Person\u00e1lny marketing<\/strong> predstavuje relat\u00edvne nov\u00fa oblas\u0165 v te\u00f3rii a praxi person\u00e1lnych \u010dinnost\u00ed v podnikovej a podnikate\u013eskej praxi. Ako samostatn\u00e1 oblas\u0165 v riaden\u00ed \u013eudsk\u00fdch zdrojov vznikol vy\u010dlenen\u00edm sa z person\u00e1lneho mana\u017ementu. Jeho teoretick\u00e9 prvopo\u010diatky s\u00fa sp\u00e4t\u00e9 s dvomi javmi. Prv\u00fdm javom bol nov\u00fd poh\u013ead na pracovn\u00fa silu, ktor\u00e1 sa za\u010dala ch\u00e1pa\u0165 ako \u013eudsk\u00fd kapit\u00e1l organiz\u00e1cie, ktor\u00fd ne\/tvor\u00ed konkuren\u010dn\u00fa ne\/v\u00fdhodu podniku na trhu. Druh\u00fdm javom bola ur\u010dit\u00e1 \u201evy\u010derpanos\u0165\u201c a nedostato\u010dnos\u0165 klasick\u00fdch postupov a met\u00f3d pou\u017e\u00edvan\u00fdch na z\u00edskavanie kvalitnej pracovnej sily<\/a> pre organiz\u00e1ciu. Jednoduch\u00e1 \u201einzercia\u201c u\u017e neposta\u010dovala na vyh\u013eadanie a z\u00edskanie pracovn\u00fdch s\u00edl a z d\u00f4vodu preva\u017euj\u00facej ponuky pracovn\u00fdch miest (resp. nedostatku adekv\u00e1tnej pracovnej sily) na trhu pr\u00e1ce bolo potrebn\u00e9 za\u010da\u0165 uplat\u0148ova\u0165 akt\u00edvny pr\u00edstup h\u013eadania, z\u00edskavania, motiv\u00e1cie a presvied\u010dania pracovnej sily, aby sa t\u00e1to rozhodla prija\u0165 pon\u00fakan\u00e9 pracovn\u00e9 miesto. V obsahu tohoto javu, ktor\u00fd sa v\u0161eobecne v odbornej literat\u00fare pova\u017euje za pr\u00ed\u010dinu vzniku te\u00f3rie person\u00e1lneho marketingu, sa prel\u00ednaj\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 teoretick\u00e9 piliere person\u00e1ln\u00edho marketingu:<\/p>\n V tomto obdob\u00ed sa formuj\u00fa prv\u00e9 n\u00e1zory s\u00favisiace s uplatnen\u00edm marketingu na trhu pr\u00e1ce. Vznik\u00e1 pojem person\u00e1lny marketing, ktor\u00fd sa prv\u00fdkr\u00e1t za\u010dal pou\u017e\u00edva\u0165 v nemeckej literat\u00fare<\/strong> 60-tych rokov. Ozna\u010doval sa n\u00edm tzv. nov\u00fd sp\u00f4sob z\u00edskavania pracovnej sily, ktor\u00fd reflektoval vzniknut\u00fa situ\u00e1ciu na trhu pr\u00e1ce – nedostatok vybran\u00fdch segmentov pracovn\u00fdch s\u00edl na trhu pr\u00e1ce. Person\u00e1lny marketing sa tak vy\u010dlenil z oblasti riadenia \u013eudsk\u00fdch zdrojov. Mana\u017e\u00e9ri pri\u0161li ve\u013emi skoro na to, \u017ee konkuren\u010dn\u00e1 v\u00fdhoda ako aj samotn\u00e9 pre\u017eitie organiz\u00e1cie z\u00e1vis\u00ed dos\u0165 zna\u010dne od kvality \u013eudsk\u00fdch zdrojov. To znamen\u00e1, \u017ee je potrebn\u00e9 z\u00edska\u0165 pracovn\u00fa silu v po\u017eadovanej kvantite aj kvalite v prav\u00fd \u010das a doplni\u0165 ju na to spr\u00e1vne pracovn\u00e9 miesto alebo poz\u00edciu v podniku. Z\u00edskavanie takejto pracovnej sily z extern\u00e9ho trhu pr\u00e1ce sa st\u00e1valo \u010doraz obtia\u017enej\u0161ie, preto bolo potrebn\u00e9 vytvori\u0165 cielen\u00fd syst\u00e9m z\u00edskavania pracovnej sily. Niektor\u00ed autori sp\u00e1jaj\u00fa person\u00e1lny marketing len s vybranou oblas\u0165ou person\u00e1lnych \u010dinnost\u00ed \u2013 so z\u00edskavan\u00edm zamestnancov, kde sa aplikuj\u00fa