Rozhodovanie patr\u00ed medzi ka\u017edodenn\u00fa \u010dinnos\u0165 \u010dloveka. Rozhodujeme sa o rie\u0161en\u00ed niekdy drobn\u00fdch nepodstatn\u00fdch inokedy ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdch probl\u00e9moch. Rozhodovanie je jeadrom mana\u017ementu; rozhoduje sa o cie\u013eoch, o postupoch, o tom, ako reagova\u0165 na zmeny, \u010di vzniknut\u00e9 probl\u00e9my. Ka\u017ed\u00fd, kto rozhoduje sa usiluje o to, aby prijat\u00e9 rozhodnutie \u010do najlep\u0161ie odr\u00e1\u017ealo v\u00fdchodisk\u00e9ov\u00e9 podmienky, stavy a v\u00fdvoj okolia a najm\u00e4, aby \u010do najefekt\u00edvnej\u0161ie prispelo k dosiahnutiu stanoven\u00fdch cie\u013eov organiz\u00e1cie. Defin\u00edcia mana\u017e\u00e9ra ako osobnosti nie je jednoduch\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165, preto\u017ee mana\u017e\u00e9ri pracuj\u00fa na najrozli\u010dnej\u0161\u00edch poz\u00edci\u00e1ch a \u00farovniach riadenia. Pre pojem mana\u017e\u00e9r existuje mnoho defin\u00edcii a my sme si vybrali nasleduj\u00face.<\/p>\n N\u00e1\u0161 n\u00e1zor: Mana\u017e\u00e9r je \u010dlovek, ktor\u00e9 m\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00e9 postavenie v organiz\u00e1cii a m\u00e1 za \u00falohy vies\u0165 organiz\u00e1ciu k jej \u00faspe\u0161n\u00e9mu napredovaniu. Bez mana\u017e\u00e9ra by organiz\u00e1cia nemohla existova\u0165, preto\u017ee mana\u017e\u00e9r rozde\u013euje v z\u00e1kladn\u00fdch mana\u017e\u00e9rskych funkci\u00e1ch v\u0161etky \u00falohy. Od \u010dasov\u00e9ho horizontu, kedy pojem \u0161t\u00fdl vedenia bol zn\u00e1my, si tento druh vedenia vy\u017eaduje spolurozhodovanie doty\u010dn\u00fdch os\u00f4b na stanovenom postupe rozhodovania. Rozhodovanie si teda vy\u017eaduje kompetenciu mana\u017e\u00e9ra ako rozhodovate\u013ea. Jednoducho iba chcie\u0165 sa rohodova\u0165 e\u0161te neopr\u00e1v\u0148uje dan\u00fa osobu k \u00fa\u010dasti na rozhodovacom procese. Dokonca tam, kde je spolurozhodovanie z\u00e1konne zakotven\u00e9, nie je \u017eiadn\u00e1 z\u00e1ruka pre zvl\u00e1\u0161\u0165 vysok\u00fa kvalitu rozhodnutia. V\u0161etky rozhodnutia, ktor\u00e9 mana\u017e\u00e9ri uskuto\u010d\u0148uj\u00fa musia by\u0165 racion\u00e1lne. Prvok racionality v procese rozhodovania mana\u017e\u00e9ra predstavuje z\u00e1kladn\u00fd predpoklad pre v\u00fdkon mana\u017e\u00e9rskej funkcie. Medzi prvky racionality sa zara\u010fuj\u00fa :<\/p>\n Predpoklady racion\u00e1lneho rozhodnutia mana\u017e\u00e9ra:<\/p>\n Predpoklady racionality je mo\u017en\u00e9 aplikova\u0165 na ak\u00e9ko\u013evek rozhodovanie. Preto\u017ee sa zaober\u00e1me