Pod\u013ea slovn\u00edka cudz\u00edch slov – stres (stress, nap\u00e4tie) je s\u00fahrn pocitov sp\u00f4soben\u00fdch provokuj\u00facimi \u010dinite\u013emi r\u00f4zneho druhu, napr. infek\u010dnou chorobou, chladom, du\u0161evn\u00fdm pohnut\u00edm, \u0161okom z telesn\u00e9ho poranenia a pod. (Orel, 2007-2009). V be\u017enej re\u010di sa o strese hovor\u00ed ako u udalosti alebo slede udalost\u00ed, ktor\u00e9 obvykle sp\u00f4sobuj\u00fa reakciu v podobe \u201edistresu\u201c (zl\u00e9ho stresu), ale niekedy tie\u017e ako o nap\u00e4tej situ\u00e1cii, ktor\u00e1 vedie k pocitu radostnej n\u00e1lady, teda \u201edobr\u00e9ho\u201c stresu. Term\u00edn stres je ve\u013emi nejednozna\u010dn\u00fd. V\u00e4\u010d\u0161inou sa pou\u017e\u00edva vo v\u00fdzname p\u00f4sobiacej udalosti (stresoru). (Joshi, 2007, s.19).<\/p>\n V\u00fdraz \u201estres\u201c ozna\u010duje sk\u00f4r emocion\u00e1lny stav, citov\u00e9 vyp\u00e4tie, ktor\u00e9 je tak\u00e9 siln\u00e9, \u017ee obmedzuje na\u0161u schopnos\u0165 norm\u00e1lne \u201efungova\u0165\u201c. Ak toti\u017e pozorujeme zmeny, ktor\u00e9 \u010dlovek pre\u017e\u00edva pod vplyvom stresu, prich\u00e1dzame k z\u00e1veru, \u017ee stres je spojenie fyziologick\u00fdch a psychologick\u00fdch reakci\u00ed organizmu vystaven\u00e9ho zv\u00fd\u0161en\u00fdm n\u00e1rokom (Melgosa, 1998, s.22).<\/p>\n Seyle sa zameral na definovanie \u010do stres nie je – stres neznamen\u00e1 nervov\u00e9 nap\u00e4tie. Stresov\u00e9 reakcie n\u00e1jdeme aj u ni\u017e\u0161\u00edch \u017eivo\u010d\u00edchov, ktor\u00e9 nervov\u00fd syst\u00e9m nemaj\u00fa. Stres nie je nijak\u00e9 n\u00fadzov\u00e9 vyplavenie horm\u00f3nu z drene nadobli\u010diek. Stres nie je ne\u0161pecifick\u00fdm v\u00fdsledkom po\u0161kodenia. Zna\u010dn\u00fdm stresom m\u00f4\u017ee by\u0165 celkom norm\u00e1lna \u010dinnos\u0165 napr\u00edklad tenisov\u00e1 hra alebo v\u00e1\u0161niv\u00fd bozk, pri\u010dom tak\u00fdto stres nem\u00e1 najmen\u0161ie znaky po\u0161kodenia. Stres nie je ani to , \u010do vyvol\u00e1va poplachov\u00fa reakciu. T\u00e1 je dielom stresora, a nie sam\u00e9ho stresu (Seyle, 1966, s.80-81). Predov\u0161etk\u00fdm: stres nie je iba negat\u00edvnym javom. K plnosti \u017eivota patr\u00ed aj nap\u00e4tie a du\u0161evn\u00e1 i telesn\u00e1 z\u00e1\u0165a\u017e. Stres je koren\u00edm \u017eivota, ktor\u00fd by bol in\u00e1\u010d f\u00e1dny ako polievka bez soli. Ka\u017ed\u00e1 telesn\u00e1 alebo du\u0161evn\u00e1 \u010dinnos\u0165 kr\u00e1\u010da ruka v ruke s nap\u00e4t\u00edm alebo vyp\u00e4t\u00edm. Roz\u010d\u00falenie