Je zrejm\u00e9, \u017ee mnoh\u00e9 intern\u00e9 bari\u00e9ry i r\u00f4zne nemenovan\u00e9 osobnostn\u00e9 bari\u00e9ry, \u00faspech \u010di ne\u00faspech v podnikan\u00ed s\u00favisia s charakteristikou osobnosti podnikate\u013ea. Idealizovan\u00e1 charakteristika mal\u00e9ho a stredn\u00e9ho podnikate\u013ea neexistuje. M\u00f4\u017ee to by\u0165 osoba excentrick\u00e1 (sr\u0161iaca nadmernou iniciat\u00edvou), m\u00f4\u017ee to by\u0165 konformista (rie\u0161i probl\u00e9my s nadh\u013eadom, pokojne), m\u00f4\u017ee to by\u0165 osoba srde\u010dn\u00e1, opl\u00fdvaj\u00faca \u0161armom, ochotou, s dobr\u00fdm vystupovan\u00edm, ale aj osoba chladn\u00e1 at\u010f. Jedno v\u0161ak maj\u00fa dobr\u00ed podnikatelia spolo\u010dn\u00e9, a to, \u017ee s\u00fa cie\u013eavedom\u00ed, ochotn\u00ed sa vzda\u0165 ur\u010dit\u00e9ho denn\u00e9ho pohodlia, ochotn\u00fd pre svoj podnikate\u013esk\u00fd n\u00e1pad urobi\u0165 v\u0161etko i za cenu, \u017ee pracuj\u00fa cel\u00fd de\u0148 nielen osem hod\u00edn, pr\u00edpadne v sobotu a nede\u013eu.
\nExistuje viacero poh\u013eadov, testov na pos\u00fadenie osobnostn\u00fdch i mana\u017e\u00e9rskych schopnost\u00ed podnikate\u013ea (\u00faspe\u0161nos\u0165 podnikate\u013eskej \u010dinnosti je determinovan\u00e1 aj mana\u017e\u00e9rskymi schopnos\u0165ami podnikate\u013ea). Pokia\u013e ide o testy ich hodnota je relat\u00edvna, preto\u017ee \u017eiaden test nem\u00f4\u017ee prostredn\u00edctvom nieko\u013ek\u00fdch ot\u00e1zok vyjadri\u0165 a klasifikova\u0165 zlo\u017eitos\u0165 konania, spr\u00e1vania a osobnosti podnikate\u013ea. S\u00fa ale u\u017eito\u010dn\u00e9 z toho d\u00f4vodu, \u017ee n\u00fatia podnikate\u013eov (mana\u017e\u00e9rov) zamyslie\u0165 sa nad svojim spr\u00e1van\u00edm, konan\u00edm a postupmi.<\/p>\n
Jeden z poh\u013eadov formuluj\u00facich po\u017eiadavky na podnikate\u013ea je spracovan\u00fd do nieko\u013ek\u00fdch oblast\u00ed. Po\u017eiadavky na podnikate\u013ea (s rastom podniku rastie v\u00fdznam koncep\u010dn\u00fdch a projek\u010dn\u00fdch zru\u010dnost\u00ed):<\/p>\n
Ako u\u017e bolo uveden\u00e9 \u00faspech v podnikan\u00ed je podmienen\u00fd nielen mana\u017e\u00e9rskymi schopnos\u0165ami ale aj ur\u010dit\u00fdmi vlastnos\u0165ami podnikate\u013ea. Podnikate\u013e ako mana\u017e\u00e9r by mal by\u0165 vzdelan\u00fd a inteligentn\u00fd, ale pritom praktick\u00fd a sk\u00fasen\u00fd. Mus\u00ed vedie\u0165 riadi\u0165, by\u0165 \u010destn\u00fd, charaktern\u00fd, svedomit\u00fd, pracovit\u00fd, spo\u013eahliv\u00fd. Mus\u00ed sa vedie\u0165 v spr\u00e1vnom \u010dase spr\u00e1vne zorientova\u0165 apod. \u00daspe\u0161n\u00fd mana\u017e\u00e9r (podnikate\u013e) <\/strong>by mal nap\u013a\u0148a\u0165 nasledovn\u00e9 vlastnosti: Problematika osobnosti patr\u00ed medzi hlavn\u00e9 oblasti z\u00e1ujmu te\u00f3rie a praxe v\u0161eobecnej psychol\u00f3gie. V s\u00fa\u010dasnosti sa z nej postupne vy\u010dle\u0148uje samostatn\u00e1 vedn\u00e1 discipl\u00edna \u2013 psychol\u00f3gia osobnosti. Vo v\u0161eobecnej psychol\u00f3gii je osobnos\u0165 vymedzen\u00e1 ako s\u00fahrn zdeden\u00fdch, vroden\u00fdch a pod tlakom v\u00fdchovy a spolo\u010dnosti v ur\u010ditom pr\u00edrodnom a spolo\u010denskom, kult\u00farnom a ekonomickom prostred\u00ed nadobudnut\u00fdch vlastnosti, schopnosti, zru\u010dnost\u00ed a kval\u00edt psychologick\u00fdch procesov, ktor\u00e9 riadia konanie a spr\u00e1vanie \u010dloveka v konkr\u00e9tnych situ\u00e1ci\u00e1ch a z\u00e1rove\u0148 vytv\u00e1raj\u00fa i predpoklady na jeho spr\u00e1vania a konanie v bud\u00facnosti. Osobnos\u0165 sa tu ch\u00e1pe ako otvoren\u00fd, vn\u00fatorne integrovan\u00fd syst\u00e9m, ktor\u00fd akt\u00edvne existuje v interakcii s bezprostredn\u00fdm i vzdialenej\u0161\u00edm soci\u00e1lnym prostred\u00edm. Temperament ur\u010duje celkov\u00fd \u0161t\u00fdl pre\u017e\u00edvania a\u00a0spr\u00e1vania \u010dloveka. V\u00a0u\u017e\u0161om slova zmysle je\u00a0 temperament emo\u010dnou vzru\u0161ivos\u0165ou jedinca, v\u00a0\u0161ir\u0161om zmysle je temperament biologickou