Takmer ka\u017ed\u00e9 odvetvie sa nach\u00e1dza v neust\u00e1lom pohybe doch\u00e1dza teda k neust\u00e1lym zmen\u00e1m. Odvetvov\u00e9 podmienky sa nemenia nielen v jednotliv\u00fdch odvetviach ale aj v podmienkach zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu, preto\u017ee p\u00f4sobia sily, ktor\u00e9 motivuj\u00fa alebo potl\u00e1\u010daj\u00fa zmeny. Najv\u00fdznamnej\u0161ie z t\u00fdchto s\u00edl sa naz\u00fdvaj\u00fa hybn\u00e9 sily, preto\u017ee maj\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv na charakter prebiehaj\u00facich zmien v \u0161trukt\u00fare. \u201eV\u00fdsledky druhej svetovej vojny podstatne zmenili mapu sveta i pomer s\u00edl na svetovej politickej sc\u00e9ne. V z\u00e1vere vojny bolo rozhodnut\u00e9 o ustanoven\u00ed novej medzin\u00e1rodnej in\u0161tit\u00facie \u2013 Organiz\u00e1cii spojen\u00fdch n\u00e1rodov, ktorej hlavnou \u00falohou malo by\u0165 \u00fasilie o zaistenie mieru vo svete.[2]<\/a>\u201c Do popredia tohto obdobia sa dostala snaha o udr\u017eanie mieru vo svete a \u00fasilie pred\u00eds\u0165 \u010fal\u0161\u00edm nepokojom, ktor\u00e9 by vyvrcholili vojnov\u00fdm konfliktom. Hlavnou pohn\u00fatkou na konci vojny a po skon\u010den\u00ed 2.svetovej vojny sa stala snaha o udr\u017eanie mieru nielen v Eur\u00f3pe. Pr\u00edjmali sa opatrenia na udr\u017eanie celosvetov\u00e9ho mieru. Krajiny strednej Eur\u00f3py vkladali a st\u00e1le vkladaj\u00fa ve\u013ek\u00e9 n\u00e1deje v s\u00favislosti s moderniz\u00e1ciou svojich ekonom\u00edk a zintenz\u00edvnen\u00edm inova\u010dnej aktivity pr\u00e1ve do priamych zahrani\u010dn\u00fdch invest\u00edci\u00ed. Bez t\u00fdchto invest\u00edci\u00ed by zrejme neboli schopn\u00e9 zabezpe\u010di\u0165 r\u00fdchlu a \u00fa\u010dinn\u00fa adapt\u00e1ciu na s\u00fa\u010dasn\u00e9 smery technick\u00e9ho rozvoja a dosiahnu\u0165 zv\u00fd\u0161enie konkuren\u010dnej schopnosti na svetovom trhu. Hlavnou hybnou silou s\u00fa\u010dasnosti sa st\u00e1vaj\u00fa invest\u00edcie zahrani\u010dn\u00fdch investorov, prich\u00e1dzaj\u00face z r\u00f4znych zahrani\u010dn\u00fdch kraj\u00edn. Hybn\u00e9 sily medzin\u00e1rodn\u00e9ho obchodu Takmer ka\u017ed\u00e9 odvetvie sa nach\u00e1dza v neust\u00e1lom pohybe doch\u00e1dza teda k neust\u00e1lym zmen\u00e1m. Odvetvov\u00e9 podmienky sa nemenia nielen v jednotliv\u00fdch odvetviach … <\/p>\n","protected":false},"author":15,"featured_media":24732,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[19,549],"tags":[],"class_list":["post-7988","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-obchod","category-pracujem"],"yoast_head":"\n
\nVo v\u0161eobecnosti m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee aj odvetvie zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu sa nach\u00e1dza v stave zmien, ktor\u00e9 je v\u00fdslednicou p\u00f4sobenia hybn\u00fdch s\u00edl rozli\u010dn\u00fdch odvetv\u00ed, \u010di\u017ee s\u00edl vyvol\u00e1vaj\u00facich zmeny prebiehaj\u00face v \u0161trukt\u00fare zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu, ktor\u00e9 s\u00fa ukazovate\u013emi n\u00e1hlych zmien a novej orient\u00e1cie odvetvia.