vybran\u00e9 marketingov\u00e9 techniky a n\u00e1stroje. Ale tento poh\u013ead je len \u010diastkov\u00fd. Okrem efekt\u00edvneho syst\u00e9mu z\u00edskavania je potrebn\u00e1 n\u00e1sledn\u00e1 stabiliz\u00e1cia pracovnej sily ako aj zabr\u00e1nenie fluktu\u00e1cie. Ako uv\u00e1dza R. B\u00fchner, person\u00e1lny marketing pon\u00edma pracovn\u00e9 miesto ako produkt, ktor\u00fd je na trhu pr\u00e1ce na predaj. Ako \u010falej p\u00ed\u0161u M. Kuypers a J. Nunne, person\u00e1lny marketing neznamen\u00e1 len sp\u00f4sob predaja zamestn\u00e1vate\u013ea na trhu pr\u00e1ce, ale mus\u00ed sa tie\u017e dok\u00e1za\u0165 prisp\u00f4sobi\u0165 po\u017eiadavk\u00e1m tohto trhu. Person\u00e1lny marketing sa zmenil na sp\u00f4sob p\u00f4sobenia i spr\u00e1vania sa podniku na trhu pr\u00e1ce[1]<\/a>, kde sa tento zauj\u00edma o potreby, z\u00e1ujmy a o\u010dak\u00e1vania uch\u00e1dza\u010dov i zamestnancov. Person\u00e1lny marketing predpoklad\u00e1 od podniku vytvori\u0165 si v\u00e4zbu na vonkaj\u0161\u00ed trh pr\u00e1ce a preh\u013abi\u0165 vz\u0165ahy s vn\u00fatorn\u00fdm. V person\u00e1lnom marketingu z\u00edskanie a udr\u017eanie si pracovnej sily predstavuj\u00fa rovnocenn\u00e9 podnikov\u00e9 ciele<\/a> nie len operat\u00edvneho ale strategick\u00e9ho v\u00fdznamu. Analogicky k tzv. z\u00e1kazn\u00edckemu marketingu mo\u017eno v person\u00e1lnom marketingu hovori\u0165 o zamestnanecky orientovanom marketingu, ktor\u00e9ho cie\u013eom je zap\u00e1\u010di\u0165 sa tak uch\u00e1dza\u010dom ako aj existuj\u00facim zamestnancom. Ak najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie pre organiz\u00e1ciu v riaden\u00ed \u013eudsk\u00fdch zdrojov je ich formovanie (t. j. z\u00edskavanie a stabiliz\u00e1cia), tak potom t\u00fdm \u00fa\u010dinn\u00fdm n\u00e1strojom je pr\u00e1ve person\u00e1lny marketing. V person\u00e1lnom marketingu ide predov\u0161etk\u00fdm o to, ako porozumie\u0165 tomu, \u010do \u010dlovek ako nosite\u013e pracovnej sily chce a potrebuje, a porozumie\u0165 i podmienkam ovplyv\u0148uj\u00facim potrebu pracovn\u00fdch s\u00edl v podniku a mo\u017enosti pokrytia tejto potreby.<\/p>\n Dnes je person\u00e1lny marketing (a to nie len v nemeckej praxi) ch\u00e1pan\u00fd ako proces, ktor\u00fd zabezpe\u010d\u00ed v r\u00e1mci person\u00e1lneho pl\u00e1novania organiz\u00e1cii dlhodobo kvalitn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 zdroje – strategick\u00fd potenci\u00e1l. Predstavuje roz\u0161irovanie \u00faloh, funkci\u00ed a n\u00e1strojov marketingu do oblasti person\u00e1lneho mana\u017ementu, ktor\u00fd v sebe zah\u0155\u0148a nasledovn\u00e9 elementy: person\u00e1lny marketing sl\u00fa\u017ei na realiz\u00e1ciu konkr\u00e9tneho person\u00e1lneho pl\u00e1nu v person\u00e1lnej strat\u00e9gii, tvor\u00ed za pomoci person\u00e1lneho v\u00fdskumu informa\u010dn\u00fa z\u00e1klad\u0148u pre person\u00e1lny mana\u017ement a venuje sa cie\u013eov\u00fdm skupin\u00e1m r\u00f4znou formou komunik\u00e1cie s cie\u013eom zv\u00fd\u0161i\u0165 atraktivitu organiz\u00e1cie ako zamestn\u00e1vate\u013ea. V slovenskej literat\u00fare sa zmienka o person\u00e1lnom marketingu za\u010dala objavova\u0165 