Cie\u013eom pr\u00e1ce je zadefinova\u0165 ciele projektu, analyzova\u0165 ciele projektu prostredn\u00edctvom pom\u00f4cky SMART, pop\u00edsa\u0165 typy cie\u013eov projektu a definova\u0165 postavenie cie\u013eov v projektovom riaden\u00ed<\/a>. „Organiz\u00e1cie si definuj\u00fa svoje poslanie, v\u00edzie, ciele, predmet \u010dinnosti, maj\u00fa svoje smerovanie, pr\u00edpadne uzn\u00e1vaj\u00fa ur\u010dit\u00e9 hodnoty. Obsah t\u00fdchto pojmov, medzi ktor\u00fdmi existuje ur\u010dit\u00e1 hierarchia, ur\u010duje strategick\u00e9 smerovanie danej organiz\u00e1cie.[1]<\/a>“ Typy cie\u013eov pod\u013ea Priglovej H:<\/p>\n Ofici\u00e1lne strategick\u00e9 ciele s\u00fa viac abstraktn\u00e9 a otvoren\u00e9 ciele. Ch\u00fdba u nich \u0161pecifik\u00e1cia ich merania alebo \u010dasov\u00e9 krit\u00e9ri\u00e1 splnenia. N\u00e1vrh strategick\u00fdch cie\u013eov a zodpovednos\u0165 za ich plnenie je presunut\u00e1 na vrcholov\u00fd mana\u017ement- top mana\u017ement. Ciele je potrebn\u00e9 zadefinova\u0165 e\u0161te v pr\u00edpravnej f\u00e1ze projektu inak naz\u00fdvanej predinvesti\u010dnej f\u00e1ze. Od cie\u013eov projektu sa odv\u00edjaj\u00fa ostan\u00e9 \u010dinnosti a aktivity s\u00fastreden\u00e9 na naplnenie cie\u013eov. Na z\u00e1klade stanoven\u00fdch cie\u013eov projektu sa realizuj\u00fa \u010fal\u0161ie kroky potrebn\u00e9 pre naplnenie cie\u013eov. Medzi tieto kroky naj\u010dastej\u0161ie patr\u00ed menovanie zodpovedn\u00fdch rie\u0161ite\u013eov projektu, vyhodnotenie vstupn\u00fdch d\u00e1t, varianty projektu, \u0161t\u00fadia uskuto\u010dnite\u013enosti projektu, rizik\u00e1, obmedzenia, financie, materi\u00e1l, technol\u00f3gie, vyhodnotenie n\u00e1vrhu projektu, korekcie a \u00fapravy \u2013 prijatie konceptu projektu. V \u010fal\u0161ej f\u00e1ze zlo\u017eenie projektov\u00e9ho t\u00edmu a riadiaci mana\u017ement, detailn\u00e9 realiza\u010dn\u00e9 pl\u00e1ny \u2013 \u010dasov\u00e9, finan\u010dn\u00e9, organiza\u010dn\u00e9 pl\u00e1ny, zodpovednos\u0165, kontrola, dod\u00e1vatelia, v\u00fdstavba, zav\u00e1dzanie, optimaliz\u00e1cia \u2013\u00fapravy, korekcie, \u0161kolenie, sk\u00fa\u0161obn\u00e1 prev\u00e1dzka, overovanie, odovzdanie pre u\u017e\u00edvanie; prev\u00e1dzkovania a vyhodnotenia: u\u017e\u00edvanie v\u00fdstupu projektu, predlo\u017eenie z\u00e1vere\u010dnej spr\u00e1vy, vyhodnotenie projektov\u00fdch pr\u00e1c.<\/p>\n Jednou z pom\u00f4cok pre dobr\u00e9 definovanie cie\u013ea je technika SMART. Cie\u013e by mal by\u0165 pod\u013ea tejto techniky[3]<\/a>:<\/p>\n Niekedy sa e\u0161te prid\u00e1va i (integrated) \u2013 integrovan\u00fd do organiza\u010dnej strat\u00e9gie. Ka\u017ed\u00fd z uva\u017eovan\u00fdch projektov\u00fdch cie\u013eov, vr\u00e1tane m\u00ed\u013enikov a in\u00fdch priebe\u017en\u00fdch cie\u013eov, by mal by\u0165 SMARTi. George Doran navrhol v angli\u010dtine jednoduch\u00e9 pravidlo pre spr\u00e1vnu defin\u00edciu m\u00ed\u013enikov. Jeho met\u00f3da sa naz\u00fdva S.M.A.R.T.:[5]<\/a><\/p>\n Jednotliv\u00fd autori sa v definovan\u00ed cie\u013eov zhoduj\u00fa, \u017ee ciele by mali by\u0165 definovan\u00e9 pod\u013ea pom\u00f4cky SMART. Zhodli sa v tom \u017ee, \u0161pecifickos\u0165 