Dnes \u017eijeme v ekonomike, v ktorej ceny z roka na rok rast\u00fa a niekedy je tento rast ve\u013emi r\u00fdchly. Ceny maj\u00fa dokonca tendenciu r\u00e1s\u0165 aj vtedy, ke\u010f ekonomika m\u00e1 zna\u010dn\u00fd po\u010det nezamestnan\u00fdch a nevyu\u017eit\u00e9 kapacity. Infl\u00e1cia je tak\u00e1 star\u00e1 ako trhov\u00e1 ekonomika, ktor\u00e1 sa vyv\u00edjala u\u017e od 13. storo\u010dia v Anglicku. Po\u010das tohto obdobia ceny ustavi\u010dne r\u00e1stli.
\nInfl\u00e1cia ja pojem, ktor\u00fd sa rozober\u00e1 a rie\u0161i u\u017e od minulosti a je st\u00e1le aktu\u00e1lnou t\u00e9mou. Prich\u00e1dza podobne ako choroby, v r\u00f4znych form\u00e1ch. Dnes infl\u00e1cia rastie v obdob\u00ed dobrej konjunkt\u00fary a ustupuje v obdob\u00ed recesie. Celkov\u00e1 cenov\u00e1 hladina v dne\u0161n\u00fdch \u010dasoch nekles\u00e1 takmer nikdy.
\nInfl\u00e1cia ovplyv\u0148uje ekonomiku v r\u00f4znych smeroch, a ka\u017edoro\u010dne nadob\u00fada in\u00fa formu a podobu. Infl\u00e1ciu a pojmy s \u0148ou spojen\u00e9 sme op\u00edsali a rozvinuli pod\u013ea odborn\u00fdch str\u00e1nok, zaoberaj\u00facimi sa ekonomick\u00fdmi javy, a tie\u017e sme spracovali poznatky z knihy Ekon\u00f3mia I.<\/p>\n
Infl\u00e1cia je v\u0161eobecn\u00fd rast cien v ekonomike v priebehu ur\u010dit\u00e9ho \u010dasov\u00e9ho obdobia.<\/strong> Je jedn\u00fdm z najv\u00e1\u017enej\u0161\u00edch makroekonomick\u00fdch probl\u00e9mov vo vyspel\u00fdch ekonomik\u00e1ch. Infl\u00e1cia znamen\u00e1 to, \u017ee rastie cena v\u0161etk\u00fdch tovarov zahrnut\u00fdch do obrovsk\u00e9ho n\u00e1kupn\u00e9ho ko\u0161a, nie len rast ceny jedn\u00e9ho alebo dvoch produktov. st\u00fapaj\u00fa).<\/p>\n projektov nie je jednoduch\u00e9, ke\u010f sa ceny neo\u010dak\u00e1vane menia. Infl\u00e1cia Pri infl\u00e1ci\u00ed z\u00edskavaj\u00fa:<\/p>\n Miera infl\u00e1cie sa definuje ako miera zmeny cenovej hladiny (meranej napr. indexom spotrebite\u013esk\u00fdch cien, CPI) a vyjadruje sa vz\u0165ahom: Zmenu cenovej hladiny za ur\u010dit\u00e9 obdobie ud\u00e1va miera infl\u00e1cie. Miera infl\u00e1cie je meran\u00e1 pomocou takzvan\u00fdch cenov\u00fdch indexov. Najzn\u00e1mej\u0161ie z nich s\u00fa:<\/p>\n Defl\u00e1tor GNP: Mo\u017eno ho pova\u017eova\u0165 za s\u00fahrnn\u00fd cenov\u00fd index. Je to cena cel\u00e9ho GNP (spotreby, invest\u00edci\u00ed, vl\u00e1dnych n\u00e1kupov, a \u010dist\u00e9ho exportu) a nie cena jedn\u00e9ho sektora. Je to index zalo\u017een\u00fd na variabiln\u00fdch, nie na fixn\u00fdch v\u00e1hach. Na infl\u00e1ciu sa m\u00f4\u017eeme pozera\u0165 z r\u00f4znych h\u013ead\u00edsk:<\/p>\n Mimo tohto delenia rozozn\u00e1vame aj in\u00e9 druhy infl\u00e1cie :<\/p>\n Defl\u00e1cia nast\u00e1va, ak celkov\u00e1 cenov\u00e1 hladina poklesla. Ide o zni\u017eovanie celkovej cenovej hladiny. Naj\u010dastej\u0161ie sa definuje ako opak infl\u00e1cie, ktor\u00e1 vznik\u00e1, ke\u010f celkov\u00e1 cenov\u00e1 hladina kles\u00e1. Defl\u00e1cia neznamen\u00e1 vyjadrenie ur\u010dit\u00e9ho stavu, ale s\u00fabor opatren\u00ed, ktor\u00fdmi sa dosahuje zni\u017eovanie celkovej cenovej hladiny a na rozdiel od infl\u00e1cie ju m\u00f4\u017eeme ozna\u010di\u0165 ako ur\u010dit\u00fa politiku. Neznamen\u00e1 n\u00e1vrat k p\u00f4vodn\u00e9mu stavu, ale znamen\u00e1 nabali\u0165 k negat\u00edvam, ktor\u00e9 boli sp\u00f4soben\u00e9 infl\u00e1ciou nov\u00e9, \u010fal\u0161ie probl\u00e9my.