Z\u00e1kladom ekonomick\u00e9ho \u017eivota spolo\u010dnosti je nepretr\u017eit\u00e1 v\u00fdroba statkov a slu\u017eieb. Prostredn\u00edctvom nich sa m\u00f4\u017eu uspokojova\u0165 potreby \u013eud\u00ed. Potreba je neuvedomen\u00fd alebo uvedomen\u00fd nedostatok, a pr\u00e1ve ona je prvotn\u00fdm podnetom ekonomickej \u010dinnosti.
\nNa v\u00fdrobu \u010dlovek potrebuje vz\u00e1cne v\u00fdrobn\u00e9 faktory (inputy, t. j. vstupy). V\u00fdroba je proces cie\u013eavedomej premeny v\u00fdrobn\u00fdch faktorov na statky a slu\u017eby u\u017eito\u010dn\u00e9 pre \u013eud\u00ed. Na zabezpe\u010denie v\u00fdroby statkov a slu\u017eieb s\u00fa potrebn\u00e9 tri z\u00e1kladn\u00e9 v\u00fdrobn\u00e9 faktory \u2013 pr\u00e1ca, p\u00f4da a kapit\u00e1l.
\nP\u00f4da, trh p\u00f4dy, renta a rentov\u00e9 vz\u0165ahy s\u00fa pojmy, ktor\u00e9 som vo svojej pr\u00e1ci charakterizovala, op\u00edsala a rozvinula pod\u013ea v\u0161eobecne platn\u00fdch poznatkov z ekonomiky \u2013 oboru t\u00fdkaj\u00faceho sa pr\u00e1ve danej t\u00e9my.<\/p>\n
Charakteristika p\u00f4dy pod\u013ea spracovanej knihy Z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky: \u201eP\u00f4da je druh\u00fdm z\u00e1kladn\u00fdm v\u00fdrobn\u00fdm faktorom, i ke\u010f spolu s pr\u00edrodn\u00fdmi zdrojmi je v\u00fdtvorom a darom pr\u00edrody.\u201c[1]<\/a> \u010clovek pou\u017e\u00edva p\u00f4du na v\u00fdrobu tovarov a slu\u017eieb podobne ako energetick\u00e9 a surovinov\u00e9 zdroje. Hoci je p\u00f4da darom pr\u00edrody, nie je vo\u013en\u00fdm statkom, preto\u017ee jej mno\u017estvo je obmedzen\u00e9 \u2013 teda patr\u00ed medzi vz\u00e1cne statky. M\u00e1 to vplyv na n\u00e1klady, celkov\u00fd produkt, hrani\u010dn\u00fd produkt a ceny po\u013enohospod\u00e1rskych produktov. P\u00f4da je tie\u017e zdrojom nerastn\u00e9ho bohatstva.<\/p>\n V spracovanej knihe Z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky je p\u00f4da charakterizovan\u00e1: \u201eP\u00f4da m\u00e1 rozdielnu \u00farodnos\u0165. Nie ka\u017ed\u00e1 p\u00f4da m\u00e1 rovnak\u00fa kvalitu. Na niektorej je mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165 vy\u0161\u0161ie v\u00fdnosy s rovnakou n\u00e1mahou ako na inej p\u00f4de.\u201c[2]<\/a> Viac, \u010di menej v\u00fdhodn\u00e1 m\u00f4\u017ee by\u0165 aj poloha p\u00f4dy. Lep\u0161ia je poloha tej p\u00f4dy, kde s\u00fa v bl\u00edzkosti ve\u013ek\u00e9 odbyti\u0161tia tovaru. Trh p\u00f4dy \u2013 je (teoreticky) trh, na ktorom sa obchoduje s v\u00fdrobn\u00fdm faktorom p\u00f4da. Trh p\u00f4dy sl\u00fa\u017ei na prenaj\u00edmanie, pred\u00e1vanie a kupovanie p\u00f4dy.