Pojem d\u00f4chodok je ve\u013emi pou\u017e\u00edvan\u00fdm slovn\u00fdm spojen\u00edm v ekonomickom \u017eivote a vysvet\u013euje sa r\u00f4zne. V tejto pr\u00e1ci sa zaober\u00e1m d\u00f4chodkami, ktor\u00e9 plyn\u00fa vlastn\u00edkom v\u00fdrobn\u00fdch \u010dinite\u013eov. D\u00f4chodok vlastne vyjadruje celkov\u00fd objem pe\u0148az\u00ed, ktor\u00e9 z\u00edska jednotlivec alebo dom\u00e1cnos\u0165 za ur\u010dit\u00e9 \u010dasov\u00e9 obdobie, zvy\u010dajne je to za jeden rok. D\u00f4chodok pozost\u00e1va z miezd, z d\u00f4chodku z majetku ako s\u00fa renta, \u00faroky a dividendy. V\u0161etky v\u00fdrobn\u00e9 faktory maj\u00fa v trhovej ekonomike svojich majite\u013eov. V praxi to znamen\u00e1, \u017ee za ich pou\u017eitie z\u00edskava vlastn\u00edk d\u00f4chodky. K z\u00e1kladn\u00fdm d\u00f4chodkom patr\u00ed mzda, renta a zisk. Mzda je cenou pr\u00e1ce \u010di\u017ee d\u00f4chodkom vlastn\u00edka \u013eudsk\u00e9ho kapit\u00e1lu; renta je d\u00f4chodok vlastn\u00edka p\u00f4dy a zisk d\u00f4chodok vlastn\u00edka kapit\u00e1lu. Tieto d\u00f4chodky, ktor\u00e9 takto vznikaj\u00fa s\u00fa vlastne v\u00fdnosom z p\u00f4sobenia faktorov na trhoch v\u00fdrobn\u00fdch faktorov.<\/p>\n
P\u00f4da je prim\u00e1rny v\u00fdrobn\u00fd \u010dinite\u013e. Ako v\u00fdrobn\u00fd \u010dinite\u013e sa vyu\u017e\u00edva jednak v po\u013enohospod\u00e1rstve, kde je hlavn\u00fdm v\u00fdrobn\u00fdm \u010dinite\u013eom. Z\u00e1rove\u0148 p\u00f4da je vz\u00e1cny v\u00fdrobn\u00fd faktor, preto\u017ee mno\u017estvo p\u00f4dy sa ned\u00e1 nahradi\u0165 in\u00fdm v\u00fdrobn\u00fdm faktorom.
\nVlastn\u00edk p\u00f4dy ju nemus\u00ed s\u00e1m pou\u017e\u00edva\u0165, m\u00f4\u017ee ju niekomu prenaja\u0165. Za pren\u00e1jom sa plat\u00ed pozemkov\u00e1 renta, ktor\u00e1 predstavuje poplatok za pren\u00e1jom p\u00f4dy. N\u00e1jomn\u00e9 a renta predstavuj\u00fa tak\u00e9 poplatky, ktor\u00e9 sa vz\u0165ahuj\u00fa na statky vyroben\u00e9 \u013eudskou \u010dinnos\u0165 ako s\u00fa napr. obchodn\u00e9 priestory, byty, at\u010f.<\/p>\n
Trh pr\u00e1ce m\u00e1 ur\u010dit\u00e9 \u0161pecifik\u00e1, ktor\u00e9 vypl\u00fdvaj\u00fa z toho, \u017ee pr\u00e1ca neexistuje sama o sebe. Nosite\u013emi pr\u00e1ce s\u00fa \u013eudia. Na to, aby mohol \u010dlovek pracova\u0165, potrebuje ur\u010dit\u00e9 fyzick\u00e9 a psychick\u00e9 predpoklady, ktor\u00fdch s\u00fahrn sa naz\u00fdva pracovn\u00e1 sila. Na trhu pr\u00e1ce vystupuj\u00fa dva subjekty a to: dom\u00e1cnosti ako vlastn\u00edci pr\u00e1ce, ktor\u00ed predstavuj\u00fa ponuku pr\u00e1ce a tie\u017e firmy, ktor\u00e9 ur\u010duj\u00fa dopyt po pr\u00e1ci. Pri\u010dom dom\u00e1cnosti ako spotrebitelia z\u00e1visia od d\u00f4chodku preto s\u00fa n\u00faten\u00e9 vstupova\u0165 na trh pr\u00e1ce a pon\u00faka\u0165 pr\u00e1cu. Pr\u00e1ca je cie\u013eavedom\u00e1 \u010dinnos\u0165 vynakladan\u00e1 pri tvorbe statkov a slu\u017eieb. Pr\u00e1cu naz\u00fdvame aj \u013eudsk\u00fdm kapit\u00e1lom. D. Ricardo rozli\u0161uje prirodzen\u00fa cenu pr\u00e1ce na \u00farovni existen\u010dn\u00e9ho minima a trhov\u00fa cenu pr\u00e1ce, ktor\u00e1 z\u00e1vis\u00ed od situ\u00e1cie na trhu pr\u00e1ce.<\/p>\n
Kapit\u00e1l je druhotn\u00fdm v\u00fdrobn\u00fdm faktorom. Kapit\u00e1lov\u00e9 statky sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa
\nna v\u00fdrobu \u010fal\u0161\u00edch statkov, to znamen\u00e1 \u017ee nevch\u00e1dzaj\u00fa do spotreby. Po\u017ei\u010dan\u00edm kapit\u00e1lu vznikne \u00faverov\u00fd vz\u0165ah, to znamen\u00e1, ke\u010f vlastn\u00edk pe\u0148a\u017en\u00e9ho kapit\u00e1lu poskytne svoje prostriedky niekomu in\u00e9mu. Za u\u017e\u00edvanie \u00faveru sa plat\u00ed \u00farok. V\u00fdnosom z kapit\u00e1lu je zisk.