v ne\u010dakan\u00fdch alebo komplikovan\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch signalizuje schopnos\u0165 organizmu br\u00e1ni\u0165 sa pred ohrozen\u00edm a zvl\u00e1dnu\u0165 nov\u00e9 po\u017eiadavky. Nap\u00e4tie m\u00f4\u017ee ma\u0165 rozdielnu intenzitu a r\u00f4zne dlho pretrv\u00e1va\u0165 v z\u00e1vislosti od d\u00f4le\u017eitosti \u00falohy, stup\u0148a jej \u0165a\u017ekosti, jej v\u00fdznamu pre jednotlivca a osobnej zaanga\u017eovanosti. Pre agensy vyvol\u00e1vaj\u00face stres sa pou\u017e\u00edva pojem stresor. Stresorom v pracovn\u00fdch podmienkach m\u00f4\u017ee by\u0165 viacero \u010dinite\u013eov. Napr\u00edklad nedostatok kysl\u00edka, nezamestnanos\u0165, nadmern\u00e1 n\u00e1maha, vn\u00faten\u00e9 pracovn\u00e9 tempo, nedostatok pe\u0148az\u00ed. Stresor m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobova\u0165 agres\u00edvni \u013eudia, nevyspatos\u0165, striedanie denn\u00fdch a no\u010dn\u00fdch smien, n\u00e1ro\u010dn\u00e1 psychick\u00e1 i fyzick\u00e1 pr\u00e1ca. Pre ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s je typick\u00fd ur\u010dit\u00fd druh stresu. Medzi z\u00e1kladn\u00e9 typy stresov patr\u00ed \u010dasov\u00fd stres, du\u0161evn\u00fd stres, stres z podnikania, zo zodpovednosti, z manipul\u00e1cie. Pracovn\u00fd stres<\/strong> predstavuje ur\u010dit\u00fa vy\u010dlenen\u00fa kateg\u00f3riu spojen\u00fa s pracovn\u00fdmi podmienkami. Ide o spojenie telesn\u00fdch a du\u0161evn\u00fdch s\u00edl, t.j. v niektorej pracovnej \u010dinnosti dominuje viac pr\u00e1ca svalov \u2013 spojen\u00e1 s v\u00fddajom energie, inde \u010dinnos\u0165 du\u0161evn\u00e1 \u2013 spojen\u00e1 s pr\u00edjmom a spracov\u00e1van\u00edm inform\u00e1ci\u00ed. Pod\u013ea druhu z\u00e1\u0165a\u017e del\u00edme na:<\/strong><\/p>\n Prevent\u00edvne opatrenia proti z\u00e1\u0165a\u017ei:<\/strong><\/p>\n Medzi somatick\u00e9 prejavy patr\u00ed roz\u0161\u00edrenie zren\u00edc a zlep\u0161enie zrakov\u00e9ho vn\u00edmania, zvy\u0161uje sa potenie, zr\u00fdch\u013euje sa \u010dinnos\u0165 srdca a pulz, s\u0165ahuj\u00fa sa perif\u00e9rne cievy a ko\u017ea bledne, zvy\u0161uje sa krvn\u00fd tlak, zr\u00fdch\u013euje a prehlbuje sa d\u00fdchanie, kles\u00e1 vylu\u010dovanie mo\u010du, pocit sucha v \u00fastach, spoma\u013euje sa \u010drevn\u00e1 peristaltika, zvy\u0161uje sa ment\u00e1lna bdelos\u0165, zvy\u0161uje sa nap\u00e4tie svalov, zvy\u0161uje sa hladina cukru, \u010dloveka sa zmoc\u0148uje letargia, \u00fanava a inaktivita, m\u00f4\u017ee nasta\u0165 pokles fyziologick\u00fdch funkci\u00ed a nap\u00e4tia kostrov\u00fdch svalov.