<\/p>\n P\u00f4da ako v\u00fdrobn\u00fd faktor sa vyu\u017e\u00edva:<\/p>\n P\u00f4da a in\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 zdroje svojou prirodzenou kvalitou a polohou ovplyv\u0148uj\u00fa efekt\u00edvnos\u0165 v\u00fdroby jednotliv\u00fdch firiem. P\u00f4da je dan\u00e1 pr\u00edrodou, je kvantitat\u00edvne a kvalitat\u00edvne obmedzen\u00e1 a nereprodukovate\u013en\u00e1. Na zmenu ceny nem\u00f4\u017ee reagova\u0165 ponuka zmenou mno\u017estva. Znamen\u00e1 to, \u017ee ponuka p\u00f4dy m\u00e1 nulov\u00fa elasticitu. Dopyt po po\u013enohospod\u00e1rskych produktoch podmie\u0148uje dopyt po p\u00f4de. Dopytom odvoden\u00fdm je dopyt po p\u00f4de tak ako dopyt po ostatn\u00fdch v\u00fdrobn\u00fdch faktoroch. Odvoden\u00fdm preto, \u017ee sa odvodzuje od fin\u00e1lnych produktov, ktor\u00e9 sa produkuj\u00fa prostredn\u00edctvom v\u00fdrobn\u00fdch faktorov. Tak, ako sa bude vytv\u00e1ra\u0165 dopyt po obil\u00ed, zemiakoch a ostatn\u00fdch produktoch z p\u00f4dy, tak sa bude vyv\u00edja\u0165 aj dopyt po p\u00f4de. Pod\u013ea spracovanej knihy prof. Ing. J. Lis\u00e9ho, CSc., a kolekt\u00edvu: \u201eP\u00f4da dan\u00e1 pr\u00edrodou bola v s\u00fakromnom vlastn\u00edctve u\u017e pri vzniku novodob\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Ten, kto chcel podnika\u0165 na p\u00f4de, musel si ju prenaja\u0165 od vlastn\u00edka p\u00f4dy. Za pren\u00e1jom sa plat\u00ed pozemkov\u00e1 renta, ktor\u00e1 je ekonomickou realiz\u00e1ciou s\u00fakromn\u00e9ho vlastn\u00edctva v\u00fdrobn\u00e9ho faktora \u2013 p\u00f4dy.\u201c[5]<\/a> P\u00f4da nie je homog\u00e9nny v\u00fdrobn\u00fd faktor. Jej rozdielnosti ovplyv\u0148uje:<\/p>\n Viacer\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 zdroje nemaj\u00fa bezprostredn\u00e9ho vlastn\u00edka – \u010di\u017ee s\u00fa to zdroje v spolo\u010dnom vlastn\u00edctve. Teoretici zaoberaj\u00faci sa d\u00f4sledkami \u201evlastn\u00edctva nikoho a v\u0161etk\u00fdch\u201c upozornili na z\u00e1sadn\u00fd probl\u00e9m neza\u0165a\u017eenia vz\u00e1cneho statku rentou. V tak\u00fdchto pr\u00edpadoch doch\u00e1dza k v\u00e1\u017enym probl\u00e9mom v alok\u00e1cii, ktor\u00e9 ved\u00fa a\u017e k zneu\u017e\u00edvaniu zdrojov. Vo vz\u0165ahu k pr\u00edrodn\u00fdm zdrojom u\u017e nejak\u00e9 zmeny nastali. P\u00f4da a pr\u00edrodn\u00e9 zdroje v spolo\u010dnom vlastn\u00edctve sa odovzd\u00e1vaj\u00fa do s\u00fakromn\u00e9ho vlastn\u00edctva. V d\u00f4sledku negat\u00edvnych \u00fa\u010dinkov, ktor\u00e9 sa v s\u00fa\u010dasnosti zn\u00e1sobuj\u00fa, sa podnietila intenzita rie\u0161enia vz\u0165ahov k pr\u00edrodn\u00fdm zdrojom.