dispoz\u00edciou jedinca ku vzru\u0161ivosti v\u00f4bec. Temperament teda zah\u0155\u0148a form\u00e1lne vlastnosti osobnostnej dynamiky, ktor\u00e9 sa prejavuj\u00fa odli\u0161n\u00fdm priebehom psychomotorick\u00fdch rekci\u00ed (intenzitou pohybov, ich r\u00fdchlos\u0165ou, d\u013a\u017ekou trvania), ale i\u00a0h\u013abkou pre\u017e\u00edvania\u00a0 a\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi znakmi. Temperament nem\u00e1 samotn\u00fd z\u00e1\u017eitkov\u00fd obsah, je dispoz\u00edciou, ktor\u00e1 ur\u010duje iba sp\u00f4sob, ktor\u00fdm prebiehaj\u00fa r\u00f4zne psychosomatick\u00e9 deje. Temperamentov\u00e9 vlastnosti preto odhadujeme z\u00a0vonkaj\u0161\u00edch prejavov pre\u017e\u00edvania a\u00a0spr\u00e1vania \u013eud\u00ed. Sp\u00f4sob vonkaj\u0161ieho reagovania \u010dloveka mo\u017eno pozorova\u0165 v\u00a0jeho gestikul\u00e1cii, mimike, tempe re\u010di, ch\u00f4dzi, pohyboch. Individu\u00e1lne rozdiely v\u00a0pre\u017e\u00edvan\u00ed sa prejavuj\u00fa v\u00a0citovom laden\u00ed \u010dloveka, v\u00a0jeho emo\u010dnej vzru\u0161ivosti. Emocionalita osobnosti je v\u00a0psychol\u00f3gii pokladan\u00e1 za z\u00e1kladn\u00fa dimenziu temperamentu. Temperament je preto niekedy ch\u00e1pan\u00fd ako dispoz\u00edcia k\u00a0form\u00e1lnym sp\u00f4sobom emocion\u00e1lneho reagovania. Spont\u00e1nna kontrola emocion\u00e1lnych reakci\u00ed a\u00a0ich rozdielna intenzita, ktor\u00e9 prebiehaj\u00fa\u00a0 u\u00a0ka\u017ed\u00e9ho jedinca, zah\u0155\u0148aj\u00fa p\u00e4\u0165 prim\u00e1rnych faktorov emocionality. Patria medzi ne emocion\u00e1lna integr\u00e1cia, ned\u00f4vera, bojazlivos\u0165, nap\u00e4tie (nervozita) a\u00a0sebakontrola. Na Hippokratovu te\u00f3riu nadviazal lek\u00e1r Gal\u00e9n v\u00a02. st. p.n.l. \u013dud\u00ed rozdelil do \u0161tyroch skup\u00edn:<\/p>\n I napriek tomu, \u017ee bola t\u00e1to typol\u00f3gia zalo\u017een\u00e1 iba na pozorovan\u00ed, je neoby\u010dajne v\u00fdsti\u017en\u00e1. Klasick\u00e1 \u0161tvorkomponentov\u00e1 te\u00f3ria sa pou\u017e\u00edva dodnes. Hippokratova koncepcia je kategori\u00e1lna a zara\u010fuje sk\u00faman\u00fa osobnos\u0165 do ur\u010dit\u00e9ho typu pod\u013ea pr\u00edtomnosti alebo nepr\u00edtomnosti ur\u010dit\u00fdch povahov\u00fdch \u010d\u0155t. Toto delenie sa udr\u017ealo a pou\u017e\u00edvalo a\u017e do \u010dias I. Kanta, kedy bolo konfrontovan\u00e9 so s\u00fadob\u00fdm obratom v myslen\u00ed. Potom sa o temperamente uva\u017eovalo dimenzion\u00e1lne. V\u00fdchodisk\u00e1 pre nov\u00fd pr\u00edstup formuloval psychol\u00f3g W. Wundt.<\/p>\n R\u00f4zne \u010fal\u0161ie po\u0148atia a\u00a0pr\u00edstupy vo v\u00fdskume temperamentu sa pok\u00fasil integrova\u0165 britsk\u00fd psychol\u00f3g nemeck\u00e9ho p\u00f4vodu H. J. Eysenck. Prebral od C. G. Junga pojmy extroverzie a\u00a0introvezie a\u00a0takisto pojmy neuropsychick\u00e1 labilita a\u00a0stabilita. Pri diagnostike sangvinick\u00e9ho, cholerick\u00e9ho, melancholick\u00e9ho a\u00a0flegmatick\u00e9ho temperamentu postupuje tak, \u017ee stanovuje u\u00a0jedinca mieru extroverzie a\u00a0introverzie\u00a0 a\u00a0mieru neuropsychickej lability alebo stability. Zmyslov\u00e9 vn\u00edmanie<\/strong> pova\u017euje Jung za funkciu nerozumov\u00fa, resp. mimorozumov\u00fa. \u013dudia s prevahou zmyslov\u00e9ho vn\u00edmania s\u00fa praktick\u00ed, zauj\u00edmaj\u00fa ich fakty, spoliehaj\u00fa sa na sk\u00fasenos\u0165. S\u00fa pevne ukotven\u00ed v realite a zauj\u00edmaj\u00fa sa ich konkr\u00e9tne \u00fadaje. Medzi ich tendencie patr\u00ed:<\/p>\n Intu\u00edcia<\/strong> patr\u00ed tie\u017e medzi funkcie nerozumov\u00e9. Intu\u00edcia sprostredkuje vnemy nevedomou cestou. Predmetom intu\u00edcie m\u00f4\u017eu by\u0165 vonkaj\u0161ie i\u00a0vn\u00fatorn\u00e9 objekty, takisto ako s\u00favislosti medzi nimi. Pokia\u013e hovor\u00edme o\u00a0intu\u00edcii, je potrebn\u00e9 potla\u010di\u0165 zmyslov\u00e9 vn\u00edmanie. Intu\u00edciu ch\u00e1pe Jung ako druh in\u0161tinkt\u00edvneho ch\u00e1pania. Podnecuje akt\u00edvnu fant\u00e1ziu, ktor\u00fa pova\u017euje