\nKapit\u00e1l del\u00edme na:<\/p>\n
Zisk je rezidu\u00e1lny d\u00f4chodok kapit\u00e1lu, ktor\u00fd vznik\u00e1 ako rozdiel medzi celkov\u00fdm pr\u00edjmami a celkov\u00fdmi n\u00e1kladmi firmy. Teda zah\u0155\u0148a aj implicitn\u00e9 v\u00fdnosy, ktor\u00e9 plyn\u00fa z titulu vlastn\u00edctva kapit\u00e1lu, vlastnej pr\u00e1ce podnikate\u013ea, pr\u00edp. vlastn\u00edka p\u00f4dy. Ak teda od v\u0161etk\u00fdch pr\u00edjmov odpo\u010d\u00edtame v\u00fddavky (platy, mzdy, spotrebn\u00e9 dane a pod.), dostaneme zisk.
\nPozn\u00e1me tieto druhy ziskov:<\/p>\n
Preto\u017ee mzda je vopred danou veli\u010dinou, zisk je odvoden\u00fd od mzdy.Mzda je cenou pr\u00e1ce \u010di\u017ee d\u00f4chodkom vlastn\u00edka \u013eudsk\u00e9ho kapit\u00e1lu; renta je d\u00f4chodok vlastn\u00edka p\u00f4dy a zisk d\u00f4chodok vlastn\u00edka kapit\u00e1lu. Tieto d\u00f4chodky, ktor\u00e9 takto vznikaj\u00fa s\u00fa vlastne v\u00fdnosom z p\u00f4sobenia faktorov na trhoch v\u00fdrobn\u00fdch faktorov.
\nRozli\u0161ujeme r\u00f4zne formy mzdy:<\/p>\n
Je to forma mzdy, ktor\u00e1 vyjadruje odmenu za odpracovan\u00fd \u010das (za hodinu, de\u0148, t\u00fd\u017ede\u0148, mesiac). A pod\u013ea tohto sa potom rozli\u0161uje: hodinov\u00e1 mzda, denn\u00e1 mzda, t\u00fd\u017edenn\u00e1 a mesa\u010dn\u00e1 mzda. Pri tejto \u010dasovej mzde vymedzujeme celkov\u00fa sumu mzdy a cenu pr\u00e1ce za jednu \u010dasov\u00fa jednotku (hodiny).<\/p>\n
\u00dakolov\u00e1 mzda je premennou formou \u010dasovej mzdy. Pri jej ur\u010den\u00ed sa vych\u00e1dza z priemern\u00e9ho po\u010dtu v\u00fdrobkov, ktor\u00e9 pracovn\u00edk vyrobil za ur\u010dit\u00fd \u010das. Je d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom zvy\u0161ovania intenzity pr\u00e1ce. Pracovn\u00edk sa usiluje pracova\u0165 \u010do najintenz\u00edvnej\u0161ie, aby si zv\u00fd\u0161il mzdu. Preto\u017ee mzdu dostane len za v\u00fdrobok ur\u010ditej kvality, to znamen\u00e1, \u017ee nadriaden\u00fd nemus\u00ed d\u00e1va\u0165 pozor na pracovn\u00edka. \u010ci\u017ee podnikate\u013eovi t\u00fdm nevznikaj\u00fa n\u00e1klady na dozor a na kontrolu nad pracovn\u00edkmi. Podnikate\u013e m\u00f4\u017ee pri tejto \u00fakolovej mzde meni\u0165 sadzbu za v\u00fdrobok, s\u00fa\u010diastku alebo pracovn\u00fa oper\u00e1ciu. \u00dakolov\u00e1 mzda sa dnes pou\u017e\u00edva pri menej kvalifikovan\u00fdch pr\u00e1cach.<\/p>\n
Vyjadruje sumu pe\u0148az\u00ed, ktor\u00fa pracovn\u00edk dost\u00e1va. Pritom nez\u00e1le\u017e\u00ed na forme, preto m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 aj o \u010dasov\u00fa mzdu alebo o \u00fakolov\u00fa mzdu.<\/p>\n
T\u00e1to predstavuje sumu tovarov a slu\u017eieb, ktor\u00e9 si zamestnanec za svoju nomin\u00e1lnu mzdu m\u00f4\u017ee k\u00fapi\u0165. Re\u00e1lna mzda je rozhoduj\u00faca pre \u017eivotn\u00fa \u00farove\u0148 pracovn\u00edka.
