{"id":7799,"date":"2022-11-25T15:44:51","date_gmt":"2022-11-25T14:44:51","guid":{"rendered":"https:\/\/www.euroekonom.sk\/?p=7799"},"modified":"2024-09-09T19:45:20","modified_gmt":"2024-09-09T17:45:20","slug":"etika-historia-etiky-a-eticky-kodex","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/etika-historia-etiky-a-eticky-kodex\/","title":{"rendered":"Etika, hist\u00f3ria etiky a etick\u00fd k\u00f3dex"},"content":{"rendered":"

Etika m\u00e1 vo verejnej spr\u00e1ve miesto predov\u0161etk\u00fdm v s\u00favislosti s rozhodovan\u00edm. Ka\u017ed\u00fd probl\u00e9m alebo situ\u00e1cia s etick\u00fdm rozmerom si vy\u017eaduje vo\u013ebu medzi nieko\u013ek\u00fdmi mo\u017enos\u0165ami. T\u00fato vo\u013ebu rob\u00ed jednotlivec, alebo organiz\u00e1cia. Pre zdokonalenie etick\u00fdch postojov treba da\u0165 do s\u00faladu etiku jednotlivca s etikou organiz\u00e1cie, v ktorej pracuje a s etikou spolo\u010dnosti, v ktorej \u017eije.
\nEtick\u00fd k\u00f3dex predstavuje jeden z d\u00f4le\u017eit\u00fdch n\u00e1strojov na zos\u00faladenie konania zamestnancov verejnej spr\u00e1vy so v\u0161eobecne platn\u00fdmi a uzn\u00e1van\u00fdmi etick\u00fdmi \u0161tandardami spr\u00e1vania sa a prostredn\u00edctvom efekt\u00edvneho, nestrann\u00e9ho a transparentn\u00e9ho poskytovania verejn\u00fdch slu\u017eieb a rozhodovania posil\u0148uje pozit\u00edvne v\u00e4zby a interakcie medzi zamestnancami verejnej spr\u00e1vy a verejnos\u0165ou.
\nCie\u013eom na\u0161ej pr\u00e1ce je pribl\u00ed\u017ei\u0165 etiku, jej hist\u00f3riu, etick\u00fd k\u00f3dex a jeho vyu\u017e\u00edvanie v praxi. Z dostupn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed v na\u0161om regi\u00f3ne Orava sme si vybrali pr\u00e1ve \u0161t\u00e1tnu organiz\u00e1ciu \u2013 Policajn\u00fd zbor v Dolnom Kub\u00edne. S\u00fa\u010das\u0165ou na\u0161ej pr\u00e1ce je aj dotazn\u00edk, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v z\u00e1vere pr\u00e1ce a spracovali sme ho so z\u00e1merom z\u00edska\u0165 inform\u00e1cie v danej problematike.<\/p>\n

Etika a mor\u00e1lka<\/h2>\n

Slovo etika poch\u00e1dza z gr\u00e9ckeho slova „\u00e9thos“, ktor\u00e9 m\u00e1 dvojak\u00fd v\u00fdznam, preto\u017ee sa vz\u0165ahuje:<\/p>\n

    \n
  1. na vidite\u013en\u00e9 spr\u00e1vanie \u013eud\u00ed navonok,<\/li>\n
  2. na myslenie, c\u00edtenie, v\u00f4\u013eu a charakter konkr\u00e9tneho \u010dloveka.<\/li>\n<\/ol>\n