cie\u013ea znamen\u00e1, \u017ee cie\u013e mus\u00ed v sebe obsahova\u0165 jasn\u00e9 krit\u00e9ria, pod\u013ea ktor\u00fdch spozn\u00e1me, \u010di sa ho organiz\u00e1cii podarilo naplni\u0165 alebo nie. Mali by by\u0165 unik\u00e1tne, jedine\u010dn\u00e9 a odli\u0161n\u00fd od in\u00fdch projektov. Organiz\u00e1cia si mus\u00ed na za\u010diatku projektu jasne zadefinovan\u00e9, \u010do vlastne chce projektom dosiahnu\u0165. Mala by si teda stanovi\u0165 krit\u00e9ri\u00e1 na z\u00e1klade ktor\u00fdch zist\u00ed, \u010di dan\u00fd projekt bol, resp. nebol \u00faspe\u0161n\u00fd. Aby bolo dosiahnutie cie\u013eov organiz\u00e1cie naplnite\u013en\u00e9, mali by sa pod\u013ea vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch autorov da\u0165 kvantifikova\u0165. Ka\u017ed\u00fd splnite\u013en\u00fd cie\u013e by mal obsahova\u0165 posledn\u00fd mo\u017en\u00fd term\u00edn, ku ktor\u00e9mu by mal by\u0165 cie\u013e dosiahnute\u013en\u00fd. Naj\u00fa\u010dinnej\u0161\u00ed sp\u00f4sob na premeranie cie\u013ea je zakomponova\u0165 do pl\u00e1nu konkr\u00e9tne \u010d\u00edslo, aby organiz\u00e1cia vedela pos\u00fadi\u0165, \u010di sa dan\u00fd cie\u013e podarilo k ur\u010den\u00e9mu term\u00ednu splni\u0165. Za prijate\u013enos\u0165 cie\u013ea sa pod\u013ea niektor\u00fdch autorov rozumie informovanos\u0165 pracovn\u00edkov organiz\u00e1cie o realiz\u00e1cii projektu a ich s\u00fahlas, \u017ee cie\u013e sa d\u00e1 naplni\u0165 za stanoven\u00fdch podmienok. In\u00ed autori s\u00fa zasa toho n\u00e1zoru, \u017ee cie\u013e by mal by\u0165 presn\u00fd, aby sa organiz\u00e1cia vyhla nejednozna\u010dnostiam. Ciele je potrebn\u00e9 zadefinova\u0165 e\u0161te v pr\u00edpravnej f\u00e1ze projektu. Od cie\u013eov projektu sa odv\u00edjaj\u00fa ostan\u00e9 \u010dinnosti a aktivity s\u00fastreden\u00e9 na naplnenie cie\u013eov. Na z\u00e1klade stanoven\u00fdch cie\u013eov projektu sa realizuj\u00fa \u010fal\u0161ie kroky potrebn\u00e9 pre naplnenie cie\u013eov. \u00davod Cie\u013eom pr\u00e1ce je zadefinova\u0165 ciele projektu, analyzova\u0165 ciele projektu prostredn\u00edctvom pom\u00f4cky SMART, pop\u00edsa\u0165 typy cie\u013eov projektu a definova\u0165 postavenie cie\u013eov v projektovom riaden\u00ed. Cie\u013e … <\/p>\n","protected":false},"author":15,"featured_media":24763,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[62,553],"tags":[137],"class_list":["post-8077","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-manazment","category-vzdelavam-sa","tag-ciele"],"yoast_head":"\n
\nCie\u013e je s\u00e9riou konkr\u00e9tnych v\u00fdstupov, ktor\u00e9 spolu v kone\u010dnom d\u00f4sledku plnia z\u00e1mer projektu Ka\u017ed\u00fd projekt mus\u00ed ma\u0165 zadefinovan\u00fd jeden hlavn\u00fd, glob\u00e1lny cie\u013e a nieko\u013eko merate\u013en\u00fdch podcie\u013eov, ktor\u00e9 ho podporuj\u00fa. Cie\u013e projektu formuluje glob\u00e1lny \u00fa\u010del, ku ktor\u00e9mu smeruj\u00fa v\u0161etky podciele, aktivity a \u00falohy projektu. Formul\u00e1cia cie\u013ea by mala obsahova\u0165 iba slov\u00e1 s jednozna\u010dnou interpret\u00e1ciou, m\u00e1 by\u0165 stru\u010dn\u00e1, jednoduch\u00e1, zrozumite\u013en\u00e1 a orientovan\u00e1 na akciu.
