Existencializmus vznikol v Nemecku po 1 svetovej vojne odkia\u013e sa roz\u0161\u00edril do Franc\u00fazska a v\u00fdchodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Zapr\u00ed\u010dinil smr\u0165 nieko\u013eko mili\u00f3nov \u013eud\u00ed. Ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed zachv\u00e1tili pocity pesimizmu a bezn\u00e1deje. Exist\u00e9re v preklade z franc\u00faz\u0161tiny znamen\u00e1 existova\u0165, jestvova\u0165.
\nAutori v existencializme zobrazuj\u00fa \u010dloveka ako izolovan\u00e9ho jedinca, ktor\u00fd nie je spokojn\u00fd s\u00e1m zo sebou ani so spolo\u010dnos\u0165ou. Je to jedinec, ktor\u00fd nevie komunikova\u0165 so spolo\u010dnos\u0165ou. Pochybuj\u00fa, \u017ee \u010dlovek si je schopn\u00fd svoj vlastn\u00fd osud riadi\u0165. \u013dudia s\u00fa manipulovan\u00ed, klad\u00fa si ot\u00e1zku \u010di \u017eivot m\u00e1 zmysel. Tragick\u00fd dej \u2013 \u017eivot je absurdn\u00fd a nezmyseln\u00fd.
\nVo svojich dielach poukazuj\u00fa na pocity nezmyselnosti, ni\u010dotnosti, pr\u00e1zdnoty \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota. Je don\u00faten\u00fd k tomu, aby tam \u017eil. Sloboda je prekliat\u00edm \u010dloveka. Humanisti vych\u00e1dzaj\u00fa z filozofie Nietsche, \u017ee Boh neexistuje. V\u00e4\u010d\u0161ina s\u00fa ateisti, \u010dlovek nem\u00f4\u017ee n\u00e1js\u0165 princ\u00edp, mor\u00e1lnu oporu, chu\u0165, v\u00f4\u013eu \u017ei\u0165, nejak\u00fd \u017eivotn\u00fd cie\u013e.<\/p>\n
\u010clovek si e\u0161te viac uvedomuje absurditu, trp\u00ed, \u017ee nem\u00e1 mor\u00e1lny cie\u013e o ktor\u00fd by sa mohol opiera\u0165. \u010clovek sa mus\u00ed vytvori\u0165 z ni\u010doty. Mus\u00ed si vytvori\u0165 vlastn\u00fa existenciu. Ak je \u010dlovek slobodn\u00fd, mus\u00ed prija\u0165 zodpovednos\u0165 a mus\u00ed sa s\u00e1m rozhodova\u0165. \u017divot m\u00e1 zmysel, len \u010dlovek si mus\u00ed vytvori\u0165 s\u00e1m svoj vlastn\u00fd cie\u013e. Ak sa chce \u010dlovek zbavi\u0165 sm\u00fatku mus\u00ed sa vytvori\u0165 z ni\u010doty (spolo\u010dnos\u0165, okolit\u00fd svet). Ak sa jej zbav\u00ed, stane sa slobodn\u00fdm \u010dlovekom. Mus\u00ed sa riadi\u0165 vlastn\u00fdm mor\u00e1lnym syst\u00e9mom. To, \u017ee som \u010dlovek e\u0161te neznamen\u00e1 \u017ee \u017eijem. \u017di\u0165 budem a\u017e vtedy, ke\u010f si vytvor\u00edm vlastn\u00e9 mor\u00e1lne z\u00e1sady. \u010clovek stoj\u00ed zo\u010d\u00ed vo\u010di smrti. \u013dudsk\u00fd \u017eivot je nezmyseln\u00fd, absurdn\u00fd. Je si vedom\u00fd, \u017ee na konci \u017eivota ho \u010dak\u00e1 smr\u0165.<\/p>\n
Jean Paul Sartre sa narodil 21. j\u00fana 1905 v Par\u00ed\u017ei. Poch\u00e1dzal z rodiny n\u00e1morn\u00e9ho d\u00f4stojn\u00edka Jeana-Baptista Sartra, jeho matka Anne-Marie bola sesternicou Alberta Schweitzera. Po tom, ako mu zomrel otec na tropick\u00fa nemoc, sa matka vr\u00e1tila k rodi\u010dom a tak Jean-Paul vyrastal u star\u00e9ho otca Charlesa Schweitzera. Ako 10-ro\u010dn\u00fd za\u010dal chodi\u0165 do \u0161koly, po druhej svadbe matky sa pres\u0165ahoval do La Rochelle, no u\u017e v roku 1920 je op\u00e4\u0165 v Par\u00ed\u017ei v intern\u00e1tnom l\u00fdceu Henryho IV.