    Pojem etika pou\u017eil prv\u00fd kr\u00e1t Aristoteles (4. storo\u010die pred n. l.) ako ozna\u010denie pre anal\u00fdzu \u013eudsk\u00e9ho spr\u00e1vania. „Etika teda nie je nejak\u00fdm moralizovan\u00edm so zdvihnut\u00fdm ukazov\u00e1kom, ale sk\u00fama, pre\u010do v ur\u010dit\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch \u013eudia konali tak alebo onak“.[1]<\/a>
    \nKa\u017ed\u00e1 etika ver\u00ed, \u017ee jestvuje dobro a je mo\u017en\u00e9 ho spozorova\u0165, ver\u00ed v \u013eudsk\u00fa spolupatri\u010dnos\u0165 rovnako ako d\u00f4stojnos\u0165 ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka, uzn\u00e1va slobodu a aj zodpovednos\u0165 v\u0161etk\u00fdch \u013eudsk\u00fdch \u010dinov.
    \nMor\u00e1lku m\u00f4\u017eeme charakterizova\u0165 ako s\u00fahrn kladn\u00fdch hodn\u00f4t, ktor\u00e9 uzn\u00e1vame a o ktor\u00e9 sa v \u013eudskom \u017eivote sna\u017e\u00edme. S\u00fa to aj pravidl\u00e1, ktor\u00e9 n\u00e1s nav\u00e1dzaj\u00fa ku kladn\u00fdm hodnot\u00e1m a vyvol\u00e1vaj\u00fa v n\u00e1s vystr\u00edha\u0165 sa zl\u00fdch skutkov. Etika nielen sk\u00fama, \u010do je to mor\u00e1lka, ale navy\u0161e sa usiluje vies\u0165 \u010dloveka k dobru. Etika sk\u00fama mor\u00e1lku a h\u013ead\u00e1 v\u0161eobecn\u00fa z\u00e1sadu, ktor\u00e1 by \u010dloveku ukazovala o \u010do sa m\u00e1 v \u017eivote usilova\u0165, \u010do m\u00e1 robi\u0165, ako sa spr\u00e1va\u0165 k in\u00fdm \u013eu\u010fom. Taktie\u017e si mus\u00edme uvedomi\u0165, \u017ee sa ned\u00e1 hovori\u0165 iba o jednej jedinej etike. O mor\u00e1lke sa mo\u017eno zam\u00fd\u0161\u013ea\u0165 z r\u00f4znych filozofick\u00fdch h\u013ead\u00edsk. Tie\u017e mor\u00e1lka je \u2013 ako zd\u00f4raz\u0148uje aj americk\u00fd autor A. Etzioni \u2013 menej n\u00e1kladn\u00fdm a menej donucuj\u00facim regulat\u00edvom spr\u00e1vania ako \u0161t\u00e1tom zaveden\u00e9 pravidl\u00e1 regul\u00e1cie a s t\u00fdm s\u00favisiace sankcie.<\/p>\n

    Etika zlat\u00e9ho pravidla<\/h3>\n

    „Zlat\u00e9 pravidlo \u2013 ako z\u00e1kladn\u00e9 mor\u00e1lne pravidlo \u2013 vyjadruje v\u0161e\u013eudsk\u00fa vz\u00e1jomnos\u0165 a mor\u00e1lnu rovnos\u0165 a z\u00e1rove\u0148 kladie ur\u010dit\u00fd mor\u00e1lny n\u00e1rok na \u010dloveka ako osobnos\u0165“.[2]<\/a>
    \nZlat\u00e9 pravidlo (regula aurea) je prastar\u00fdm krit\u00e9riom pos\u00fadenia spr\u00e1vneho konania, ktor\u00e9 boli zn\u00e1me viacer\u00fdm \u00e1zijsk\u00fdm a eur\u00f3pskym u\u017e v d\u00e1vnych \u010dasoch. Jeho korene siahaj\u00fa a\u017e do obdobia pred Kristom, samotn\u00fd pojem sa vyskytuje a\u017e v 16. storo\u010d\u00ed. Z\u00e1kladn\u00e9 mor\u00e1lne pravidlo sa objavuje v dejin\u00e1ch etiky v negat\u00edvnej alebo v pozit\u00edvnej formul\u00e1cii.<\/p>\n\n\n\n
    „V\u0161etko, \u010do chce\u0161, aby in\u00ed robili tebe, rob aj ty im.“<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n\n\n\n
    „\u010co nechce\u0161, aby in\u00ed robili tebe, nerob ani ty im. „<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n\n\n\n
    Formul\u00e1cia<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n\n\n\n
    pozit\u00edvna<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n\n\n\n
    negat\u00edvna<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n

    Obr\u00e1zok 1 Delenie formul\u00e1cie
    \nZdroj: KLOPFER, Max. 1995. Etika podnikania. <\/em>Bratislava : Slovensk\u00e9 pedagogick\u00e9 nakladate\u013estvo, 1995. 71 s. ISBN 80-08-01023-1. s. 11.
    \nToto pravidlo n\u00e1m nehovor\u00ed o z\u00e1v\u00e4znom obsahu nejak\u00e9ho konania, ale je iba prostriedkom overenia jeho spr\u00e1vnosti. Z h\u013eadiska podnikate\u013eskej etiky je zlat\u00e9 pravidlo (v negat\u00edvnej formul\u00e1cii) vhodn\u00e9 najm\u00e4 na regul\u00e1ciu konania v oblasti medzi\u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahov. Jeho podstatou je idea, \u017ee nem\u00e1me nikomu sp\u00f4sobova\u0165 \u010dinnosti, ktor\u00e9 by boli namieren\u00e9 proti jeho \u0161\u0165astiu a blahu.<\/p>\n