pri konkr\u00e9tnej person\u00e1lnej \u010dinnosti R\u013dZ, a to pri z\u00edskavan\u00ed zamestnancov. Ako o \u201emodernom v\u00fdraze\u201c pre pomenovanie tejto person\u00e1lnej \u010dinnosti sa o person\u00e1lnom marketingu za\u010dalo z logick\u00fdch d\u00f4vodov hovori\u0165 cca od 90-tych rokov. Po roku 1989 sa slovensk\u00e1 ekonomika za\u010dala transformova\u0165 a otv\u00e1ra\u0165 zahrani\u010dn\u00fdm investorom. T\u00edto prin\u00e1\u0161ali nov\u00e9 my\u0161lienky do oblasti trhu aj riadenia, ktor\u00e9 sa sna\u017eili \u010do najsk\u00f4r presadi\u0165 do praxe. Sk\u00f4r ako pozit\u00edva v\u0161ak slovensk\u00e9 hospod\u00e1rstvo postihol jav, s ktor\u00fdm sme sa po\u010das centr\u00e1lneho pl\u00e1novania nestretli. Bola to nezamestnanos\u0165 a neschopnos\u0165 uplatni\u0165 sa na trhu pr\u00e1ce, resp. neschopnos\u0165 pracovnej sily prisp\u00f4sobi\u0165 sa zmenen\u00fdm konkuren\u010dn\u00fdm podmienkam na trhu. Podniky, ktor\u00e9 chceli pre\u017ei\u0165 alebo prich\u00e1dzali na slovensk\u00fd trh s podnikate\u013esk\u00fdm z\u00e1merom, potrebovali na dosiahnutie svojich cie\u013eov \u013eudsk\u00fd kapit\u00e1l \u2013 vhodn\u00fa pracovn\u00fa silu. Jej h\u013eadanie a z\u00edskavanie sa tak stalo prioritn\u00fdm cie\u013eom podnikate\u013esk\u00fdch subjektov aj v SR.<\/p>\n Objektom person\u00e1lneho marketingu je trh pr\u00e1ce. <\/strong>Tento predstavuje s\u00fa\u010das\u0165 pravidiel, syst\u00e9mov\u00fdch predpokladov, in\u0161titucion\u00e1lnych podmienok a mechanizmov fungovania dopytu a ponuky pracovn\u00fdch s\u00edl. Je to trh z\u00e1kladn\u00e9ho produk\u010dn\u00e9ho faktora, ktor\u00fd \u00fazko s\u00favis\u00ed s trhom ostatn\u00fdch produk\u010dn\u00fdch faktorov. Osobitosti trhu pr\u00e1ce vych\u00e1dzaj\u00fa z toho, \u017ee pr\u00e1ca je funkciou pracovnej sily a je \u00fazko sp\u00e4t\u00e1 s osobnos\u0165ou \u010dloveka. Pracovn\u00e1 sila na jednej strane vystupuje na trhu pod\u013ea rovnak\u00fdch z\u00e1sad a pravidiel ako ostatn\u00e9 vstupy: je to origin\u00e1lny \u010dinite\u013e s vlastnou produk\u010dnou schopnos\u0165ou. No na druhej strane je tento potenci\u00e1lny produk\u010dn\u00fd faktor ch\u00e1pan\u00fd ako \u201e\u013eudsk\u00fd kapit\u00e1l\u201c, resp. \u201e\u013eudsk\u00e9 zdroje\u201c ako reprezentant schopnost\u00ed, vedomost\u00ed, zru\u010dnost\u00ed a n\u00e1vykov \u013eud\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa vyu\u017e\u00edvan\u00e9 na realiz\u00e1ciu podnikov\u00fdch cie\u013eov. Pojem \u201e\u013eudsk\u00e9 zdroje\u201c je \u0161ir\u0161\u00ed ako pojem \u201epracovn\u00e1 sila\u201c. Zah\u0155\u0148a okrem zdrojov pracovn\u00fdch s\u00edl aj cel\u00fd komplex demografick\u00e9ho v\u00fdvoja, pr\u00edpravy, rozvoja \u013eudsk\u00fdch zdrojov, ich uplat\u0148ovania v pracovnom procese, zah\u0155\u0148a soci\u00e1lne zabezpe\u010denie a hodnotov\u00fd syst\u00e9m \u013eud\u00ed vo vz\u0165ahu k sp\u00f4sobu pr\u00e1ce a \u017eivotn\u00e9mu \u0161t\u00fdlu v nadv\u00e4znosti na ich pracovn\u00e9 prostredie a na kult\u00farny syst\u00e9m spolo\u010dnosti. \u013dudsk\u00e9 zdroje predstavuj\u00fa \u013eudsk\u00fd potenci\u00e1l