<\/p>\n K efekt\u00edvnemu vyu\u017e\u00edvaniu dan\u00fdch zdrojov v ekonomike prispieva za\u0165a\u017eenie vz\u00e1cnych zdrojov pozemkovou rentou. Mnoh\u00e9 ot\u00e1zky vznikaj\u00fa v s\u00favislosti s vyu\u017e\u00edvan\u00edm pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov, ktor\u00e9 sa potom t\u00fdkaj\u00fa aj ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia.<\/p>\n P\u00f4du je mo\u017en\u00e9 nielen prenaj\u00edma\u0165, ale je ju tie\u017e mo\u017en\u00e9 aj pred\u00e1va\u0165. V tom pr\u00edpade sa men\u00ed vlastn\u00edk. Potom sa tu rie\u0161i ot\u00e1zka \u2013 za ak\u00fa cenu bude p\u00f4du pred\u00e1va\u0165 jej p\u00f4vodn\u00fd vlastn\u00edk. Wiliam Petty (1623 \u2013 1687) ako zakladate\u013e toho pr\u00fadu ekon\u00f3mie, vych\u00e1dzal pri rie\u0161en\u00ed tejto ot\u00e1zky z predpokladu gener\u00e1cie vlastn\u00edkov. Renta je d\u00f4chodkom vlastn\u00edka p\u00f4dy. Jej zdanen\u00edm sa zn\u00ed\u017ei jej d\u00f4chodok. Da\u0148 dopad\u00e1 na vlastn\u00edka v\u00fdrobn\u00e9ho faktora. Po\u013enohospod\u00e1rstvo je rizikov\u00fdm podnikan\u00edm. \u0160t\u00e1t sa sna\u017e\u00ed zabezpe\u010di\u0165 jeho spotrebu, preto\u017ee poskytuje produkty pre v\u00fd\u017eivu obyvate\u013estva. \u0160t\u00e1t p\u00f4sob\u00ed na stabilitu najm\u00e4 subvencovan\u00edm ceny (z\u00e1sahy do cenov\u00e9ho syst\u00e9mu). Rentov\u00e9 vz\u0165ahy vznikaj\u00fa medzi prenaj\u00edmate\u013eom a vlastn\u00edkom p\u00f4dy. Ten, kto chce podnika\u0165 na p\u00f4de, mus\u00ed si ju prenaja\u0165 od vlastn\u00edka. Vlastn\u00edk poskytne p\u00f4du na pren\u00e1jom a n\u00e1jomca mus\u00ed plati\u0165 pozemkov\u00fa rentu za dohodnut\u00fa sumu. N\u00e1jomn\u00fdm sa rozumie poplatok za be\u017ene reprodukovate\u013en\u00e9 \u00fa\u017eitkov\u00e9 hodnoty (napr. dom, auto, byt, obchodn\u00e9 priestory,…). N\u00e1jomn\u00fdm sa rozumej\u00fa tak\u00e9 poplatky, ktor\u00e9 sa vz\u0165ahuj\u00fa na statky vyroben\u00e9 \u013eudskou \u010dinnos\u0165ou alebo \u013eudskou \u010dinnos\u0165ou reprodukovan\u00e9.<\/p>\n Renta je poplatok za pou\u017e\u00edvanie p\u00f4dy. P\u00f4du \u013eudskou \u010dinnos\u0165ou rozmno\u017ei\u0165 nem\u00f4\u017eeme. M\u00e1me ju k dispoz\u00edci\u00ed len v takom mno\u017estve, ako n\u00e1m ju poskytuje Zem.<\/p>\n Uveden\u00e9 defin\u00edcie a charakteristiky n\u00e1m poukazuj\u00fa na to, \u017ee pr\u00e1ve bez v\u00fdrobn\u00fdch faktorov \u2013 pr\u00e1ca, p\u00f4da a kapit\u00e1l, by v\u00fdroba nebola mo\u017en\u00e1. A teda m\u00f4\u017eeme tvrdi\u0165, \u017ee tvoria z\u00e1klad v\u00fdroby. Najm\u00e4 pr\u00e1ca a p\u00f4da sa pova\u017euj\u00fa za prvotn\u00e9 v\u00fdrobn\u00e9 faktory, preto\u017ee s\u00fa ur\u010den\u00e9 mimoekonomick\u00fdmi procesmi. LIS\u00dd, J. a kolekt\u00edv. 2005. Ekon\u00f3mia v novej ekonomike.