\u017divotn\u00e9 prostredie <\/strong>(pod\u013ea tbiliskej defin\u00edcie) je syst\u00e9m zlo\u017een\u00fd z pr\u00edrodn\u00fdch, umel\u00fdch a soci\u00e1lnych zlo\u017eiek materi\u00e1lneho sveta, ktor\u00e9 s\u00fa alebo m\u00f4\u017eu by\u0165 s uva\u017eovan\u00fdm organizmom v st\u00e1lej interakcii. Biosyst\u00e9m<\/strong> je jednotn\u00fd neoddelite\u013en\u00fd biologick\u00fd syst\u00e9m<\/a> dvoch z\u00e1kladn\u00fdch od seba z\u00e1visl\u00fdch zlo\u017eiek \u2013 \u017eivej hmoty na r\u00f4znom stupni organiz\u00e1cie a jej vonkaj\u0161ieho prostredia. Biosf\u00e9ra<\/strong> zahr\u0148uje s\u00fabor v\u0161etk\u00fdch \u017eiv\u00fdch organizmov na Zemi; biosf\u00e9ra <\/a>predstavuje t\u00fa \u010ds\u0165 Zeme \u2013 geosf\u00e9ru<\/strong>, v ktorej m\u00f4\u017ee existova\u0165 \u017eivot. Del\u00ed sa na atmosf\u00e9ru<\/strong> (ovzdu\u0161ie), hydrosf\u00e9ru<\/strong> (vodu) a pedosf\u00e9ru<\/strong> (p\u00f4du) ako \u010das\u0165 zemskej k\u00f4ry \u2013 litosf\u00e9ry<\/a>. \u0160kodliviny v ovzdu\u0161\u00ed<\/strong> rozde\u013eujeme na prach, aerosoly a plyny. Okrem toxick\u00fdch prachov s\u00fa pre zdravie \u010dloveka \u0161kodliv\u00e9 najm\u00e4 fibrog\u00e9nne prachy sp\u00f4sobuj\u00face zapr\u00e1\u0161enie p\u013e\u00fac. Plynn\u00e9 emisie predstavuj\u00fa a\u017e 90% z celkov\u00e9ho mno\u017estva exhal\u00e1tov. Environment\u00e1lna politika <\/strong>je prehl\u00e1senie organiz\u00e1cie o jej z\u00e1meroch a z\u00e1sad\u00e1ch, vz\u0165ahuj\u00facich sa k jej celkov\u00e9mu environment\u00e1lnemu profilu, ktor\u00e9 poskytuje r\u00e1mec na presk\u00famanie environment\u00e1lnych cie\u013eov. Ekol\u00f3gia a environmentalistika \u017divotn\u00e9 prostredie (pod\u013ea tbiliskej defin\u00edcie) je syst\u00e9m zlo\u017een\u00fd z pr\u00edrodn\u00fdch, umel\u00fdch a soci\u00e1lnych zlo\u017eiek materi\u00e1lneho sveta, ktor\u00e9 s\u00fa alebo m\u00f4\u017eu by\u0165 s … <\/p>\n","protected":false},"author":15,"featured_media":24931,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[62,553],"tags":[227,228,229,135],"class_list":["post-8458","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-manazment","category-vzdelavam-sa","tag-ekologia","tag-environmentalistika","tag-externality","tag-moderny-manazment"],"yoast_head":"\n
\nEkol\u00f3gia <\/strong>(z gr\u00e9ckeho oikos = dom, prostredie, logos = veda) je vedn\u00e1 discipl\u00edna o vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahoch \u017eiv\u00fdch organizmov a prostredia, v ktorom sa \u017eiv\u00e9 organizmy reprodukuj\u00fa. Ekol\u00f3gia patr\u00ed medzi biologick\u00e9 vedy<\/a>, predmetmi sk\u00famania je v\u0161ak prepojen\u00e1 s ostatn\u00fdmi pr\u00edrodn\u00fdmi a technick\u00fdmi vedami.