<\/p>\n V podmienkach vysokej infl\u00e1cie klesaj\u00fa aj re\u00e1lne mzdy a ostatn\u00e9 d\u00f4chodky obyvate\u013estva. Tak kles\u00e1 aj k\u00fapyschopnos\u0165 obyvate\u013estva. Infl\u00e1cia nepostihuje vlastn\u00edkov hmotn\u00fdch statkov (nehnute\u013enost\u00ed). Cena ich majetku v podmienkach infl\u00e1cie rastie. V roku 1990 bola ofici\u00e1lna miera infl\u00e1cie ve\u013emi n\u00edzka, ke\u010f\u017ee boli ceny v\u0161etk\u00fdch tovarov a slu\u017eieb administrat\u00edvne stanoven\u00e9 vl\u00e1dou. Typick\u00fdm javom v tomto obdob\u00ed bola \u201eskryt\u00e1 infl\u00e1cia.\u201c V ekonomike bol nedostatok tovarov a slu\u017eieb a tie\u017e existoval \u010dierny trh, kde boli ceny nedostatkov\u00fdch tovarov ve\u013emi vysok\u00e9. Pr\u00ed\u010diny vych\u00e1dzali z cien, ktor\u00e9 boli pevne ur\u010den\u00e9 na ve\u013emi n\u00edzkych \u00farovniach. Pod\u013ea Bedn\u00e1ra J\u00e1na v spracovanom texte: \u201eHlavn\u00fdm pilierom transform\u00e1cie ekonomiky bolo teda uvo\u013enenie cien. Bolo nevyhnutn\u00e9, aby ceny tovarov boli ur\u010dovan\u00e9 na trhu na z\u00e1klade ponuky a dopytu a nie umel\u00fdm stanoven\u00edm.\u201c[1]<\/a><\/strong><\/em> Rok 1993 sa niesol v znamen\u00ed rozdelenia spolo\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu na dve samostatn\u00e9 republiky. V spracovanom \u010dl\u00e1nku J\u00e1na Bedn\u00e1ra: \u201e1. 1. 1993 vznikla Slovensk\u00e1 republika, a bolo potrebn\u00e9 pokra\u010dova\u0165 v za\u010datom transforma\u010dnom procese na trhov\u00e9 hospod\u00e1rstvo. No z\u00e1rove\u0148 bolo nutn\u00e9 vybudova\u0165 kompletn\u00fd in\u0161titucion\u00e1lny a legislat\u00edvny r\u00e1mec nevyhnutn\u00fd pre fungovanie ka\u017ed\u00e9ho suver\u00e9nneho demokratick\u00e9ho \u0161t\u00e1tu.\u201c[2]<\/a><\/strong><\/em> V roku 1994 nast\u00e1va postupn\u00e9 zni\u017eovanie infl\u00e1cie, ktor\u00e9 s men\u0161\u00edmi v\u00fdkyvmi prebiehalo a\u017e do roku 1998. Ni\u010d na tom nemenil ani pomerne vysok\u00fd hospod\u00e1rsky rast a stabiln\u00fd pokles nezamestnanosti. Od Janu\u00e1ra a\u017e po M\u00e1j roku 1994 sa ka\u017ed\u00fd mesiac zni\u017eoval rast spotrebite\u013esk\u00fdch cien cca o 1%. Jedin\u00fdm mesiacom tohto roka, ke\u010f sa infl\u00e1cia zv\u00fd\u0161ila, bol pr\u00e1ve M\u00e1j, kedy bola nameran\u00e1 miera infl\u00e1cie pomocou indexu CPI 13,9%. Toto zv\u00fd\u0161enie s\u00faviselo hlavne so zmenami v spotrebn\u00fdch daniach, zaveden\u00edm dovoznej prir\u00e1\u017eky a presunut\u00edm niektor\u00fdch tovarov a slu\u017eieb zo 6%-nej sadzby DPH do 25%-nej. Pod\u013ea J\u00e1na Bedn\u00e1ra: \u201ePo vzniku samostatn\u00e9ho Slovenska a prekonan\u00ed po\u010diato\u010dn\u00fdch \u0165a\u017ekost\u00ed sa nasleduj\u00face roky s\u00edce dosahoval relat\u00edvne vysok\u00fd ekonomick\u00fd rast, klesala nezamestnanos\u0165 a infl\u00e1cia, ale st\u00e1le neboli vykonan\u00e9 v\u0161etky nevyhnutn\u00e9 ekonomick\u00e9 opatrenia a reformy.\u201c[4]<\/strong><\/a> <\/em>V Septembri 1998 po parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch sa k moci dostala nov\u00e1 vl\u00e1da, ktor\u00e1 sa pustila do rozsiahlych ekonomick\u00fdch reforiem. V M\u00e1ji 1999 bol prijat\u00fd ozdravn\u00fd ekonomick\u00fd bal\u00ed\u010dek aj za cenu v\u00fdrazn\u00e9ho zn\u00ed\u017eenia ekonomick\u00e9ho rastu, n\u00e1rastu nezamestnanosti a infl\u00e1cie. Na za\u010diatku roka 1999 bola infl\u00e1cia pod\u013ea indexu CPI 7%, ale prakticky hne\u010f po prijat\u00ed ekonomick\u00fdch opatren\u00ed vysko\u010dila na takmer dvojn\u00e1sobok a rok zakon\u010dila na \u00farovni 14,2%. Hlavnou pr\u00ed\u010dinou tohto mimoriadneho n\u00e1rastu bola deregul\u00e1cia cien dopravn\u00fdch a energetick\u00fdch monopolov vo vlastn\u00edctve \u0161t\u00e1tu. Za\u010diatkom roka 2005 infl\u00e1cia dosiahla svoju rekordne n\u00edzku hodnotu (2%) presne pred troch rokov. Pri\u010dinil sa o to nielen pokles cien dopravn\u00fdch prostriedkov, ale najm\u00e4 \u010fal\u0161ie zni\u017eovanie cien potrav\u00edn. V roku 2005 vst\u00fapil u\u017e aj tak pres\u00fdten\u00fd trh supermarketov nemeck\u00fd Lidl a konkuren\u010dn\u00fd boj vy\u00fastil do ni\u017e\u0161\u00edch cien pre kone\u010dn\u00e9ho spotrebite\u013ea. Z\u00e1sluhu na poklese infl\u00e1cie m\u00e1 podobne ako v predch\u00e1dzaj\u00facich rokoch posil\u0148ovanie kurzu koruny vo\u010di zahrani\u010dn\u00fdm men\u00e1m. V druhej polovici roka sa tempo rastu spotrebite\u013esk\u00fdch cien za\u010dalo postupne zvy\u0161ova\u0165 a do\u0161lo k rastu infl\u00e1cie a\u017e o 1,1 percentu\u00e1lneho bodu. Okrem zv\u00fd\u0161enia cien tepla a plynu sa pod to podp\u00edsalo hlavne zdra\u017eovanie pohonn\u00fdch hm\u00f4t. Ku koncu roka infl\u00e1cia meran\u00e1 indexom CPI dosiahla \u00farove\u0148 3,7%. Celkovo mo\u017eno rok 2005 z h\u013eadiska infl\u00e1cie hodnoti\u0165 ve\u013emi pozit\u00edvne, ke\u010f\u017ee s ro\u010dn\u00fdm priemerom 2,7% i\u0161lo o naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00ed rok samostatn\u00e9ho Slovenska. N\u00edzka infl\u00e1cia roku 2009 je \u010fal\u0161\u00edm pozit\u00edvom kr\u00edzy. S\u00fa za \u0148ou ve\u013emi n\u00edzke dopytov\u00e9 tlaky a siln\u00e1 konkurencia z okolit\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ktor\u00fdch meny v \u00favode roka v\u00fdrazne oslabili. V Janu\u00e1ri 2009 bol medziro\u010dn\u00fd rast cien na \u00farovni 2,7 %. Ka\u017ed\u00fdm mesiacom sa infl\u00e1cia zni\u017eovala, a\u017e dosiahla v okt\u00f3bri \u2013 0,1 %, t. j. prv\u00fa (aj ke\u010f symbolick\u00fa) defl\u00e1ciu v hist\u00f3rii Slovenska. \u201eNajv\u00e4\u010d\u0161ie poklesy cien bolo vidie\u0165 v potravin\u00e1ch a pohonn\u00fdch l\u00e1tkach. Aj ceny v slu\u017eb\u00e1ch mali mierne klesaj\u00facu \u010di stagnuj\u00facu \u00farove\u0148<\/em>\u201c[6]<\/a> \u2013 pod\u013ea v\u00fdro\u010dnej spr\u00e1vy v Tatrabanke. V Novembri a Decembri sa infl\u00e1cia prakticky udr\u017eala na nulovej hodnote . Priemern\u00e1 \u00farove\u0148 medziro\u010dnej infl\u00e1cie (pod\u013ea metodiky E\u00da) dosiahla v roku 2009 rekordne n\u00edzku hodnotu +0,9 %. Prv\u00fd rok \u010dlenstva v euroz\u00f3ne teda nebol \u201ev\u010faka kr\u00edze\u201c spojen\u00fd s n\u00e1rastom infl\u00e1cie, ale s miernou a kr\u00e1tkodobou defl\u00e1ciou. Ro\u010dn\u00e1 infl\u00e1cia roku 2009 bola 1,6%.<\/p>\n Infl\u00e1cia za okt\u00f3ber 2010 dosiahla v\u00fd\u0161ku 1,0%. Najr\u00fdchlej\u0161ie r\u00e1stli ceny za alkoholick\u00e9 n\u00e1poje a tabak (4,9%) a vzdel\u00e1vanie (4,5%). N\u00e1rodn\u00e1 banka Slovensk\u00e1 predpokladala o\u017eivenie ekonomick\u00fdch aktiv\u00edt, a s t\u00fdm spojen\u00e9 zr\u00fdchlenie infl\u00e1cie, pr\u00e1ve v roku 2010. \u201eHospod\u00e1rsky rast by sa mal vtedy zr\u00fdchli\u0165 na 5,8 percenta a infl\u00e1cia by mala dosiahnu\u0165 3,2 percenta,\u201d[7]<\/strong> <\/em> pod\u013ea ekonomick\u00e9ho \u010dl\u00e1nku. Mnoh\u00ed \u013eudia maj\u00fa strach z infl\u00e1cie, dokonca aj z miernej infl\u00e1cie. Ob\u00e1vaj\u00fa sa, \u017ee ceny za\u010dn\u00fa cv\u00e1la\u0165 nahor alebo \u017ee sa azda mierna infl\u00e1cia zvrhne na hyperinfl\u00e1ciu. Hist\u00f3ria infl\u00e1ci\u00ed dokazuje, \u017ee tak\u00e1to postupnos\u0165 nie ja z\u00e1konit\u00e1. Doch\u00e1dza k nim najm\u00e4 po\u010das vojny alebo pri prekon\u00e1van\u00ed d\u00f4sledkov vojny a revol\u00faci\u00ed. SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W. D., 1992: Ekon\u00f3mia I.