\n\u201e\u017dijeme v glob\u00e1lnom hospod\u00e1rstve, ktor\u00e9 je charakteristick\u00e9 nielen vo\u013en\u00fdm obchodom s tovarom a slu\u017ebami, ale e\u0161te viac vo\u013en\u00fdm pohybom kapit\u00e1lu. \u00darokov\u00e9 sadzby, v\u00fdmenn\u00e9 kurzy a ceny akci\u00ed v r\u00f4znych krajin\u00e1ch s\u00fa \u00fazko prepojen\u00e9 a glob\u00e1lne finan\u010dn\u00e9 trhy maj\u00fa ohromn\u00fd vplyv na ekonomick\u00e9 podmienky[1]<\/a>\u201c M\u00f4\u017eeme teda poveda\u0165, \u017ee v s\u00fa\u010dasnosti je mo\u017en\u00fd ak\u00fdko\u013evek pohyb kapit\u00e1lu v zahrani\u010dnom obchode.<\/p>\nHybn\u00e9 sily medzin\u00e1rodn\u00e9ho obchodu v minulosti<\/h2>\n
\nOpatrenia na podporu mieru vo svete sa neuskuto\u010d\u0148ovali len v Eur\u00f3pe ale aj na americkom kontinente. \u201eAmerick\u00fd prezident Roosevelt vyt\u00fd\u010dil po 2. svetovej vojne \u0161tyri priority:<\/p>\n\n
\n\u201eZahrani\u010dn\u00fd obchod v \u010ceskoslovensku v r. 1948 bol zo\u0161t\u00e1tnen\u00fd. Zo\u0161t\u00e1tnen\u00edm zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu sa vytvoril monopol v oblasti medzin\u00e1rodn\u00e9ho obchodu.[4]<\/a>\u201c Len \u0161t\u00e1tom ur\u010den\u00e9 subjekty mohli uskuto\u010d\u0148ova\u0165 v\u00fdvozn\u00fa a dovozn\u00fa \u010dinnos\u0165, ostatn\u00e9 subjekty nemali mo\u017enos\u0165 vst\u00fapi\u0165 do kontaktu so medzin\u00e1rodn\u00fdmi obchodmi. Hybnou silou v tomto obdob\u00ed bol \u0161t\u00e1t. T\u00fdm subjektom ktor\u00fdm \u0161t\u00e1t umo\u017enil vstup na medzin\u00e1rodn\u00e9 trhy, sa mohli anga\u017eova\u0165 na internacion\u00e1lnych trhoch, ostatn\u00e9 subjekty boli ekonomicky obmedzen\u00e9 r\u00f4znymi opatreniami \u0161t\u00e1tu, naj\u010dastej\u0161ie vysok\u00fdmi clami a poplatkami uvalen\u00fdmi na importn\u00e9 a exportn\u00e9 produkty.
\nV r. 1953 boli zriaden\u00e9 podniky zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu (PZO). Boli to samostatn\u00e9 pr\u00e1vnick\u00e9 osoby, \u0161t\u00e1t neru\u010dil za ich ekonomick\u00fa podnikate\u013esk\u00fa \u010dinnos\u0165 a ony neru\u010dili za z\u00e1v\u00e4zky \u0161t\u00e1tu. Hybn\u00e9 sily medzin\u00e1rodn\u00e9ho obchodu tvorili monopoly, do\u0161lo k oddeleniu v\u00fdroby a vn\u00fatorn\u00e9ho obchodu od internacion\u00e1lnych trhov. V\u00fdrobn\u00e9 podniky \u00faplne stratili kontakty so glob\u00e1lnymi trhmi, \u010do malo negat\u00edvne d\u00f4sledky.