\nEkologick\u00e9 z\u00e1kony <\/strong>s\u00fa pr\u00edrodn\u00e9 (biologick\u00e9) z\u00e1kony, ktor\u00e9 odr\u00e1\u017eaj\u00fa dianie v pr\u00edrode, v ekosyst\u00e9moch a existuj\u00fa nez\u00e1visle od v\u00f4le \u010dloveka, spolo\u010densk\u00e9ho a \u0161t\u00e1tneho zriadenia. \u010clovek ich m\u00f4\u017ee spozn\u00e1va\u0165, re\u0161pektova\u0165 a vyu\u017e\u00edva\u0165, ale nem\u00f4\u017ee ich meni\u0165. M\u00f4\u017ee ich len v s\u00falade s roz\u0161irovan\u00edm poznatkov upres\u0148ova\u0165.
\nEnvironmentalistika<\/strong> sa ch\u00e1pe ako n\u00e1uka, zaoberaj\u00faca sa vz\u0165ahmi a procesmi medzi v\u0161etk\u00fdmi druhmi \u013eudskej \u010dinnosti a prostred\u00edm, v ktorom sa realizuj\u00fa.
\nEnvironment\u00e1lne z\u00e1kony <\/strong>s\u00fa spolo\u010densk\u00e9 z\u00e1kony, t\u00fdkaj\u00face sa problematiky \u017eivotn\u00e9ho prostredia. M\u00f4\u017eu sa v z\u00e1vislosti od spolo\u010densk\u00e9ho zriadenia alebo polohy a charakteru \u0161t\u00e1tu meni\u0165. Z\u00e1visia od spolo\u010densk\u00fdch faktorov, politick\u00fdch a ekonomick\u00fdch podmienok, \u017eivotnej a kult\u00farnej \u00farovne obyvate\u013estva, miery vzdelanosti a pod. \u010clovek ich m\u00f4\u017ee a niekedy, v z\u00e1vislosti od meniacich sa podmienok a \u00farovne poznania, aj mus\u00ed, meni\u0165.
\nTrvalo udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj<\/strong> je cielen\u00fd, dlhodob\u00fd, komplexn\u00fd a synergick\u00fd proces,<\/strong> ovplyv\u0148uj\u00faci podmienky a v\u0161etky aspekty \u017eivota na v\u0161etk\u00fdch \u00farovniach a smeruj\u00faci k funk\u010dn\u00e9mu modelu spolo\u010denstva, ktor\u00fd kvalitne uspokojuje biologick\u00e9, materi\u00e1lne, duchovn\u00e9 a soci\u00e1lne potreby a z\u00e1ujmy \u013eud\u00ed<\/strong>, pri\u010dom v\u00fdrazne obmedzuje ni\u010diace podmienky \u017eivota, neza\u0165a\u017euje krajinu, rozumne vyu\u017e\u00edva jej zdroje a chr\u00e1ni kult\u00farne a pr\u00edrodn\u00e9 dedi\u010dstvo.<\/p>\nEkologick\u00e9 prvky<\/h2>\n
\nEkosyst\u00e9m<\/strong> je pr\u00edrodn\u00fd celok zah\u0155\u0148aj\u00faci v\u0161etky organizmy na ur\u010ditom mieste (spolo\u010denstvo) v interakcii s fyzik\u00e1lnymi \u010dinite\u013emi; tvor\u00ed ho teda spolo\u010denstvo a ne\u017eiv\u00e9 prostredie. V ekosyst\u00e9me rozozn\u00e1vame tieto zlo\u017eky:<\/p>\n\n
\nBiodiverzita <\/strong>(biologick\u00e1 rozmanitos\u0165) sa definuje ako v\u0161etk\u00fdch \u017eij\u00facich organizmov, ich g\u00e9nov\u00e9 inform\u00e1cie a v\u0161etk\u00fdch ekosyst\u00e9mov, suchozemsk\u00fdch, sladkovodn\u00fdch a morsk\u00fdch, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa a podporuj\u00fa \u017eivot v jeho rozli\u010dn\u00fdch podob\u00e1ch
\nOvzdu\u0161ie<\/strong> je vzdu\u0161n\u00fd obal zemegule \u2013 zemsk\u00e1 atmosf\u00e9ra. S prib\u00fadaj\u00facou v\u00fd\u0161kou sa men\u00ed tlak, hustota a teplota vzduchu. Teplota ovzdu\u0161ia nekles\u00e1 kontinu\u00e1lne, ale men\u00ed sa pod\u013ea toho, ako ktor\u00e1 vrstva prep\u00fa\u0161\u0165a alebo absorbuje \u017eiarenie. Na z\u00e1klade teplotn\u00e9ho profilu vo vertik\u00e1lnom smere del\u00edme atmosf\u00e9ru Zeme na 5 charakteristick\u00fdch vrstiev:<\/p>\n\n