\nPo vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch v Par\u00ed\u017ei a st\u00e1\u017ei v Berl\u00edne sa stal v roku 1936 gymnazi\u00e1lnym profesorom filozofie v Le Havre, ako mlado\u017een\u00e1\u010d so Simone de Beauvoire za\u010dal op\u00e4\u0165 b\u00fdva\u0165 v Par\u00ed\u017ei, kde bol onedlho vn\u00edman\u00fd ako ved\u00faca intelektu\u00e1lna osobnos\u0165 svojej doby. Po mnoh\u00fdch kr\u00e1tkodob\u00fdch cest\u00e1ch do zahrani\u010dia pre\u017eil v okupovanom meste takmer cel\u00fa druh\u00fa svetov\u00fa vojnu.
\nVyh\u013ead\u00e1val \u013eavicovo orientovan\u00fdch intelektu\u00e1lov zdru\u017een\u00fdch do Front Populaire. Svoj poh\u013ead na \u0161panielsku ob\u010diansku vojnu stv\u00e1rnil v zbierke pr\u00f3z M\u00far. Spolu s man\u017eelkou sa anga\u017euj\u00fa v hnut\u00ed odporu nazvanom Socializmus a sloboda, ktor\u00e9 bolo orientovan\u00e9 sk\u00f4r proti vl\u00e1de vo Vichy ne\u017e proti nemeck\u00fdm okupantom krajiny. J. P. Sartre po\u010das svojho \u017eivota viackr\u00e1t v n\u00e1znakoch sympatizoval s marxizmom, ale nikdy sa definit\u00edvne nepriklonil ku komunistom. Ako jeden z m\u00e1la intelektu\u00e1lov verejne protestoval proti okup\u00e1cii \u010ceskoslovenska v roku 1968.
\nJean-Paul Sartre publikoval v roku 1946 svoju filozofiu v diele Existencializmus je humanizmus.
\nK najzn\u00e1mej\u0161\u00edm diela J.P.Sartra patr\u00ed trakt\u00e1t Bytie a ni\u010dota, rom\u00e1ny Hnus, Cesty slobody, dr\u00e1my. S vyl\u00fa\u010den\u00edm verejnosti, Muchy. V roku 1964 dostal Nobelovu cenu za literat\u00faru, ktor\u00fa neprijal. Nedokon\u010denou zost\u00e1va tetral\u00f3gia Cesta k slobode proti vojne, rasovej diskrimin\u00e1cii.
