv\u00e9ho myslenia a uva\u017eovania. Pravidl\u00e1 a postup sa v\u0161ak odli\u0161uj\u00fa. Ide o intenz\u00edvne vybavovanie analogick\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed v mysli z\u00fa\u010dastnen\u00fdch rie\u0161ite\u013eov, ktor\u00ed chc\u00fa tak\u00fdmto sp\u00f4sobom objavi\u0165 nov\u00fd sp\u00f4sob rie\u0161enia probl\u00e9mu.“ [5]<\/a>
\nPostup sa roz\u010dle\u0148uje na dve f\u00e1zy:<\/p>\n\n
2.3 Met\u00f3da brainwriting „635“<\/h2>\n
\nBrainwriting „635“ m\u00e1 tieto etapy:<\/p>\n\n
3 Brainstorming<\/h2>\n
\n„Brainstorming patr\u00ed medzi expertn\u00e9 met\u00f3dy, zalo\u017een\u00e9 na princ\u00edpe kolekt\u00edvneho vybavovania my\u0161lienok.“[6]<\/a>
\nPri pl\u00e1novan\u00ed \u010di rozhodovan\u00ed je d\u00f4le\u017eit\u00e9 pozna\u0165 viac alternat\u00edv a mo\u017enost\u00ed vo\u013eby. Najm\u00e4 v pracovn\u00fdch t\u00edmoch je ve\u013emi \u00fa\u010dinnou met\u00f3dou na tvorbu n\u00e1padov brainstorming. Vyu\u017e\u00edva liber\u00e1lny poh\u013ead na my\u0161lienku ako tak\u00fa a jej vo\u013en\u00e9 sp\u00e1janie s rie\u0161en\u00fdm probl\u00e9mom.
\n„Je to met\u00f3da vysoko operat\u00edvna, pritom \u010dasovo a finan\u010dne nen\u00e1ro\u010dn\u00e1, najm\u00e4 za predpokladu , \u017ee sa ju podar\u00ed r\u00fdchlo a vyhodnoti\u0165.“[7]<\/a> Ak m\u00e1 met\u00f3da prinies\u0165 o\u010dak\u00e1van\u00e9 v\u00fdsledky, mus\u00ed sa starostlivo pripravi\u0165. K tomu patr\u00ed predov\u0161etk\u00fdm ur\u010denie probl\u00e9mu a cie\u013ea, ale aj pr\u00edprava \u00fadajov o doteraj\u0161om v\u00fdvoji organiz\u00e1cie.<\/p>\n3.1 Pravidl\u00e1 brainstormingu<\/h2>\n
\n
3.2 Z\u00e1kladn\u00e9 typy brainstormingu<\/h2>\n
\n
4 Uplatnenie brainstormingu v praxi<\/h2>\n
\nZ\u00e1kladn\u00e9 z\u00e1sady praktizovania brainstormingu v praxi:<\/p>\n\n
\nPri uplat\u0148ovan\u00ed brainstormingu sa vy\u017eaduje, aby probl\u00e9m, ktor\u00fd sa rie\u0161i nebol definovan\u00fd zlo\u017eito a nemal by predstavova\u0165 cel\u00fd komplex probl\u00e9mov. Aj tie najzlo\u017eitej\u0161ie probl\u00e9my mo\u017eno rozlo\u017ei\u0165 a naformulova\u0165 tak, \u017ee im porozumej\u00fa aj t\u00ed, ktor\u00ed sa nimi doteraz v\u00f4bec nezaoberali. Najlep\u0161ie je, ak si t\u00edm po kr\u00e1tkom \u00favode, ktor\u00fd urob\u00ed moder\u00e1tor, spolo\u010dne zadefinuje probl\u00e9m, pod\u013ea mo\u017enosti do defin\u00edcie, ktor\u00e1 je v\u00fdsti\u017en\u00e1 a obsahuje \u010do najmenej slov. Zo sk\u00fasenosti vypl\u00fdva, \u017ee by pri definovan\u00ed nemali by\u0165 pou\u017eit\u00e9 cudzie slov\u00e1, ktor\u00e9 si potom ka\u017ed\u00fd vysvet\u013euje inak, lebo nikto nechce prizna\u0165, \u017ee im celkom presne nerozumie.