<\/em> Bratislava: Bradlo 1992. 420 s. ISBN 80-7127-030-X<\/p>\n http:\/\/www.vyrocnasprava-tatrabanka.sk\/sk\/sprava-tatra-group\/slovenska-ekonomika-v-roku-2009 – str\u00e1nka Tatra banky (v\u00fdro\u010dn\u00e1 spr\u00e1va) \u00davod Dnes \u017eijeme v ekonomike, v ktorej ceny z roka na rok rast\u00fa a niekedy je tento rast ve\u013emi r\u00fdchly. Ceny maj\u00fa dokonca tendenciu r\u00e1s\u0165 … <\/p>\n","protected":false},"author":16,"featured_media":24739,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[128,553],"tags":[53],"class_list":["post-8435","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ekonomia","category-vzdelavam-sa","tag-peniaze"],"yoast_head":"\n
\nPr\u00ed\u010diny vzniku infl\u00e1cie s\u00fa r\u00f4zne. Najvidite\u013enej\u0161ou z nich je rast\u00faca ponuka pe\u0148az\u00ed, teda vyd\u00e1vanie nov\u00fdch bankoviek. Nov\u00e9 bankovky je nutn\u00e9 vyd\u00e1va\u0165 (alebo aj emitova\u0165) priebe\u017ene. Papier, z ktor\u00e9ho s\u00fa vyroben\u00e9, toti\u017e nevydr\u017e\u00ed ve\u010dne. Ale \u0161t\u00e1t ako jedin\u00e1 in\u0161tit\u00facia, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee vyd\u00e1va\u0165 peniaze, mus\u00ed ich emitovanie pr\u00edsne kontrolova\u0165, aby ich mno\u017estvo zodpovedalo re\u00e1lnemu bohatstvu krajiny. Ak by \u0161t\u00e1t vydal pe\u0148az\u00ed viac, vznikol by ich prebytok, n\u00e1sledkom \u010doho by ich mal ka\u017ed\u00fd ve\u013ea, ale nemal by si za ne \u010do k\u00fapi\u0165. Obchodn\u00edci by toti\u017e nemali dostatok tovaru na to, aby uspokojili \u013eud\u00ed, ktor\u00fdm sa v pe\u0148a\u017eenk\u00e1ch hromad\u00ed st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo pe\u0148az\u00ed.
\nV\u00fdsledok je u\u017e zrejme jasn\u00fd. Tovarov by bolo m\u00e1lo, ale \u013eudia by ich chceli st\u00e1le viac, a navy\u0161e by mali k dispoz\u00edcii ve\u013ea pe\u0148az\u00ed. Obmedzen\u00e9 mno\u017estvo tovarov by sa preto n\u00e1sledne pod\u013ea hesla „ke\u010f d\u00e1vaj\u00fa, tak ber“ pred\u00e1valo za ove\u013ea vy\u0161\u0161ie ceny ako dovtedy – a u\u017e je na svete infl\u00e1cia.
\nPri infl\u00e1ci\u00ed trpia:<\/p>\n\n
\n
\nzni\u017euje mieru zisku).<\/p>\n\n
\n
1.1 Miera infl\u00e1cie<\/h2>\n
\nPo\u010das infl\u00e1cie rast\u00fa v\u0161etky ceny rovnak\u00fdm tempom. Cenov\u00e1 hladina je v\u00e1\u017een\u00fd priemer cien tovarov a slu\u017eieb v hospod\u00e1rskej s\u00fastave, meran\u00fd pomocou indexu spotrebite\u013esk\u00fdch cien.<\/p>\n1.2 Meranie infl\u00e1cie<\/h2>\n
\n
\nIndex spotrebite\u013esk\u00fdch cien (CPI): Najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00edm meradlom infl\u00e1cie je index spotrebite\u013esk\u00fdch cien, zn\u00e1my tie\u017e ako CPI. Vypo\u010d\u00edta sa na z\u00e1klade cien potrav\u00edn, \u0161atstva, b\u00fdvania, paliva, dopravy, zdravotnej starostlivosti, poplatkov na vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch a in\u00fdch tovarov ka\u017edodennej potreby. Ako sa ceny meraj\u00fa? Index spotrebite\u013esk\u00fdch cien si m\u00f4\u017eeme predstavi\u0165 ako obrovsk\u00fd k\u00f4\u0161 tovarov, ktor\u00e9 \u201epriemern\u00fd\u201c spotrebite\u013e nebo rodina pravidelne kupuje.
\nIndex cien v\u00fdrobcov (PPI): Meria cenov\u00fa hladinu na \u00farovni ve\u013ekoobchodu, resp. v\u00fdroby. Je zalo\u017een\u00fd na pribli\u017ene 3400 cen\u00e1ch tovarov a zah\u0155\u0148a ceny potrav\u00edn, priemyseln\u00fdch v\u00fdrobkov a bansk\u00fdch produktov.