<\/p>\n Medzi psychick\u00e9 prejavy patria \u00fazkos\u0165, hnev, verb\u00e1lne a motorick\u00e9 prejavy, ako aj zdol\u00e1vacie a nevedom\u00e9 obrann\u00e9 mechanizmy. Niektor\u00e9 s\u00fa u\u017eito\u010dn\u00e9, in\u00e9 p\u00f4sobia ako prek\u00e1\u017eka. Obrann\u00e9 mechanizmy (nevedom\u00e9) s\u00fa popretie, racionaliz\u00e1cia, kompenz\u00e1cia, represia, regresia, sublim\u00e1cia, identifik\u00e1cia, projekcia, konvencia, premiestnenie a opa\u010dn\u00e9 reagovanie (Such\u00e1, 1998).<\/p>\n Rozli\u0161ujeme v\u0161ak medzi prijate\u013en\u00fdm stresom , ktor\u00e9mu sa hovor\u00ed eustres<\/strong> a negat\u00edvnym stresom, ktor\u00fd naz\u00fdva distres<\/strong>. Eustres je spojen\u00fd napr. s prekon\u00e1van\u00edm prek\u00e1\u017eok, s pr\u00edjemn\u00fdm o\u010dak\u00e1van\u00edm, zo sledovania detekt\u00edvky \u2013 je teda v\u0161ade tam, kde situ\u00e1ciu m\u00e1me pod dobrou kontrolou. Distres sa objav\u00ed tam, kde veci prest\u00e1vame zvl\u00e1da\u0165, c\u00edtime sa pre\u0165a\u017een\u00ed, str\u00e1came istotu a nadh\u013ead (Pra\u0161ko, Pra\u0161kov\u00e1, 1996, s.12).<\/p>\n Stres od svojho vzniku prebieha v troch f\u00e1zach (Melgosa, 1998, s.24-25):<\/p>\n Najsk\u00f4r sa objavia telesn\u00e9 reakcie, ktor\u00e9 s\u00fa pre \u010dloveka nielen varovan\u00edm, ale i v\u00fdzvou na obozretnos\u0165. No ak stresov\u00e1 situ\u00e1cia za\u010dne \u010dloveku \u201eprerasta\u0165 cez hlavu\u201c a jedinec si uvedom\u00ed, \u017ee nem\u00e1 dostatok sily, prihl\u00e1sia sa pocity skuto\u010dn\u00e9ho stresu<\/p>\n Ke\u010f postihnut\u00fd za\u010d\u00edna zis\u0165ova\u0165, \u017ee str\u00e1ca pr\u00edli\u0161 ve\u013ea energie a \u017ee sa zni\u017euje jeho produktivita, m\u00f4\u017eu sa u neho prejavi\u0165 pocity frustr\u00e1cie. Navy\u0161e, \u010d\u00edm m\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ie obavy zo zlyhania, t\u00fdm je aj \u00faspech menej pravdepodobn\u00fd.<\/p>\n Prejavuje sa \u00fanavou, stavmi \u00fazkosti a depresiou. \u00danavu nemo\u017eno odstr\u00e1ni\u0165 dobr\u00fdm sp\u00e1nkom, v\u00e4\u010d\u0161inou ju toti\u017e sprev\u00e1dza nervozita, nap\u00e4tie a zlos\u0165. \u00dazkos\u0165 sa prejav\u00ed u\u017e aj pri norm\u00e1lnych okolnostiach. Ak v tejto s\u00favislosti hovor\u00edme o depresii, m\u00e1me na mysli predov\u0161etk\u00fdm stratu motiv\u00e1cie. Postihnut\u00fd trp\u00ed nespavos\u0165ou, zaober\u00e1 sa pesimistick\u00fdmi my\u0161lienkami a jeho negat\u00edvne pocity sa st\u00e1le prehlbuj\u00fa.