rozhodovan\u00edm mana\u017e\u00e9rov, m\u00f4\u017eeme tu prida\u0165 aj \u010fal\u0161\u00ed predpoklad. Racion\u00e1lne mana\u017e\u00e9rske rozhodovanie predpoklad\u00e1, \u017ee rozhodovanie sa uskuto\u010d\u0148uje v z\u00e1ujme najlep\u0161ieho ekonomick\u00e9ho cie\u013ea organiz\u00e1cie. To znamen\u00e1, \u017ee ten kto rozhoduje, by mal maximalizova\u0165 z\u00e1ujmy organiz\u00e1cie, nie vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy. Racionalitu m\u00f4\u017eeme rozdeli\u0165 na perfektn\u00fa a ohrani\u010den\u00fa.<\/p>\n O perfektnom rozhodovate\u013eovi m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee bude plne objekt\u00edvny a logick\u00fd. Bude starostlivo definova\u0165 probl\u00e9m a ma\u0165 zrete\u013en\u00e9 a konkr\u00e9tne ciele. Tak\u00fdto postup bude vies\u0165 k v\u00fdberu takej alternat\u00edvy, ktor\u00e1 maximalizuje pravdepodobnos\u0165 dosiahnutia cie\u013ea.<\/p>\n Mana\u017e\u00e9r rie\u0161i jednoduch\u00fd probl\u00e9m, ciele s\u00fa jasn\u00e9 a alternat\u00edvy limitovan\u00e9. Tlak na \u010das a n\u00e1klady je minim\u00e1lny, kult\u00fara organiz\u00e1cie podporuje rizik\u00e1 a inov\u00e1cie, v\u00fdstupy s\u00fa relat\u00edvne konkr\u00e9tne a merate\u013en\u00e9. Ale bohu\u017eia\u013e, v\u00e4\u010d\u0161ina t\u00fdchto predpokladov sa nenapl\u0148uje, to znamen\u00e1 \u017ee koncepcia racionality n\u00e1m pom\u00f4\u017ee t\u00fato ot\u00e1zku zodpoveda\u0165. Z tohto v\u0161etk\u00e9ho vypl\u00fdva, \u017ee sa mana\u017e\u00e9ri bud\u00fa chova\u0165 pri rozhodovan\u00ed spr\u00e1vne a ke\u010f sa takto spr\u00e1vaj\u00fa, tak ukazuj\u00fa svojim nadriaden\u00fdm, kolegom ale aj podriaden\u00fdm, \u017ee s\u00fa kompetentn\u00ed a \u017ee ich rozhodovanie je v\u00fdsledkom inteligentnej a racion\u00e1lnej rozv\u00e1\u017enosti. Ale ur\u010dit\u00e9 aspekty rozhodovacieho procesu nepova\u017euj\u00fa za re\u00e1lne a takto sa smeruje k ohrani\u010denej racionalite. [7]<\/a><\/p>\n Mana\u017e\u00e9ri pri svojej pr\u00e1ci mnohokr\u00e1t pou\u017e\u00edvaj\u00fa svoju intu\u00edciu a to im pri rozhodovan\u00ed m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165. Intuit\u00edvne rozhodovanie je podvedom\u00fd proces, ktor\u00fd sa uskuto\u010d\u0148uje na z\u00e1klade sk\u00fasenosti a nahromaden\u00fdch \u00fasudkov. Existuje p\u00e4\u0165 r\u00f4znych aspektov intu\u00edcie, ktor\u00e9 sa pri intuit\u00edvnom rozhodovan\u00ed uplat\u0148uj\u00fa a v\u00fdznamnou mierou ovplyv\u0148uj\u00fa cel\u00fd proces, \u010di z poh\u013eadu \u010dasu ale aj kvality. Nasleduj\u00faci obr\u00e1zok zn\u00e1zor\u0148uje prvky intu\u00edcie.