Dopady na \u017eivotn\u00e9 prostredie<\/h2>\n
\nImisn\u00fd limit<\/strong> je najviac pr\u00edpustn\u00e1 hmotnostn\u00e1 koncentr\u00e1cia (g\/m3<\/sup>) zne\u010dis\u0165uj\u00facej l\u00e1tky obsiahnut\u00e1 v ovzdu\u0161\u00ed
\nMetabolizmus<\/strong> je neprestajn\u00e1 v\u00fdmena l\u00e1tok medzi organizmom a prostred\u00edm. Organizmus prij\u00edma rozli\u010dn\u00e9 l\u00e1tky ako potravu (sorpcia). Prijat\u00fa potravu spracuje a prisp\u00f4sob\u00ed vlastn\u00fdm n\u00e1rokom (asimil\u00e1cia), po vyu\u017eit\u00ed energie prijatej potravou (desimil\u00e1cia) nepotrebn\u00e9 l\u00e1tky vyl\u00fa\u010di (exkr\u00e9cia)
\nKysl\u00e9 da\u017ede<\/strong> s\u00fa sp\u00f4soben\u00e9 oxidom siri\u010dit\u00fdm (SO2 –<\/sub> jedovat\u00fd plyn), ktor\u00fd sa vytv\u00e1ra horen\u00edm vysoko siri\u010dit\u00fdch pal\u00edv (spa\u013eovan\u00edm uhlia a palivov\u00fdch olejov); d\u00f4sledkom kysl\u00fdch da\u017e\u010fov<\/a> je zni\u010den\u00e1 veget\u00e1cia, lesy a voda
\nSklen\u00edkov\u00fd efekt<\/strong> vznik\u00e1 nadbytkom CO2,<\/sub> ktor\u00fd vytv\u00e1ra vrstvu okolo zemegule, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee ohria\u0165 Zem a\u017e na katastrofick\u00fa teplotu. Vznik\u00e1 v d\u00f4sledku toho, \u017ee svetov\u00e9 oce\u00e1ny a veget\u00e1cia ho u\u017e nesta\u010dia absorbova\u0165 (najm\u00e4 v s\u00favislosti s v\u00fdrubom da\u017e\u010fov\u00fdch pralesov).
\nEutrofiz\u00e1cia <\/strong>je obohacovanie vody \u017eivinami (zl\u00fa\u010deninami dus\u00edka a fosforu) sp\u00f4sobuj\u00face zv\u00fd\u0161en\u00fd rast rias a ne\u017eiaduce zhor\u0161ovanie biologickej rovnov\u00e1hy
\nExternalita <\/strong>\u2013 externality predstavuj\u00fa pr\u00edpady<\/a>, ke\u010f doch\u00e1dza k ne\u00famyseln\u00e9mu postrann\u00e9mu p\u00f4sobeniu ekonomick\u00fdch transakci\u00ed na subjekty, ktor\u00e9 sa t\u00fdchto transakci\u00ed nez\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa
\nNegat\u00edvna externalita <\/strong>je nechcen\u00fd ved\u013eaj\u0161\u00ed vplyv ekonomickej transakcie sp\u00f4sobuje nez\u00fa\u010dastnen\u00e9mu subjektu ujmu alebo n\u00e1klady.
\nInternaliz\u00e1cia externality <\/strong>je don\u00fatenie zne\u010dis\u0165ovate\u013ea zaobera\u0165 sa negat\u00edvnymi dopadmi svojho p\u00f4sobenia na \u017eivotn\u00e9 prostredie, preto\u017ee ak organiz\u00e1cia bezprostredne nepoci\u0165uje n\u00e1sledky svojho p\u00f4sobenia v \u017eivotnom prostred\u00ed (\u017dP), nem\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161inou ani vn\u00fatorn\u00fa potrebu zaobera\u0165 sa jeho ochranou.<\/p>\nSyst\u00e9m environment\u00e1lneho mana\u017e\u00e9rstva<\/h2>\n
\nEnvironment\u00e1lne mana\u017e\u00e9rstvo<\/strong> je mana\u017e\u00e9rstvo t\u00fdch aktiv\u00edt organiz\u00e1cie, ktor\u00e9 maj\u00fa, alebo m\u00f4\u017eu ma\u0165 environment\u00e1lny vplyv na \u017eivotn\u00e9 prostredie.