spolo\u010dnosti, ktor\u00fd je existen\u010dn\u00fdm z\u00e1kladom na zabezpe\u010denie trvale udr\u017eate\u013en\u00e9ho soci\u00e1lneho a ekonomick\u00e9ho rozvoja n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva. M. Armstrong vid\u00ed \u013eudsk\u00fd kapit\u00e1l ako jednu z troch zlo\u017eiek intelektu\u00e1lneho kapit\u00e1lu. Intelektu\u00e1lny kapit\u00e1l predstavuje \u013eudsk\u00fd faktor v organiz\u00e1cii, kombin\u00e1ciu inteligencie, schopnost\u00ed a zru\u010dnost\u00ed. Presnej\u0161ie povedan\u00e9, \u013eudsk\u00fd kapit\u00e1l spolu so spolo\u010densk\u00fdm a organiza\u010dn\u00fdm kapit\u00e1lom (naz\u00fdvan\u00fdm tie\u017e ako \u0161truktur\u00e1lny kapit\u00e1l), vytv\u00e1ra intelektu\u00e1lny kapit\u00e1l. Tento je pova\u017eovan\u00fd za nehmotn\u00e9 zdroje, tvoren\u00e9 znalos\u0165ami i z\u00e1sobami. Tak\u00e9to po\u0148atie intelektu\u00e1lneho kapit\u00e1lu signalizuje, \u017ee aj ke\u010f nosite\u013eom znalost\u00ed je jednotlivec, tieto znalosti sa roz\u0161iruj\u00fa medzi pracovnou silou (ako spolo\u010densk\u00fd kapit\u00e1l) za \u00fa\u010delom generovania znalost\u00ed organiz\u00e1cie ako celku (organiza\u010dn\u00fd kapit\u00e1l). Jadro tejto koncepcie spo\u010d\u00edva v poznan\u00ed, \u017ee hmotn\u00e9 akt\u00edva organiz\u00e1cie ako p\u00f4da, dovy, stroje, financie a \u010fal\u0161ie akt\u00edva veden\u00e9 v \u00fa\u010dtovn\u00edctve, s\u00fa menej cenn\u00e9 ako nehmotn\u00e9, spravidla nezachyten\u00e9 v \u00fa\u010dtovn\u00fdch syst\u00e9moch. To je d\u00f4vod, pre\u010do je aj pod\u013ea M. Armstronga potrebn\u00e9 zamera\u0165 sa na \u013eudsk\u00fd kapit\u00e1l: to, \u010do vytv\u00e1ra hodnotu, s\u00fa znalosti a zru\u010dnosti jedincov. Intelektu\u00e1lny kapit\u00e1l (alebo tie\u017e poznatky pracovnej sily) za\u010d\u00edna predstavova\u0165 priamu konkuren\u010dn\u00fa v\u00fdhodu podnikov. \u013dudsk\u00e9 zdroje sa tak st\u00e1vaj\u00fa \u010dinite\u013eom nepretr\u017eitej transform\u00e1cie, formovania procesov a podnikovej kult\u00fary, \u010d\u00edm zvy\u0161uj\u00fa potenci\u00e1l podniku pre zmenu.<\/p>\n Trh pr\u00e1ce je miesto stretu zamestn\u00e1vate\u013eov a vlastn\u00edkov pracovnej sily, teda zamestnancov. Pod\u013ea M. Antalovej je trh pr\u00e1ce tvoren\u00fd dvoma dimenziami:<\/p>\n Tak na strane ponuky ako aj na strane dopytu na trhu pr\u00e1ce existuj\u00fa ur\u010dit\u00e9 zvl\u00e1\u0161tnosti a konkuren\u010dn\u00e9 vz\u0165ahy, ktor\u00e9 sa prejavuj\u00fa napr\u00edklad t\u00fdm, \u017ee trh pr\u00e1ce funguje ako nedokonale konkuren\u010dn\u00fd, \u010do vypl\u00fdva z existencie ur\u010dit\u00fdch obmedzen\u00ed na obidvoch z\u00fa\u010dastnen\u00fdch stran\u00e1ch (ponuky i dopytu). Niektor\u00ed autori pova\u017euj\u00fa trh pr\u00e1ce za priestor, kde sa zamestnanci a zamestn\u00e1vatelia dohaduj\u00fa o podmienkach pr\u00e1ce, in\u00ed v \u0148om vidia vo\u013en\u00fa s\u00fa\u0165a\u017e pracovn\u00fdch s\u00edl alebo len miesto k\u00fapi a predaja pr\u00e1ce. Trh pr\u00e1ce tie\u017e predstavuje distribu\u010dn\u00fd mechanizmus, or\u00fd rie\u0161i probl\u00e9m dvojitej alok\u00e1cie: do v\u00fdrobn\u00e9ho procesu mus\u00ed by\u0165 pon\u00faknut\u00e1 pracovn\u00e1 sila v po\u017eadovanej \u0161trukt\u00fare, a n\u00e1sledne t\u00e1to mus\u00ed by\u0165 zabezpe\u010den\u00e1 pe\u0148a\u017en\u00fdmi i soci\u00e1lnymi prostriedkami.