    Mor\u00e1lka<\/h3>\n

    Z desiatimi z\u00e1kladn\u00fdmi mor\u00e1lnymi po\u017eiadavkami sa ako prv\u00fd obozn\u00e1mil izraelsk\u00fd \u013eud a nesk\u00f4r v\u0161etci kres\u0165ania. Pre kres\u0165anov nadobudlo posolstvo Boha nov\u00fd v\u00fdznam t\u00fdm, \u017ee Boh poslal svojho syna, aby vyk\u00fapil \u013eudsk\u00e9 hriechy. Je\u017ei\u0161 sa stal pre ka\u017ed\u00e9ho kres\u0165ana symbolom l\u00e1sky a mor\u00e1lky. Mor\u00e1lka nie je tak\u00e1 star\u00e1 ako historick\u00fd v\u00fdvin \u010dloveka. K\u00fdm \u013eudia \u017eili v kme\u0148och ich spolo\u010dn\u00e9 rodov\u00e9 puto ned\u00e1valo podnet na mor\u00e1lne uva\u017eovanie. Ka\u017ed\u00e1 bytos\u0165 z\u00e1visela od rodu, ako aj \u017eivot rodu bol z\u00e1visl\u00fd od priazne pr\u00edrodn\u00fdch podmienok. Ke\u010f\u017ee neexistovala sloboda vo\u013eby, nebol vlastne ani \u017eiadny mor\u00e1lny probl\u00e9m.
    \n\u010clovek \u017eil v harm\u00f3nii s pr\u00edrodou, nemohol \u017ei\u0165 inak, nemal na v\u00fdber, nebol slobodn\u00fd. A\u017e nesk\u00f4r, ke\u010f \u010dlovek za\u010dal sn\u00edva\u0165 o dokonalej\u0161om \u017eivote, sa nau\u010dil kriticky hodnoti\u0165 dan\u00fd stav spolo\u010dnosti a seba v nej. Rod\u00ed sa nap\u00e4tie medzi t\u00fdm, \u010do je, a t\u00fdm, \u010do m\u00e1 by\u0165, teda mor\u00e1lka.
    \nMor\u00e1lku m\u00f4\u017eeme charakterizova\u0165 ako s\u00fahrn kladn\u00fdch hodn\u00f4t, ktor\u00fdmi sa riadime a o ktor\u00e9 sa v na\u0161om \u017eivote sna\u017e\u00edme. S\u00fa to aj normy, ktor\u00e9 n\u00e1s nav\u00e1dzaj\u00fa ku kladn\u00fdm hodnot\u00e1m a prikazuj\u00fa n\u00e1m chr\u00e1ni\u0165 sa zl\u00fdch skutkov. Nedostatok \u010di opak kladn\u00fdch mor\u00e1lnych hodn\u00f4t je typick\u00fdm znakom \u013eahostajnosti a zla v medzi\u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahoch.<\/p>\n

    Poh\u013ead do dej\u00edn podnikate\u013eskej etiky<\/h2>\n

    Ekonomick\u00e1 \u010dinnos\u0165 ako predmet mor\u00e1lneho posudzovania m\u00e1 dlh\u00fa trad\u00edciu. Antick\u00ed myslitelia ekonomick\u00fa \u010dinnos\u0165 pova\u017eovali za s\u00fa\u010das\u0165 celkov\u00e9ho sp\u00f4sobu \u017eivota, preto antike nemo\u017eno hovori\u0165 o podnikan\u00ed v modernom v\u00fdzname. V stredovekej spolo\u010dnosti sa podnikanie pokladalo za mor\u00e1lne neakceptovate\u013en\u00e9.<\/p>\n