\nProbl\u00e9m indexov\u00fdch \u010d\u00edsel: Hoci s\u00fa cenov\u00e9 indexy d\u00f4le\u017eit\u00e9, maj\u00fa svoje chyby. Niektor\u00e9 probl\u00e9my vypl\u00fdvaj\u00fa zo sam\u00e9ho charakteru cenov\u00fdch indexov. Jedn\u00fdm z nich je notorick\u00fd zn\u00e1my \u201e probl\u00e9m indexov\u00fdch \u010d\u00edsel\u201c, ktor\u00fd spo\u010d\u00edva v stanoven\u00ed vhodn\u00e9ho obdobia ako v\u00fdchodiskov\u00e9ho roku. D\u00f4sledkom toho je, \u017ee ak spotrebitelia nahradia relat\u00edvne drah\u00e9 tovary tovarmi relat\u00edvne lacnej\u0161\u00edmi, skuto\u010dn\u00e9 \u017eivotn\u00e9 n\u00e1klady s\u00fa nad hodnotn\u00e9. In\u00fd druh \u0165a\u017ekost\u00ed vypl\u00fdva z obmedzovania rozpo\u010dtov zahrnut\u00fdch do sledovania.<\/p>\n1.3 Druhy infl\u00e1cie<\/h2>\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
\n
1.4 Defl\u00e1cia<\/h2>\n
1.5 D\u00f4sledky infl\u00e1cie:<\/h2>\n
\nD\u00f4sledky a \u00fa\u010dinky infl\u00e1cie:<\/strong><\/p>\n\n
2 V\u00fdvoj infl\u00e1cie v na\u0161ich podmienkach od roku 1990 po s\u00fa\u010dasnos\u0165<\/h2>\n
2.1 Obdobie 1990 – 1992<\/h2>\n
\n\u010ciasto\u010dn\u00e9 uvo\u013enenie cien k 1.1.1990 a odstr\u00e1nenie cenov\u00fdch dot\u00e1ci\u00ed sa premietli do rastu cenovej hladiny. Do\u0161lo k viacn\u00e1sobnej devalv\u00e1cii koruny, v z\u00e1ujme zv\u00fd\u0161enia konkurencieschopnosti v medzin\u00e1rodnom obchode a tie\u017e zabr\u00e1neniu rastu deficitu platobnej bilancie. K rozsiahlej liberaliz\u00e1cii cien do\u0161lo na za\u010diatku roka 1991 a infl\u00e1cia sa bleskovo vy\u0161plhala na rekordn\u00fa \u00farove\u0148. Podarilo sa ju v\u0161ak r\u00fdchlo zn\u00ed\u017ei\u0165, hlavne kv\u00f4li pr\u00edsnej fi\u0161k\u00e1lnej a monet\u00e1rnej politike. Do konca roka 1991 sa dostala na \u00farove\u0148 spred roka. Rok 1992 sa niesol v znamen\u00ed stabilnej infl\u00e1cie na \u00farovni okolo 10%. Do centra pozornosti sa namiesto \u010fal\u0161\u00edch transforma\u010dn\u00fdch krokov dost\u00e1va pl\u00e1novanie rozdelenia feder\u00e1cie a s t\u00fdm spojen\u00e9 probl\u00e9my.<\/p>\n2.2 Infl\u00e1cia r. 1993<\/h2>\n
\nK najv\u00e4\u010d\u0161iemu rastu cenovej hladiny v hist\u00f3rii SR do\u0161lo pr\u00e1ve v tomto roku. Hlavnou pr\u00ed\u010dinou boli komplexn\u00e9 zmeny da\u0148ov\u00e9ho syst\u00e9mu (najm\u00e4 zavedenie dane z pridanej hodnoty). 8. 2. 1993 sa uskuto\u010dnili reformy menovej odluky a tie\u017e zdravotn\u00e9ho a soci\u00e1lneho poistenia, ktor\u00e9 prispeli k rekordnej 27%-nej miere infl\u00e1cie. Tento de\u0148 sa v podstate datuje ako vznik slovenskej koruny. Po menovej odluke mali \u013eudia z novej meny ur\u010dit\u00e9 obavy a zamie\u0148ali si koruny za stabiln\u00e9 zahrani\u010dn\u00e9 meny. Nepomohli ani limity stanoven\u00e9 NBS na n\u00e1kup val\u00fat a doch\u00e1dzalo k v\u00fdrazn\u00e9mu \u00fabytku dev\u00edzov\u00fdch rezerv. 10. j\u00fala 1993 NBS nakoniec prist\u00fapila k 10%-nej devalv\u00e1cii koruny, \u010do sa prejavilo n\u00e1rastom infl\u00e1cie z j\u00fala na august o 2,1 percentu\u00e1lneho bodu.<\/p>\nObdobie 1994 – 1998<\/h2>\n
\nV podobnom duchu sa niesol aj rok 1995. Infl\u00e1cia stabilne klesala po\u010das cel\u00e9ho roka a\u017e na J\u00fal, ke\u010f sa zv\u00fd\u0161ila o 0,2%. Na prelome J\u00fala a Augusta dosiahla miera infl\u00e1cie prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii jednocifern\u00fa hodnotu. \u010co sa t\u00fdka tohto ukazovate\u013ea, Slovensko bolo l\u00eddrom medzi ostatn\u00fdmi transformuj\u00facimi sa ekonomikami. \u201eVe\u013ek\u00fd vplyv na tomto v\u00fdvoji malo okrem zodpovednej fi\u0161k\u00e1lnej a monet\u00e1rnej politiky aj odlo\u017eenie deregul\u00e1cie niektor\u00fdch cien na neskor\u0161ie obdobie\u201c[3]<\/strong><\/a> <\/em>\u2013 pod\u013ea J\u00e1na Bedn\u00e1ra v uvedenom texte.
\nRast spotrebite\u013esk\u00fdch cien sa v roku 1996 ust\u00e1lil okolo \u00farovne 6%, a\u017e k\u00fdm nepri\u0161iel v\u00fdrazn\u00fd pokles z J\u00fana na J\u00fal o 0,7%. D\u00f4sledkom tohto poklesu bolo zn\u00ed\u017eenie dovoznej prir\u00e1\u017eky v polovici roka z 10% na 7,5% a takisto zn\u00ed\u017eenia z\u00e1kladnej sadzby DPH z 25% na 23%. Ku koncu roka bola vyk\u00e1zan\u00e1 infl\u00e1cia pod\u013ea indexu CPI na \u00farovni 5,4%.