\nJednou z pom\u00f4cok pre dobr\u00e9 definovanie cie\u013ea je technika SMART. Charakterizuje ciele ako \u0161pecifick\u00e9, merate\u013en\u00e9, akceptovate\u013en\u00e9, realistick\u00e9 a \u010dasovo ohrani\u010den\u00e9. Niektor\u00ed autori e\u0161te prid\u00e1vaj\u00fa integrovan\u00e9 do organiza\u010dnej strat\u00e9gie. Ciele musia v sebe obsahova\u0165 jasn\u00e9 krit\u00e9ria, pod\u013ea ktor\u00fdch spozn\u00e1me, \u010di sa ich organiz\u00e1cii podarilo naplni\u0165 alebo nie.<\/p>\nCiele projektu<\/h2>\n
\nD\u00f4le\u017eit\u00e9 pre mana\u017e\u00e9ra projektu je, \u017ee stanovuje smerovanie projektu alebo sa len podie\u013ea na tomto smerovan\u00ed. Tak\u00e9to smerovanie projektu m\u00f4\u017ee by\u0165 charakterizovan\u00e9 na r\u00f4znych \u00farovniach strategick\u00fdch, ako aj taktick\u00fdch. Fin\u00e1lnou podmienkou \u00faspechu projektu je, aby ciele projektu boli zhodn\u00e9 so strategick\u00fdmi cie\u013emi organiz\u00e1cie. V pr\u00edpade, \u017ee by do\u0161lo k zmene strategick\u00e9ho smerovania organiz\u00e1cie, musia sa prehodnoti\u0165 v\u0161etky aktu\u00e1lne vykon\u00e1van\u00e9 projekty v organiz\u00e1cii. Na druhej strane v\u0161ak zmena strat\u00e9gie organiz\u00e1cie v kone\u010dnom d\u00f4sledku iniciuje nov\u00e9 projekty.
\nProjekt mus\u00ed ma\u0165 jeden hlavn\u00fd, glob\u00e1lny cie\u013e a nieko\u013eko merate\u013en\u00fdch podcie\u013eov, ktor\u00e9 ho podporuj\u00fa. Cie\u013e projektu formuluje glob\u00e1lny \u00fa\u010del, ku ktor\u00e9mu smeruj\u00fa v\u0161etky podciele, aktivity a \u00falohy projektu. Formul\u00e1cia cie\u013ea by mala obsahova\u0165 iba slov\u00e1 s jednozna\u010dnou interpret\u00e1ciou, m\u00e1 by\u0165 stru\u010dn\u00e1, jednoduch\u00e1, zrozumite\u013en\u00e1 a orientovan\u00e1 na akciu.
\nV r\u00e1mci zostavenia \u010diastkov\u00fdch cie\u013eov treba definova\u0165 v\u00fdsledn\u00fd produkt projektu, rozsah projektu a jeho aktiv\u00edt, \u010dasov\u00e9 a finan\u010dn\u00e9 obmedzenia a strat\u00e9giu na dosiahnutie cie\u013ea. Strat\u00e9gia by mala zah\u0155\u0148a\u0165 stanovenie met\u00f3d a postupov, ktor\u00e9 bud\u00fa pou\u017eit\u00e9 pri realiz\u00e1cii projektu, definovanie noriem a \u0161tandardov a vz\u0165ah k ostatn\u00fdm organiza\u010dn\u00fdm jednotk\u00e1m v r\u00e1mci organiz\u00e1cie.
\nProjekt je definovan\u00fd predov\u0161etk\u00fdm \u010dasom (projekty musia ma\u0165 teda za\u010diatok a koniec) a cie\u013emi, \u010do sa m\u00e1 prostredn\u00edctvom projektu dosiahnu\u0165 alebo urobi\u0165 v konkr\u00e9tnom \u010dasovom r\u00e1mci. Definovanie cie\u013eov je d\u00f4le\u017eit\u00e9 najm\u00e4 z h\u013eadiska re\u00e1lnosti a splnite\u013enosti projektu. Po pre\u010d\u00edtan\u00ed cie\u013eov projektu by mal ma\u0165 mana\u017e\u00e9r \u00faplne jasn\u00fa predstavu o tom, \u010do konkr\u00e9tne sa urob\u00ed a ak\u00fd projekt sa chyst\u00e1 organiz\u00e1cia vytvori\u0165.