<\/p>\n Z h\u013eadiska tvorby koncepcie person\u00e1lneho marketingu je d\u00f4le\u017eit\u00e1 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee region\u00e1lny trh pr\u00e1ce je ve\u013emi heterog\u00e9nny a teda ve\u013emi segmentovan\u00fd. Segment\u00e1cia je jav relat\u00edvne stabiln\u00fd a jej zmeny s\u00fa mo\u017en\u00e9 len v dlh\u0161om \u010dasovom obdob\u00ed. Je tu preto existencia uzavret\u00fdch diel\u010d\u00edch trhov, ktor\u00e9 si navz\u00e1jom nekonkuruj\u00fa a trh je m\u00e1lo mobiln\u00fd. D\u00f4le\u017eit\u00fdm z h\u013eadiska existencie podniku je prieskum trhu pr\u00e1ce, ktor\u00fd by mal by\u0165 zameran\u00fd na popula\u010dn\u00fd v\u00fdvoj, reprodukciu pracovn\u00fdch zdrojov, \u00fazemn\u00fa diferenci\u00e1ciu, ako aj soci\u00e1lne i ekonomick\u00e9 podmienky. Zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou trhu pr\u00e1ce je aj to, \u017ee okrem ekonomick\u00fdch s\u00favislost\u00ed obsahuje aj d\u00f4le\u017eit\u00e9 soci\u00e1lne s\u00favislosti, preto\u017ee sa vz\u0165ahuje na v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed (ako na potencion\u00e1lnych zamestnancov), zah\u0155\u0148a podmienky zamestnania, existuje aj na geografick\u00fdch \u00fazemiach s nulovou ponukou pracovn\u00fdch s\u00edl, funguje v rozmanit\u00fdch form\u00e1ch a mus\u00ed po\u010d\u00edta\u0165 so \u0161pecifikami \u013eudsk\u00fdch zdrojov. Koncepcia, politika a mechanizmus trhu pr\u00e1ce SR vych\u00e1dzaj\u00fa z uplat\u0148ovan\u00e9ho modelu, ktor\u00fd sa prijal po za\u010dat\u00ed transforma\u010dn\u00e9ho procesu. Z\u00e1kladom tohto modelu je lep\u0161ia adaptabilnos\u0165 ekonomiky pri obnovovan\u00ed rovnov\u00e1hy medzi ponukou a dopytom po pr\u00e1ci a minimaliz\u00e1cia nerovnov\u00e1hy utv\u00e1ran\u00edm podmienok pre vznik nov\u00fdch pracovn\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed. Ka\u017ed\u00e1 z transformuj\u00facich sa ekonom\u00edk sa od za\u010diatku transform\u00e1cie stretla s probl\u00e9mom nerovnov\u00e1hy na trhu pr\u00e1ce, ktor\u00e1 vy\u00fastila do pomerne vysokej miery nezamestnanosti. V Eur\u00f3pe prevl\u00e1daj\u00fa dve n\u00e1zorov\u00e9 orient\u00e1cie, ktor\u00e9 n\u00e1sledne ovplyv\u0148uj\u00fa postoje k trhu pr\u00e1ce. Je to liber\u00e1lny (resp. liber\u00e1lno-konzervat\u00edvny) smer, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed zni\u017eova\u0165 nezamestnanos\u0165 vytv\u00e1ran\u00edm podmienok pre bud\u00facu tvorbu nov\u00fdch pracovn\u00fdch miest. Jeho logiku mo\u017eno zhrn\u00fa\u0165 nasledovne: dne\u0161n\u00e9 zisky predstavuj\u00fa zajtraj\u0161ie invest\u00edcie, predov\u0161etk\u00fdm do nov\u00fdch pracovn\u00fdch miest a \u0161t\u00e1tna podpora konkuren\u010dnej schopnosti podnikov je ch\u00e1pan\u00e1 ako podmienka plnej zamestnanosti. Druh\u00fd smer je tzv. soci\u00e1lne orientovan\u00fd sm\u011br, alebo tie\u017e Keynesi\u00e1nsky smer, ktor\u00fd