Pojem u\u010diaca sa organiz\u00e1cia v povedom\u00ed \u0161irokej verejnosti existuje pomerne dlh\u0161ie, napriek tomu nie je \u013eu\u010fom \u00faplne zn\u00e1my, alebo ho obmedzuj\u00fa na poskytovanie r\u00f4znych foriem \u0161kolen\u00ed a tr\u00e9ningov zamestnancom v organiz\u00e1ci\u00e1ch.
\nU\u010diaca sa organiz\u00e1cia je teda miestom, kde doch\u00e1dza k u\u010deniu na \u00farovni jednotlivcov, t\u00edmov alebo celej organiz\u00e1cie, dokonca i na \u00farovni komunity, s ktorou je organiz\u00e1cia v kontakte. V u\u010diacej sa organiz\u00e1cii je to trval\u00fd, strategicky vyu\u017eit\u00fd, integrovan\u00fd a paralelne prebiehaj\u00faci proces, ktor\u00fd sa tiahne spolu s pracovn\u00fdm procesom. Z\u00e1rove\u0148 rozv\u00edja sp\u00f4sobilos\u0165 organiz\u00e1cie inovova\u0165 a r\u00e1s\u0165. U\u010diaca sa organiz\u00e1cia m\u00e1 zabudovan\u00e9 syst\u00e9my, ktor\u00e9 podchycuj\u00fa u\u010denie a umo\u017e\u0148uj\u00fa jeho zdie\u013eanie. U\u010diace sa organiz\u00e1cie sa sna\u017eia poznatky integrova\u0165 do svojej \u0161trukt\u00fary, aplikova\u0165 ich pri svojej \u010dinnosti, a t\u00fdm premieta\u0165 do vlastn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed a by\u0165 tak schopn\u00fd sa prisp\u00f4sobi\u0165 r\u00fdchlo sa meniacim a \u010doraz viac komplikovanej\u0161\u00edm podmienkam prostredia. Po\u017eiadavka by\u0165 flexibiln\u00fd, adaptabiln\u00fd a r\u00fdchlo reagova\u0165 na zmeny tak dala vznik nov\u00e9mu pr\u00edstupu zameran\u00e9ho na neust\u00e1le u\u010denie ako prioritnej konkuren\u010dnej v\u00fdhody organiz\u00e1cie.
\nPod pojmom u\u010diaca sa organiz\u00e1cia sa rozumie organiz\u00e1cia, v ktorej \u013eudia rozv\u00edjaj\u00fa svoju schopnos\u0165 dosahova\u0165 po\u017eadovan\u00e9 v\u00fdsledky, v ktorej sa podporuj\u00fa nov\u00e9 a tvoriv\u00e9 sp\u00f4soby myslenia, v ktorej je vytvoren\u00fd priestor pre kolekt\u00edvne a\u0161pir\u00e1cie a v ktorej sa \u013eudia priebe\u017ene u\u010dia, ako sa spolo\u010dne u\u010di\u0165. Tak\u00e1to organiz\u00e1cia u\u013eah\u010duje a podporuje u\u010denie v\u0161etk\u00fdch svojich \u010dlenov a s\u00fastavne sa transformuje.
