Kedysi d\u00e1vno v minulosti dom\u00e1ce hospod\u00e1rstvo zabezpe\u010dovalo vykon\u00e1vanie v\u0161etk\u00fdch pr\u00e1c. V tomto hospod\u00e1rstve sa realizovala v\u00fdroba a spotreba pod\u013ea po\u017eiadaviek uzatvorenej rodiny \u010di kme\u0148a. S rozvojom v\u00fdroby sa roz\u0161irovala i \u0161pecializ\u00e1cia vo v\u00fdrobe a v\u00fdmena tovarov.
\nV\u00fdrobca potreboval v\u00fdrobky in\u00fdch v\u00fdrobcov a tak postupne vznikol miestny trh a mestsk\u00e9 hospod\u00e1rstvo. Postupne prehlbovan\u00edm de\u013eby pr\u00e1ce sa vyvinulo trhov\u00e9 hospod\u00e1rstvo. Miestne trhy sa spojili do celon\u00e1rodn\u00e9ho trhu. Spolu s modern\u00fdmi n\u00e1rodmi vznikali n\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstva, t. j. n\u00e1rodn\u00e9 ekonomiky.
\nHlavnou \u00falohou n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva je uspokoji\u0165 potreby celej spolo\u010dnosti, pri\u010dom v\u0161ak nar\u00e1\u017ea na prek\u00e1\u017eky, ktor\u00e9 s\u00favisia hlavne s obmedzen\u00fdm mno\u017estvom statkov a slu\u017eieb.
\nN\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo a potreby n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva s\u00fa pojmy, ktor\u00e9 som vo svojej pr\u00e1ci charakterizovala, op\u00edsala a rozvinula pod\u013ea v\u0161eobecne platn\u00fdch poznatkov \u2013 z oborov t\u00fdkaj\u00facich sa danej t\u00e9my.<\/p>\n
\u201eN\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo je s\u00fahrn v\u0161etk\u00fdch ekonomick\u00fdch prostriedkov a vz\u0165ahov hospod\u00e1rskych subjektov ur\u010dit\u00e9ho \u0161t\u00e1tu alebo hospod\u00e1rskeho priestoru.\u201c[1]<\/a> N\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo ka\u017edej krajiny tvoria tieto subjekty:<\/p>\n Tieto subjekty s\u00fa v r\u00e1mci de\u013eby pr\u00e1ce od seba z\u00e1visl\u00e9 a navz\u00e1jom \u00fazko spojen\u00e9.<\/p>\n K hlavn\u00fdm \u00faloh\u00e1m n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva patr\u00ed:<\/p>\n Ka\u017ed\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo potreby svojich obyvate\u013eov uspokojuje na r\u00f4znej \u00farovni. A preto sa \u017eivotn\u00e1 \u00farove\u0148 v r\u00f4znych krajin\u00e1ch l\u00ed\u0161i.<\/p>\n \u201eHospod\u00e1rstvo mo\u017eno ch\u00e1pa\u0165 ako s\u00fabor jednosmern\u00fdch a dvojsmern\u00fdch aktiv\u00edt jedincov a skup\u00edn \u013eud\u00ed, ktor\u00fdmi sa sna\u017eia zabezpe\u010di\u0165 si hmotn\u00e9, \u010diasto\u010dne aj du\u0161evn\u00e9 a duchovn\u00e9 potreby.\u201c[2]<\/a><\/p>\n Jednosmern\u00fdmi aktivitami si \u010dlovek zabezpe\u010duje nie\u010do bu\u010f:<\/p>\n Pri dvojsmern\u00fdch aktivit\u00e1ch \u010dlovek za svoju aktivitu po\u017eaduje v\u017edy nejak\u00fa protihodnotu. Rozozn\u00e1vame nasledovn\u00e9 dvojsmern\u00e9 aktivity:<\/p>\n S\u00fabor potrieb v n\u00e1rodnom hospod\u00e1rstve – spolo\u010dnosti ako celku je ve\u013emi \u0161irok\u00fd a r\u00f4znorod\u00fd. V\u00fdchodiskom s\u00fa potreby jednotlivca, ktor\u00fdch uspokojovanie je nevyhnutn\u00fdm z\u00e1kladom procesnej a spolo\u010denskej \u010dinnosti. Vzh\u013eadom k tomu, \u017ee s\u00fastava potrieb predstavuje ve\u013ek\u00fd integrovan\u00fd celok, ka\u017ed\u00fd