    Antick\u00e1 etika<\/h3>\n

    Za prv\u00e9ho zakladate\u013ea ekon\u00f3mie sa pova\u017euje gr\u00e9cky filozof a pr\u00edrodovedec Aristoteles. Bol ostr\u00fdm kritikom podnikania, t\u00fdkaj\u00faceho sa obchodnej a v\u00fdmennej \u010dinnosti. V\u00fdmenu statok a slu\u017eieb uzn\u00e1val len potia\u013e, pokia\u013e sl\u00fa\u017eia na doplnenie prirodzenej sebesta\u010dnosti. Pod\u013ea Aristotela peniaze nesm\u00fa by\u0165 samo\u00fa\u010delom, navy\u0161e, nesm\u00fa sl\u00fa\u017ei\u0165 na obohacovanie sa. Kritizoval bezmedzn\u00e9 bohatnutie cestou \u0161pekulat\u00edvneho podnikania s peniazmi, \u010do znamen\u00e1 zar\u00e1banie prostredn\u00edctvom \u00faroku. Neskor\u0161\u00ed vznik ve\u013ekopriemyslu, spojen\u00fd so zmenen\u00fdm ch\u00e1pan\u00edm etiky a pr\u00e1va, priniesol zmeny aj v oblasti etiky. Aristotelove n\u00e1zory ovplyv\u0148uj\u00fa etiku dodnes.<\/p>\n

    Stredovek\u00e1 etika<\/h3>\n

    „Stredovek\u00e1 hospod\u00e1rska etika vych\u00e1dzala z toho, \u017ee vyberanie \u00faroku by naru\u0161ilo spolo\u010densk\u00e9, soci\u00e1lne a mor\u00e1lne normy. \u010cas je pod\u013ea tejto etiky verejn\u00fdm statkom, patr\u00ed v\u0161etk\u00fdm a v\u0161etci \u013eudia ho od Boha dostali v rovnakej miere. Kto vyberal \u00farok, toho mor\u00e1lne odsudzovali ako \u00fa\u017eern\u00edka, preto\u017ee od \u013eud\u00ed po\u017eadoval plati\u0165 za Bo\u017e\u00ed dar.“[3]<\/a>
    \n\u00darok sa povo\u013eoval len v pr\u00edpade, ke\u010f p\u00f4\u017ei\u010dka mohla zmierni\u0165 stav n\u00fadze. K\u00fapa na \u00faver, ktor\u00e1 je najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm faktorom modern\u00e9ho hospod\u00e1rstva, v stredoveku bola takmer nemo\u017en\u00e1, ke\u010f\u017ee zdra\u017eova\u0165 tovar prostredn\u00edctvom \u00faroku bolo zak\u00e1zan\u00e9. V stredovekej mor\u00e1lke bol cirkevn\u00fd z\u00e1kaz po\u017ei\u010diava\u0165 peniaze na \u00farok. Na rozvoj ekonomick\u00e9ho \u017eivota vpl\u00fdval tento z\u00e1kaz re\u0161trikt\u00edvne a to v dvojakom zmysle: jednak br\u00e1nil tvorbe investi\u010dn\u00e9ho kapit\u00e1lu a taktie\u017e blokoval stimul k sporeniu.
    \nVrcholn\u00fd predstavite\u013e stredovekej filozofie bol     Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd<\/a>. Pova\u017eoval hromadenie majetku a podnikanie zameran\u00e9 na zisk nad r\u00e1mec uspokojenia nevyhnutn\u00fdch potrieb za hriech, za \u010dosi ne\u010dist\u00e9ho, preto\u017ee ho podnecovali mor\u00e1lne ne\u017eiaduce vlastnosti, ktor\u00e9 s\u00fa ziskuchtivos\u0165 a hrabivos\u0165.
    \nViac porozumenia pre obchod a hospod\u00e1rstvo ma J\u00e1n Kalv\u00edn. Uzn\u00e1va v\u00fdznam kapit\u00e1lu pre hospod\u00e1rsky rozvoj a prip\u00fa\u0161\u0165a rozvoj mo\u017enos\u0165 vyu\u017ei\u0165 \u00farokov\u00e9 v\u00fdnosy na ekonomick\u00fa \u010dinnos\u0165. Kalv\u00edn a kalvinizmus predstavuje celkov\u00fa zmenu poh\u013eadu na fungovanie ekonomiky v spolo\u010dnosti, ako aj na mor\u00e1lne normy spojen\u00e9 s ekonomick\u00fdm spr\u00e1van\u00edm a celkov\u00fdm sp\u00f4sobom \u017eivota. Ekonomick\u00e9 spr\u00e1vanie sa sp\u00e1ja s nov\u00fdm typom etiky, t. j. s mor\u00e1lkou povinnost\u00ed odvodenej z kres\u0165anskej vierouky a cnos\u0165ami odriekania p\u00f4\u017eitkov, striedmosti a sporivosti. Dodr\u017eiavanie t\u00fdchto cnost\u00ed nebolo samo\u00fa\u010deln\u00e9, ale predstavovalo predpoklad spasenia. Pod\u013ea Kalv\u00edna je podnikanie priamo spojen\u00e9 s ot\u00e1zkou sp\u00e1sy du\u0161e, alebo jej zatratenia.
    \n\u010eal\u0161\u00edmi predstavite\u013emi stredovekej etiky boli Martin Luther, Luis de Molina, Anton\u00edn z Florencie a Johannes Buridanus, ktor\u00fd tie\u017e prispeli k tejto problematike svojimi n\u00e1zormi.<\/p>\n