\nZ\u00e1merom koncepcie u\u010diacej sa organiz\u00e1cie je, aby sa procesy individu\u00e1lneho u\u010denia a u\u010denia sa organiz\u00e1cie stali jednou z hlavn\u00fdch \u010dinnost\u00ed organiz\u00e1cie. A schopnos\u0165 u\u010di\u0165 sa r\u00fdchlej\u0161ie ako konkurenti m\u00f4\u017ee by\u0165 jedinou udr\u017eate\u013enou konkuren\u010dnou v\u00fdhodou. V u\u010diacej sa organiz\u00e1ci by zamestnanci ako jednotlivci mali by\u0165 schopn\u00ed sami analyzova\u0165, ak\u00e9 kroky podnikn\u00fa\u0165 na zlep\u0161enie celkovej situ\u00e1cie vo firme, h\u013eada\u0165 odpovede na ot\u00e1zky, by\u0165 iniciat\u00edvni, ma\u0165 snahu nau\u010di\u0165 sa nie\u010do nov\u00e9, by\u0165 si navz\u00e1jom n\u00e1pomocn\u00ed a by\u0165 ochotn\u00ed pracova\u0165 na jej zve\u013ea\u010fovan\u00ed. T\u00e1to aktivita m\u00e1 vyviera\u0165 z pocitu spolupatri\u010dnosti a v\u00f4le podie\u013ea\u0165 sa na dosahovan\u00ed spolo\u010dn\u00fdch cie\u013eov. \u00dalohou mana\u017ementu v u\u010diacej sa organiz\u00e1cii je podie\u013ea\u0165 sa na tvorbe vlastn\u00e9ho prostredia na podporu vy\u0161\u0161\u00edch v\u00fdkonov, poskytn\u00fa\u0165 v\u0161etky potrebn\u00e9 inform\u00e1cie a vysvetli\u0165 podstatu firemnej misie a cie\u013eov alebo aj zlep\u0161i\u0165 syst\u00e9m komunik\u00e1cie medzi v\u0161etk\u00fdmi \u00farov\u0148ami pomocou vedenia por\u00e1d alebo vytvorenia schr\u00e1nok na anonymn\u00e9 ot\u00e1zky zamestnancov, ktor\u00fdm by sa malo vedenie venova\u0165.
\nV u\u010diacich sa organiz\u00e1ci\u00e1ch doch\u00e1dza k neust\u00e1lemu a dobrovo\u013en\u00e9mu vzdel\u00e1vaniu a u\u010deniu sa si vy\u017eaduje hlavne zmeny v \u0161t\u00fdle riadenia. Z\u00e1ujem mana\u017ementu o zmeny je k\u013e\u00fa\u010dovou podmienkou. Z\u00e1stupcovia mana\u017ementu sa obvykle u\u010dia r\u00fdchlej\u0161ie a osvojuj\u00fa si nov\u00e9 pr\u00edstupy, s\u00fa adaptabilnej\u0161\u00ed, preto by mali ma\u0165 aj pozit\u00edvny vplyv na zamestnancov. Pri tomto procese k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va komunik\u00e1cia na v\u0161etk\u00fdch \u00farovniach organiz\u00e1cie. V\u00f4\u013ea komunikova\u0165 mus\u00ed by\u0165 namieren\u00e1 tak dovn\u00fatra organiz\u00e1cie ako aj smerom von. Komunik\u00e1ciou smerom von m\u00f4\u017ee v\u010das z\u00edska\u0165 podstatn\u00e9 inform\u00e1cie o prostred\u00ed. Toto zah\u0155\u0148a v\u0161etk\u00fdch dod\u00e1vate\u013eov, z\u00e1kazn\u00edkov, akcion\u00e1rov, vl\u00e1dne in\u0161tit\u00facie a pod. Intern\u00e1 komunik\u00e1cia posil\u0148uje mo\u017enosti vzdel\u00e1vac\u00edch procesov organiz\u00e1cie. Toto umo\u017e\u0148uje organiz\u00e1ci\u00e1m zisti\u0165 \u010do vedia.