<\/em> Bratislava: Ekon\u00f3mia, 2005. 622s. ISBN 80-80787-063-3. [1]<\/a> HONTYOV\u00c1, K. \u2013 LIS\u00dd, J. \u2013 SATKOV\u00c1, B. 1996. Z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky. <\/em>Bratislava: Ekon\u00f3m, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X. s. 10 \u00davod Z\u00e1kladom ekonomick\u00e9ho \u017eivota spolo\u010dnosti je nepretr\u017eit\u00e1 v\u00fdroba statkov a slu\u017eieb. Prostredn\u00edctvom nich sa m\u00f4\u017eu uspokojova\u0165 potreby \u013eud\u00ed. Potreba je neuvedomen\u00fd alebo uvedomen\u00fd nedostatok, a … <\/p>\n","protected":false},"author":16,"featured_media":25002,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[128,553],"tags":[],"class_list":["post-8426","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ekonomia","category-vzdelavam-sa"],"yoast_head":"\n1.1 Charakteristika p\u00f4dy<\/h3>\n
\nNako\u013eko v\u0161ak plocha p\u00f4dy je ohrani\u010den\u00e1, je \u017eiaduce obr\u00e1ba\u0165 aj p\u00f4du hor\u0161ej kvality a menej v\u00fdhodnej polohy. T\u00ed, ktor\u00ed obr\u00e1baj\u00fa p\u00f4du v lep\u0161\u00edch podmienkach, dosahuj\u00fa v\u00fdhody v porovnan\u00ed s t\u00fdmi, ktor\u00e1 hospod\u00e1ria v relat\u00edvne hor\u0161\u00edch podmienkach. Tieto rozdiely s\u00fa potom zdrojom diferenci\u00e1lnej renty.<\/p>\n2 Trh p\u00f4dy<\/h2>\n
2.1 P\u00f4da a jej vyu\u017eitie<\/h3>\n
\n
2.2 Ponuka p\u00f4dy<\/h3>\n
\n\u201eJednou zo zvl\u00e1\u0161tnost\u00ed p\u00f4dy je, \u017ee na rozdiel od in\u00fdch faktorov jej celkov\u00e1 ponuka je fixovan\u00e1 pr\u00edrodou a spravidla ju nemo\u017eno zv\u00fd\u0161i\u0165, ke\u010f sa zv\u00fd\u0161i cena p\u00f4dy, alebo zn\u00ed\u017ei\u0165, ke\u010f sa zn\u00ed\u017ei cena p\u00f4dy\u201c[3]<\/a> \u2013 charakteristika renty ako v\u00fdnosu fixn\u00fdch faktorov pod\u013ea Paula A. Samuelsona a Williama D. Nordhausa.
\nZa p\u00f4vodn\u00fd a nevy\u010derpate\u013en\u00fd dar pr\u00edrody pova\u017eovali klasick\u00ed ekon\u00f3movia p\u00f4du, ktorej celkov\u00e1 ponuka je pod\u013ea defin\u00edcie fixn\u00e1 alebo \u00faplne nepru\u017en\u00e1. Cenu tak\u00e9hoto fixn\u00e9ho faktora nazvali t\u00edto klasick\u00ed ekon\u00f3movia – renta alebo \u010dist\u00e1 ekonomick\u00e1 renta.<\/p>\n2.3 Dopyt po p\u00f4de<\/h3>\n
\nV snahe dosiahnu\u0165 zisk, firma po\u017eaduje v\u00fdrobn\u00fd faktor (p\u00f4du), lebo mu umo\u017e\u0148uje vyrobi\u0165 statok (napr. dopestova\u0165 zemiaky), ktor\u00fd s\u00fa spotrebitelia ochotn\u00ed moment\u00e1lne alebo v bud\u00facnosti k\u00fapi\u0165.