\nDom\u00e1ci dopyt sa rap\u00eddne za\u010dal zvy\u0161ova\u0165 od vzniku SR, t\u00fdm sa mu ponuka nest\u00edhala prisp\u00f4sobova\u0165. Rie\u0161en\u00edm bola kompenz\u00e1cia dovozu tovarov zo zahrani\u010dia. Z toho potom pramenilo pas\u00edvne saldo obchodnej bilancie, ktor\u00e9 sa vl\u00e1da sna\u017eila zmierni\u0165 obmedzen\u00edm importu. Ke\u010f\u017ee slovensk\u00e9 podniky boli ove\u013ea menej konkurencieschopn\u00e9 ako zahrani\u010dn\u00e9, zv\u00fd\u0161il sa tlak na rast cenovej hladiny. Na zv\u00fd\u0161en\u00ed infl\u00e1cie v roku 1997 mal svoj podiel aj n\u00e1rast vl\u00e1dnych v\u00fddavkov. A to najm\u00e4 do rozvoja infra\u0161trukt\u00fary, a pomerne vysok\u00e9 \u00farokov\u00e9 sadzby. Miera infl\u00e1cie sa zv\u00fd\u0161ila od Janu\u00e1ra do Decembra 1997 o 0,6 % a dosiahla hodnotu 6,4%.
\nRok 1998 a jeho prv\u00e1 polovica sa vyzna\u010duje miernym rastom infl\u00e1cie. Rast bol zapr\u00ed\u010dinen\u00fd \u00fapravami niektor\u00fdch spotrebn\u00fdch dan\u00ed (zv\u00fd\u0161ila sa spotrebn\u00e1 da\u0148 z tabaku a tabakov\u00fdch v\u00fdrobkov a na niektor\u00e9 tovary bola uplatnen\u00e1 z\u00e1kladn\u00e1 23%-n\u00e1 sadzba DPH namiesto zn\u00ed\u017eenej 6%-nej sadzby) a stanoven\u00edm minim\u00e1lnej ceny cukru. K v\u00fdrazn\u00e9mu zn\u00ed\u017eeniu tempa rastu cien doch\u00e1dza od J\u00fana do Augusta, kde sa infl\u00e1cia zn\u00ed\u017eila o takmer 2%. Podp\u00edsalo sa pod to zn\u00ed\u017eenie dovoznej prir\u00e1\u017eky z 5 na 3% a relat\u00edvna stabilita v\u00fdmenn\u00e9ho kurzu koruny. V druhej polovici roka sa ako n\u00e1sledok devalva\u010dn\u00fdch a infla\u010dn\u00fdch o\u010dak\u00e1van\u00ed medzi spotrebite\u013emi, zv\u00fd\u0161ila miera infl\u00e1cie v okt\u00f3bri na 6,2%, ktor\u00e9 s\u00faviseli s pl\u00e1novan\u00fdm zru\u0161en\u00edm re\u017eimu pevn\u00e9ho v\u00fdmenn\u00e9ho kurzu koruny k 1.10.1998.<\/p>\n2.4 Obdobie 1999 \u2013 2004<\/h2>\n
\nNa za\u010diatku roka 2000 vst\u00fapili do platnosti viacer\u00e9 opatrenia schv\u00e1len\u00e9 vl\u00e1dou v predch\u00e1dzaj\u00facom roku (op\u00e4tovn\u00e9 zavedenie dovoznej prir\u00e1\u017eky, zv\u00fd\u0161enie dolnej sadzby DPH, \u00fapravu regulovan\u00fdch cien n\u00e1jomn\u00e9ho a tepla a zv\u00fd\u0161enie spotrebn\u00fdch dan\u00ed). Premietlo sa to do n\u00e1rastu spotrebite\u013esk\u00fdch cien o 3 percentu\u00e1lne body. Od 1.1.2000 za\u010dala NBS vykazova\u0165 aj jadrov\u00fa infl\u00e1ciu, \u010do umo\u017enilo abstrahova\u0165 pr\u00e1ve od vplyvu zmien nepriamych dan\u00ed a regulovan\u00fdch cien. \u00datlm spotrebite\u013esk\u00e9ho dopytu a rozvoj konkurencie medzi obchodn\u00edkmi sa pozit\u00edvne prejavili oslaben\u00edm infla\u010dn\u00fdch tlakov a do konca roka sa rast spotrebite\u013esk\u00fdch cien ust\u00e1lil na \u00farovni 8,4%.
\nOd Febru\u00e1ra 2001 doch\u00e1dza k postupn\u00e9mu zvy\u0161ovaniu spotrebite\u013esk\u00fdch cien. Na prelome roka sa vstrebali n\u00e1kladov\u00e9 impulzy dovozcov a spracovate\u013eov potrav\u00edn sp\u00f4soben\u00e9 v\u00fdraznou ne\u00farodou v roku 2000 a tempo rastu cien za\u010d\u00edna postupne klesa\u0165 a\u017e na 6,5% v decembri.
\nRok 2002 sa za\u010dal v\u00fdrazn\u00fdm poklesom spotrebite\u013esk\u00fdch cien, ktor\u00fd dosiahol svoj vrchol v J\u00fali. Za t\u00fdchto 6 mesiacov sa infl\u00e1cia zn\u00ed\u017eila o 4,2 percentu\u00e1lnych bodov a dosiahla nov\u00e9 historick\u00e9 minimum \u2013 2%. J\u00e1n Bedn\u00e1r uv\u00e1dza v spracovanom texte: \u201eZa t\u00fdmto pozit\u00edvnym v\u00fdvojom sa skr\u00fdvali viacer\u00e9 pr\u00ed\u010diny: jednak i\u0161lo o volebn\u00fd rok a preto boli cenov\u00e9 deregula\u010dn\u00e9 opatrenia odlo\u017een\u00e9 na neskor\u0161ie obdobie, do\u0161lo k poklesu cien potrav\u00edn a pohonn\u00fdch hm\u00f4t a taktie\u017e sa zhodnotil v\u00fdmenn\u00fd kurz koruny vo\u010di americk\u00e9mu dol\u00e1ru, \u010do sa prejavilo zlacnen\u00edm viacer\u00fdch importovan\u00fdch tovarov.\u201c[5]<\/strong><\/a><\/em> V druhej polovici roka sa zv\u00fd\u0161il spotrebite\u013esk\u00fd dopyt po tabakov\u00fdch v\u00fdrobkoch, ke\u010f\u017ee sa mala zv\u00fd\u0161i\u0165 spotrebn\u00e1 da\u0148. Prejavilo sa to v\u00fdraznej\u0161\u00edm rastom infl\u00e1cie a v Decembri vykazoval index CPI hodnotu 3,4%.