\nU\u010diaca sa organiz\u00e1cia je ide\u00e1lom \u010di v\u00edziou toho, \u010do sa sna\u017eia dosiahnu\u0165 mnoh\u00ed mana\u017e\u00e9ri na celom svete. Neust\u00e1le zdokona\u013eovanie je neut\u00edchaj\u00faci proces, v ktorom \u013eudia na v\u0161etk\u00fdch organiza\u010dn\u00fdch stup\u0148och postupne zvy\u0161uj\u00fa svoju schopnos\u0165 dosahova\u0165 \u017eelan\u00e9 v\u00fdsledky. Neexistuje \u017eiadny recept na \u00faspech. \u00daspe\u0161n\u00fdch v\u0161ak sp\u00e1ja minim\u00e1lne jeden aspekt: chc\u00fa sa nau\u010di\u0165 ako nie\u010do urobi\u0165, chc\u00fa d\u00f4js\u0165 na to ako vyrie\u0161i\u0165 probl\u00e9m, ako zdokonali\u0165 v\u00fdrobok, postup \u010di proced\u00faru, ako vytvori\u0165 nie\u010do nov\u00e9. Proces tvorby hodn\u00f4t je jedn\u00fdm z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch zdrojov vn\u00fatornej motiv\u00e1cie, ktor\u00e1 poh\u00e1\u0148a \u013eud\u00ed dopredu. U\u010diaca sa organiz\u00e1cia je z\u00e1rove\u0148 motiv\u00e1ciou pre v\u0161etk\u00fdch v spolo\u010dnosti. Pom\u00e1ha dosiahnu\u0165 najvy\u0161\u0161\u00ed v\u00fdkon a s\u00fa\u010dasne vn\u00fatorn\u00e9 uspokojenie a sebarealiz\u00e1ciu.<\/p>\n
U\u010diaca sa organiz\u00e1cia je vybudovan\u00e1 na piatich stavebn\u00fdch kame\u0148och. Peter Senge identifikoval p\u00e4\u0165 prvkov, respekt\u00edve discipl\u00edn, ktor\u00e9 treba zvl\u00e1dnu\u0165 pre zavedenie konceptu u\u010diacej sa organiz\u00e1cie. Ide o osobn\u00e9 majstrovstvo, ment\u00e1lne modely, zdie\u013ean\u00fa v\u00edziu, t\u00edmov\u00e9 u\u010denie a syst\u00e9mov\u00fd pr\u00edstup.<\/p>\n
Osobn\u00e9 majstrovstvo je prim\u00e1rnym predpokladom u\u010diacej sa organiz\u00e1cie, je jej duchovn\u00fdm z\u00e1kladom. Osobn\u00e9 majstrovstvo, dokonalos\u0165, brilancia je rozvoj vlastnej osobnosti jedinca v profesion\u00e1lnom a osobnom \u017eivote. Predstavuje snahu jedinca o postupn\u00e9 overovanie a prehlbovanie svojej osobnej v\u00edzie, zhodnocovanie svojich zdatnost\u00ed a schopnost\u00ed. Je to celo\u017eivotn\u00e9 \u00fasilie o rozvoj vlastnej osobnosti, cie\u013eov a sna\u017eenia Znamen\u00e1 to \u017eivot v neust\u00e1vaj\u00facom u\u010den\u00ed sa sta\u0165 sa niek\u00fdm, k\u00fdm sa sta\u0165 m\u00f4\u017eeme- majstrom vo svojom odbore. \u201e Schopnos\u0165 zamera\u0165 sa na najvy\u0161\u0161ie vn\u00fatorn\u00e9 t\u00fa\u017eby a nie iba na sekund\u00e1rne ciele, je z\u00e1kladn\u00fdm kame\u0148om osobn\u00e9ho majstrovstva.
\nV tejto discipl\u00edne ide o rozvoj sam\u00e9ho seba, teda rozvoj vlastnej osobnosti. Ka\u017ed\u00fd jednotlivec by si postupne mal overova\u0165 a prehlbova\u0165 svoju osobn\u00fa v\u00edziu, s\u00fastredi\u0165 svoju energiu na tr\u00e9novanie trpezlivosti a objekt\u00edvne vn\u00edmanie toho, \u010do sa deje okolo neho, teda vn\u00edmanie reality. Ide o celo\u017eivotn\u00e9 \u00fasilie o rozvoj vlastnej osobnosti, cie\u013eov a sn\u00e1h, \u017eivot v neust\u00e1vaj\u00facom u\u010den\u00ed sa sta\u0165 t\u00fdm, \u010dim m\u00f4\u017eeme by\u0165 \u2013 \u00fasilie by\u0165 najlep\u0161\u00edm a sta\u0165 sa majstrom vo svojom obore.