\nKrivka dopytu po p\u00f4de ma strm\u0161\u00ed tvar, \u010do vyjadruje skuto\u010dnos\u0165, \u017ee cena v\u00fdrobn\u00e9ho faktora nereaguje hne\u010f na zmenu v dopyte po produktoch p\u00f4dy, ale a\u017e po ur\u010ditom obdob\u00ed.
\n\u201eDopyt po p\u00f4de je ur\u010dovan\u00fd hrani\u010dn\u00fdm produktom p\u00f4dy a pr\u00edjmom z hrani\u010dn\u00e9ho produktu.\u201c[4]<\/a> \u2013 ur\u010denie dopytu po p\u00f4de pod\u013ea spracovanej knihy Z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky.
\nTrhov\u00fd dopyt po p\u00f4de dostaneme grafick\u00fdm s\u010d\u00edtan\u00edm jednotliv\u00fdch kriviek dopytu po p\u00f4de v\u0161etk\u00fdch firiem pri dan\u00fdch cen\u00e1ch v\u00fdrobn\u00e9ho faktora \u2013 p\u00f4dy. V z\u00e1ujme cie\u013ea (dosiahnu\u0165 maxim\u00e1lny zisk) sa firmy sna\u017eia optim\u00e1lne kombinova\u0165 a substituova\u0165 v\u0161etky tri v\u00fdrobn\u00e9 faktory \u2013 p\u00f4du, pr\u00e1cu a kapit\u00e1l, \u010do vyjadruje kone\u010dn\u00fd tvar krivky dopytu po p\u00f4de.
\nKrivka dopytu po p\u00f4de (ako aj ostatn\u00fdch v\u00fdrobn\u00fdch faktoroch) firiem, je na konkuren\u010dn\u00fdch trhoch v\u00fdrobn\u00fdch faktorov ur\u010den\u00e1 dodato\u010dn\u00fdm produktom vytvoren\u00fdm jednotku dan\u00e9ho v\u00fdrobn\u00e9ho faktora. V zjednodu\u0161enom pr\u00edpade jedin\u00e9ho v\u00fdrobn\u00e9ho faktora, pri cene p = 1, plat\u00ed:
\nRenta = hrani\u010dn\u00fd produkt p\u00f4dy
\nKrivka hrani\u010dn\u00e9ho produktu p\u00f4dy tak predstavuje optim\u00e1lnu \u00farove\u0148 dopytu po p\u00f4de. Je to teda krivka dopytu firmy po p\u00f4de. V podmienkach dokonalej konkurencie sa rovn\u00e1 hrani\u010dn\u00fd pr\u00edjem kon\u0161tante, cene, ktor\u00e1 je dan\u00e1, to znamen\u00e1:
\nMRP = p
\nV podmienkach nedokonalej konkurencie m\u00e1 hrani\u010dn\u00fd pr\u00edjem klesaj\u00faci charakter.<\/p>\n3 Renta<\/h2>\n
\nZa pren\u00e1jom p\u00f4dy sa plat\u00ed poplatok, ktor\u00fd vol\u00e1me renta, resp. \u010dist\u00e1 ekonomick\u00e1 renta. Je to poplatok za pr\u00e1vo u\u017e\u00edvania p\u00f4dy alebo in\u00e9ho nereprodukovate\u013en\u00e9ho faktora. Renta nie je trhov\u00e1 cena. Renta je zhodnotenie \u010do n\u00e1m ten v\u00fdrobn\u00fd faktor prin\u00e1\u0161a.