\n\u010cinitele ovplyv\u0148uj\u00face v\u00fd\u0161ku re\u00e1lnej mzdy:<\/p>\n
Z uveden\u00fdch charakterist\u00edk n\u00e1m vypl\u00fdva, \u017ee jednotliv\u00fdm v\u00fdrobn\u00fdm vlastn\u00edkom v\u00fdrobn\u00fdch faktorov prin\u00e1le\u017eia d\u00f4chodky. Ale spravidla d\u00f4chodky v\u0161ak nesta\u010dia
\nna uspokojovanie potrieb v\u0161etk\u00fdch obyvate\u013eov danej ekonomiky. Tie\u017e sme sa dozvedeli, \u017ee trh navy\u0161e rozde\u013euje d\u00f4chodky nerovnomerne, v d\u00f4sledku \u010doho vznik\u00e1 soci\u00e1lne nap\u00e4tie.<\/p>\n
Doteraj\u0161\u00ed v\u00fdvoj v jednotliv\u00fdch ekonomik\u00e1ch potvrdzuje, \u017ee d\u00f4chodky s\u00fa nerovnomerne rozde\u013eovan\u00e9 a medzi jednotliv\u00fdmi skupinami \u013eud\u00ed existuj\u00fa rozdiely nielen vo v\u00fd\u0161ke d\u00f4chodkov, ale aj v bohatstve a v \u017eivotnej \u00farovni. V tejto s\u00favislosti si mo\u017eno polo\u017ei\u0165 ot\u00e1zku, \u010do sp\u00f4sobuje nerovnosti v d\u00f4chodkoch jednotlivcov? Ekonomick\u00e1 te\u00f3ria rozli\u0161uje dve skupiny \u010dinite\u013eov, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa nerovnosti v d\u00f4chodkoch a s\u00fa to: trhov\u00e9 a netrhov\u00e9 \u010dinitele.<\/p>\n
Viacer\u00ed ekon\u00f3movia zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa v\u00fdznam trhov\u00fdch \u010dinite\u013eov. D\u00f4chodok m\u00e1 by\u0165 plne determinovan\u00fd trhov\u00fdm mechanizmom a v\u0161etk\u00fdmi n\u00e1hodnos\u0165ami trhov\u00e9ho mechanizmu. Ekon\u00f3movia to tie\u017e zd\u00f4vod\u0148uj\u00fa t\u00fdm, \u017ee len trhovou determin\u00e1ciou d\u00f4chodkov je ka\u017ed\u00fd veden\u00fd k tomu, aby robil to, \u010do je potrebn\u00e9. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak nevylu\u010duj\u00fa, aby bohat\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 nemohla poskytn\u00fa\u0165 mimo trhu minimum soci\u00e1lnej istoty v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed sa v d\u00f4sledku p\u00f4sobenia trhu dostan\u00fa do situ\u00e1cie neumo\u017e\u0148uj\u00facej im dosiahnu\u0165 ani minim\u00e1lny \u017eivotn\u00fd \u0161tandard. Ako kon\u0161tatuje F. A. von Hayek, \u00favahy o soci\u00e1lnej spravodlivosti neposkytuj\u00fa \u017eiadne od\u00f4vodnenie pre \u201eopravy\u201c v\u00fdsledkov trhu. Pod\u013ea jeho n\u00e1zoru existuje len spravodlivos\u0165 individu\u00e1lneho spr\u00e1vania, zvl\u00e1\u0161tna \u201esoci\u00e1lna spravodlivos\u0165\u201c v\u0161ak neexistovala nikdy. D\u00f4chodok, ktor\u00fd m\u00f4\u017eu z\u00edska\u0165 vlastn\u00edci v\u00fdrobn\u00fdch faktorov na z\u00e1klade ponuky ich slu\u017eieb, je obmedzen\u00fd dopytom po t\u00fdchto slu\u017eb\u00e1ch.