za najvy\u0161\u0161iu \u010dinnos\u0165 \u013eudsk\u00e9ho ducha. Intuit\u00edvne typy \u017eij\u00fa na rozdiel od zmyslov\u00fdch preberan\u00edm bud\u00facnosti a\u00a0predstavami, \u010do by mohlo by\u0165. Zauj\u00edmaj\u00fa ich idey, n\u00e1pady a\u00a0a\u017e n\u00e1sledne fakty. Pre intuit\u00edvne typy je charakteristick\u00e9:<\/p>\n Myslenie patr\u00ed pod\u013ea Junga medzi racion\u00e1lne funkcie. Pomocou myslenia sa jedinec sna\u017e\u00ed dospie\u0165 k\u00a0porozumeniu skuto\u010dnostiam vonkaj\u0161ieho sveta predov\u0161etk\u00fdm racion\u00e1lnymi pozn\u00e1vac\u00edmi prostriedkami. \u013dudia s\u00a0prevahou myslenia sa vyzna\u010duj\u00fa nasleduj\u00facimi charakteristikami:<\/p>\n C\u00edtenie zara\u010fuje Jung tie\u017e medzi rozumov\u00e9 funkcie. C\u00edtenie je proces, ktor\u00fd sa odohr\u00e1va medzi subjektom a\u00a0objektom v\u00a0zmysle hodnotenia \u013e\u00fabosti \u2013 ne\u013e\u00fabosti alebo prijatia \u2013 zavrhnutia. Obsahom m\u00f4\u017ee by\u0165 minul\u00fd \u010di aktu\u00e1lny z\u00e1\u017eitok. N\u00e1lada teda zah\u0155\u0148a ohodnotenie celej moment\u00e1lnej situ\u00e1cie danej vz\u0165ahmi, v\u00a0ktor\u00fdch je vedomie\u00a0 zapojen\u00e9. Jung v\u0161ak nepoklad\u00e1 c\u00edtenie za synonym prejavu em\u00f3ci\u00ed. Pod\u013ea neho c\u00edtenie nem\u00e1 \u017eiadne fyzick\u00e9 alebo rozpoznate\u013en\u00e9 fyziologick\u00e9 prejavy, k\u00fdm em\u00f3cia je charakterizovan\u00e1 zmenen\u00fdm fyziologick\u00fdm stavom. C\u00edtenie vyjadruje celkov\u00fa orient\u00e1ciu osobnosti, em\u00f3cie s\u00fa \u010dasovo ohrani\u010den\u00e9 a\u00a0ve\u013emi vplyvn\u00e9 stavy. Typ s\u00a0prevahou c\u00edtenia sa vyzna\u010duje nasleduj\u00facimi znakmi:<\/p>\n Myers a\u00a0Briggs, autorky dotazn\u00edka MBTI, ktor\u00fd bol prv\u00fdm praktick\u00fdm n\u00e1strojom na aplik\u00e1ciu Jungovej typol\u00f3gie osobnosti, roztriedili\u00a0 komplexne p\u00edsan\u00fa Jungovu te\u00f3riu do oddelen\u00fdch \u0161k\u00e1l pre zameranie osobnosti (extravertn\u00e9\/introvertn\u00e9) a\u00a0pre funkcie z\u00edskavania a\u00a0spracov\u00e1vania inform\u00e1ci\u00ed (zmysly\/intu\u00edcia, myslenie\/c\u00edtenie). Pre zobrazenie hierarchie pozn\u00e1vac\u00edch funkci\u00ed pridali autorky do dotazn\u00edka MBTI \u010fal\u0161iu \u0161k\u00e1lu, ktor\u00fa nazvali percepcia\/usudzovanie.<\/p>\n Typ s prevahou usudzovania pova\u017euje svoje rozhodnutia za z\u00e1va\u017en\u00e9 a o\u010dak\u00e1va, \u017ee ich bud\u00fa tak ch\u00e1pa\u0165 i ostatn\u00ed. Je nepokojn\u00fd, pok\u00fdm a nejak\u00fd probl\u00e9m neuzavrie, nepadne rozhodnutie. Vo svojom svete nadra\u010fuje pr\u00e1cu v\u0161etk\u00e9mu ostatn\u00e9mu. Tento typ si v priebehu pracovnej \u010dinnosti uchov\u00e1va preh\u013ead o v\u0161etkom, \u010do sa deje. \u013dudia s prevahou usudzovania sa vyzna\u010duj\u00fa nasleduj\u00facimi tendenciami:<\/p>\n \u013dudia inklinuj\u00faci k vn\u00edmaniu nie s\u00fa riaden\u00ed vzdialen\u00fdmi cie\u013emi alebo term\u00ednmi. V pr\u00e1ci h\u013eadaj\u00fa prvky hry a nepova\u017euj\u00fa ju za tak v\u00e1\u017enu \u010dinnos\u0165 ako typ s prevahou usudzovania. D\u00e1vaj\u00fa prednos\u0165 \u010dinnosti, ktor\u00e1 ich bav\u00ed, pred \u010dinnos\u0165ami d\u00f4le\u017eit\u00fdmi alebo dobre zaplaten\u00fdmi. \u013dudia s prevahou percepcie sa vyzna\u010duj\u00fa nasleduj\u00facimi vlastnos\u0165ami:<\/p>\n V psychol\u00f3gii sa vedie debata o tom, \u010do p\u00f4sob\u00ed na formovanie osobnosti viac, \u010di vplyv dedi\u010dnosti, alebo prostredie a v\u00fdchova. B\u00fdva osobnos\u0165 preddeterminovan\u00e1 u\u017e pri naroden\u00ed alebo sa formuje v procese dospievania v interakci\u00ed so svoj\u00edm okol\u00edm? Faktory, ktor\u00e9 maj\u00fa pod\u013ea odbornej literat\u00fary najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv na formovanie osobnosti \u010dloveka, s\u00fa tieto:<\/p>\n Dedi\u010dnos\u0165 je ojedinel\u00e1 vlastnos\u0165 \u017eiv\u00fdch organizmov. V\u010faka nej doch\u00e1dza k prenosu ur\u010dit\u00fdch