\nV polovici 60. rokov do\u0161lo k \u010fal\u0161ej reorganiz\u00e1cii PZO. Niektor\u00e9 podniky sa pretransformovali na a.s. so spolu\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fdrobn\u00fdch podnikov. V\u00fdhodou bolo, \u017ee sa v\u00fdrobn\u00e9 podniky z\u00fa\u010dast\u0148ovali na obchodn\u00fdch rokovaniach so zahrani\u010dn\u00fdmi partnermi, cestovali na medzin\u00e1rodn\u00e9 v\u00fdstavy a pod. T\u00e1to nov\u00e1 organiza\u010dn\u00e1 \u0161trukt\u00fara umo\u017enila lep\u0161ie prepojenie dom\u00e1cej v\u00fdroby so zahrani\u010dn\u00fdmi odberate\u013emi.
\nKoncom 60. rokov bol monopol v oblasti zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu naru\u0161en\u00fd, preto\u017ee povolenie podnika\u0165 v zahrani\u010d\u00ed z\u00edskavaj\u00fa v\u00fdrobn\u00e9 i obchodn\u00e9 podniky. Doch\u00e1dza k mimoriadnemu vzrastu americk\u00e9ho dol\u00e1ra. Hybnou silou sa stali rozv\u00edjaj\u00face sa v\u00fdrobn\u00e9 i obchodn\u00e9 podniky, ktor\u00e9 sa za\u010d\u00ednaj\u00fa uplat\u0148ova\u0165 na medzin\u00e1rodn\u00fdch trhoch.
\n\u201ePou\u017eite ropy ako zbrane zaznamenalo nov\u00fd pokrok v bl\u00edzkov\u00fdchodnom konflikte. Obrovsk\u00fd rast cien ropy vyvolal energetick\u00fa kr\u00edzu, s ktorou sa museli vyrovn\u00e1va\u0165 v\u0161etky \u0161t\u00e1ty.[5]<\/a>\u201c V Eur\u00f3pe sa zvykla energetick\u00e1 kr\u00edza naz\u00fdva\u0165 aj ako ropn\u00e9 \u0161oky, ktor\u00e9 vyvrcholili najm\u00e4 v rokoch 1973-1974 a 1978-1979. \u201eRopn\u00e9 spolo\u010dnosti hromadili ropu vo svojich skladoch rozmiestnen\u00fdch po celom z\u00e1padnom svete alebo zadr\u017eiavali svoje ve\u013ek\u00e9 cisternov\u00e9 lode naplnen\u00e9 ropou. Sp\u00f4sobili t\u00fdm nedostatok ropy na \u013eubovo\u013enom trhu, a teda aj zv\u00fd\u0161enie ceny.[6]<\/a>\u201c Hybnou silou sa stala v tomto obdob\u00ed ropa. Snaha jednotlivcov za ka\u017ed\u00fa cenu zv\u00fd\u0161i\u0165 zisky z dovozu ropy a zemn\u00e9ho plynu vy\u00fastila do ropn\u00fdch \u0161okov.
\nV 70. rokoch do\u0161lo ku glob\u00e1lnej hospod\u00e1rskej recesii. Americk\u00fd dol\u00e1r po predch\u00e1dzaj\u00facom raste ihne\u010f prudko poklesol. Nastal pokles cien tovaru dov\u00e1\u017ean\u00e9ho z rozvojov\u00fdch kraj\u00edn. Hybnou silou sa stali krajiny juhov\u00fdchodnej \u00c1zie, ktor\u00e9 prudko nast\u00fapili do glob\u00e1lneho hospod\u00e1rstva.
\nV 80. rokoch doch\u00e1dza k prudk\u00e9mu rozvoju po\u010d\u00edta\u010dovej techniky. Nast\u00fapila hybn\u00e1 sila po\u010d\u00edta\u010dov tzv. \u00e9ra po\u010d\u00edta\u010dov. Na internacion\u00e1lnych trhoch do\u0161lo k v\u00fdrazn\u00e9mu poklesu cien. V medzin\u00e1rodn\u00fdch trhoch sa aplikovali v\u00fdsledky vedecko-technick\u00e9ho pokroku.