\nV roku 2003 sa pokra\u010dovalo vo zvy\u0161ovan\u00ed regulovan\u00fdch cien (predov\u0161etk\u00fdm energi\u00ed). Okrem toho do platnosti vst\u00fapila u\u017e spomenut\u00e1 vy\u0161\u0161ia spotrebn\u00e1 da\u0148 z tabaku a tabakov\u00fdch v\u00fdrobkoch. Zmien sa do\u010dkali aj sadzby DPH. Z\u00e1kladn\u00e1 23%-n\u00e1 sadzba bola zn\u00ed\u017een\u00e1 o 3 percentu\u00e1lne body a naopak spodn\u00e1 10%-n\u00e1 sadzba DPH sa zv\u00fd\u0161ila na \u00farove\u0148 14%. Kv\u00f4li v\u00fdpadkom v \u0161t\u00e1tnom rozpo\u010dte sa v priebehu roka vl\u00e1da rozhodla prist\u00fapi\u0165 k \u010fal\u0161iemu zvy\u0161ovaniu spotrebn\u00fdch dan\u00ed. Uveden\u00e9 opatrenia spolu s vy\u0161\u0161ou dynamikou rastu cien potrav\u00edn sp\u00f4sobili, \u017ee tempo rastu spotrebite\u013esk\u00fdch cien po viac ako 3 rokoch atakovalo dvojcifern\u00e9 hodnoty a v novembri dosiahlo 9,8%. Pozit\u00edvny vplyv posil\u0148ovania koruny sa v plnej miere prejavil v roku 2004, ke\u010f do\u0161lo k rastu cien energi\u00ed a pohonn\u00fdch hm\u00f4t ako d\u00f4sledok prudk\u00e9ho zv\u00fd\u0161enia cien ropy na svetov\u00fdch trhoch, pri\u010dom miera infl\u00e1cie zostala takmer nezmenen\u00e1. Od J\u00fala, ke\u010f dosiahol rast spotrebite\u013esk\u00fdch cien maximum (8,5%) sa infl\u00e1cia postupne zni\u017eovala a rok zakon\u010dila na \u00farovni 5,9%.<\/p>\n2.5 Obdobie 2005 – 2008<\/h2>\n
\nV\u00fdvoj infl\u00e1cie od roku 2006 v\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom ovplyvnil z\u00e1mer SR vst\u00fapi\u0165 do euroz\u00f3ny. V auguste roku 2006 sa infl\u00e1cia vy\u0161plhala na \u00farove\u0148 5,1%, \u010do z\u00e1rove\u0148 predstavovalo maximum roku 2006. NBS sa na tento v\u00fdvoj sna\u017eila reagova\u0165 postupn\u00fdm zvy\u0161ovan\u00edm \u00farokov\u00fdch sadzieb. Aj v\u010faka poklesu cien pohonn\u00fdch hm\u00f4t v druhej polovici roka sa infl\u00e1cia postupne zni\u017eovala a v decembri 2006 bola na \u00farovni 4,2%.
\nV auguste 2007 SR prv\u00fdkr\u00e1t splnila infla\u010dn\u00e9 maastrichtsk\u00e9 krit\u00e9rium, ke\u010f sa 12-mesa\u010dn\u00fd priemer infl\u00e1cie meranej indexom HICP dostal pod referen\u010dn\u00fa hodnotu 2,5%. V auguste z\u00e1rove\u0148 za\u010dali spotrebite\u013esk\u00e9 ceny v\u00fdrazne r\u00e1s\u0165 a do okt\u00f3bra sa zv\u00fd\u0161ili a\u017e o 1 percentu\u00e1lny bod na celkov\u00fa \u00farove\u0148 3,3%. Hlavn\u00fdm motorom tohto rastu bolo zdra\u017eovanie potrav\u00edn, ke\u010f\u017ee komodity ako kukurica a p\u0161enica sa na svetov\u00fdch trhoch dostali na svoje dlhoro\u010dn\u00e9 maxim\u00e1. Infl\u00e1cia zakon\u010dila rok na \u00farovni 3,4% a priemern\u00e1 ro\u010dn\u00e1 infl\u00e1cia bola 2,8%.
\nNa zvy\u0161ovanie infl\u00e1cie v priebehu roka 2008 vpl\u00fdval rast spotrebite\u013esk\u00fdch cien ale aj vy\u0161\u0161ia spotrebn\u00e1 da\u0148 z tabaku a tabakov\u00fdch v\u00fdrobkov. Infl\u00e1cia kv\u00f4li infla\u010dn\u00e9mu konvergen\u010dn\u00e9mu krit\u00e9riu bola pr\u00edsnej\u0161ie \u201estr\u00e1\u017een\u00e1\u201c centr\u00e1lnou bankou. Bolo potrebn\u00e9 udr\u017ea\u0165 infl\u00e1ciu pod \u00farov\u0148ou 4,1%, \u010do sa aj podarilo a v Novembri 12-mesa\u010dn\u00fd priemer HICP vykazoval hodnotu 3,8%. Miera infl\u00e1cie dosiahla svoje maximum v Septembri (5,4%) a od tohto mesiaca za\u010dala postupne zvo\u013e\u0148ova\u0165.