znakov z rodi\u010dovskej gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu potomkov. Tento prenos z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu sa ozna\u010duje ako vertik\u00e1lny prenos dedi\u010dnej inform\u00e1cie (zhora dolu \u2013 ako m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165 v rodokmeni). Av\u0161ak existuje aj horizont\u00e1lny prenos dedi\u010dnej inform\u00e1cie (medzi jedincami rovnakej gener\u00e1cie). Na utv\u00e1ranie osobnosti \u010dloveka m\u00e1 ve\u013ek\u00fd vplyv samotn\u00fd proces psychosomatick\u00e9ho formovania osobnosti ovplyvnen\u00fd biologick\u00fdmi procesmi dozrievania organizmu a psychologick\u00fdmi procesmi u\u010denia. Proces dozrievania organizmu je charakteristick\u00fd ur\u010ditou postupnos\u0165ou, ktor\u00e1 je nez\u00e1visl\u00e1 od udalost\u00ed v prostred\u00ed. Telesn\u00fd a du\u0161evn\u00fd proces dozrievania je riaden\u00fd pevn\u00fdm genetick\u00fdm programom, ktor\u00fd je u v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed viac-menej rovnak\u00fd. V\u0161etky deti napr\u00edklad prech\u00e1dzaj\u00fa rovnakou postupnos\u0165ou v oblasti motorick\u00e9ho spr\u00e1vania. Kult\u00faru mo\u017eno definova\u0165 ako s\u00fahrn v\u00fdsledkov v\u0161e\u013eudskej vzdelanosti a umenia, vz\u0165ah k \u017eivotn\u00e9mu prostrediu, s\u00fahrn materi\u00e1lnych a duchovn\u00fdch a materi\u00e1lnych hodn\u00f4t utvoren\u00fdch tvorivou fyzickou a psychickou pr\u00e1cou v priebehu v\u00fdvoja \u013eudskej spolo\u010dnosti, sp\u00f4sob ich vytv\u00e1rania, rozv\u00edjania, osvojovania, uchov\u00e1vania. Od kult\u00fary ako z\u00e1kladnej hodnotovej orient\u00e1cie spolo\u010dnosti z\u00e1vis\u00ed jej z\u00e1kladn\u00e9 nastavenie, jej efektivita a v\u00fdkonnos\u0165. Od kult\u00fary z\u00e1vis\u00ed stupe\u0148 rozvinutosti jednotlivca v spolo\u010dnosti, kvalita individu\u00e1lneho a kolekt\u00edvneho vedomia. Najv\u00fdznamnej\u0161iu \u00falohu v socializ\u00e1ci\u00ed die\u0165a\u0165a zohr\u00e1va rodina. Charakter bud\u00facich vz\u0165ahov die\u0165a\u0165a formuje vz\u0165ah medzi die\u0165a\u0165om a rodi\u010dmi. Na utv\u00e1ranie osobnosti vpl\u00fdva aj ve\u013ekos\u0165 rodiny, vek a pohlavie jej \u010dlenov, poradie die\u0165a\u0165a medzi s\u00farodencami. V\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu die\u0165a oby\u010dajne tr\u00e1vi v rodine, a preto vedome alebo nevedome si v nej vyh\u013ead\u00e1va svoj model, vzor spr\u00e1vania a napodob\u0148ovania. V\u00fdznamn\u00fa \u00falohu na formovan\u00ed osobnosti \u010dloveka m\u00e1 \u0161kola. \u013dudia sa v priebehu \u017eivota \u010falej podie\u013eaj\u00fa na \u010dlenstve vo ve\u013ekom mno\u017estve skup\u00edn. V t\u00fdchto skupin\u00e1ch m\u00f4\u017ee jeden a ten ist\u00fd jedinec hra\u0165 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo rol\u00ed, z\u00edska\u0165 najr\u00f4znej\u0161ie sk\u00fasenosti a z\u00e1\u017eitky, ktor\u00e9 nezostan\u00fa bez vplyvu na jeho neskor\u0161\u00ed v\u00fdvoj.<\/p>\n Ku genetick\u00fdm, kult\u00farnym, rodinn\u00fdm a skupinov\u00fdm faktorom, ktor\u00e9 s\u00fa do istej miery zdie\u013ean\u00e9 v\u017edy s niek\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm, sa prip\u00e1jaj\u00fa e\u0161te ur\u010dit\u00e9 vplyvy \u0161pecifick\u00fdch a jedine\u010dn\u00fdch udalosti, \u010do sa \u010dloveku prihod\u00ed. Napr\u00edklad rozvoj seba\u00facty z\u00e1vis\u00ed na rade ve\u013emi osobn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed, medzi ktor\u00e9 patria pr\u00edle\u017eitosti dosiahnu\u0165 cie\u013e, vypestova\u0165 si ur\u010dit\u00e9 amb\u00edcie, nesklama\u0165 a prekona\u0165 o\u010dak\u00e1vania, schopnos\u0165 ovplyv\u0148ova\u0165 in\u00e9, prekona\u0165 s\u00e1m seba a ma\u0165 jasn\u00fd pocit vlastnej hodnoty a ceny.