\nV r. 1989 doch\u00e1dza k liberaliz\u00e1cii zahrani\u010dnoobchodnej \u010dinnosti. Skoro 150 organiz\u00e1ci\u00ed z\u00edskalo s\u00fahlas vykon\u00e1va\u0165 trvale zahrani\u010dnoobchodn\u00fa \u010dinnos\u0165 a 84 organiz\u00e1ci\u00ed dostalo do\u010dasn\u00e9 povolenie vykon\u00e1va\u0165 t\u00fato \u010dinnos\u0165 na dobu ur\u010dit\u00fa. Hybn\u00fdmi silami sa stali liberalizovan\u00e9 organiz\u00e1cie p\u00f4sobiace na medzin\u00e1rodn\u00fdch trhoch.
\nV r. 1990 boli stanoven\u00e9 ist\u00e9 podmienky na z\u00edskanie povolenia v oblasti podnikania so zahrani\u010d\u00edm. Pr\u00e1vnick\u00e9 osoby museli zlo\u017ei\u0165 kaucie vo v\u00fd\u0161ke 100 000 K\u010ds a fyzick\u00e9 osoby 20 000 K\u010ds. O rok nesk\u00f4r sa situ\u00e1cia na\u010falej zjednodu\u0161uje, pre subjekty sa sta\u010dilo zap\u00edsa\u0165 do podnikov\u00e9ho registra, a t\u00fdm mohli podnika\u0165 v zahrani\u010dnoobchodnej oblasti.
\nV obdob\u00ed od r. 1993 do r. 1998 m\u00e1 v\u00fdvoz tovaru st\u00fapaj\u00facu tendenciu. Doch\u00e1dza k n\u00e1rastu schodku obchodnej bilancie, \u010do za\u0165a\u017euje platobn\u00fa bilanciu a p\u00f4sob\u00ed na kurz slovenskej koruny. \u201eV r. 1997 sa za\u010dali prejavova\u0165 opatrenia vl\u00e1dy na podporu exportu, medzi ktor\u00e9 patrili aplik\u00e1cia dovoznej prir\u00e1\u017eky, spr\u00edsnenie a uplatnenie certifik\u00e1tu, stanovenia dovozn\u00fdch kv\u00f3t na niektor\u00e9 potravin\u00e1rske a po\u013enohospod\u00e1rske v\u00fdrobky. Tieto opatrenia p\u00f4sobili na \u00fatlm exportu, pozit\u00edvne ovplyvnili zahrani\u010dnoobchodn\u00fa bilanciu a vytvorili priestor na predaj dom\u00e1cej produkcie.[7]<\/a>\u201c
\nObmedzovanie dovozu je sign\u00e1lom nedostato\u010dnej exportnej v\u00fdkonnosti, ukazuje zaostalos\u0165 v\u00fdroby, nespr\u00e1vnu \u0161trukt\u00faru v\u00fdrobn\u00fdch podnikov i cel\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva SR. Rovnako obmedzovanie dovozu modernej vyspelej technol\u00f3gie v r\u00e1mci technicko-inova\u010dn\u00e9ho rozvoja brzd\u00ed podmienky na rast produktivity pr\u00e1ce a konkurencieschopnos\u0165 v bud\u00facnosti. Hybnou silou sa op\u00e4\u0165 st\u00e1va export.