    Novovek\u00e1 etika<\/h3>\n

    Na za\u010diatku novoveku niektor\u00fd filozofi dospeli k n\u00e1zoru, \u017ee cena tovaru sa netvor\u00ed pod\u013ea mravnej v\u00f4le jednotlivcov, ale z\u00e1vis\u00ed od ponuky a dopytu na trhu. Tak dospeli k objavu mechanizmu tvorby cien. Idea podnikania ako aktivity nie len hodnej re\u0161pektu, ale ch\u00e1panej ako mor\u00e1lna vo\u013eba na\u0161la najv\u00fdznamnej\u0161ieho pokra\u010dovate\u013ea v Adamovi Smithovi.
    \n„Smithova te\u00f3ria mor\u00e1lky te\u00f3rie akcentuje s\u00facit, solidaritu a spravodlivos\u0165 ako rozhoduj\u00face cnosti, ktor\u00e9 nie len dr\u017eia spolo\u010dnos\u0165 pohromade, ale prispievaj\u00fa aj k jej rozkvetu. Tieto idey sa preniesli aj do jeho \u00favah t\u00fdkaj\u00facich sa mechanizmu fungovania vo\u013en\u00e9ho trhu. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je preto uk\u00e1za\u0165, \u017ee p\u00f4vodn\u00fdm Smithov\u00fdm z\u00e1merom bolo ch\u00e1pa\u0165 ekonomick\u00fd \u017eivot a mor\u00e1lku v ich \u00fazkej s\u00favislosti a spojitosti“.    [4]<\/a>
    \nTe\u00f3ria A. Smitha dlho \u017eivila optimistick\u00e9 ch\u00e1panie hospod\u00e1rskej etiky. Pod\u013ea nej bolo potrebn\u00e9, aby \u010dlovek zasahoval do mechanizmu trhu. Pre podnikate\u013esk\u00fa etiku je in\u0161pirat\u00edvne Smithovo porovnanie cnost\u00ed spravodlivosti a dobro\u010dinnosti. Pri\u010dom dobro\u010dinnos\u0165 je pre neho dobrovo\u013en\u00e1, lebo nesp\u00f4sobuje nijak\u00e9 pozit\u00edvne zlo. Inak je to cnos\u0165ou spravodlivosti. Obchodn\u00edk mohol do ceny zapo\u010d\u00edta\u0165 iba n\u00e1klady na suroviny a ich mzdu, vr\u00e1tane vlastnej mzdy. V\u00e4\u010d\u0161\u00ed dopyt po svojom tovare nesmel vyu\u017e\u00edva\u0165 na zvy\u0161ovanie cien.
    \nK v\u00fdznamn\u00fdm predstavite\u013eom novovekej etiky patrili aj Max Weber a Immanuel Kant.<\/p>\n

    Podnikate\u013esk\u00e1 etika<\/h2>\n

    Rovnako ako pri in\u00fdch Podobne ako pri in\u00fdch ot\u00e1zkach t\u00fdkaj\u00facich sa filozofie, ani pri podnikate\u013eskej etike neexistuje jednotn\u00e1, v\u0161eobecne uzn\u00e1van\u00e1 defin\u00edcia. Podnikate\u013esk\u00fa etiku mo\u017eno definova\u0165 ako „odbor etiky, ktor\u00fd sk\u00fama etick\u00e9 pravidl\u00e1 a princ\u00edpy v obchodnom kontexte; r\u00f4zne mor\u00e1lne a etick\u00e9 probl\u00e9my, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu pri podnikan\u00ed vznikn\u00fa\u0165, a v\u0161etky povinnosti a z\u00e1v\u00e4zky, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa \u013eud\u00ed zapojen\u00fdch v podnikan\u00ed“.[5]<\/a><\/p>\n