<\/p>\n \u010castokr\u00e1t sa st\u00e1va \u017ee od spont\u00e1nneho rozhodnutia z\u00e1vis\u00ed aj \u017eivot, preto\u017ee sa v\u00e4\u010d\u0161inou vyu\u017e\u00edva pri rie\u0161en\u00ed vzniknutej okam\u017eitej situ\u00e1cie, m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 napr\u00edklad o kr\u00edzov\u00fa situ\u00e1ciu. N\u00e1sledok tohto rozhodnutia z\u00e1vis\u00ed od zna\u010dnej miery od osobnosti mana\u017e\u00e9ra. Rozhodovanie v man\u017emente Rozhodovanie patr\u00ed medzi ka\u017edodenn\u00fa \u010dinnos\u0165 \u010dloveka. Rozhodujeme sa o rie\u0161en\u00ed niekdy drobn\u00fdch nepodstatn\u00fdch inokedy ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdch probl\u00e9moch. Rozhodovanie je jeadrom mana\u017ementu; rozhoduje … <\/p>\n","protected":false},"author":17,"featured_media":25118,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[62,553],"tags":[158],"class_list":["post-8894","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-manazment","category-vzdelavam-sa","tag-rozhodovanie"],"yoast_head":"\n
\nMana\u017e\u00e9rske rozhodovanie<\/a> je s\u00fa\u010das\u0165ou ka\u017edodennej mana\u017e\u00e9rskej \u010dinnosti. Mana\u017e\u00e9r je \u010dasto konfrontovan\u00fd so situ\u00e1ciou, kedy sa mus\u00ed ve\u013emi r\u00fdchlo rozhodn\u00fa\u0165. \u010castokr\u00e1t sa ocitne v situ\u00e1cii, kedy mus\u00ed zvr\u00e1ti\u0165 a sk\u00fama\u0165, \u010di jeho kroky s\u00fa etick\u00e9 alebo neetick\u00e9.
\nKa\u017ed\u00fd mana\u017e\u00e9r mus\u00ed v organiz\u00e1cii bez rozdielu rozhodova\u0165. S rozhodovan\u00edm s\u00favis\u00ed aj rie\u0161enie probl\u00e9mov. Akon\u00e1hle sa vyskytne probl\u00e9m, zost\u00e1va na man\u017e\u00e9rovi postup jeho rie\u0161enia. Je potrebn\u00e9 zvoli\u0165 si vhodn\u00fa alternat\u00edvu rie\u0161enia probl\u00e9mu, pr\u00edpadne h\u013eada\u0165 nov\u00e9 sp\u00f4soby jeho rie\u0161enia. Pokia\u013e sa jedn\u00e1 o nov\u00fd probl\u00e9m, tzv. \u0161pecifick\u00fd a do ur\u010ditej miery neopakovate\u013en\u00fd, ktor\u00fd nie je v\u00f4bec viazan\u00fd s probl\u00e9mami minul\u00fdmi, je potrebn\u00e1 n\u00e1js\u0165 odli\u0161n\u00e9, ojedinel\u00e9 rie\u0161enie dan\u00e9ho probl\u00e9mu, ktor\u00fd sa vyskytol.
\nZ\u00e1kladom k rie\u0161eniu ak\u00e9hoko\u013evek probl\u00e9mu je jeho identifik\u00e1cia<\/strong>. Je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 zisti\u0165 pre\u010do sa probl\u00e9m vyskytol, kto ho sp\u00f4sobil, \u010di musel vznikn\u00fa\u0165 a ako bude tento konkr\u00e9tny probl\u00e9m mana\u017e\u00e9r rie\u0161i\u0165.