\nJean Paul Sartre zomrel 15. apr\u00edla 1980 v Par\u00ed\u017ei.<\/p>\n
Esej Existencializmus je humanizmus bola najprv predn\u00e1\u0161kou, ktor\u00fa Sartre predniesol v klube Maintenant v Par\u00ed\u017ei na jese\u0148 roku 1945. Po prepracovan\u00ed vy\u0161la v roku 1946 v kni\u017enej podobe. Sartre v nej reaguje na kritiku, ktor\u00e1 bola na adresu existencializmu vysloven\u00e1 marxistami a katol\u00edkmi. Existencializmus br\u00e1ni pred obvineniami z pesimizmu, naturalizmu, z mo\u017en\u00e9ho vy\u00fastenia do pasivity alebo anarchie. Obrana existencializmu je zalo\u017een\u00e1 na jasnom vyjadren\u00ed z\u00e1kladn\u00fdch v\u00fdchod\u00edsk a princ\u00edpov existencializmu. Sartre ukazuje, \u017ee s\u00fa dve existencialistick\u00e9 \u0161koly \u2013 kres\u0165ansk\u00e1 (Jaspers, Marcel, a in\u00ed) a ateistick\u00e1 (Heidegger, Camus, a in\u00ed) \u2013 a s\u00e1m sa rad\u00ed k \u0161kole ateistickej.<\/p>\n
My sme si vybrali na anal\u00fdzu v\u00fdrok existencializmu od J.P. Sartra: Existencializmus vznikol v Nemecku po 1 svetovej vojne odkia\u013e sa roz\u0161\u00edril do Franc\u00fazska a v\u00fdchodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Zapr\u00ed\u010dinil smr\u0165 nieko\u013eko mili\u00f3nov \u013eud\u00ed. Ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed zachv\u00e1tili pocity … <\/p>\n","protected":false},"author":17,"featured_media":25254,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[553],"tags":[],"class_list":["post-8925","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vzdelavam-sa"],"yoast_head":"\n
\n„Pr\u00e1ve to vyjadrujem, ke\u010f hovor\u00edm, \u017ee \u010dlovek je ods\u00faden\u00fd na slobodu. Ods\u00faden\u00fd, lebo sa nestvoril s\u00e1m, a jednako je slobodn\u00fd, lebo ke\u010f je u\u017e raz vrhnut\u00fd na svet, je zodpovedn\u00fd za v\u0161etko, \u010do rob\u00ed. Existencialista never\u00ed moci v\u00e1\u0161ne. Nikdy mu nez\u00edde na um, \u017ee n\u00e1ru\u017eiv\u00e1 l\u00e1ska je ni\u010div\u00fd pr\u00fad, ktor\u00fd \u010dloveka fat\u00e1lne vedie k ist\u00fdm skutkom a ktor\u00fd je preto ospravedlnen\u00edm. Je presved\u010den\u00fd, \u017ee \u010dlovek je za svoju v\u00e1\u0161e\u0148 zodpovedn\u00fd. Existencialista si ani len nepomysl\u00ed, \u017ee \u010dlovek m\u00f4\u017ee n\u00e1js\u0165 pomoc na zemi v zoslanom znamen\u00ed, ktor\u00e9 ho usmern\u00ed, lebo je presved\u010den\u00fd, \u017ee \u010dlovek si znamenie vysvetl\u00ed tak, ako sa mu p\u00e1\u010di. Mysli si teda, \u017ee \u010dlovek \u2013 bez akejko\u013evek pomoci a opory- je ods\u00faden\u00fd v ka\u017edej chv\u00edli na to, aby tvoril \u010dloveka.“[1]<\/a>
\nAutor t\u00fdm chcel poveda\u0165, \u017ee \u010dlovek je t\u00fdm, \u010do zo seba urob\u00ed. Z toho vypl\u00fdva absol\u00fatna sloboda \u010dloveka. So slobodou je sp\u00e4t\u00e1 nevyhnutnos\u0165 vo\u013eby a zodpovednos\u0165 za to \u010do si v \u017eivote vyberieme. \u010clovek je ods\u00faden\u00fd k slobode, a je ods\u00faden\u00fd k vo\u013ebe. Potom je takisto zodpovedn\u00fd nie len za seba, ale aj za v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed.
\nAko bud\u00faci mana\u017e\u00e9ri to m\u00f4\u017eeme ch\u00e1pa\u0165: Mana\u017e\u00e9r je zodpovedn\u00fd za svojich zamestnancov, za svoje \u010diny a za v\u0161etko \u010do rob\u00ed. A tie\u017e sa mus\u00ed s\u00e1m usmerni\u0165 vo svojich \u010dinoch a rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 rozv\u00e1\u017ene a s \u010distou hlavou.
\n[1]<\/a> SARTRE, J.P.. : Existencializmus je humanizmus. Bratislava: Slovensk\u00fd spisovate\u013e, 1997.(s. 28 \u2013 29).ISBN 80-220-0775-7.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"