\n\u010clenovia u\u010diacej sa organiz\u00e1cie s\u00fa, respekt\u00edve mali by by\u0165, majstrami vo svojom odbore a okrem toho by mali ma\u0165 pozit\u00edvny poh\u013ead na svet, by\u0165 otvoren\u00ed vo\u010di v\u0161etk\u00e9mu nov\u00e9mu, by\u0165 zvedav\u00ed a s\u00fa\u010dasn\u00e9 aj pokorn\u00ed. Sna\u017ei\u0165 sa by\u0165 majstrom je nekone\u010dn\u00fd proces zdokona\u013eovania sa, to znamen\u00e1 u\u010denia sa, osobn\u00e9ho rozvoja a prem\u00fd\u0161\u013eania.<\/p>\n
Ment\u00e1lne modely predstavuj\u00fa poh\u013ead \u010dloveka na svet. Poskytuj\u00fa kontext, v ktorom s\u00fa pozorovan\u00e9 a interpretovan\u00e9 nov\u00e9 javy a ur\u010dovan\u00fd vz\u0165ah ulo\u017een\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed k danej situ\u00e1cii. Okrem zbierky my\u0161lienok, spomienok a sk\u00fasenost\u00ed reprezentuj\u00fa aj ich z\u00edskavanie, udr\u017eiavanie, vyu\u017e\u00edvanie a mazanie. Pom\u00e1haj\u00fa vedie\u0165 ako sa zachova\u0165 v danej situ\u00e1cii -know-how a tie\u017e napom\u00e1haj\u00fa zvoli\u0165 vhodn\u00fa alternat\u00edvu na dan\u00fa situ\u00e1ciu – know-why. Ka\u017ed\u00fd jednotlivec m\u00e1 svoje predsudky, zvyky, zau\u017e\u00edvan\u00e9 modely a sp\u00f4soby, ak\u00fdmi vn\u00edma a ch\u00e1pe svet. Ment\u00e1lne modely ovplyv\u0148uj\u00fa sp\u00f4sob, ak\u00fdm sa \u013eudia vyrovn\u00e1vaj\u00fa so skuto\u010dnos\u0165ou ako aj sp\u00f4sob, ak\u00fdm vykon\u00e1vaj\u00fa svoju pr\u00e1cu. \u013dudia na z\u00e1kladne r\u00f4znych n\u00e1zorov a in\u00e9ho vn\u00edmania situ\u00e1cie spolu m\u00f4\u017eu nes\u00fahlasi\u0165. U\u010diaca sa organiz\u00e1cia je zalo\u017een\u00e1 na kolekt\u00edvnom myslen\u00ed, na dial\u00f3gu a debate, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa tieto rozli\u010dn\u00e9 sp\u00f4soby vn\u00edmania sveta zdie\u013ea\u0165 s ostatn\u00fdmi. Tento sp\u00f4sob taktie\u017e napom\u00e1ha vytv\u00e1raniu spolo\u010dnej v\u00edzie spolo\u010dnosti
\nMedzi \u010dast\u00e9 predsudky v organiz\u00e1cii patr\u00ed napr\u00edklad to, \u017ee mana\u017e\u00e9r v\u017edy v\u0161etko vie, nesmie sa m\u00fdli\u0165 a treba s n\u00edm jedna\u0165 inak ako s ostatn\u00fdmi. Pr\u00edstup mana\u017e\u00e9ra k svojim podriaden\u00fdm v u\u010diacej sa organiz\u00e1cii by mal v\u0161ak by\u0165 zalo\u017een\u00fd na d\u00f4vere. Mana\u017e\u00e9r d\u00f4veruje zamestnancom, \u017ee nezneu\u017eij\u00fa jeho d\u00f4veru vo svoj prospech, naopak zamestnanci maj\u00fa d\u00f4veru, \u017ee sa m\u00f4\u017eu na nadriaden\u00e9ho obr\u00e1ti\u0165 s probl\u00e9mom a vies\u0165 dial\u00f3g. Pr\u00e1ve toto cestou je mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165 vyt\u00fd\u010den\u00fdch cie\u013eov.<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm predpokladom u\u010diacej sa organiz\u00e1cie je zdie\u013eanie spolo\u010dn\u00fdch v\u00edzi\u00ed organiz\u00e1cie. Vytvorenie spolo\u010dn\u00e9ho obrazu bud\u00facnosti, ktor\u00fd posil\u0148uje identifik\u00e1ciu jednotlivca s organiz\u00e1ciou, to je hlavn\u00e1 my\u0161lienka zdie\u013ean\u00fdch v\u00edzi\u00ed. Nazna\u010duje to v sebe zmysel pre skupinov\u00e9 videnie cie\u013eov, hodn\u00f4t, v\u00edzi\u00ed strat\u00e9gi\u00ed a z\u00e1merov. V organiz\u00e1cii, v ktorej existuje ozajstn\u00e1 spolo\u010dn\u00e1 v\u00edzia sa \u013eudia u\u010dia nie preto, \u017ee boli k tomu vyzvan\u00ed, ale preto, \u017ee sami s\u00fa ochotn\u00ed u\u010di\u0165 sa.