pokus o vymedzenie jeho podsyst\u00e9mov je pozna\u010den\u00fd ur\u010ditou jednostrannos\u0165ou. Vhodnos\u0165 klasifik\u00e1cie mo\u017eno pos\u00fadi\u0165 len v s\u00favislostiach s konkr\u00e9tnym \u00fa\u010delom, ktor\u00e9mu maj\u00fa sl\u00fa\u017ei\u0165, no aj tak bude \u010dlenenie potrieb v\u017edy relat\u00edvne: Americk\u00fd psychol\u00f3g a profesor A. Maslow u\u017e v roku 1954 uverejnil te\u00f3riu hierarchie potrieb. \u201eVych\u00e1dzal z toho, \u017ee motiv\u00e1cia vznik\u00e1 z potrieb, t.j., \u017ee ka\u017ed\u00fd je motivovan\u00fd uspokojovan\u00edm neuspokojen\u00fdch potrieb.\u201c[5]<\/a> A. Maslow rozdelil \u013eudsk\u00e9 potreby do piatich skup\u00edn pod\u013ea ich d\u00f4le\u017eitosti od najni\u017e\u0161ej po najvy\u0161\u0161iu.<\/p>\n K uspokojovaniu potrieb sl\u00fa\u017eia tovary a slu\u017eby. M\u00f4\u017eeme ich rozdeli\u0165 do t\u00fdchto skup\u00edn:<\/p>\n Potreby m\u00f4\u017eeme deli\u0165 na dve hlavn\u00e9 skupiny:<\/p>\n Medzi v\u00fdrobn\u00fdmi a kone\u010dn\u00fdmi potrebami je \u00fazka s\u00favislos\u0165. Kone\u010dn\u00e9 potreby nemo\u017eno uspokoji\u0165 v \u017eiaducej miere bez pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho rozvoja v\u00fdroby. Na druhej strane rozvoj v\u00fdroby je v\u00fdchodiskom kone\u010dn\u00fdch potrieb t\u00fdm, \u017ee v\u00fdroba produkuje st\u00e1le nov\u00e9 a nov\u00e9 \u00fa\u017eitkov\u00e9 hodnoty, ktor\u00e9 u\u017e svojou existenciou vyvol\u00e1vaj\u00fa vo vedom\u00ed \u013eud\u00ed nov\u00e9 priania \u2013 potreby.<\/p>\n Mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee potreby a \u00fasilie o ich uspokojenie s\u00fa hlavn\u00fdm mot\u00edvom ka\u017edej \u013eudskej \u010dinnosti. Potreby sa vyv\u00edjaj\u00fa progres\u00edvnym tempom, ustavi\u010dne sa menia, niektor\u00e9 zanikaj\u00fa, in\u00e9, nov\u00e9, vznikaj\u00fa. LIS\u00dd, J. a kol. 2007. Ekon\u00f3mia v novej ekonomike. <\/em>Bratislava : Iura Edition, 2007. 636 s. ISBN 978-80-8078-164-4 http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/N%C3%A1rodn%C3%A9_hospod%C3%A1rstvo \u00davod Kedysi d\u00e1vno v minulosti dom\u00e1ce hospod\u00e1rstvo zabezpe\u010dovalo vykon\u00e1vanie v\u0161etk\u00fdch pr\u00e1c. V tomto hospod\u00e1rstve sa realizovala v\u00fdroba a spotreba pod\u013ea po\u017eiadaviek uzatvorenej rodiny \u010di kme\u0148a. … <\/p>\n","protected":false},"author":16,"featured_media":25337,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[128,553],"tags":[53],"class_list":["post-8522","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ekonomia","category-vzdelavam-sa","tag-peniaze"],"yoast_head":"\n
\nN\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo je v\u00fdsledkom mno\u017einy spolo\u010dn\u00fdch aktiv\u00edt \u013eud\u00ed, pr\u00edrody a umel\u00fdch \u013eudsk\u00fdch v\u00fdtvorov, ktor\u00e9 vznikali postupne \u010di aktu\u00e1lne. Funguje v\u017edy v ur\u010ditom hospod\u00e1rsko-politickom syst\u00e9me. Je to zlo\u017eit\u00fd, mnohotv\u00e1rny, mnohostrann\u00fd a mnohov\u00e4zbov\u00fd, neust\u00e1le sa rozv\u00edjaj\u00faci syst\u00e9m skladaj\u00faci sa z mnoh\u00fdch subsyst\u00e9mov, ktor\u00e9 s\u00fa spojen\u00e9 v jeden celok.