\nSyst\u00e9mom environment\u00e1lneho mana\u017e\u00e9rstva <\/strong>rozumieme t\u00fa \u010das\u0165 celkov\u00e9ho syst\u00e9mu mana\u017e\u00e9rstva v organiz\u00e1cii, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148a organiza\u010dn\u00fa \u0161trukt\u00faru, pl\u00e1novacie \u010dinnosti, zodpovednosti, praktiky, postupy a zdroje na pr\u00edpravu, uplat\u0148ovanie, dosahovanie, presk\u00famavanie a udr\u017eiavanie environment\u00e1lnej politiky.
\nNormy radu ISO 140XX<\/strong> je s\u00fabor jednotliv\u00fdch \u0161tandardov, ktor\u00e9 popisuj\u00fa syst\u00e9my riadenia a ich podporn\u00e9 n\u00e1stroje, tvoria komplexn\u00fd syst\u00e9m, ktor\u00fd je mo\u017en\u00e9 vyu\u017ei\u0165 v priemysle, po\u013enohospod\u00e1rstve, energetike, obchodnej sf\u00e9re, slu\u017eb\u00e1ch, samospr\u00e1ve at\u010f.
\nEnvironment\u00e1lny vplyv<\/strong> (environmental impact) je ak\u00e1ko\u013evek priazniv\u00e1 alebo nepriazniv\u00e1 zmena \u017eivotn\u00e9ho prostredia, ktor\u00e1 \u00faplne alebo \u010diasto\u010dne vypl\u00fdva z \u010dinnost\u00ed, v\u00fdrobkov alebo slu\u017eieb organiz\u00e1cie.
\nEnvironment\u00e1lne aspekty \u2013 priame<\/strong> \u2013 organiz\u00e1cia ich m\u00f4\u017ee priamo ovplyvni\u0165, riadi\u0165 (emisie z vlastnej produkcie, odpady, odpadov\u00e9 vody, s\u00e1lanie z vlastnej v\u00fdroby); environment\u00e1lne aspekty \u2013 nepriame<\/strong> \u2013 organiz\u00e1cia m\u00e1 na ne ur\u010dit\u00fd vplyv, ale nem\u00f4\u017ee ich \u00faplne riadi\u0165 (glob\u00e1lne otep\u013eovanie, biodiverzita, mo\u017enosti recykl\u00e1cie, etick\u00e9 probl\u00e9my ochrany \u017dP,…)
\nEnvironment\u00e1lny cie\u013e<\/strong> \u2013 celkov\u00fd (pokia\u013e mo\u017eno kvantifikovan\u00fd) environment\u00e1lny z\u00e1ver, vych\u00e1dzaj\u00faci z environment\u00e1lnej politiky, ktor\u00fd si organiz\u00e1cia sama stanov\u00ed
\nEnvironment\u00e1lna cie\u013eov\u00e1 hodnota<\/strong> \u2013 podrobn\u00e1 (pokia\u013e mo\u017eno kvantifikovan\u00e1) po\u017eiadavka na profil, ktor\u00e1 mus\u00ed by\u0165 splnen\u00e1, aby sa splnili environment\u00e1lne ciele organiz\u00e1cie
\nEnvironment\u00e1lny profil<\/strong> \u2013 merate\u013en\u00e9 v\u00fdsledky syst\u00e9mu environment\u00e1lneho mana\u017e\u00e9rstva (napr. zn\u00ed\u017eenie odpadov, n\u00e1vrh v\u00fdrobku, ktor\u00fd minimalizuje vplyvy na \u017eivotn\u00e9 prostredie pri v\u00fdrobe,…)
\nEnvironment\u00e1lne ukazovatele<\/strong> je s\u00fabor ukazovate\u013eov pre hodnotenie \u00fa\u010dinnosti syst\u00e9mu environment\u00e1lneho mana\u017e\u00e9rstva (mno\u017estvo emisi\u00ed, surov\u00edn, mno\u017estvo invest\u00edci\u00ed do ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia,…)
\n\u010cistej\u0161ia produkcia<\/strong>\u00a0je prevent\u00edvna strat\u00e9gia aplikovan\u00e1 na procesy, v\u00fdrobky a slu\u017eby s cie\u013eom \u010do najviac zamedzi\u0165 vzniku odpadov a zdrojov zne\u010dis\u0165ovania \u017eivotn\u00e9ho prostredia<\/a> a t\u00fdm obmedzi\u0165 vyu\u017e\u00edvanie pr\u00edrodn\u00fdch, materi\u00e1lov\u00fdch a energetick\u00fdch surov\u00edn.