    Zrod a rozvoj podnikate\u013eskej etiky ako vednej discipl\u00edny<\/h3>\n

    Podnikate\u013esk\u00e1 etika sa zrodila a za\u010dala sa rozv\u00edja\u0165 koncom 60-tych rokoch v USA, \u010d\u00edm nahradila trad\u00edciu ozna\u010dovan\u00fa ako „soci\u00e1lna zodpovednos\u0165“. Nov\u00fd podnet pre rozvoj podnikate\u013eskej etiky reprezentuj\u00fa 80-te roky. Po USA zaznamen\u00e1vame rozvoj podnikate\u013eskej etiky aj v Eur\u00f3pe. V niektor\u00fdch krajin\u00e1ch ako napr. Anglicko, Belgicko, Nemecko a in\u00e9, vznikli centr\u00e1 pre v\u00fdskum etiky v podnikan\u00ed, a organizuj\u00fa sa r\u00f4zne konferencie venovan\u00e9 tejto problematike.
    \n„Roz\u0161\u00edren\u00edm podnikate\u013eskej etiky na eur\u00f3psky kontinent a jej kon\u0161tituovan\u00edm ako akademickej discipl\u00edny sa problematika vz\u0165ahu mor\u00e1lky a podnikania presunula do in\u0161titucion\u00e1lnej roviny a predmetu podnikate\u013eskej etiky sa za\u010dala priklada\u0165 rovnak\u00e1 d\u00f4le\u017eitos\u0165 ako ostatn\u00fdm ekonomick\u00fdm discipl\u00ednam“.    [6]<\/a><\/p>\n

    Status, povaha a predmet podnikate\u013eskej etiky<\/h3>\n

    Podnikate\u013esk\u00e1 etika<\/strong> je pojem, ktor\u00fd mo\u017eno ch\u00e1pa\u0165 jednak ako teoretick\u00fa discipl\u00ednu, jednak ako praktick\u00fa aktivitu. T\u00e1to etika predstavuje diskurz o tom, ak\u00e9 by malo by\u0165 podnikanie, ak\u00fdmi pravidlami by sa malo riadi\u0165, ktor\u00e9 hodnoty by mali st\u00e1\u0165 v jeho pozad\u00ed.
    \nStatus podnikate\u013eskej etiky – <\/strong>Podnikate\u013esk\u00e1 etika patr\u00ed z h\u013eadiska svojho statusu k aplikovan\u00fdm etik\u00e1m. Spolo\u010dn\u00fdm znakom aplikovan\u00fdch et\u00edk je orient\u00e1cia na konkr\u00e9tne probl\u00e9my, s ktor\u00fdmi s\u00fa sp\u00e1jan\u00ed jednotlivci a profesion\u00e1lne t\u00edmy v jednotliv\u00fdch oblastiach, a jednak pr\u00edstup k t\u00fdmto probl\u00e9mom. V r\u00e1mci tohto statusu t\u00fato etiku mo\u017eno charakterizova\u0165 ako hrani\u010dn\u00fa discipl\u00ednu, ktor\u00e1 \u00fazko s\u00favis\u00ed so vz\u0165ahom s odborn\u00edkmi z podnikate\u013eskej praxe.
    \nPovaha podnikate\u013eskej etiky<\/strong> – Podnikate\u013esk\u00e1 etika svojou povahu patr\u00ed k normat\u00edvnym discipl\u00ednam. Jej cie\u013eom je zodpoveda\u0165 ot\u00e1zku, \u010d\u00edm sa mor\u00e1lne normy st\u00e1vaj\u00fa z\u00e1v\u00e4zn\u00fdmi pre konanie \u013eud\u00ed, ako aj zd\u00f4vodni\u0165 normy a poda\u0165 d\u00f4kaz pre \u017eiaduce formy spr\u00e1vania.
    \n„Podstatu tvor\u00ed proces zd\u00f4vod\u0148ovania, vyprac\u00favania argumentov, nach\u00e1dzania opr\u00e1vnen\u00ed pre normy a hodnoty, ktor\u00fdmi by sa malo riadi\u0165 podnikanie na rozli\u010dn\u00fdch \u00farovniach“.    [7]<\/a>
    \nPovaha z\u00e1rove\u0148 reguluje poriadok vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahov v podnikan\u00ed a s\u00favis\u00ed s objasnen\u00edm toho, o \u010do v podnikan\u00ed ide, ak\u00fd je jeho \u00fa\u010del a zmysel a ak\u00fdm potreb\u00e1m m\u00e1 sl\u00fa\u017ei\u0165.
    \nPredmet podnikate\u013eskej etiky<\/strong> – Predmetom podnikate\u013eskej etiky je sk\u00fama\u0165 oblas\u0165 podnikania z normat\u00edvneho h\u013eadiska, porozumie\u0165 a objasni\u0165 podnikanie ako \u010dinnos\u0165 s mor\u00e1lnymi po\u017eiadavkami. Podnikanie sa zaober\u00e1 pojmami, ktor\u00e9 s\u00fa efekt\u00edvnos\u0165, racion\u00e1lnos\u0165 a maximaliz\u00e1cia, \u010di\u017ee ide o \u010dinnosti motivovan\u00e9 ziskom, ktor\u00e9 sa zameriavaj\u00fa na uspokojenie vlastn\u00e9ho z\u00e1ujmu.<\/p>\n