\nStalo sa tak predov\u0161etk\u00fdm kv\u00f4li prudk\u00e9mu p\u00e1du cien ropy zo svojich maxim\u00e1lnych j\u00falov\u00fdch hodn\u00f4t. Na konci roka bola pod\u013ea indexu CPI na \u00farovni 4,4%.<\/p>\n2.6 Infl\u00e1cia r. 2009<\/h2>\n
2.7 Infl\u00e1cia r. 2010<\/h2>\n
\nPri anal\u00fdze ekon\u00f3movia zhodnotili, \u017ee ras\u0165 priemerne cenovej hladiny \u00fanie sa v\u00fdrazne nezr\u00fdchli. \u201eCelkov\u00e1 infl\u00e1cia v SR preto pravdepodobne klesne pod \u00farove\u0148 referen\u010dnej hodnoty a Slovensko bude op\u00e4\u0165 plni\u0165 infla\u010dn\u00e9 krit\u00e9rium asi a\u017e koncom roka 2010,“[8]<\/strong><\/a><\/em> uzatv\u00e1raj\u00fa vo svojej anal\u00fdze ekon\u00f3movia centr\u00e1lnej banky.<\/p>\nZ\u00e1ver<\/h2>\n
\nPolitici a \u00fastredn\u00e9 banky denne upozor\u0148uj\u00fa na nebezpe\u010denstvo infla\u010dn\u00fdch o\u010dak\u00e1van\u00ed. Z prieskumov verejnej mienky zasa \u010dasto vypl\u00fdva, \u017ee infl\u00e1cia je nepriate\u013eom \u010d\u00edslo jeden. Zo spomenut\u00fdch tvrden\u00ed je infl\u00e1cia v kone\u010dnom d\u00f4sledku stav, kedy sa celkov\u00e1 hladina cien bude zvy\u0161ova\u0165, \u010di\u017ee ras\u0165. Jej stav sa men\u00ed ka\u017edoro\u010dne a z\u00e1vis\u00ed to od r\u00f4znych uveden\u00fdch faktorov.
\nInfl\u00e1cia vyvol\u00e1va \u010dasto kr\u00e1t u \u013eud\u00ed myln\u00e9 predstavy, ktor\u00fd si v s\u00favislosti s \u0148ou klad\u00fa r\u00f4zne pochybn\u00e9 ot\u00e1zky. Ich obavy ako spotrebite\u013eov ved\u00fa k tovarom a slu\u017eb\u00e1m a ich zdra\u017eovaniu. Tie\u017e si mnohokr\u00e1t pripadaj\u00fa \u013eudia chudobnej\u0161\u00ed, podniky bohat\u0161ie a robotn\u00edci ochudobnen\u00ed. Infl\u00e1cia bola a v\u017edy bude ob\u00e1vanou t\u00e9mou pre \u013eud\u00ed a tie\u017e pre \u0161t\u00e1t.<\/p>\nZoznam pou\u017eitej literat\u00fary<\/h2>\n
Knihy:<\/h3>\n
Odkazy na www:<\/h3>\n
\nhttp:\/\/www.infostat.sk\/ELIS\/index.html – elektronick\u00e1 informa\u010dn\u00e1 slu\u017eba Infostatu
\nhttp:\/\/aktualne.centrum.sk\/ekonomika\/slovensko-a-ekonomika\/clanek.phtml?id=1171512 \u2013 odborn\u00e1 str\u00e1nka centrum \u2013 diskusn\u00fd pr\u00edspevok (Naplnia sa predpoklady NBS?)<\/em>
\nhttp:\/\/ekonomika.sme.sk\/c\/4939883\/podla-nbs-splnime-kriterium-inflacie-opat-az-v-zavere-buduceho-roka.html<\/a> – odborn\u00e1 str\u00e1nka ekonomika – sme
\nhttp:\/\/www.dolceta.eu\/slovensko\/Mod7\/spip.php?rubrique14 – odborn\u00e1 str\u00e1nka Dolceta (Finan\u010dn\u00e9 vzdel\u00e1vanie \u2013 Infl\u00e1cia<\/em>)
\n[1]<\/a> BEDN\u00c1R,J. : www.derivat.sk\/files\/2009casopis\/Sept2009_3Infl.4Bednar.doc
\n[2]<\/a> BEDN\u00c1R,J. : www.derivat.sk\/files\/2009casopis\/Sept2009_3Infl.4Bednar.doc
\n[3]<\/a> BEDN\u00c1R,J. : www.derivat.sk\/files\/2009casopis\/Sept2009_3Infl.4Bednar.doc
\n[4]<\/a> BEDN\u00c1R,J. : www.derivat.sk\/files\/2009casopis\/Sept2009_3Infl.4Bednar.doc
\n[5]<\/a> BEDN\u00c1R,J. : www.derivat.sk\/files\/2009casopis\/Sept2009_3Infl.4Bednar.doc
\n[6]<\/a> http:\/\/www.vyrocnasprava-tatrabanka.sk\/sk\/sprava-tatra-group\/slovenska-ekonomika-v-roku-2009
\n[7]<\/a> http:\/\/aktualne.centrum.sk\/ekonomika\/slovensko-a-ekonomika\/clanek.phtml?id=1171512
\n[8]<\/a> http:\/\/ekonomika.sme.sk\/c\/4939883\/podla-nbs-splnime-kriterium-inflacie-opat-az-v-zavere-buduceho- roka.html<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"