<\/p>\n Aj ke\u010f je osobnos\u0165 relat\u00edvne nemenn\u00e1 a stabiln\u00e1, jej konkr\u00e9tne prejavy s\u00fa tie\u017e ovplyvnen\u00e9 situ\u00e1ciou. R\u00f4zne situ\u00e1cie vy\u017eaduj\u00fa r\u00f4zne reakcie a aktivizuj\u00fa r\u00f4zne str\u00e1nky osobnosti. Na osobnos\u0165 nejde pozera\u0165 izolovane, bez oh\u013eadu na kontextu\u00e1lne premenn\u00e9. I ke\u010f predpoklad o podmienenosti na\u0161ich prejavov v z\u00e1vislosti na situ\u00e1cii sa zd\u00e1 by\u0165 dobre zd\u00f4vodnen\u00fd a logick\u00fd, psychol\u00f3govia doteraz nedospeli k uspokojivej klasifik\u00e1ci\u00ed a typol\u00f3gi\u00ed r\u00f4znych typov situ\u00e1cie. Napriek tomu sa u\u017e zistilo, \u017ee niektor\u00e9 situ\u00e1cie ovplyv\u0148uj\u00fa osobnos\u0165 a jej prejavy viac ako ostatn\u00e9. Je zrejm\u00e9, \u017ee mnoh\u00e9 intern\u00e9 bari\u00e9ry i r\u00f4zne nemenovan\u00e9 osobnostn\u00e9 bari\u00e9ry, \u00faspech \u010di ne\u00faspech v podnikan\u00ed s\u00favisia s charakteristikou osobnosti podnikate\u013ea. Idealizovan\u00e1 charakteristika mal\u00e9ho a … <\/p>\n","protected":false},"author":14,"featured_media":24851,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[551,52],"tags":[113,54,138],"class_list":["post-8085","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-podnikam","category-podnikanie","tag-osobnost","tag-podnikatel","tag-schopnosti"],"yoast_head":"\n
\nKorektn\u00e9 vystupovanie<\/strong> \u2013 \u010d\u00edm sa rozumie nielen sp\u00f4sob rokovania s obchodn\u00fdm partnerom, v spolo\u010dnosti a teda kult\u00fara komunika\u010dn\u00e9ho prejavu, ale aj celkov\u00fd vzh\u013ead, \u00fah\u013eadnos\u0165 a primeranos\u0165 oble\u010denia, \u00fa\u010desu a spr\u00e1vania v spolo\u010dnosti, presnos\u0165 a dodr\u017eiavanie dohovoren\u00fdch term\u00ednov, dodr\u017eiavanie bont\u00f3nu a podobne.
\nSchopnos\u0165 dobre po\u010d\u00fava\u0165 partnera<\/strong> znamen\u00e1 pozorne a s\u00fastredene ho po\u010d\u00fava\u0165 a da\u0165 mu to aj vhodn\u00fdm sp\u00f4sobom najavo. Za partnera treba pova\u017eova\u0165 aj podriaden\u00e9ho, preto\u017ee ak z\u00edska dojem, \u017ee jeho n\u00e1vrhy neberiete do \u00favahy, nebude ochotn\u00fd sa anga\u017eova\u0165 a v\u00fdraznej\u0161ie exponova\u0165 v prospech z\u00e1ujmov firmy.
\nEmpatia<\/strong> \u2013 ide o \u013eudsk\u00fd pr\u00edstup k partnerom a schopnos\u0165 sa vc\u00edti\u0165 do ich postavenia, vidie\u0165 probl\u00e9my ich o\u010dami.
\n\u010cestnos\u0165 a d\u00f4veryhodnos\u0165<\/strong> \u2013 je potrebn\u00e9 nesklama\u0165 d\u00f4veru obchodn\u00e9ho partnera, ktor\u00fa do v\u00e1s vklad\u00e1. Dobr\u00e1 poves\u0165 v podnikan\u00ed, ktor\u00fa o v\u00e1s \u0161\u00edria in\u00ed, je v podnikan\u00ed ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1.
\nZ\u00e1sadovos\u0165 a vytrvalos\u0165<\/strong> v dosahovan\u00ed zam\u00fd\u0161\u013ean\u00fdch cie\u013eov je predpokladom \u00faspechu, preto podnikate\u013eovi nesmie ch\u00fdba\u0165 pevn\u00e1 v\u00f4\u013ea.
\nKritickos\u0165<\/strong> \u2013 schopnos\u0165 sp\u00e4tno-v\u00e4zbov\u00fdm sp\u00f4sobom kontrolova\u0165 a kriticky hodnoti\u0165 dosiahnut\u00e9 \u00faspechy a ne\u00faspechy,
\nCie\u013eavedomos\u0165<\/strong> \u2013 len cie\u013eavedom\u00e1 \u010dinnos\u0165 vedie k \u00faspechu, a preto dobr\u00fd podnikate\u013e mus\u00ed ma\u0165 v\u017edy vyt\u00fd\u010den\u00e9 operat\u00edvne, ako aj taktick\u00e9 a strategick\u00e9 ciele, ktor\u00e9 musia by\u0165 jasn\u00e9 nielen podnikate\u013eovi, ale aj jeho spolupracovn\u00edkom.
\nSchopnos\u0165 \u00fa\u010dinne stimulova\u0165 a \u00faspe\u0161ne motivova\u0165<\/strong> \u2013 vedie\u0165 nadchn\u00fa\u0165 aj svojich spolupracovn\u00edkov pre plnenie vyt\u00fd\u010den\u00fdch cie\u013eov. Sna\u017ei\u0165 sa aby v\u0161etci zamestnanci pochopili vy\u0161\u0161ie ciele, ku ktor\u00fdm firma smeruje, a pritom ich \u00fa\u010dinne jednak hmotne, ako aj mor\u00e1lne stimulova\u0165.
\nSchopnos\u0165 produkt\u00edvne myslie\u0165<\/strong> \u2013 opiera sa o my\u0161lienkov\u00e9 postupy, ako s\u00fa anal\u00fdza, synt\u00e9za, porovn\u00e1vanie, zov\u0161eobecnenie a abstrakcia a realizova\u0165 t\u00fato schopnos\u0165 prostredn\u00edctvom pojmov, s\u00fadov, \u00fasudkov a vyjadrovania.