\nEkodizajn<\/strong> je za\u010dlenenie po\u017eiadaviek ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia<\/a> do v\u00fdvoja a kon\u0161trukcie v\u00fdrobkov; po\u017eiadavky ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia s\u00fa postaven\u00e9 na \u00farove\u0148 \u201eklasick\u00fdch\u201c po\u017eiadaviek (funk\u010dn\u00fdch, estetick\u00fdch, ekonomick\u00fdch, marketingov\u00fdch), vplyv v\u00fdrobku na \u017dP sa posudzuje z h\u013eadiska cel\u00e9ho \u017eivotn\u00e9ho cyklu (od f\u00e1zy z\u00edskavania surov\u00edn z pr\u00edrody, cez f\u00e1zu spracovania, distrib\u00facie, pou\u017e\u00edvania a likvid\u00e1cie v\u00fdrobku).
\nZelen\u00e9 verejn\u00e9 obstar\u00e1vanie<\/strong> predstavuje sp\u00f4sob, ktor\u00fdm verejn\u00e9 org\u00e1ny integruj\u00fa environment\u00e1lne po\u017eiadavky do procesu verejn\u00e9ho obstar\u00e1vania prostredn\u00edctvom technick\u00fdch po\u017eiadaviek alebo krit\u00e9ri\u00ed na vyhodnotenie pon\u00fak. Uplat\u0148uje sa napr. v podobe v\u00fdstavby energeticky \u00fasporn\u00fdch budov, n\u00e1kupe zariaden\u00ed z dreva, n\u00e1kupe recyklovan\u00e9ho papiera, vyu\u017e\u00edvan\u00ed energie poch\u00e1dzaj\u00facej z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov a pod.
\nHodnotenie \u017eivotn\u00e9ho cyklu v\u00fdrobkov (\u017dCV) <\/strong>je syst\u00e9m pre pos\u00fadenie v\u0161etk\u00fdch environment\u00e1lnych vplyvov, s\u00favisiacich s v\u00fdrobkom vznikaj\u00facich po\u010das cel\u00e9ho jeho \u017eivotn\u00e9ho cyklu; anal\u00fdza \u017dCV zaznamen\u00e1va a hodnot\u00ed environment\u00e1lne dopady organiz\u00e1cie alebo v\u00fdrobku za \u00fa\u010delom zn\u00ed\u017eenia mno\u017estva pou\u017eit\u00fdch surov\u00edn v procese v\u00fdroby a minimaliz\u00e1cie odpadov.
\nEkobilancia <\/strong>poskytuje z\u00e1znamy o fyzick\u00fdch vstupoch organiz\u00e1cie (suroviny, energia, zdroje, v\u00fdrobky, odpady), ktor\u00e9 za ur\u010dit\u00e9 obdobie do organiz\u00e1cie vstupuj\u00fa, vystupuj\u00fa z nej, alebo s\u00fa v nej zadr\u017eiavan\u00e9; ozna\u010duje sa tie\u017e ako materi\u00e1lov\u00e1 bilancia alebo vstupno \/ v\u00fdstupn\u00e1 anal\u00fdza.
\nEnvironment\u00e1lna spr\u00e1va<\/strong> je dokument, ktor\u00fdm organiz\u00e1cia informuje zainteresovan\u00e9 strany o svojich environment\u00e1lnych aktivit\u00e1ch. Vyd\u00e1va sa jedenkr\u00e1t ro\u010dne z vlastnej v\u00f4le organiz\u00e1cie.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"