\nCharakteristika renty ako v\u00fdrobn\u00e9ho faktora pod\u013ea spracovanej knihy Ekon\u00f3mia v novej ekonomike: \u201eCena p\u00f4dy ako v\u00fdrobn\u00e9ho faktora \u2013 renta \u2013 sa ur\u010duje ako cena in\u00fdch statkov vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahov medzi dopytom po p\u00f4de a ponukou p\u00f4dy.\u201c[6]<\/a>
\nTrhov\u00e1 cena na trhu p\u00f4dy sa vytv\u00e1ra ako rovnov\u00e1\u017ena cena v bode E, tam, kde sa pret\u00edna krivka dopytu po p\u00f4de s kolmicou ponuky p\u00f4dy.
\nZmena dopytu po p\u00f4de nevyvol\u00e1 v pr\u00edslu\u0161nom intervale zmenu ponuky p\u00f4dy, ale zmenu ceny. Ponuka na trhu p\u00f4dy m\u00e1 monopol. Ekonomickou realiz\u00e1ciou tohto monopolu je pozemkov\u00e1 renta.
\nRenta tak z\u00e1vis\u00ed od v\u00fdvoja dopytu na p\u00f4de. Pod\u013ea spracovanej knihy Z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky trhov\u00fd mechanizmus p\u00f4sob\u00ed na utv\u00e1ranie rovnov\u00e1hy na trhu p\u00f4dy: \u201eAk sa v\u00fd\u0161ka renty dostane nad bod rovnov\u00e1hy, to znamen\u00e1, \u017ee sa cena zv\u00fd\u0161i, firmy prestan\u00fa ma\u0165 z\u00e1ujem o p\u00f4du. Pri nez\u00e1ujme o p\u00f4du (preto\u017ee renta je vysok\u00e1) musia vlastn\u00edci p\u00f4dy podnieti\u0165 z\u00e1ujem ni\u017e\u0161ou cenou. A to bude p\u00f4sobi\u0165 na zni\u017eovanie renty na \u00farove\u0148 rovnov\u00e1hy \u2013 do bodu E.\u201c[7]<\/a>
\nNa strane druhej, ak bude renta bodom rovnov\u00e1hy (n\u00edzka cena), vlastn\u00edci nemaj\u00fa z\u00e1ujem pon\u00faka\u0165 p\u00f4du za tak\u00fa n\u00edzku cenu. Zv\u00fd\u0161en\u00fd dopyt bude tla\u010di\u0165 cenu p\u00f4dy \u2013 rentu smerom hore, a\u017e po bod rovnov\u00e1hy E.
\nTrhov\u00e1 rovnov\u00e1ha predstavuje rovnov\u00e1\u017eny stav, kde sa po\u017eadovan\u00e9 mno\u017estvo produkcie a ich cena premietaj\u00fa do rovnov\u00e1hy dopytu a ponuky ako v\u00fdrobn\u00e9ho faktora pomocou ktor\u00e9ho sa produkcia vytv\u00e1ra.
\nV\u00fdrobn\u00fd faktor \u2013 p\u00f4da poskytuje \u010dist\u00fa ekonomick\u00fa rentu za t\u00fdchto predpokladov:<\/p>\n\n
\n
3.1 Zdroje neza\u0165a\u017een\u00e9 rentou<\/h3>\n
\nPr\u00edrodn\u00e9 zdroje, ktor\u00e9 sa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa vo ve\u013ekom, s\u00fa za\u0165a\u017een\u00e9 ve\u013emi n\u00edzkou rentou alebo \u017eiadnou, nestimuluj\u00fa hospod\u00e1rne zaobch\u00e1dzanie s nimi, devastuj\u00fa sa a vznik\u00e1 probl\u00e9m znehodnocovania \u017eivotn\u00e9ho prostredia a jeho zachovania pre bud\u00face gener\u00e1cie. Medzi tak\u00e9to pr\u00edpady patria napr\u00edklad: zne\u010dis\u0165ovanie vzduchu exhal\u00e1tmi, riek odpadom, vyrubovanie pralesov, ne\u00famern\u00fd lov r\u00fdb v moriach.