\nZefekt\u00edvnenie zahrani\u010dnoobchodnej bilancie SR nast\u00e1va v rokoch 1999 a 2000. \u201eV\u00fdsledky roku 2001 nazna\u010duj\u00fa, \u017ee zlep\u0161enie zahrani\u010dnoobchodnej bilancii SR v rokoch 1999 a 2000 bolo len prechodn\u00e9. Zmeny realizovan\u00e9 v predch\u00e1dzaj\u00facom obdob\u00ed neboli dostato\u010dn\u00e9 na to, aby umo\u017enili udr\u017eanie deficitu obchodnej bilancie v prijate\u013en\u00fdch hodnot\u00e1ch aj pri vy\u0161\u0161om tempe rastu ekonomiky. Obnovenie rastu dom\u00e1ceho dopytu vytv\u00e1ra tlak na dovoz a zvy\u0161uje z\u00e1porn\u00e9 saldo zahrani\u010dnoobchodnej bilancie[8]<\/a>.\u201c
\nSlovensk\u00e1 republika vst\u00fapila v r. 2004 do Eur\u00f3pskej \u00fanie. Vstupom do E\u00da sa odb\u00farali \u010fal\u0161ie prek\u00e1\u017eky kooper\u00e1cie a hybnou silou iniciat\u00edv sa stali najm\u00e4 projekty financovan\u00e9 z eur\u00f3pskych fondov. \u010eal\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm medzn\u00edkom v rozvoji pozit\u00edvneho vplyvu integr\u00e1cie do eur\u00f3pskeho priestoru bol vstup Slovenskej republiky do Schengenskej z\u00f3ny.<\/p>\nHybn\u00e9 sily medzin\u00e1rodn\u00e9ho obchodu v s\u00fa\u010dasnosti<\/h2>\n
\nNa jednej strane bol vstup Slovenska do Eur\u00f3pskej \u00fanie faktorom, ktor\u00fd pod\u013ea v\u0161eobecn\u00fdch o\u010dak\u00e1van\u00ed povedie k zv\u00fd\u0161eniu pr\u00edlevu zahrani\u010dn\u00fdch invest\u00edci\u00ed, najm\u00e4 v krajin\u00e1ch, ktor\u00e9 predt\u00fdm v tejto oblasti zaost\u00e1vali, na druhej strane pr\u00e1ve zahrani\u010dn\u00ed investori s\u00fa schopn\u00ed lep\u0161ie zabezpe\u010di\u0165, aby sa podniky lokalizovan\u00e9 v nov\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1toch vedeli lep\u0161ie presadi\u0165 nie len na ve\u013ekom eur\u00f3pskom trhu ale aj na trhu mimo hran\u00edc Eur\u00f3pskej \u00fanie a neposlednom rade na glob\u00e1lnych trhoch.
\n[1]<\/a> Soros, G. 1999. Kr\u00edza glob\u00e1lneho kapitalizmu<\/em>. Bratislava : Kalligram. 1999. 240s. ISBN 80-7149-270-1. s.113.
\n[2]<\/a> Li\u010f\u00e1k, J. 2000. Medzin\u00e1rodn\u00e9 vz\u0165ahy \u2013 Medzin\u00e1rodn\u00e1 politika<\/em>. Bratislava : SOFA. 2000. 180s. ISBN 80-85752-70-0. s. 89.
\n[3]<\/a> Novotn\u00fd, A. 2011. Teorie a prax medzin\u00e1rodn\u00edch vztah\u016f<\/em>. Bratislava : Paneur\u00f3pska vysok\u00e1 \u0161kola. 2011. 479 s. ISBN978-80-89447-37-4. s. 49.
\n[4]<\/a> www.euroekonom.sk<\/a> (on-line). cit. 1.2.2012. dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.euroekonom.sk\/obchod\/zahranicny-obchod\/vyvoj-zahranicneho-obchodu-sr-a-jeho-problemy\/<\/a>
\n[5]<\/a> Li\u010f\u00e1k, J. 2000. Medzin\u00e1rodn\u00e9 vz\u0165ahy \u2013 Medzin\u00e1rodn\u00e1 politika<\/em>. Bratislava : SOFA. 2000. 180s. ISBN 80-85752-70-0. s. 129.
\n[6]<\/a> Ehrenpfordt, R. \u2013Heller, L.1989. Ve\u013ek\u00e9 obchody<\/em>. Bratislava : Pravda. 1989. 281s. s.199.
\n[7]<\/a> www.euroekonom.sk<\/a> (online). cit. 1.2.2012. dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.euroekonom.sk\/obchod\/zahranicny-obchod\/vyvoj-zahranicneho-obchodu-sr-a-jeho-problemy\/<\/a>
\n[8]<\/a> Odborn\u00fd bankov\u00fd \u010dasopis BIATEC. okt\u00f3ber 2001.(online). Bratislava : i+i print. 2001. (citovan\u00e9 1.2.2011). dostupn\u00e9 na internete: http:\/\/www.nbs.sk\/_img\/Documents\/_PUBLIK_NBS_FSR\/Biatec\/Rok1995\/BIATEC_8_1995.pdf<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"