<\/p>\n V praxi sa stret\u00e1vame s vyu\u017eit\u00edm r\u00f4znych postupov pri rie\u0161en\u00ed \u00faloh, experimentovan\u00ed mo\u017eno vyu\u017ei\u0165 heuristick\u00fa sch\u00e9mu tvoriv\u00e9ho rie\u0161enia probl\u00e9mov DITOR<\/strong>, ktor\u00fa navrhli Zelina M., Zelinov\u00e1 M. (1990,s.81, upraven\u00e9):<\/p>\n Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia, v konfliktn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch a stresov\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch, je komunik\u00e1cia medzi t\u00fdmito stranami. Ak sa jav\u00ed zamestnancovi podnikov\u00e9 prostredie ve\u013emi stresuj\u00face a z\u00e1\u0165a\u017eov\u00e9 pre jeho psychiku i fyzick\u00fa str\u00e1nku, mal by komunikova\u0165 s nadriaden\u00fdm o dan\u00fdch podmienkach a ak\u00e9 mo\u017enosti by navrhoval. Nadriaden\u00fd by mal bra\u0165 do \u00favahy tento probl\u00e9m a mal by spolo\u010dne so zamestnancom n\u00e1js\u0165 vyhovuj\u00face rie\u0161enie. Pou\u017eite otvoren\u00fd syst\u00e9m mana\u017ementu<\/a>, ktor\u00fd podporuje v\u00fdmenu inform\u00e1ci\u00ed a n\u00e1zorov v t\u00edme, umo\u017e\u0148uje ved\u00facim a pracovn\u00edkom tvorivo spolupracova\u0165. Tipy : posilnite svoju spr\u00e1vu pou\u017eit\u00edm nieko\u013ek\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch prostriedkov, vn\u00fatropodnikov\u00e9 spr\u00e1vy doru\u010dte \u010do najsk\u00f4r, vyz\u00fdvajte pracovn\u00edkov, aby sa zap\u00e1jali do rozhodovania, neistota je ve\u013emi demotivuj\u00faca, postarajte sa o to, aby boli va\u0161i \u013eudia informovan\u00ed (Heller, 2001, s.20).<\/p>\n \u017divot nie je spravodliv\u00fd, a to sa t\u00fdka i pr\u00e1ce. Prem\u00fd\u0161\u013eajte, ako najlep\u0161ie ovplyvni\u0165 to, \u010do m\u00f4\u017eete. Na probl\u00e9m v skupine iba nenad\u00e1vajte, ale sk\u00faste ho ako skupina rie\u0161i\u0165. Ak pom\u00f4\u017eete \u010dlenovi rodiny v zlej situ\u00e1cii, rodina v\u00e1m potom mo\u017eno tie\u017e pom\u00f4\u017ee. Zamyslite sa nad t\u00fdm, ako m\u00f4\u017eete prispie\u0165 k rie\u0161eniu, orientujte sa na ne. Ako sa hovor\u00ed, pokia\u013e nebudete s\u00fa\u010das\u0165ou rie\u0161enia, budete s\u00fa\u010das\u0165ou probl\u00e9mu (Scott, 2006, s.63). V odbornej literat\u00fare o tejto problematike sa uv\u00e1dzaj\u00fa v\u00fdsledky mnoh\u00fdch v\u00fdskumov, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa vplyvu pochvaly alebo pokarhania pracovn\u00edkov<\/a> na mno\u017estvo a kvalitu ich pr\u00e1ce. Ukazuje sa, \u017ee pochvala vo