\nPokia\u013e mana\u017e\u00e9r u\u017e definoval probl\u00e9m, m\u00f4\u017ee za\u010da\u0165 h\u013eada\u0165 v\u0161etky mo\u017en\u00e9 alternat\u00edvy na jeho rie\u0161enie. K tomu je potrebn\u00e9 zhroma\u017edi\u0165 v\u0161etky relevantn\u00e9 inform\u00e1cie, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa danej problematiky. V\u00e4\u010d\u0161innou plat\u00ed, \u017ee \u010d\u00edm viac alternat\u00edv rie\u0161enia probl\u00e9mu m\u00e1 k dispoz\u00edcii, t\u00fdm je r\u00fdchlej\u0161ie dosiahnut\u00e9 kone\u010dn\u00e9 rozhodnutie mana\u017e\u00e9ra.
\n\u010ealej pri rozhodovan\u00ed mana\u017e\u00e9ra doch\u00e1dza k porovnaniu jednotliv\u00fdch navrhnut\u00fdch alternat\u00edv a k ich vyhodnoteniu. Je potrebn\u00e9 n\u00e1js\u0165 t\u00fa najprijate\u013enej\u0161iu variantu, ktor\u00e1 prinesie najlep\u0161ie v\u00fdsledky a bude maxim\u00e1lne eliminova\u0165 nepriazniv\u00e9 d\u00f4sledky jej vo\u013eby.
\nPokia\u013e m\u00e1 by\u0165 dosiahnut\u00fd cie\u013e rie\u0161enia probl\u00e9mu, je nutn\u00e9 rozhodnutie efekt\u00edvne implementova\u0165. Mana\u017e\u00e9r mus\u00ed pozera\u0165 na to, aby realiz\u00e1cia rozhodnutia nebola preveden\u00e1 \u013eahkov\u00e1\u017ene, preto\u017ee kvalita implement\u00e1cie je toti\u017e mnohokr\u00e1t d\u00f4le\u017eitej\u0161ia ne\u017e samotn\u00e1 vo\u013eba vhodnej alternat\u00edvy.<\/p>\nMana\u017e\u00e9r ako rozhodovate\u013e<\/h2>\n
\n
\nKa\u017ed\u00fd mana\u017e\u00e9r nez\u00e1visle od toho, v akej oblasti p\u00f4sob\u00ed, pripravuje a prij\u00edma rozhodnutia, organizuje a kontroluje ich splnenie. Mana\u017e\u00e9ri prij\u00edmaj\u00fa r\u00f4zne rozhodnutia, pri\u010dom sa opieraj\u00fa o nahromaden\u00e9 sk\u00fasenosti, znalosti o danom probl\u00e9me a st\u00e1va sa, \u017ee vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov na rozhodovanie potrebuj\u00fa aj \u0161peci\u00e1lnu pr\u00edpravu.
\nNa rozhodovanie mana\u017e\u00e9ra v organiz\u00e1cii vpl\u00fdvaj\u00fa r\u00f4zne faktory ako \u010das, \u013eudsk\u00fd potenci\u00e1l, cie\u013e a in\u00e9. Pre mana\u017e\u00e9rske rozhodovanie je potrebn\u00e9 si stanovi\u0165 tri sp\u00f4soby a to racion\u00e1lne intuit\u00edvne a spont\u00e1nne.<\/p>\nTypy rozhodovania v mana\u017emente<\/h2>\n
\nKa\u017ed\u00fd kto m\u00e1 rozhodova\u0165, sa mus\u00ed najprv postara\u0165 o to, aby k tomu mal potrebn\u00e9 kompetencie. Nemal by spolieha\u0165 na to, \u017ee rozhodova\u0165 m\u00f4\u017ee z moce svojho \u00faradu. Rozhodovate\u013e by si mal pripomen\u00fa\u0165, \u017ee rozhodnutie m\u00f4\u017ee by\u0165 spojen\u00e9 so zodpovednos\u0165ou; niekedy aj s \u010falekosiahlej\u0161iou zodpovednos\u0165ou. T\u00e1to zodpovednos\u0165 je ale \u010dasto d\u00f4vodom k tomu, \u017ee nejeden mana\u017e\u00e9r by sa r\u00e1d rozhodnutia zriekol. Av\u0161ak ten, kto k tomuto takto pristupuje, by nemal by\u0165 nikdy pov\u00fd\u0161en\u00fd za mana\u017e\u00e9ra. Kto chce ma\u0165 \u00faspech nesmie sa b\u00e1\u0165 rozhodova\u0165. V \u017eiadnom pr\u00edpade sa v\u0161ak nesmie rozhodova\u0165 s \u013eahkov\u00e1\u017enos\u0165ou.