\nZdie\u013ean\u00e1 v\u00edzia predstavuje vytvorenie spolo\u010dnej predstavy a spolo\u010dn\u00e9ho obrazu o bud\u00facnosti. Tento obraz posil\u0148uje identifik\u00e1ciu a stoto\u017enenie jednotlivcov s organiz\u00e1ciou. \u013dudia v organiz\u00e1cii sa potom u\u010dia nie preto, lebo k tomu boli vyzvan\u00ed, pr\u00edpadne prin\u00faten\u00ed, ale u\u010dia sa z vlastnej iniciat\u00edvy, teda preto, \u017ee sami chc\u00fa. Jednoduch\u0161ie povedan\u00e9 ide o vytvorenie a udr\u017eanie spolo\u010dn\u00e9ho obrazu bud\u00facnosti, ktor\u00fd chce organiz\u00e1cia vytvori\u0165 a ktor\u00e9ho chce dosiahnu\u0165. V\u00edzie je treba formulova\u0165 otvorene, neust\u00e1le ich preverova\u0165, preformulov\u00e1va\u0165 a hlavne zdie\u013ea\u0165 s ostatn\u00fdmi. Organiz\u00e1cie, a najm\u00e4 u\u010diace sa, nem\u00f4\u017eu existova\u0165 bez zdie\u013ean\u00fdch v\u00edzii, preto\u017ee mno\u017estvo individu\u00e1lnych potrieb vedie \u013eud\u00ed r\u00f4znymi smermi. Zdie\u013ean\u00e9 v\u00edzie s\u00fa nie\u010do ako riadiace spolo\u010dn\u00e9 princ\u00edpy, s ktor\u00fdmi sa \u013eudia stoto\u017e\u0148uj\u00fa a v ktor\u00fdch r\u00e1mci si ka\u017ed\u00fd vytv\u00e1ra svoju vlastn\u00fa osobne mobilizuj\u00facu v\u00edziu.
\nSpolo\u010dn\u00e1 v\u00edzia podporuje podstupovanie rizika a experimentovanie. Pracovn\u00edkov nie je mo\u017en\u00e9 n\u00fati\u0165 myslie\u0165 so zrete\u013eom na dlhodob\u00fd horizont. M\u00f4\u017eu tak urobi\u0165 iba preto, \u017ee chc\u00fa. Pri spolo\u010dnej v\u00edzii sa sk\u00f4r odkryje sp\u00f4sob myslenia jednotlivcov, s\u00fa ochotnej\u0161\u00ed vzda\u0165 sa svojich zakorenen\u00fdch n\u00e1zorov a takisto sa odhalia osobn\u00e9 a organiza\u010dn\u00e9 nedostatky. V u\u010diacich sa organiz\u00e1ci\u00e1ch prin\u00e1\u0161a zdie\u013ean\u00e1 v\u00edzia zameranie na \u017eelan\u00e9 v\u00fdsledky, potrebn\u00fa energiu a chu\u0165 ich dosiahnu\u0165 a predmet vz\u00e1jomn\u00e9ho obohacovania sa. Spolo\u010dn\u00e1 v\u00edzia podporuje podstupovanie rizika a experimentovanie.<\/p>\n
Okrem u\u017e spom\u00ednan\u00e9ho individu\u00e1lneho u\u010denia, je v u\u010diacej sa organiz\u00e1cii d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj u\u010denie t\u00edmov\u00e9. Niektor\u00e9 t\u00edmy sa spolupracuj\u00fa v takej miere, \u017ee pri sp\u00e4tnom poh\u013eade je takmer nemo\u017en\u00e9 rozpozna\u0165 a ur\u010di\u0165, \u010do je produktom ktor\u00e9ho z \u010dlenov t\u00edmu. Pr\u00e1ve tieto t\u00edmy s\u00fa z\u00e1kladn\u00fdm stavebn\u00fdm kame\u0148om u\u010diacej sa organiz\u00e1cie. S\u00fa\u010das\u0165ou t\u00edmov\u00e9ho u\u010deniaje dial\u00f3g, \u010do znamen\u00e1 schopnos\u0165 kreat\u00edvne rozv\u00edja\u0165 my\u0161lienky a n\u00e1pady a pozdr\u017ea\u0165 vlastn\u00e9 stanovisk\u00e1 v procese vytv\u00e1rania spolo\u010dn\u00e9ho a jednotn\u00e9ho stanoviska t\u00edmu.