je typick\u00fd aj pre SR. Tento smer presadzuje rovnos\u0165 \u0161anc\u00ed, slobodu \u010dloveka \u010di pln\u00fa zamestnanos\u0165. Na jednej strane keynesi\u00e1nsky ekon\u00f3movia odpor\u00fa\u010daj\u00fa \u0161t\u00e1tu realizova\u0165 akt\u00edvnu politiku podporu dopytu (soci\u00e1lna politika), no na druhej strane udr\u017eiavanie a vytv\u00e1ranie nov\u00fdch pracovn\u00fdch miest pova\u017euj\u00fa za formu stabiliz\u00e1cie verejn\u00fdch financi\u00ed. Mo\u017eno kon\u0161tatova\u0165, \u017ee aj v najliber\u00e1lnej\u0161ej ekonomike sa presadzuj\u00fa ur\u010dit\u00e9 prvky soci\u00e1lneho \u0161t\u00e1tu. Pre \u0161t\u00e1ty Eur\u00f3py zjednoten\u00e9 v E\u00da plat\u00ed variant \u0161ir\u0161ej, a\u017e univerz\u00e1lnej spolu\u00fa\u010dasti \u0161t\u00e1tu na rie\u0161en\u00ed uveden\u00fdch probl\u00e9mov. Cie\u013eom person\u00e1lneho marketingu organiz\u00e1cie je v z\u00e1sade preda\u0165\/prenaja\u0165 vo\u013en\u00e9 pracovn\u00e9 miesta tak, aby bola zabezpe\u010den\u00e1 optim\u00e1lna \u0161trukt\u00fara, po\u010det a kvalita pracovnej sily v s\u00falade s operat\u00edvnymi i strategick\u00fdmi potrebami a cie\u013emi organiz\u00e1cie. Splnen\u00edm tejto \u00falohy a funkcie person\u00e1lneho marketingu si organiz\u00e1cia zabezpe\u010duje konkuren\u010dn\u00fa v\u00fdhodu na trhu pr\u00e1ce a sekund\u00e1rne aj na trhoch tovarov a kapit\u00e1lu. K naplneniu tohto cie\u013ea smeruj\u00fa aktivity person\u00e1lneho marketingu, ktor\u00fdmi sa organiz\u00e1cia sna\u017e\u00ed upriami\u0165 pozornos\u0165 na svoje kvality v oblasti zamestn\u00e1vate\u013esk\u00fdch vz\u0165ahov, napr\u00edklad, aby sa organiz\u00e1cia stala tzv. \u201eemployer of choice\u201c \u2013 preferovan\u00fdm zamestn\u00e1vate\u013eom na trhu pr\u00e1ce. Ide tu o koncep\u010dn\u00e9 budovanie goodwillu organiz\u00e1cie v person\u00e1lnej oblasti, pri\u010dom goodwill organiz\u00e1cie sa za\u010d\u00edna vn\u00edma\u0165 na trhu pr\u00e1ce ako n\u00e1stroj person\u00e1lneho marketingu v procese predaja\/prenaj\u00edmania pracovn\u00fdch miest. S\u00fa\u010dasn\u00e1 odborn\u00e1 literat\u00fara vymedzuje z\u00e1kladn\u00e9 a podporn\u00e9 \u00falohy, ako aj z\u00e1kladn\u00e9 a \u0161pecifick\u00e9 funkcie, ktor\u00e9 person\u00e1lny marketing v organiz\u00e1cii zabezpe\u010duje. Medzi z\u00e1kladn\u00e9 \u00falohy person\u00e1lneho marketingu zara\u010fuje hlavne:<\/p>\n Z\u00e1rove\u0148 vymedzuje aj podporn\u00e9 \u00falohy person\u00e1lneho marketingu, medzi ktor\u00e9 zara\u010fuje:<\/p>\n\n
Marketing na trhu pr\u00e1ce<\/h2>\n
Person\u00e1lny marketing dnes<\/h2>\n
\nPerson\u00e1lny marketing ako pojem i koncepcia sa postupne za\u010dal pou\u017e\u00edva\u0165 aj v \u010deskej, po\u013eskej a v posledn\u00fdch rokoch i v slovenskej odbornej literat\u00fare a praxi. V \u010deskej literat\u00fare je person\u00e1lny marketing ch\u00e1pan\u00fd ako samostatn\u00e1 s\u00fa\u010das\u0165 najnov\u0161\u00edch tendenci\u00ed vo v\u00fdvoji marketingu a predstavuje \u0161pecifick\u00e9 prepojenie a aplik\u00e1ciu koncepcie, funkci\u00ed a n\u00e1strojov marketingu na podmienky person\u00e1lneho mana\u017ementu. Pod\u013ea