\n2 z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00ed\u010diny neza\u0165a\u017eenia zdrojov rentou:<\/p>\n\n
3.2 Opodstatnenos\u0165 pozemkovej renty<\/h3>\n
3.3 Cena p\u00f4dy pre predaji a k\u00fape<\/h3>\n
\nV s\u00fa\u010dasnosti uva\u017euje vlastn\u00edk p\u00f4dy pri jej predaji, aby predal p\u00f4du za tak\u00fa sumu, ktor\u00e1 mu po vlo\u017een\u00ed do banky prinesie ro\u010dn\u00fd \u00farok rovnaj\u00faci sa rente. V spracovanej knihe z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky sa uv\u00e1dza: \u201ePri ur\u010dovan\u00ed ceny p\u00f4dy pri jej predaji sa vych\u00e1dza z renty, ktor\u00fa t\u00e1to p\u00f4da prin\u00e1\u0161a z ceny kapit\u00e1lu \u2013 \u00faroku, ktor\u00fd bude prin\u00e1\u0161a\u0165 suma pe\u0148az\u00ed z\u00edskan\u00e1 predajom p\u00f4dy.\u201c[8]
\nPlat\u00ed vz\u0165ah: cena p\u00f4dy = renta \/ \u00farokov\u00e1 miera x 100<\/strong><\/p>\n3.4 Zdanenie renty<\/h3>\n
\nZdanenie p\u00f4dy sa t\u00fdka vlastn\u00edkov p\u00f4dy, \u0161t\u00e1t od\u010derp\u00e1va \u010das\u0165 z renty. Ak \u0161t\u00e1t v podobe dan\u00ed \u010das\u0165 z renty odoberie majite\u013eovi, \u00fa\u010dinok je rovnak\u00fd, ako keby sa dopyt po p\u00f4de posunul z D na D\u00b4. Majite\u013eovi v\u00fdrobn\u00e9ho faktora p\u00f4dy pripadne suma rovnaj\u00faca sa E\u00b4.
\nZdanenie renty nemen\u00ed ekonomick\u00e9 spr\u00e1vanie jednotliv\u00fdch subjektov. Dom\u00e1cnosti nereaguj\u00fa, lebo sa pre nich cena nemen\u00ed (rovnov\u00e1\u017ena cena v bode E). Spr\u00e1vanie majite\u013eov p\u00f4dy sa tie\u017e nemen\u00ed, lebo ponuka p\u00f4dy je fixn\u00e1, neelastick\u00e1. Zdanenie neovplyvn\u00ed efekt\u00edvnos\u0165 ekonomiky, lebo celkov\u00fd objem produkcie sa nezmen\u00ed.<\/p>\n3. 5 \u0160t\u00e1tne z\u00e1sahy do po\u013enohospod\u00e1rstva<\/h3>\n
\n\u0160t\u00e1t prispieva v\u00fdrobcom k cene istou sumou (subvenciou), spotrebitelia tak m\u00f4\u017eu nakupova\u0165 za ni\u017e\u0161ie ceny. In\u00fdm z\u00e1sahom je \u0161t\u00e1tny interven\u010dn\u00fd n\u00e1kup po\u013enohospod\u00e1rskej produkcie \u2013 vytvorenie si rezerv pre ne\u00farodn\u00e9 roky.