    Kult\u00fara podnikania<\/h3>\n

    Kult\u00faru podnikania definujeme ako „s\u00fahrn hodnotov\u00fdch preferenci\u00ed, noriem spr\u00e1vania, sp\u00f4sobov myslenia a konania, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa v jednotliv\u00fdch oblastiach spolo\u010dnosti a tvoria usporiadan\u00fd syst\u00e9m hodn\u00f4t“.[8]<\/a>
    \nKult\u00fara podnikania ovplyv\u0148uje spolo\u010densk\u00e9 postavenie podnikate\u013ea, jeho hodnotov\u00fd syst\u00e9m a ur\u010duje, ak\u00fd obraz si verejnos\u0165 o \u0148om vytvor\u00ed. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je, aby sa podnikatelia vz\u00e1jomne re\u0161pektovali. Kult\u00faru podnikania a jej zvyky v\u00fdznamne ovplyv\u0148uje aj n\u00e1rodn\u00e1 kult\u00fara. \u013dudia nem\u00f4\u017eu dlhodobo \u017ei\u0165 v dvoch nezlu\u010dite\u013en\u00fdch kult\u00farach, v jednej ako podnikatelia, re\u0161pektuj\u00fac podnikate\u013esk\u00fa kult\u00faru, a v druhej \u010dlenovia n\u00e1roda, ktor\u00ed odmietaj\u00fa podnikanie. Kult\u00fara podnikania a n\u00e1rodn\u00e1 kult\u00fara musia tvori\u0165 jednotu, ktorej podstatou je vz\u00e1jomn\u00e9 akceptovanie sa.
    \nSnaha mnoh\u00fdch podnikate\u013eov cie\u013eavedome dba\u0165 o kult\u00faru podnikania vych\u00e1dza z poznania, \u017ee kult\u00fara v podnikan\u00ed je hospod\u00e1rskym faktorom \u00faspechu. Z\u00e1rove\u0148 vpl\u00fdva na to, \u010di sme schopn\u00ed na\u0161u podnikate\u013esk\u00fa strat\u00e9giu \u00faspe\u0161ne ekonomicky oceni\u0165. V\u00fdznamn\u00fa \u00falohu sp\u013a\u0148a aj pri zvy\u0161ovan\u00ed produktivity pr\u00e1ce.
    \n\u0160t\u00fdl ur\u010ditej kult\u00fary sa prejavuje v ritu\u00e1loch, zvykoch a uzn\u00e1van\u00fdch ide\u00e1loch spr\u00e1vania. Kult\u00fara podnikania sa utv\u00e1ra spolo\u010dn\u00fdmi z\u00e1\u017eitkami podnikate\u013esk\u00fdch subjektov. Ke\u010f\u017ee spolupracovn\u00edci sa m\u00f4\u017eu na \u00faspech a ne\u00faspechy pozera\u0165 odli\u0161ne, zv\u00e4\u010d\u0161a sa v jednej kult\u00fare podnikania tvoria subkult\u00fary, a to pod\u013ea oddelen\u00ed alebo pracovn\u00fdch t\u00edmov.
    \nPre ve\u013ek\u00e9 podnikanie zalo\u017een\u00e9 na trad\u00edci\u00e1ch platia tieto hlavn\u00e9 \u010drty kult\u00fary podnikania:<\/p>\n