\nT\u00edmy s\u00fa schopn\u00e9 sa u\u010di\u0165. U\u010diace sa t\u00edmy sa u\u010dia ako sa u\u010di\u0165 spolo\u010dne. T\u00edmy, ktor\u00e9 sa naozaj u\u010dia dosahuj\u00fa mimoriadne v\u00fdsledky nielen ako celok, ale aj \u00farove\u0148 \u010dlenov t\u00edmu m\u00e1 rast\u00facu tendenciu. Niektor\u00e9 t\u00edmy sa integruj\u00fa tak silne, \u017ee retrospekt\u00edvne je takmer nemo\u017en\u00e9 rozpozna\u0165, \u010do je produktom ktor\u00e9ho \u010dlena z t\u00edmu. Tak\u00e9to t\u00edmy, ktor\u00e9 funguj\u00fa ako celok a nie ako s\u00fabor jednotlivcov s\u00fa z\u00e1kladnou stavebnou jednotkou u\u010diacej sa organiz\u00e1cie. S\u00fa\u010das\u0165ou t\u00edmov\u00e9ho u\u010denia je dial\u00f3g a diskusia, tzn. schopnos\u0165 kreat\u00edvne rozv\u00edja\u0165 my\u0161lienky a n\u00e1pady, pozdr\u017ea\u0165 vlastn\u00e9 n\u00e1zory v procese utv\u00e1rania spolo\u010dn\u00e9ho stanoviska t\u00edmu, spolo\u010dn\u00e9ho prem\u00fd\u0161\u013eania.
\nSchopnos\u0165 t\u00edmu komunikova\u0165 formou dial\u00f3gu podporuje interakciu v t\u00edme, ochotu \u010dlenov t\u00edmu navz\u00e1jom sa po\u010d\u00fava\u0165 a porozumie\u0165, n\u00e1js\u0165 spolo\u010dn\u00e9 rie\u0161enie dan\u00e9ho probl\u00e9mu a tak sa spolo\u010dne u\u010di\u0165. T\u00edmov\u00e9 u\u010denie sa je \u017eivotne d\u00f4le\u017eit\u00e9, preto\u017ee v modern\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch s\u00fa z\u00e1kladnou u\u010diacou sa jednotkou t\u00edmy a nie jednotlivci. Pokia\u013e t\u00edmy nebud\u00fa schopn\u00e9 u\u010di\u0165sa, nedok\u00e1\u017eu to ani organiz\u00e1cie. T\u00edmy, ktor\u00e9 nie s\u00fa vz\u00e1jomne zladen\u00e9 p\u00f4sobia chaoticky a nekoordinovane, pracuj\u00fa neefekt\u00edvne, plytvaj\u00fa energiou nielen svojou, ale i energiou organiz\u00e1cie. T\u00edmov\u00e9 u\u010denie by sa malo sta\u0165 procesom, ktor\u00fd zla\u010fuje a rozv\u00edja schopnosti t\u00edmu, a t\u00fdm napom\u00e1ha dosahova\u0165 v\u00fdsledky, na ktor\u00fdch \u010dlenom naozaj z\u00e1le\u017e\u00ed. Vych\u00e1dza zo spolo\u010dnej v\u00edzie a osobn\u00e9ho majstrovstva jednotlivcov.