\nSchopnos\u0165 nadv\u00e4zova\u0165 dobr\u00e9 kontakty<\/strong> \u2013 je vhodn\u00e9 ich vyh\u013ead\u00e1va\u0165, rozv\u00edja\u0165 ich kvalitu a udr\u017eiava\u0165 ich.
\nBy\u0165 dobr\u00fdm odborn\u00edkom<\/strong> vo svojej profesii znamen\u00e1 ma\u0165 primeran\u00e9 vedomosti o nov\u00fdch postupoch vo v\u00fdrobe, o modern\u00fdch technol\u00f3gi\u00e1ch a nov\u00fdch v\u00fdrobkoch, trendoch .
\nSchopnos\u0165 delegova\u0165 pr\u00e1vomoci, \u00falohy a zodpovednos\u0165 na svojich<\/strong> spolupracovn\u00edkov <\/strong>\u2013 kooperat\u00edvny \u0161t\u00fdl riadenia \u0161etr\u00ed \u010das ved\u00faceho pracovn\u00edka (podnikate\u013ea), motivuje podriaden\u00fdch a zvy\u0161uje ich \u00fa\u010dinnos\u0165. Hlavn\u00fdmi krit\u00e9riami hodnotenia pracovn\u00edka a v\u00fd\u0161ky jeho odmeny by mali by\u0165 osobn\u00e1 anga\u017eovanos\u0165, kvalita v\u00fdkonu, hospod\u00e1rnos\u0165 pr\u00e1ce, spolu\u00fa\u010das\u0165 na zlep\u0161eniach a inov\u00e1ci\u00e1ch, vlastn\u00fd tvoriv\u00fd pr\u00edstup k pr\u00e1ci a najm\u00e4 dosiahnut\u00e9 v\u00fdsledky.<\/p>\nTe\u00f3rie a typol\u00f3gie osobnosti<\/h2>\n
\nJednotliv\u00e9 te\u00f3rie zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa ur\u010dit\u00e9 aspekty a vplyvy, napr\u00edklad \u010di osobnos\u0165 ako celok \u013eudsk\u00e9ho duchovn\u00e9ho \u017eivota funguje a utv\u00e1ra sa sama zo seba alebo zo vz\u0165ahov, do ktor\u00fdch vstupuje, pr\u00edpadne ak\u00fd je podiel a vz\u00e1jomn\u00e1 z\u00e1vislos\u0165 endog\u00e9nnych a exog\u00e9nnych \u010dinite\u013eov psychologicky po\u0148atej osobnosti a \u010do tak\u00e9 psychologick\u00e9 po\u0148atie osobnosti znamen\u00e1.
\nMikul\u00e1\u0161tik rozdelil mno\u017estvo te\u00f3ri\u00ed do nasleduj\u00facich \u0161tyroch skup\u00edn:<\/p>\n\n
Temperament<\/h2>\n
\nK z\u00e1kladn\u00fdm temperamentov\u00fdm charakteristik\u00e1m patr\u00ed r\u00fdchlos\u0165 a intenzita reagovania \u010dloveka na r\u00f4zne podnety z vonkaj\u0161ieho i vn\u00fatorn\u00e9ho prostredia, odolnos\u0165 vo\u010di siln\u00fdm a dlhotrvaj\u00facim podnetom, citovos\u0165 vyjadruj\u00faca mieru pohyblivosti \u010di st\u00e1losti pre\u017e\u00edvania \u010dloveka, n\u00e1ladovos\u0165, ktor\u00e1 vyjadruje to, ako sa \u010dlovek nech\u00e1va ovl\u00e1da\u0165 svojimi em\u00f3ciami a ak\u00e9 je ich preva\u017euj\u00face ladenie, v\u00fdrazovos\u0165, teda miera, v ktorej sa citov\u00e9 z\u00e1\u017eitky prejavuj\u00fa navonok, a sp\u00f4sob, ako k tomu doch\u00e1dza.
\nTemperamentov\u00e9 vlastnosti sa daj\u00fa zhrn\u00fa\u0165 do \u0161tyroch z\u00e1kladn\u00fdch skup\u00edn:<\/p>\n\n
\nEmocion\u00e1lna integr\u00e1cia<\/strong> je najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm faktorom kontroly em\u00f3ci\u00ed, je s\u00fdten\u00e1 nasleduj\u00facimi rysmi osobnosti: trpezlivos\u0165, vyrovnanos\u0165, nepr\u00edtomnos\u0165 v\u00fdrazne kol\u00edsav\u00fdch n\u00e1lad, uvo\u013enenos\u0165, mal\u00e1 vzru\u0161ivos\u0165 a\u00a0nervozita, men\u0161ia zranite\u013enos\u0165 v\u00a0citoch.
\nNed\u00f4vera<\/strong>,<\/em> ktor\u00e1 znamen\u00e1 nedostatok kooperat\u00edvnosti, s\u00favis\u00ed s\u00a0t\u00fdmito \u010drtami osobnosti: podozrievavos\u0165, nedostatok tolerancie vo\u010di druh\u00fdm, nedostatok pohotovosti pre pomoc druh\u00fdm, \u017eiarlivos\u0165, zlomyse\u013enos\u0165, h\u013eadanie ch\u00fdb u\u00a0druh\u00fdch.
\nBojazlivos\u0165<\/strong>, ktor\u00e1 s\u00favis\u00ed s\u00a0pocitom viny a\u00a0zn\u00ed\u017eenou sebad\u00f4verou, prejavuje sa\u00a0 \u00fazkostnos\u0165ou, deprimovanos\u0165ou, pochybnos\u0165ami o\u00a0vlastn\u00fdch schopnostiach zvl\u00e1dnu\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 situ\u00e1cie, vo v\u00fdchovn\u00fdch postojoch sk\u00f4r pr\u00edsnos\u0165ou ne\u017e zhovievavos\u0165ou.