\nV praxi sa popreli n\u00e1zory niektor\u00fdch expertov, \u017ee moder\u00e1tor nemus\u00ed v\u00f4bec rozumie\u0165 probl\u00e9mu. \u010clenovia rie\u0161ite\u013esk\u00e9ho t\u00edmu neraz stratia d\u00f4veru k met\u00f3de ak zistia, \u017ee moder\u00e1tor probl\u00e9mu v\u00f4bec nerozumie. Moder\u00e1tor by mal toti\u017e vedie\u0165, okrem iniciovania generovania n\u00e1padov, aj s\u00e1m sa zapoji\u0165 a by\u0165 akt\u00edvnym \u00fa\u010dastn\u00edkom generovania n\u00e1padov. Mal by ma\u0165 v rezerve pripraven\u00e9 n\u00e1pady pre situ\u00e1cie, ke\u010f nastane ticho a nikomu sa nedar\u00ed ni\u010d vymyslie\u0165. Jeho d\u00f4le\u017eitou \u00falohou je vedie\u0165 n\u00e1pady in\u00fdch nielen rozv\u00edja\u0165, ale aj preformulov\u00e1va\u0165 do takej v\u00fdsti\u017enej podoby, ktor\u00e1 umo\u017en\u00ed zap\u00edsa\u0165 ich pomocou jedn\u00e9ho – dvoch slov. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je, aby preformulovan\u00edm nestratili, ba pod\u013ea mo\u017enosti sk\u00f4r z\u00edskali na v\u00fdzname.<\/p>\nZ\u00e1ver<\/h2>\n
\nPodstatou rozhodovania a jeho hlavnou funkciou je v\u00fdber najlep\u0161ieho variantu spomedzi mo\u017en\u00fdch variantov rie\u0161enia. V\u00fdber toho najefekt\u00edvnej\u0161ieho rozhodovania pre zabezpe\u010denie stanoven\u00fdch cie\u013eov, si vyber\u00e1 ka\u017ed\u00e1 organiz\u00e1cia pod\u013ea svojich mo\u017enost\u00ed.
\nOrganiz\u00e1cia si sama ur\u010d\u00ed, \u010di mana\u017e\u00e9rsku funkciu rozhodovania, bude vykon\u00e1va\u0165 individu\u00e1lna osoba, \u0161peci\u00e1lne na to poveren\u00e1, alebo skupiny, ktor\u00e9 s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na spolo\u010dnom zapojen\u00ed, vz\u00e1jomnej spolupr\u00e1ci a zodpovednosti v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov t\u00edmu pri plnen\u00ed stanoven\u00fdch \u00faloh a dosiahnut\u00ed vyt\u00fd\u010den\u00fdch cie\u013eov.
\nVypracovanie tejto semin\u00e1rnej pr\u00e1ce mi bolo ve\u013ek\u00fdm pr\u00ednosom, preto\u017ee sa roz\u0161\u00edril m\u00f4j obzor v problematike mana\u017e\u00e9rskeho rozhodovania a skupinov\u00e9ho rozhodovania…<\/p>\nZoznam pou\u017eitej literat\u00fary:<\/h2>\n
Knihy:<\/h3>\n
\nMIKU\u0160, P.\/DROPPA, M. 2010. Z\u00e1klady mana\u017ementu<\/em>. Ru\u017eomberok: VERBUM, 2010. 261 s. ISBN 978-80-8084-622-0
\nSEDL\u00c1K, M. 2000. Mana\u017ement<\/em>. Bratislava: ELITA, 2000. ISBN 80-8044-015-8
\nSZABO, \u013d.\/JANKELOVA, N. 2010. Podnikate\u013esk\u00e9 rozhodovanie. <\/em>Bratislava: EKON\u00d3M, 2010. 168 s. ISBN 978-80-225-2953-2<\/p>\nOdkazy na www:<\/h3>\n
\n[2]<\/a> MAJT\u00c1N, Miroslav a kol. 2007. Mana\u017ement.<\/em> Bratislava: SPRINT, 2007. 424 s. ISBN 978-80-89085-72-9
\n[3]<\/a> SEDL\u00c1K, M. 2000. Mana\u017ement<\/em>. Bratislava: ELITA, 2000. 142 s
\n[4]<\/a> MAJT\u00c1N, Miroslav a kol. 2007. Mana\u017ement.<\/em> Bratislava: SPRINT, 2007. 424 s. ISBN 978-80-89085-72-9
\n[5]<\/a> SEDL\u00c1K, M. 2000. Mana\u017ement<\/em>. Bratislava: ELITA, 2000. 142 s
\n[6]<\/a> M. Sedl\u00e1k,: Mana\u017ement, Bratislava: ELITA, 2000, s. 140
\n[7]<\/a> M. Sedl\u00e1k,: Mana\u017ement, Bratislava: ELITA, 2000, s. 140
\n[8]<\/a> www.jeneweingroup.com
\n[9]<\/a> www.jeneweingroup.com<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"