\nV mana\u017emente pozn\u00e1me tri typy rozhodovania:<\/p>\n\n
Racion\u00e1lne rozhodovanie<\/h2>\n
\n
\n
Perfektn\u00e1 racionalita<\/h3>\n
Ohrani\u010den\u00e1 racionalita<\/h3>\n
\nJe zrejm\u00e9, \u017ee existuj\u00fa limity racionality a tak sa od mana\u017e\u00e9rov o\u010dak\u00e1va, \u017ee bud\u00fa postupova\u0165 pri rozhodovan\u00ed racion\u00e1lne. Mana\u017e\u00e9ri si uvedomuj\u00fa, \u017ee dobr\u00fd rozhodovate\u013e mus\u00ed uskuto\u010d\u0148ova\u0165 nasleduj\u00face kroky:<\/p>\n\n
Intuit\u00edvne rozhodovanie<\/h2>\n
Spont\u00e1nne rozhodovanie<\/h2>\n
\n„Spont\u00e1nne rozhodnutie predstavuj\u00fa okam\u017eit\u00e9 rozhodnutie operat\u00edvneho charakteru, kedy z\u00e1vislos\u0165 vykonania tohto rozhodnutia je okam\u017eit\u00e9.“[8]<\/a>
\n[1]<\/a> SEDL\u00c1K, M. 2009. Mana\u017ement. <\/em>4. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, 2009. 434 s. ISBN 978-80-8078-283-2. s. 371.
\n[2]<\/a> MAJT\u00c1N, M. a kol. 2007. Mana\u017ement. <\/em>3. vydanie. Bratislava : SPRINT, 2009. 424 s. ISBN 978-80-89085-72-9. s. 22.
\n[3]<\/a> HANGONI, T. \u2013 IMRICHOV\u00c1, A. 2010. Mana\u017ement a jeho aplik\u00e1cia v soci\u00e1lnej pr\u00e1ci<\/em>. Gorlice : ELPIS, 2010. 136 s. ISBN 978-83-928613-4-8. s. 29.
\n[4]<\/a> DONNELLY, J. – GIBSON, J. \u2013 IVANCEVICH, J. 1992. Fundamentals of management.<\/em> Boston : IRWIN, 1992. 358 s. ISBN 0-256-09791-7. s. 2.
\n[5]<\/a> MIKU\u0160, P. \u2013 DROPPA, M. 2010. Z\u00e1klady mana\u017ementu. <\/em>Ru\u017eomberok : VERBUM, Katol\u00edcka univerzita v Ru\u017eomberku, 2010. 261 s. ISBN 978-80-8084-622-0. s. 84.
\n[6]<\/a> ROBINS, P. S. \u2013 COULTER, M. 2004. Management.<\/em> 7. vydanie. Praha : GRADA, 2004. 600 s. ISBN 80-247-0495-1. s. 156.
\n[7]<\/a> ROBINS, P. S. \u2013 COULTER, M. 2004. Management.<\/em> 7. vydanie. Praha : GRADA, 2004. 600 s. ISBN 80-247-0495-1. s. 156.
\n[8]<\/a> MIKU\u0160, P. \u2013 DROPPA, M. 2010. Z\u00e1klady mana\u017ementu. <\/em>Ru\u017eomberok : VERBUM, Katol\u00edcka univerzita v Ru\u017eomberku, 2010. 261 s. ISBN 978-80-8084-622-0. s. 88.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"