\nNap\u00e4tie <\/strong>(nervozita) sa ako faktor osobnosti prejavuje prudk\u00fdmi zmenami n\u00e1lad a\u00a0zv\u00fd\u0161en\u00fdm emocion\u00e1lnym nap\u00e4t\u00edm, patria sem nasledovn\u00e9 \u010drty osobnosti \u2013 pocity nap\u00e4tia a\u00a0vzru\u0161enia, \u010dast\u00e1 sk\u013e\u00fa\u010denos\u0165, siln\u00e9 kol\u00edsanie n\u00e1lad, neod\u00f4vodnen\u00e1 starostlivos\u0165, nespavos\u0165, nes\u00fastredenos\u0165, mierna zm\u00e4tenos\u0165, tento faktor osobnosti je pova\u017eovan\u00fd za najistej\u0161\u00ed indik\u00e1tor neur\u00f3z a\u00a0je podstatn\u00fdm komponentomstavov \u00fazkosti.
\nSebakontrola<\/strong> je \u00farove\u0148 sebaovl\u00e1dania, sebadiscipl\u00edny, ktor\u00e1 sa prejavuje v\u00a0energickosti, v\u00a0rie\u0161en\u00ed zn\u00e1mych probl\u00e9mov nov\u00fdm sp\u00f4sobom, odolnosti vo\u010di \u0165a\u017ekostiam, dodr\u017eiavan\u00edm s\u013eubov a\u00a0v\u00a0spoliehan\u00ed sa viac na istotu ne\u017e \u0161\u0165astie.[4]<\/a>
\nZ\u00e1klady osobnostnej typol\u00f3gie zalo\u017eenej na temperamente polo\u017eili antick\u00ed Gr\u00e9ci.\u00a0 Hippokrates vytvoril te\u00f3riu \u0161tyroch temperamentov a vych\u00e1dzal pritom zo \u0161tyroch typov dominantn\u00fdch telesn\u00fdch tekut\u00edn, na ktor\u00fdch povaha \u010dloveka z\u00e1vis\u00ed.<\/p>\nGal\u00e9novo \u010dlenenie osobnostn\u00fdch typov<\/h2>\n
\n
\u010eal\u0161ie pr\u00edstupy vo v\u00fdskume temperamentu<\/h2>\n
\nNeuropsychicky stabiln\u00fd jedinec<\/strong> m\u00e1 minim\u00e1lnu tendenciu emo\u010dne reagova\u0165 a\u00a0po pre\u017eit\u00ed emocion\u00e1lnej situ\u00e1cie sa r\u00fdchlo a\u00a0bez \u0165a\u017ekost\u00ed vracia do stavu psychickej rovnov\u00e1hy. Je pokojn\u00fd, vyrovnan\u00fd, spokojn\u00fd, dobre sa kontroluje.
\nNeuropsychicky labiln\u00fd jedinec<\/strong> m\u00e1 sklony k\u00a0\u00fazkosti, depresi\u00e1m, je n\u00e1ladov\u00fd. M\u00e1 \u010dasto poruchy sp\u00e1nku a\u00a0r\u00f4zne psychosomatick\u00e9 \u0165a\u017ekosti. Je viac emot\u00edvny a\u00a0\u0165a\u017eko sa dost\u00e1va do rovnov\u00e1hy po citovo siln\u00fdch z\u00e1\u017eitkoch. Je menej adaptabiln\u00fd, \u010dasto s\u00a0rigidn\u00fdmi sp\u00f4sobmi reagovania.
\nExtrovert<\/strong> je \u010dlovek dru\u017en\u00fd, m\u00e1 r\u00e1d z\u00e1bavu a\u00a0spolo\u010dnos\u0165. M\u00e1 mnoho priate\u013eov, poci\u0165uje potrebu by\u0165 medzi \u013eu\u010fmi a\u00a0komunikova\u0165. Je ner\u00e1d s\u00e1m. T\u00fa\u017ei po vzru\u0161en\u00ed, r\u00e1d riskuje, jedn\u00e1 \u010dasto na z\u00e1klade moment\u00e1lnych impulzov. R\u00e1d vtipkuje, pohotovo reaguje, m\u00e1 r\u00e1d zmenu. Je bezstarostn\u00fd, optimistick\u00fd, vesel\u00fd. R\u00e1d sa pohybuje, je akt\u00edvny.