J. Koubeka ide v person\u00e1lnom marketingu predov\u0161etk\u00fdm o up\u00fatanie pozornosti na zamestn\u00e1vate\u013esk\u00e9 kvality podniku pri vyh\u013ead\u00e1van\u00ed, z\u00edskavan\u00ed a stabiliz\u00e1cii pracovnej sily v podniku. Pod\u013ea M. Tumu je hlavnou n\u00e1pl\u0148ou person\u00e1lneho marketingu zabezpe\u010denie pracovn\u00fdch s\u00edl pre podnik a ich n\u00e1sledn\u00fd rozvoj. Ako p\u00ed\u0161e J. St\u00fdblo, person\u00e1lny marketing nie je len met\u00f3da na z\u00edskanie \u013eudsk\u00fdch zdrojov z trhu pr\u00e1ce, je to predov\u0161etk\u00fdm syst\u00e9m myslenia a riadenia orientovan\u00fd tak na vonkaj\u0161ie okolie podniku ako aj do vn\u00fatra podniku. J. Koubek vid\u00ed person\u00e1lny marketing ako n\u00e1stroj na vyh\u013ead\u00e1vanie a z\u00edskavanie si \u013eudsk\u00e9ho kapit\u00e1lu, n\u00e1stroj na jeho stabiliz\u00e1ciu v organiz\u00e1cii ako aj n\u00e1stroj na posilnenie spolupatri\u010dnosti \u013eudsk\u00e9ho kapit\u00e1lu v podniku.<\/p>\nPerson\u00e1lny marketing na Slovensku<\/h2>\n
Objekt person\u00e1lneho marketingu<\/h2>\n
Trh pr\u00e1ce<\/h3>\n
\n
Region\u00e1lny trh pr\u00e1ce<\/h3>\n
\nPri formovan\u00ed koncepcie person\u00e1lneho marketingu je treba ma\u0165 na zreteli i skuto\u010dnos\u0165, \u017ee trh pr\u00e1ce je okrem p\u00f4sobenia ponuky a dopytu a vplyvu trhu spotrebn\u00fdch tovarov a slu\u017eieb aj pod siln\u00fdm vplyvom \u0161t\u00e1tu (politika zamestnanosti, pracovn\u00e1 legislat\u00edva, soci\u00e1lna \u010di d\u00f4chodkov\u00e1 politika a in\u00e9 oblasti akt\u00edvneho p\u00f4sobenia \u0161t\u00e1tu) a pod vplyvom odborov.<\/p>\nTrh pr\u00e1ce na Slovensku<\/h3>\n
\nTrh pr\u00e1ce SR zatia\u013e nedostato\u010dne zhodnocuje ponuku a dopyt po pracovnej sile v eur\u00f3pskom priestore. V\u00edzie o masovej migr\u00e1cii v r\u00e1mci E\u00da sa nenaplnili, no pre slovensk\u00fd trh pr\u00e1ce predstavuj\u00fa na jednej strane hrozbu a na druhej pr\u00edle\u017eitos\u0165, v\u00fdhody v oblasti vyu\u017e\u00edvania \u013eudsk\u00fdch zdrojov, ako aj zv\u00fd\u0161enie konkurencieschopnosti na trhu pr\u00e1ce. Migr\u00e1ciu mo\u017eno ch\u00e1pa\u0165 nie len ako negat\u00edvum, ale aj ako sp\u00f4sob rastu ekonomickej efekt\u00edvnosti: pracovn\u00e1 sila odch\u00e1dza do oblast\u00ed, kde dosiahne vy\u0161\u0161iu produktivitu, za ktor\u00fa o\u010dak\u00e1va aj vy\u0161\u0161iu mzdu. Sk\u00fasenosti migr\u00e1cie pracovn\u00fdch s\u00edl v E\u00da potvrdzuj\u00fa, \u017ee hlavn\u00fdmi ekonomick\u00fdmi faktormi migr\u00e1cie za pr\u00e1cou s\u00fa obchodn\u00e9 vz\u0165ahy medzi krajinami, rozdielne mzdy a aktu\u00e1lna situ\u00e1cia na trhu pr\u00e1ce. Migra\u010dn\u00e1 politika E\u00da je determinovan\u00e1 faktormi ako demografick\u00fd v\u00fdvoj v \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1toch \u00fanie, ochrana trhu pr\u00e1ce v bohat\u0161\u00edch \u0161t\u00e1toch \u00fanie a snaha chudobnej\u0161\u00edch \u0161t\u00e1tov \u00fanie o otvorenie trhu pr\u00e1ce pre ich ob\u010danov vo v\u0161etk\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1toch. V Eur\u00f3pe v\u0161ak existuje pomerne mal\u00e1 