v\u0161eobecnosti \u00fa\u010dinnej\u0161ie vpl\u00fdva na zlep\u0161enie pracovn\u00fdch v\u00fdsledkov ako pokarhanie. Jedinou formou pokarhania, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161a viac dobra ako zla, je napomenutie medzi \u0161tyrmi o\u010dami (Kowalczuk, 1973, s. 64). Stres a jeho defin\u00edcie Pod\u013ea slovn\u00edka cudz\u00edch slov – stres (stress, nap\u00e4tie) je s\u00fahrn pocitov sp\u00f4soben\u00fdch provokuj\u00facimi \u010dinite\u013emi r\u00f4zneho druhu, napr. infek\u010dnou chorobou, chladom, du\u0161evn\u00fdm … <\/p>\n","protected":false},"author":12,"featured_media":24951,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[77,549],"tags":[130,143],"class_list":["post-8265","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ludia","category-pracujem","tag-riadenie-ludskych-zdrojov","tag-stres"],"yoast_head":"\n
\nStres<\/strong> poch\u00e1dza z anglick\u00e9ho slova \u201estress\u201c a znamen\u00e1 tlak, z\u00e1\u0165a\u017e, nadmern\u00fa n\u00e1mahu. . Pojem stres definoval a autorom te\u00f3rie stresu je Slov\u00e1k Hans Selye, rod\u00e1k z Kom\u00e1rna, endokrinol\u00f3g, ktor\u00fd sa v 1. polovici 20. storo\u010dia vys\u0165ahoval do Kanady. Tvrdil, \u017ee ak\u00e1ko\u013evek nadmern\u00e1 z\u00e1\u0165a\u017e \u2013 \u010di\u017ee stres, vyvol\u00e1 tzv. \u201eGAS\u201c : v\u0161eobecn\u00fd adapta\u010dn\u00fd syndr\u00f3m: \u0161pecifick\u00e1 hormon\u00e1lna reakcia organizmu, najm\u00e4 hypof\u00fdzy a drene nadobli\u010diek, ktor\u00e9 vyplavia do krvi horm\u00f3ny (Mokrohajska, 2013).<\/p>\nDistres ako zl\u00fd stres<\/h3>\n
Stres ako emocion\u00e1lny stav<\/h3>\n
\u010co nie je stres<\/h3>\n
\nD\u00f4le\u017eit\u00e9 je i vymedzenie z\u00e1\u0165a\u017ee, ke\u010f\u017ee z\u00e1\u0165a\u017e a stres spolu \u00fazko s\u00favisia. Pojem z\u00e1\u0165a\u017e ch\u00e1peme v jeho \u0161ir\u0161om v\u00fdzname, ako nadraden\u00fd pre s\u00fahrnn\u00e9 pomenovanie r\u00f4znych psychick\u00fdch stavov a s nimi sp\u00e4t\u00fdch psychick\u00fdch a fyziologick\u00fdch reakci\u00ed vyvolan\u00fdch z\u00e1\u0165a\u017eov\u00fdmi situ\u00e1ciami. Z\u00e1\u0165a\u017eov\u00e9 \u010dinitele vystupuj\u00fa vo forme ohrozenia existencie \u010dloveka \u0161kodliv\u00fdmi podnetmi, pr\u00edpadne priamym \u00fatokom alebo p\u00f4sobenia na neho nepretr\u017eite dlh\u0161\u00ed \u010das (napr\u00edklad hluk, teplo) (Bratsk\u00e1, 1992, s.20).<\/p>\nStres nemus\u00ed by\u0165 nutne negat\u00edvny<\/h2>\n
\nD\u00e1vkov\u00fd stres tr\u00e9nuje organizmus a zvy\u0161uje jeho v\u00fdkonnos\u0165.