\nN\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo vzniklo postupn\u00fdm v\u00fdvojom z dom\u00e1ceho hospod\u00e1rstva, ktor\u00e9 sa prehlbovan\u00edm de\u013eby pr\u00e1ce a zdokona\u013eovan\u00edm technol\u00f3gi\u00ed vyvinulo do trhov\u00e9ho hospod\u00e1rstva (\u010di\u017ee men\u0161ie trhy sa postupne zdru\u017eovali do celon\u00e1rodn\u00fdch).<\/p>\n1.1 Subjekty n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva<\/h3>\n
\n
1.2 Hlavn\u00e9 \u00falohy n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva<\/h3>\n
\n
2 Hospod\u00e1rstvo ako s\u00fabor aktiv\u00edt<\/h2>\n
2.1 Jednosmern\u00e9 aktivity<\/h3>\n
\n
2.2 Dvojsmern\u00e9 aktivity<\/h3>\n
\n
3 Potreby n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva<\/h2>\n
\n\u013dudia sa u\u017e od nepam\u00e4ti sna\u017eia zlep\u0161ova\u0165 svoje podmienky \u017eivota, nas\u00fdti\u0165 nielen z\u00e1kladn\u00e9, ale aj in\u00e9, vy\u0161\u0161ie potreby. Jedna z defin\u00edci\u00ed potrieb je uveden\u00e1 aj v knihe J\u00e1na Lis\u00e9ho \u2013 Ekon\u00f3mia v novej ekonomike : \u201ePotreba je poci\u0165ovan\u00fd nedostatok, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00edme uspokoji\u0165.\u201c[3]<\/a>
\n\u010eal\u0161iu defin\u00edciu potreby uviedol Jaroslav Mazurek vo svojej knihe Vybran\u00e9 kapitoly z n\u00e1rodohospod\u00e1rstva a hospod\u00e1rskej politiky: \u201ePotrebou rozumieme subjekt\u00edvne poci\u0165ovan\u00fd nedostatok nie\u010doho, \u010do je pre \u017eivot dan\u00e9ho jednotlivca d\u00f4le\u017eit\u00e9 a nevyhnutn\u00e9.\u201c[4]<\/a><\/p>\n3.1 \u010clenenie potrieb<\/h3>\n
\nJohn Maynard Keynes \u010dlen\u00ed potreby na:<\/p>\n\n
3.2 Hierarchia potrieb \u013eud\u00ed<\/h3>\n
3.3 Uspokojovanie potrieb<\/h3>\n
\n
\n
Z\u00e1ver<\/h2>\n
\nDnes n\u00e1m u\u017e nesta\u010d\u00ed, \u017ee m\u00e1me dostatok jedla, chceme viac cestova\u0165, vzdel\u00e1va\u0165 sa, by\u0165 v spojen\u00ed so svetom at\u010f. To, \u010do e\u0161te na\u0161i rodi\u010dia pova\u017eovali za luxus \u2013 po\u010d\u00edta\u010d, DVD, satelitn\u00e9 telef\u00f3ny, internet \u2013 n\u00e1m dnes pripad\u00e1 samozrejm\u00e9 a \u010dasto si nevieme bez toho predstavi\u0165 be\u017en\u00fd \u017eivot.
\nNa druhej strane potreby predbiehaj\u00fa mo\u017enosti svojho uspokojovania, preto\u017ee ani t\u00e1 najbohat\u0161ia krajina nem\u00f4\u017ee neobmedzene uspokoji\u0165 v\u0161etky potreby svojich obyvate\u013eov.<\/p>\nZoznam bibliografick\u00fdch odkazov<\/h2>\n
Knihy:<\/h3>\n
\nSEDL\u00c1K, M. 2000. Mana\u017ement<\/em>. Bratislava: ELITA, 2000. ISBN 80-8044-015-8
\nMIKU\u0160, P.\/DROPPA, M. 2010. Z\u00e1klady mana\u017ementu<\/em>. Ru\u017eomberok: VERBUM, 2010. 261 s. ISBN 978-80-8084-622-0
\nMAZUREK, J. 2007. Vybran\u00e9 kapitoly z n\u00e1rodohospod\u00e1rstva a hospod\u00e1rskej politiky.<\/em> Poprad: In\u0161tit\u00fat mana\u017ementu a cestovn\u00e9ho ruchu PF KU v Ru\u017eomberku, 2007.<\/p>\nOdkazy na www:<\/h3>\n
\nhttp:\/\/www.oskole.sk\/?id_cat=2009&clanok=14815
\nhttp:\/\/www.spspart.edu.sk\/oa\/predmety\/poe\/104-narodne-hospodarstvo.pdf
\nhttp:\/\/referaty.aktuality.sk\/narodne-hospodarstvo-struktura-zdroje\/referat-23393
\n[1]<\/a> http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/N%C3%A1rodn%C3%A9_hospod%C3%A1rstvo
\n[2]<\/a> http:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/N%C3%A1rodn%C3%A9_hospod%C3%A1rstvo
\n[3]<\/a> LIS\u00dd, J\u00e1n a kol. 2007. Ekon\u00f3mia v novej ekonomike. <\/em>Bratislava : Iura Edition, 2007. 636 s. ISBN 978-80-8078–164-4. s. 45
\n[4]<\/a> MAZUREK, J. 2007. Vybran\u00e9 kapitoly z n\u00e1rodohospod\u00e1rstva a hospod\u00e1rskej politiky.<\/em> Poprad : In\u0161tit\u00fat mana\u017ementu a cestovn\u00e9ho ruchu PF KU v Ru\u017eomberku, 2007. 130 s.
\n[5]<\/a> SEDL\u00c1K, M. 2000. Mana\u017ement<\/em>. Bratislava: ELITA, 2000. ISBN 80-8044-015-8.s.302<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"