migr\u00e1cia medzi jednotliv\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi. Za posledn\u00fdch 30 rokov po\u010det Eur\u00f3panov, ktor\u00ed \u017eij\u00fa v inej krajine ako v krajine p\u00f4vodu, zost\u00e1va na \u00farovni 1,5%. Vysok\u00e1 miera nezamestnanosti a n\u00edzka \u00farove\u0148 d\u00f4chodkov zohrali k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu aj pri migr\u00e1cii slovenskej pracovnej sily. Pracovn\u00e9 miesta pon\u00f4kan\u00e9 na trhu pr\u00e1ce vo vyspelej\u0161\u00edch krajin\u00e1ch obsadzuje mlad\u00e1 a vzdelan\u00e1 pracovn\u00e1 sila, ktor\u00e1 odch\u00e1dza zo svojich domovsk\u00fdch trhov pr\u00e1ce, \u010d\u00edm \u0161tartuje procesy migr\u00e1cie a odlivu pracovnej sily. Vyrie\u0161i\u0165 odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahrani\u010dia by mohol pom\u00f4c\u0165 pr\u00e1ve person\u00e1lny marketing: sp\u00f4sob z\u00edskania a udr\u017eania si pracovnej sily ako \u013eudsk\u00e9ho kapit\u00e1lu cez budovanie dobr\u00e9ho zamestn\u00e1vate\u013esk\u00e9ho mena podniku ako aj cez tvorbu podnikovej kult\u00fary.<\/p>\nCiele person\u00e1lneho marketingu v podniku<\/h2>\n
Ciele person\u00e1lneho marketingu<\/h3>\n
\nV person\u00e1lnom marketingu (pod\u013ea I. Pol\u00e1kovej a S. H\u00e4usera) sa potenci\u00e1lny zamestnanec st\u00e1va \u201eklientom\u201c a mana\u017ement cez marketingov\u00e9 n\u00e1stroje rob\u00ed v\u0161etko pre to, aby si z\u00edskal a udr\u017eal zamestnancov v podniku. Person\u00e1lny marketing pom\u00e1ha rozpozna\u0165 potreby i priania zamestnancov, a to tak existuj\u00facich ako aj potenci\u00e1lnych, \u010d\u00edm si m\u00f4\u017ee zabezpe\u010di\u0165 z\u00edskanie konkuren\u010dnej v\u00fdhody vo\u010di ostatn\u00fdm organiz\u00e1ci\u00e1m.
\nPerson\u00e1lny marketing je treba vidie\u0165 ako s\u00fahrn \u010dinnost\u00ed, ktor\u00fdmi sa podnik sna\u017e\u00ed akt\u00edvne p\u00f4sobi\u0165 na trhu pr\u00e1ce a vytv\u00e1ra\u0165 si podmienky na tomto trhu pre transakcie: zamestn\u00e1vate\u013e \u2013 zamestnanec. Poslan\u00edm person\u00e1lneho marketingu je pl\u00e1novanie a realiz\u00e1cia tak\u00fdch aktiv\u00edt, ktor\u00e9 podporuj\u00fa atrakt\u00edvnos\u0165 podniku na trhu pr\u00e1ce. D\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou person\u00e1lneho marketingu je anal\u00fdza a prieskum faktorov na trhu pr\u00e1ce, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa formovanie a existenciu pracovnej sily v organiz\u00e1cii. Ako uv\u00e1dzaj\u00fa I. Pol\u00e1kov\u00e1 a S. H\u00e4user, cie\u013eom tak\u00e9hoto person\u00e1lneho v\u00fdskumu je optim\u00e1lne realizova\u0165 vlastn\u00fa intern\u00fa a extern\u00fa person\u00e1lnu politiku a strat\u00e9giu. Z tohto h\u013eadiska ka\u017ed\u00e1 organiz\u00e1cia mus\u00ed sledova\u0165 celkov\u00fa situ\u00e1ciu na trhu pr\u00e1ce, hlavne demografick\u00e9, ekonomick\u00e9, legislat\u00edvne, politick\u00e9 a soci\u00e1lno-kult\u00farne faktory ako aj mieru otvorenosti n\u00e1rodn\u00fdch ekonom\u00edk pre vstup investi\u010dn\u00e9ho a in\u00e9ho kapit\u00e1lu.<\/p>\n\u00dalohy a funkcie person\u00e1lneho marketingu v organiz\u00e1cii<\/h3>\n
\n
\n