\nPod pozit\u00edvnym stresom rozumieme \u0165a\u017ekosti, ktor\u00e9 sa daj\u00fa prekona\u0165 \u2013 aj medzi\u013eudsk\u00e9 probl\u00e9my vy\u017eaduj\u00face si preorientovanie, neraz prudk\u00fa zmenu zm\u00fd\u0161\u013eania, zn\u00e1soben\u00e9 vyp\u00e4tie a osobn\u00fa zaanga\u017eovanos\u0165 (Seefeldt, 1982, s.39).<\/p>\nStresory<\/h2>\n
\nStresov\u00e9 faktory<\/strong> na n\u00e1s p\u00f4sobia cel\u00fd \u017eivot a ovplyv\u0148uj\u00fa na\u0161e konanie a spr\u00e1vanie sa v nepriaznivom smere. Zasahuj\u00fa hlavne do emocion\u00e1lnej oblasti \u010dloveka, fyziologick\u00fdch dejov ako aj do behavior\u00e1lnej oblasti. Ak zasiahnu emocion\u00e1lnu oblas\u0165, m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobova\u0165 u \u013eud\u00ed prudk\u00e9 zmeny n\u00e1lady, predr\u00e1\u017edenos\u0165, nadmern\u00fa starostlivos\u0165 o svoje zdravie, vzh\u013ead. Sp\u00f4sobuj\u00fa pocit \u00fanavy, pocit slabosti, \u010do sa odr\u00e1\u017ea v zni\u017eovan\u00ed pracovnej v\u00fdkonnosti<\/a>.<\/p>\nStres a jeho vplyv na zdravie<\/h2>\n
\nAko reagova\u0165 na stres:<\/strong><\/p>\n\n
Pracovn\u00e1 z\u00e1\u0165a\u017e<\/h2>\n
\nZ\u00e1\u0165a\u017e m\u00f4\u017ee by\u0165 pod\u013ea stup\u0148a:<\/strong><\/p>\n\n
\n
\n
Somatick\u00e9 prejavy stresu<\/h3>\n
Psychick\u00e9 prejavy stresu<\/h3>\n
\nZvol\u00e1vac\u00edmi dynamizmami rozumieme procesy, pomocou ktor\u00fdch \u010dlovek zvl\u00e1da z\u00e1\u0165a\u017eov\u00e9 situ\u00e1cie. Patr\u00ed k nim rie\u0161enie probl\u00e9mu, \u0161trukt\u00farovanie, sebakontrola \u010di sebadiscipl\u00edna, fant\u00e1zia a prosba.<\/p>\nObrann\u00e9 mechanizmy proti stresu<\/h3>\n
Eustres a distres<\/h3>\n
Tri f\u00e1zy stresu<\/h2>\n
Varovn\u00e1 f\u00e1za<\/h3>\n
F\u00e1za odol\u00e1vania<\/h3>\n
F\u00e1za vy\u010derpania<\/h3>\n
Zvl\u00e1danie a rie\u0161enie stresu v podniku – DITOR<\/h2>\n
\n
\nNemus\u00edte ve\u013ea hovori\u0165, ale d\u00e1vajte si pozor na dosah doru\u010denia spr\u00e1vy tak, aby motivovala u\u017e v \u010dase doru\u010denia.
\nIde\u00e1lnym pr\u00edstupom pri odovzd\u00e1van\u00ed inform\u00e1ci\u00ed je, \u017ee ka\u017ed\u00fd by mal o v\u0161etkom, \u010do sa ho priamo alebo nepriamo t\u00fdka, vedie\u0165 presne, podrobne a \u010do najsk\u00f4r. V\u017edy sa sna\u017ete dosiahnu\u0165 ide\u00e1l: ve\u013ea je lep\u0161ie ako m\u00e1lo.<\/p>\nV\u00fdmena inform\u00e1ci\u00ed<\/h3>\n
Rie\u0161enie probl\u00e9mov<\/h3>\n
\nP\u00e1r sp\u00f4sobov ako si poradi\u0165 s probl\u00e9mami pod\u013ea Remi\u00e1\u0161ovej (2013):<\/p>\n\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\nZapam\u00e4tajte si, \u017ee ka\u017ed\u00fd je inak citliv\u00fd na r\u00f4zne pozn\u00e1mky a je naladen\u00fd na in\u00fa \u00farove\u0148, na odli\u0161n\u00fa vlnov\u00fa d\u013a\u017eku. Niektor\u00ed \u013eudia s\u00fa citlivej\u0161\u00ed ako druh\u00ed. \u010co jedn\u00e9mu pripad\u00e1 ako vtipn\u00e1 nevinn\u00e1 pozn\u00e1mka, m\u00f4\u017ee in\u00fd pova\u017eova\u0165 ako hrub\u00fa ur\u00e1\u017eku. Pokia\u013e k tomu do\u0161lo, je na \u010dase, aby ste sa taktie\u017e \u201epreladili\u201c (Scott, 2006, s. 29).<\/a><\/p>\nVytvetlivky<\/h2>\n
\n