\nBy\u0165 \u010dlenom \u00faspe\u0161ne funguj\u00faceho t\u00edmu, kde panuje otvoren\u00e1 a priate\u013esk\u00e1 atmosf\u00e9ra, kde doch\u00e1dza k zdie\u013eaniu spolo\u010dn\u00fdch pracovn\u00fdch \u00faloh, sklaman\u00ed a \u00faspechov, zvy\u0161uje pocit spolupatri\u010dnosti zamestnancov. Je cestou budovania lojality k podniku.<\/p>\n
Syst\u00e9mov\u00fd pr\u00edstup integruje v\u0161etky ostatn\u00e9 zlo\u017eky. Syst\u00e9mov\u00e9 myslenie je metodol\u00f3gia vn\u00edmania celku a jeho \u010dast\u00ed a odvodenie vzorcov chovania zo \u0161trukt\u00fary, do ktorej s\u00fa jednotliv\u00e9 s\u00fa\u010dasti usporiadan\u00e9. Syst\u00e9mov\u00fd pr\u00edstup vyjadruje po\u017eiadavku vn\u00edma\u0165 u\u010diacu sa organiz\u00e1ciu ako \u017eiv\u00fd syst\u00e9m s jeho vn\u00fatorn\u00fdmi v\u00e4zbami a sp\u00f4sobom chovania. To v praxi nie je tak\u00e9 jednoduch\u00e9, \u010dasto je \u00fasilie zmaren\u00e9 v samom po\u010diatku neschopnosti vn\u00edma\u0165 veci ako celok. Syst\u00e9mov\u00fd pr\u00edstup je najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia discipl\u00edna, a pr\u00e1ve preto je piata. Bez syst\u00e9mov\u00e9ho pr\u00edstupu nem\u00e1 ni\u010d z predch\u00e1dzaj\u00faceho celku vplyv. Osobn\u00e9 majstrovstvo napr. m\u00f4\u017ee vies\u0165 k s\u00fa\u0165a\u017eivosti, resp. rivalite. Ka\u017ed\u00fd \u010dlen t\u00fdmu mus\u00ed porozumie\u0165 ak\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va pri rie\u0161en\u00ed \u013eubovo\u013en\u00e9ho probl\u00e9mu organiz\u00e1cie. Nie je mo\u017en\u00e9 ukazova\u0165 na in\u00e9ho prstom a vini\u0165 ho. Probl\u00e9m m\u00e1 rie\u0161enie v \u0148om samotnom, v n\u00e1s a medzi nami.
\nJe d\u00f4le\u017eit\u00e9 a potrebn\u00e9, aby sa t\u00fdchto p\u00e4\u0165 discipl\u00edn rozv\u00edjalo spolo\u010dne ako celok, preto\u017ee iba vtedy bude mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165 po\u017eadovan\u00e9 v\u00fdsledky. Ka\u017ed\u00e1 discipl\u00edna si vy\u017eaduje dostato\u010dn\u00fa prax, ich zvl\u00e1dnutie bude znamena\u0165 krok ve\u013ek\u00e9ho v\u00fdznamu pri vytv\u00e1ran\u00ed u\u010diacej sa organiz\u00e1cie. T\u00fdchto p\u00e4\u0165 discipl\u00edn predstavuj\u00fa cesty k stanoven\u00e9mu cie\u013eu. Ich zvl\u00e1dnut\u00edm sa nedosiahnu len ur\u010dit\u00e9 sk\u00fasenosti a vedomosti, ale m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 k v\u00fdrazn\u00e9mu posunu n\u00e1\u0161ho vn\u00edmania seba a sveta.
\nExistencia u\u010diacej sa organiz\u00e1cie z\u00e1vis\u00ed od ochoty kreat\u00edvnych \u013eud\u00ed pracova\u0165 spolo\u010dne na rovnakom cieli, bez kompromisov vo vz\u0165ahu k svojmu vlastn\u00e9mu vkladu z h\u013eadiska vl\u00f4h, n\u00e1zorov, my\u0161lienok, ale naopak s dosiahnut\u00edm synergi\u00ed, ktor\u00e9 prines\u00fa v\u00fdsledky, ktor\u00fdch by jedinec nikdy nebol schopn\u00fd.