\n„Cie\u013eom projektu je poskytn\u00fa\u0165 v\u0161etk\u00fdm zainteresovan\u00fdm stran\u00e1m pridan\u00fa hodnotu[2]<\/a>„.
\nStrat\u00e9gia projektu predstavuje poh\u013ead z vy\u0161\u0161ej \u00farovne na to, ak\u00fdm sp\u00f4sobom dosiahneme z\u00e1mer projektu. Cie\u013eom projektu je vytvori\u0165 vopred ods\u00fahlasen\u00e9 koncov\u00e9 v\u00fdsledky, \u010di u\u017e v\u00fdstupy v po\u017eadovanom \u010dasovom r\u00e1mci, v r\u00e1mci dan\u00e9ho rozpo\u010dtu a r\u00e1mci akceptovate\u013en\u00fdch parametrov rizika. \u0160pecifick\u00fd a merate\u013en\u00fd ciel projektu je tvoren\u00fd s\u00faborom cie\u013eov\u00fdch podmienok a parametrov, ktor\u00e9 mana\u017e\u00e9ri projektu, programu alebo portf\u00f3lia musia dosiahnu\u0165 preto, aby poskytli zainteresovan\u00fdm stran\u00e1m o\u010dak\u00e1van\u00e9 pr\u00ednosy.
\nNa za\u010diatku projektu je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 pos\u00fadi\u0165 a vyhodnoti\u0165 ciele projektu realisticky, \u010di je adekv\u00e1tne do dan\u00e9ho projektu sa v\u00f4bec zap\u00e1ja\u0165 a \u010di je mo\u017en\u00e9 dovies\u0165 projekt prostredn\u00edctvom dopredu stanoven\u00fdch cie\u013eov do \u00faspe\u0161n\u00e9ho konca.
\nCie\u013e je s\u00e9riou konkr\u00e9tnych v\u00fdstupov, ktor\u00e9 spolu v kone\u010dnom d\u00f4sledku plnia z\u00e1mer projektu. Ned\u00e1 sa v\u0161ak poveda\u0165, \u017ee projekt m\u00e1 len jeden cie\u013e. M\u00e1 ich viacero, ktor\u00e9 s\u00fa viac alebo menej d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre naplnenie projektu. Jeden cie\u013e rie\u0161i \u010das\u0165 celkov\u00e9ho z\u00e1meru t\u00fdm, \u017ee projekt obsahuje viacero cie\u013eov, m\u00f4\u017ee by\u0165 dopracovan\u00fd do detailov a t\u00fdm prinesie pre organiz\u00e1ciu viac v\u00fdznamn\u00fdch a potrebn\u00fdch v\u00fdsledkov. Cie\u013e je kone\u010dn\u00fd v\u00fdsledok alebo produkt a nie proces. Samotn\u00fd cie\u013e popisuje, ak\u00fd bude kone\u010dn\u00fd stav po ukon\u010den\u00ed projektu. Poskytuje podrobnej\u0161\u00ed obraz toho, \u010do bude dosiahnut\u00e9 v r\u00e1mci konkr\u00e9tneho \u010dasov\u00e9ho r\u00e1mca. Za predpokladu, \u017ee organiz\u00e1cia cie\u013e projektu napln\u00ed, m\u00f4\u017ee by\u0165 projekt ukon\u010den\u00fd.<\/p>\nTypy cie\u013eov projektu<\/h2>\n
\n
\nOperat\u00edvne ciele<\/a> s\u00fa viac konkr\u00e9tne, viac merate\u013en\u00e9, skladaj\u00fa sa z otvoren\u00fdch a uzavret\u00fdch cie\u013eov. N\u00e1vrh strategick\u00fdch cie\u013eov a zodpovednos\u0165 za ich plnenie je presunut\u00e1 na stredn\u00fd (middle) mana\u017ement.