\nIntrovert<\/strong> je \u010dlovek pokojn\u00fd, uzavret\u00fd, zdr\u017eanliv\u00fd vo\u010di \u013eu\u010fom. Int\u00edmne vz\u0165ahy nadv\u00e4zuje len s vybran\u00fdmi \u013eu\u010fmi. Dlho rozm\u00fd\u0161\u013ea, ne\u017e za\u010dne kona\u0165. Nem\u00e1 r\u00e1d vzru\u0161enie, je viac v\u00e1\u017eny a m\u00e1 v ob\u013eube pevn\u00fd re\u017eim d\u0148a. Kontroluje svoje city, je spo\u013eahliv\u00fd, so sklonom k pesimizmu.<\/p>\nC. G. Jung a \u0161tyri pozn\u00e1vacie funkcie<\/h2>\n
Typ s\u00a0prevahou zmyslov\u00e9ho vn\u00edmania<\/h3>\n
\n
Typ s\u00a0prevahou intuit\u00edvneho vn\u00edmania<\/h3>\n
\n
Typ s\u00a0prevahou myslenia<\/h3>\n
\n
Typ \u00a0s\u00a0prevahou c\u00edtenia<\/h3>\n
\n
Typ s\u00a0prevahou usudzovania<\/h3>\n
\n
Typ s prevahou percepcie<\/h3>\n
\n
Pr\u00ed\u010diny osobnostn\u00fdch rozdielov<\/h2>\n
\n
Dedi\u010dnos\u0165<\/h3>\n
\nG\u00e9n je z\u00e1kladnou jednotkou dedi\u010dnosti, je \u010das\u0165ou molekuly DNA, ktor\u00e1 ovplyv\u0148uje v\u00fdvoj ktorejko\u013evek \u010drty organizmu na element\u00e1rnej biologickej \u00farovni. Dedi\u010dn\u00e1 inform\u00e1cia teda zais\u0165uje riadenie v\u00fdstavby organizmu vr\u00e1tane jeho fungovania a spr\u00e1vania. Spr\u00e1vanie v\u0161ak determinuj\u00fa iba tzv. riadiace g\u00e9ny, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa produkciu horm\u00f3nov a enz\u00fdmov. Ale preto\u017ee je spr\u00e1vanie riaden\u00e9 zmyslovo neuron\u00e1lne, je d\u00f4le\u017eit\u00e9 vedie\u0165, \u017ee genetick\u00e9 riadenie spr\u00e1vania spo\u010d\u00edva prim\u00e1rne v dedi\u010dnosti stavebn\u00e9ho pl\u00e1nu mozgu, a preto nem\u00f4\u017ee by\u0165 geneticky riaden\u00e9 priamo.<\/p>\nCharakter procesu utv\u00e1rania osobnosti<\/h3>\n
\nRozhoduj\u00facu \u00falohu zohr\u00e1va dozrievane nervovej s\u00fastavy a s\u00fastavy hormon\u00e1lnej. I ke\u010f g\u00e9nov\u00fd program jedinca ur\u010duje mo\u017enosti a obmedzenia jeho telesn\u00e9ho a du\u0161evn\u00e9ho v\u00fdvoja, niektor\u00e9 procesy dozrievania v\u00fdraznej\u0161ie z\u00e1visia na vn\u00fatorn\u00fdch faktoroch. Kvalita podnetov i \u010das, kedy sa dostavia, ovplyvnia, \u010di sa osobnos\u0165 bude vyv\u00edja\u0165 harmonicky alebo nie. U \u010dloveka, podobne ako u zvierat, existuj\u00fa kritick\u00e9 obdobia, kedy proces dozrievania predpoklad\u00e1 primeran\u00e9 podnety z prostredia. Antropologicky zameran\u00e9 v\u00fdskumy napr\u00edklad zistili, \u017ee plnohodnotn\u00fd du\u0161evn\u00fd v\u00fdvoj po naroden\u00ed m\u00f4\u017ee prebieha\u0165 iba vtedy, ak je splnen\u00e1 podmienka pevnej citovej v\u00e4zby aspo\u0148 na jedn\u00e9ho \u010dloveka.<\/p>\nKult\u00fara<\/h3>\n
\nKult\u00fara, v ktorej \u010dlovek vyrast\u00e1, patr\u00ed medzi v\u00fdrazn\u00e9 socializa\u010dn\u00e9 vplyvy, ktor\u00e9 vpl\u00fdvaj\u00fa na utv\u00e1ranie osobnosti \u010dloveka. M\u00e1me t\u00fdm na mysli celokult\u00farne vzorce socializ\u00e1cie, ktor\u00e9 sa v tej ktorej kult\u00fare vytvorili v priebehu \u013eudskej hist\u00f3rie a s\u00fa pren\u00e1\u0161an\u00e9 z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu v podobe tzv. kult\u00farneho dedi\u010dstva. Patr\u00ed sem nielen etnick\u00fd jazyk, vedomosti a mor\u00e1lka, ale i \u010fal\u0161ie pravidl\u00e1 spolo\u010densk\u00e9ho s\u00fa\u017eitia a sp\u00f4soby zvl\u00e1dania ur\u010dit\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 zais\u0165uj\u00fa pr\u00edslu\u0161nej kult\u00fare plynul\u00fa reprodukciu, vn\u00fatorn\u00fa integritu a poriadok.<\/p>\nRodina<\/h3>\n
\nPodce\u0148ovan\u00fd tu b\u00fdva vplyv u\u010dite\u013ea, z ktor\u00e9ho si v\u00e4\u010d\u0161ina za\u010d\u00ednaj\u00facich \u0161kol\u00e1kov utv\u00e1ra svoj vzor. Nesk\u00f4r sa vz\u0165ah det\u00ed k \u0161kole prirodzene neutralizuje a s prib\u00fadaj\u00facim vekom die\u0165a\u0165a hr\u00e1 \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161iu \u00falohu interakcia s vrstovn\u00edkmi.
\nBiosoci\u00e1lne spolo\u010denstvo funkci\u00ed a vz\u0165ahov medzi man\u017eelsk\u00fdmi partnermi a ich potomkami mo\u017eno charakterizova\u0165 ako rodinu. Spolo\u010densk\u00fd \u017eivot podmie\u0148uje formu a funkcie rodiny. Rodina monogamn\u00e1 je dnes najroz\u0161\u00edrenej\u0161ou formou rodiny, ktor\u00e1 sa sklad\u00e1 z man\u017eelsk\u00e9ho p\u00e1ru a det\u00ed. S\u00fadr\u017enos\u0165 rodiny je dnes dan\u00e1 najm\u00e4 vn\u00fatorn\u00fdmi faktormi, ako s\u00fa pevnos\u0165 emocion\u00e1lnych v\u00e4zieb, harm\u00f3nia vz\u0165ahov, ochota k spolupr\u00e1ci, vz\u00e1jomn\u00e9 ch\u00e1panie a tolerancia. To v\u0161etko v\u0161ak vy\u017eaduje soci\u00e1lnu zrelos\u0165 a vysok\u00fa spolo\u010densk\u00fa zodpovednos\u0165 oboch rodi\u010dov.<\/p>\nSkupinov\u00e1 pr\u00edslu\u0161nos\u0165<\/h3>\n
\u017divotn\u00e9 sk\u00fasenosti<\/h3>\n
Situ\u00e1cie<\/h3>\n
\n<\/a>
\n<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"