\nPod trhov\u00fdmi \u010dinite\u013emi ch\u00e1peme konkr\u00e9tny dopyt a ponuku v\u00fdrobn\u00fdch faktorov, mno\u017estvo a sp\u00f4soby pou\u017eitia v\u00fdrobn\u00fdch faktorov a cenu v\u00fdrobn\u00fdch faktorov. Ide o \u010dinitele, ktor\u00e9 p\u00f4sobia priamo na trhu v\u00fdrobn\u00fdch faktorov.<\/p>\n
Medzi tieto netrhov\u00e9 \u010dinitele mo\u017eno zaradi\u0165 ve\u013emi r\u00f4znorod\u00fd s\u00fabor \u010dinite\u013eov, ako s\u00fa napr. vroden\u00e9 alebo z\u00edskan\u00e9 schopnosti, subjekt\u00edvna v\u00fdkonnos\u0165, vek, pohlavie, kvalifik\u00e1cia, \u0161\u0165astie, tvorivos\u0165 a mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie. D\u00f4chodky plyn\u00face vlastn\u00edkom v\u00fdrobn\u00fdch \u010dinite\u013eov Pojem d\u00f4chodok je ve\u013emi pou\u017e\u00edvan\u00fdm slovn\u00fdm spojen\u00edm v ekonomickom \u017eivote a vysvet\u013euje sa r\u00f4zne. V tejto pr\u00e1ci sa zaober\u00e1m d\u00f4chodkami, … <\/p>\n","protected":false},"author":15,"featured_media":25212,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[128,553],"tags":[],"class_list":["post-7854","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ekonomia","category-vzdelavam-sa"],"yoast_head":"\n
\n\u00dazky vz\u0165ah medzi d\u00f4chodkom a vekom, ako aj d\u00f4chodkom a spotrebou pod\u013ea veku, zachycuje te\u00f3ria \u017eivotn\u00e9ho cyklu, ktor\u00fa sformuloval R. F. Harrod. Existuje \u00fazky vz\u0165ah aj medzi d\u00f4chodkom a vekom, ako aj kvalifik\u00e1ciou. \u013dudia sa pri v\u00fdbere svojho povolania vlastne rozhoduj\u00fa o celo\u017eivotnom profile svojich d\u00f4chodkov. To znamen\u00e1, \u017ee v\u00fdber n\u00edzko kvalifikovanej profesie zna\u010d\u00ed z\u00edskanie d\u00f4chodku v relat\u00edvne kr\u00e1tkom \u010dase, ale v\u00fdraznej\u0161ie sa jeho v\u00fd\u0161ka v priebehu pracovn\u00e9ho zapojenia nemen\u00ed. Ale naopak, v\u00fdber vysoko kvalifikovanej profesie ods\u00fava pr\u00edjem d\u00f4chodku, ale vedie k podstatne vy\u0161\u0161\u00edm celo\u017eivotn\u00fdm d\u00f4chodkom.
\nVplyv niektor\u00fdch \u010dinite\u013eov m\u00f4\u017ee jednotliv\u00fd subjekt ovplyvni\u0165 (v\u00fdkonnos\u0165, adaptabilitu, kvalifik\u00e1ciu), niektor\u00e9 s\u00fa v\u0161ak z jeho strany neovplyvnite\u013en\u00e9 (diskrimin\u00e1cia, vek).
\n\u201eJednotliv\u00e9 \u010dinitele ovplyv\u0148uj\u00fa ve\u013ekos\u0165 d\u00f4chodku v smere jeho zv\u00fd\u0161enia, resp. zn\u00ed\u017eenia. Ve\u013ekos\u0165 d\u00f4chodku podmie\u0148uje zasa \u017eivotn\u00fa \u00farove\u0148. Z h\u013eadiska ekonomick\u00e9ho ch\u00e1pania \u017eivotn\u00e1 \u00farove\u0148 predstavuje stupe\u0148 uspokojovania \u017eivotn\u00fdch potrieb, t. j. hmotn\u00fdch a duchovn\u00fdch potrieb ob\u010danov, ako aj podmienky, v ktor\u00fdch sa tieto potreby realizuj\u00fa\u201c.[1]<\/a>
\n[1]<\/a> LIS\u00dd, J\u00e1n a kol. 2003. Ekon\u00f3mia (v\u0161eobecn\u00e1 ekonomick\u00e1 te\u00f3ria). <\/em>Bratislava : lura Edition, 2003. 495 s. ISBN 80-89047-75-0. s. 245, 246.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"