\nPre u\u010diacu sa organiz\u00e1ciu je typick\u00fdm rysom nepretr\u017eit\u00e9 osvojovanie a vyu\u017e\u00edvanie nov\u00fdch znalost\u00ed, sp\u00f4sobilost\u00ed aj aktiv\u00e1cia schopnost\u00ed \u013eud\u00ed a ich predpokladov. U\u010denie sa je hlavnou cestou k st\u00e1lemu zdokona\u013eovaniu vlastnej pr\u00e1ce a dosahovaniu v\u00fdsledkov. Je to sp\u00f4sob \u00fa\u010delov\u00e9ho pretv\u00e1rania organiz\u00e1cie, ktor\u00e9 vych\u00e1dza z \u00faspechov pracovn\u00edkov, ale aj ich omylov, prehier a ch\u00fdb. Podstatn\u00e9 je teda u\u010denie sa zo sk\u00fasenost\u00ed a vlastn\u00fdch z\u00e1\u017eitkov. Pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa pri tom tak\u00e9 met\u00f3dy, ako je rot\u00e1cia pracovn\u00edkov, pl\u00e1novan\u00e9 z\u00edskavanie sk\u00fasenost\u00ed, skupinov\u00e1 pr\u00e1ca a pod.
\nPri u\u010den\u00ed sa nejde len o individu\u00e1lne u\u010denie sa jednotlivcov. Z\u00e1merom je tie\u017e cie\u013eavedom\u00fd profesijn\u00fd a kvalifika\u010dn\u00fd rozvoj organiza\u010dnej jednotky ako celku. U\u010denie sa celej organiz\u00e1cie je zalo\u017een\u00e9 na identifikovan\u00ed a korigovan\u00ed nedostatkov v jej \u010dinnosti. Ide v podstate o \u010dinnosti, ako je inov\u00e1cia v\u00fdrobkov, v\u00fdsledky anal\u00fdzy podnikovej atmosf\u00e9ry, n\u00e1vrhy alebo kritiky na porad\u00e1ch, finan\u010dn\u00e9 spr\u00e1vy a pod. Organiz\u00e1cia sa tie\u017e u\u010d\u00ed aj od svojich konkurentov, najm\u00e4 t\u00fdch \u00faspe\u0161n\u00fdch.
\nHlavnou cestou k u\u010deniu sa organiz\u00e1cie je spolupr\u00e1ca jednotlivcov a kolekt\u00edvov. Aplikuje sa t\u00fdm syst\u00e9mov\u00e1 z\u00e1sada vzniku celistvosti (synergick\u00fd efekt). Vo\u013ebou tohto postupu m\u00e1 u\u010diaca sa organiza\u010dn\u00e1 jednotka mo\u017enos\u0165 dosiahnu\u0165 vy\u0161\u0161ie kvalitat\u00edvne efekty vo svojej znalostnej \u00farovni, akoby vyplynulo len z jednoduch\u00e9ho s\u00fa\u010dtu znalost\u00ed jednotlivcov alebo kolekt\u00edvov v organiz\u00e1cii.
\nZa u\u010diace sa organiz\u00e1cie sa pova\u017euj\u00fa napr\u00edklad firmy 3M, Sony, Johnson & Johnson, Toyota, Mitsubishi, General Electric, McKinsey.<\/p>\n
Z h\u013eadiska riadenia \u013eud\u00ed je v u\u010diacej sa organiz\u00e1cii potrebn\u00e9 hlavne:<\/p>\n
U\u010diaca sa organiz\u00e1cia Pojem u\u010diaca sa organiz\u00e1cia v povedom\u00ed \u0161irokej verejnosti existuje pomerne dlh\u0161ie, napriek tomu nie je \u013eu\u010fom \u00faplne zn\u00e1my, alebo ho obmedzuj\u00fa na … <\/p>\n","protected":false},"author":17,"featured_media":25048,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[62,553],"tags":[],"class_list":["post-8902","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-manazment","category-vzdelavam-sa"],"yoast_head":"\n