\nExistuj\u00fa aj z\u00e1sahy na nadn\u00e1rodnej \u00farovni \u2013 krajiny, ktor\u00e9 patria do E\u00da, sa spolo\u010dne sna\u017eia o zefekt\u00edvnenie po\u013enohospod\u00e1rskej produkcie. Vytv\u00e1raj\u00fa sa aj \u00fa\u010delov\u00e9 agr\u00e1rne fondy.<\/p>\n4 Rentov\u00e9 vz\u0165ahy<\/h2>\n
\nRentov\u00e9 vz\u0165ahy vznikaj\u00fa:
\n<\/strong> 1. Ak sa jedn\u00e1 o v\u00fdrobn\u00fd faktor s \u00faplne neelastickou ponukou
\n2. Ak sa p\u00f4da pou\u017e\u00edva len na po\u013enohospod\u00e1rsku v\u00fdrobu
\nN\u00e1jomn\u00e9 aj renta s\u00fa pravideln\u00fdmi pe\u0148a\u017en\u00fdmi pr\u00edjmami vlastn\u00edkov statkov, ktor\u00e9 sa d\u00e1vaj\u00fa do pren\u00e1jmu.<\/p>\n4.1 N\u00e1jomn\u00e9<\/h3>\n
4.2 Renta<\/h3>\n
Z\u00e1ver<\/h2>\n
\n\u010ci u\u017e ide o po\u013enohospod\u00e1rske alebo nepo\u013enohospod\u00e1rske vyu\u017e\u00edvanie p\u00f4dy, v kone\u010dnom d\u00f4sledku je to faktor, kde sa uskuto\u010d\u0148uje podnikate\u013esk\u00e1 \u010dinnos\u0165. Zo spomenut\u00fdch tvrden\u00ed tie\u017e vypl\u00fdva, \u017ee je d\u00f4le\u017eit\u00e9 vedie\u0165 spr\u00e1vne hospod\u00e1ri\u0165 s p\u00f4dou a ekonomicky ju vyu\u017e\u00edva\u0165 pre \u00faspe\u0161n\u00fa podnikate\u013esk\u00fa \u010dinnos\u0165 s cie\u013eom maximalizova\u0165 svoj zisk, \u010do je hlavn\u00fdm bodom ka\u017ed\u00e9ho podnikania.<\/p>\nZoznam pou\u017eitej literat\u00fary<\/h2>\n
Knihy<\/h3>\n
\nSAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W.D. 1992. Ekon\u00f3mia 2<\/em>. Bratislava: Bradlo, 1992. 550s. ISBN 80-7127-031-8.
\nHONTYOV\u00c1, K. \u2013 LIS\u00dd, J. \u2013 SATKOV\u00c1, B. 1996. Z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky. <\/em>Bratislava: Ekon\u00f3m, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X.<\/p>\nOdkazy na www<\/h3>\n
\n[2]<\/a> HONTYOV\u00c1, K. \u2013 LIS\u00dd, J. \u2013 SATKOV\u00c1, B. 1996. Z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky. <\/em>Bratislava: Ekon\u00f3m, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X. s. 10
\n[3]<\/a> SAMUELSON, P. A., NORDAHUS, W.D., 1992. Ekon\u00f3mia 2<\/em>. Bratislava: Bradlo, 1992. 550s. ISBN 80-7127-031-8. s.239
\n[4]<\/a>HONTYOV\u00c1, K. \u2013 LIS\u00dd, J. \u2013 SATKOV\u00c1, B. 1996. Z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky. <\/em>Bratislava: Ekon\u00f3m, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X. s. 47
\n[5]<\/a> LIS\u00dd, J. a kolekt\u00edv. 2005. Ekon\u00f3mia v novej ekonomike. <\/em>Bratislava: Ekon\u00f3mia, 2005. 622s. ISBN 80-80787-063-3. s. 276
\n[6]<\/a> LIS\u00dd, J. a kolekt\u00edv. 2005. Ekon\u00f3mia v novej ekonomike. <\/em>Bratislava: Ekon\u00f3mia, 2005. 622s. ISBN 80-80787-063-3. s. 279
\n[7]<\/a>HONTYOV\u00c1, K. \u2013 LIS\u00dd, J. \u2013 SATKOV\u00c1, B. 1996. Z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky. <\/em>Bratislava: Ekon\u00f3m, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X. s. 49
\n[8]<\/a>HONTYOV\u00c1, K. \u2013 LIS\u00dd, J. \u2013 SATKOV\u00c1, B. 1996. Z\u00e1klady ekon\u00f3mie a ekonomiky. <\/em>Bratislava: Ekon\u00f3m, 1996. 168s. ISBN 80-225-0825-X. s. 53<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"