\nOpera\u010dn\u00e9 ciele s\u00fa konkr\u00e9tne a uzatvoren\u00e9, informuj\u00fa l\u00edniov\u00fd mana\u017ement o krit\u00e9ri\u00e1ch v\u00fdkonu, \u010dase dokon\u010denia a norm\u00e1ch. Zodpovednos\u0165 je prenesen\u00e1 na l\u00edniov\u00e9ho mana\u017e\u00e9ra.<\/p>\nPostavenie cie\u013eov projektu v projektovom riaden\u00ed<\/h2>\n
Defin\u00edcia cie\u013eov projektu pomocou SMART<\/h2>\n
\n
\n„Ciele by mali by\u0165 definovan\u00e9 tak, aby boli[4]<\/a>:“<\/p>\n\n
\n
\nCiele m\u00f4\u017eu sp\u013a\u0148a\u0165 v\u0161etky vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 n\u00e1le\u017eitosti, ale pokia\u013e nebud\u00fa aspo\u0148 trochu realistick\u00e9, sp\u00f4sobia n\u00e1m v\u00e4\u010d\u0161iu \u0161kodu ako \u00fa\u017eitok. Ka\u017ed\u00fd cie\u013e m\u00e1 na n\u00e1s nejak\u00fd efekt. Re\u00e1lne ciele musia vych\u00e1dza\u0165 z reality, teda z prostredia, syst\u00e9mu alebo zo z\u00e1kazn\u00edckych potrieb, a musia by\u0165 relevantn\u00e9 vzh\u013eadom na probl\u00e9m, ktor\u00fd vznik projektu inicioval. Cie\u013e by mal by\u0165 realistick\u00fd vzh\u013eadom na dokon\u010denie projektu v danej situ\u00e1cii. Po v\u0161etk\u00fdch uveden\u00fdch splnen\u00fdch podmienkach cie\u013ea by mal sp\u013a\u0148a\u0165 posledn\u00fa podmienku, mali by by\u0165 stanoven\u00e9 v ur\u010ditom \u010dasovom ohrani\u010den\u00ed cie\u013eov\u00fdch d\u00e1tumov alebo m\u00ed\u013enikov, v ktor\u00fdch sa o\u010dak\u00e1vaj\u00fa by\u0165 dosiahnut\u00e9, resp. naplnen\u00e9, pri\u010dom je tak s\u00fa\u010dasne mo\u017en\u00e9 sledova\u0165 aj ich priebe\u017en\u00e9 plnenie. Mala by by\u0165 z\u00e1rove\u0148 stanoven\u00e1 \u010dasov\u00e1 s\u00favislos\u0165 alebo stanovenie presn\u00e9ho \u010dasov\u00e9ho r\u00e1mca vr\u00e1tane d\u00e1tumu ukon\u010denia projektu.
\nCie\u013e m\u00e1 poskytova\u0165 odpovede na ot\u00e1zky:<\/p>\n\n
Z\u00e1ver<\/h2>\n
\nCiele m\u00f4\u017eu sp\u013a\u0148a\u0165 v\u0161etky vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 n\u00e1le\u017eitosti, ale pokia\u013e nebud\u00fa aspo\u0148 trochu realistick\u00e9, sp\u00f4sobia n\u00e1m v\u00e4\u010d\u0161iu \u0161kodu ako \u00fa\u017eitok. Re\u00e1lne ciele musia vych\u00e1dza\u0165 z reality, teda z prostredia, syst\u00e9mu alebo zo z\u00e1kazn\u00edckych potrieb, a musia by\u0165 relevantn\u00e9 vzh\u013eadom na probl\u00e9m, ktor\u00fd vznik projektu inicioval. Cie\u013e by mal by\u0165 realistick\u00fd vzh\u013eadom na dokon\u010denie projektu v danej situ\u00e1cii.
\nCie\u013eom pr\u00e1ce bolo zadefinova\u0165 ciele projektu, analyzova\u0165 ciele projektu prostredn\u00edctvom pom\u00f4cky SMART, pop\u00edsa\u0165 typy cie\u013eov projektu a definova\u0165 postavenie cie\u013eov v projektovom riaden\u00ed. Cie\u013e pr\u00e1ce sa mi podarilo naplni\u0165.
\n[1]<\/a> Sabol, T. – Macej, P. 2001. Mana\u017ement projektov<\/em>. Ko\u0161ice : TUKE. 2001. 171 s. ISBN 80-225-1776-3. s. 74.
\n[2]<\/a> Dole\u017eal, J., M\u00e1chal, P. Lacko, B. a kol. 2009. Projekov\u00ed managenent podla IPMA<\/em>. Praha : Grada Publishing. 2009. 512 s. ISBN 978-80-247-2848-3. s. 49.
\n[3]<\/a> Dole\u017eal, J., M\u00e1chal, P. Lacko, B. a kol. 2009. Projekov\u00ed management podla IPMA<\/em>. Praha : Grada Publishing. 2009. 512 s. ISBN 978-80-247-2848-3. s.63.
\n[4]<\/a> Martineli, S. 2000. T-Kit Projektov\u00fd mana\u017ement<\/em>. Bratislava : RMS. 2000. 111 s. ISBN 80-969045-7-4. s. 53.
\n[5]<\/a> Sabol, T. – Macej, P. 2001. Mana\u017ement projektov<\/em>. Ko\u0161ice : TUKE. 2001. 171 s. ISBN 80-225-1776-3. s. 26.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"