{"id":9490,"date":"2023-02-15T12:58:08","date_gmt":"2023-02-15T11:58:08","guid":{"rendered":"https:\/\/www.euroekonom.sk\/?p=9490"},"modified":"2024-05-13T14:57:45","modified_gmt":"2024-05-13T12:57:45","slug":"jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/","title":{"rendered":"Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky"},"content":{"rendered":"<h2>Jean-Jacques Rousseau<\/h2>\n<ul>\n<li>Narodenie: 28. j\u00fan 1712, \u017deneva (\u0160vaj\u010diarsko)<\/li>\n<li>\u00damrtie: 2. j\u00fal 1778, Ermenoville (Franc\u00fazsko)<\/li>\n<li>Hlavn\u00e9 z\u00e1ujmy: vzdel\u00e1vanie, politika<\/li>\n<li>Vplyvy: Machiavelli, Hobbes, Descartes, Malebranche, Locke<\/li>\n<li>Ovplyvnil: Wollstonecraftov\u00fa, Hegela, Rawlsa<\/li>\n<li>Zn\u00e1my v\u00fdrok: \u201eSloboda je poslu\u0161nos\u0165 vo\u010di z\u00e1konom, ktor\u00e9 sme si stanovili.\u201c<\/li>\n<\/ul>\n<h2>Hlavn\u00e9 diela<\/h2>\n<ul>\n<li>Rozprava o umeniach a ved\u00e1ch<\/li>\n<li>Rozprava o p\u00f4vode a z\u00e1kladoch nerovnost\u00ed medzi \u013eu\u010fmi<\/li>\n<li>Emil<\/li>\n<li>Spolo\u010densk\u00e1 zmluva<\/li>\n<li>Listy p\u00edsan\u00e9 z hory<\/li>\n<li>Vyznanie<\/li>\n<\/ul>\n<h2>Hlavn\u00e9 my\u0161lienky<\/h2>\n<ul>\n<li>\u010clovek je <a href=\"https:\/\/www.euroekonom.sk\/aurelius-augustinus-a-blazeny-zivot\/\">od pr\u00edrody dobr\u00fd<\/a>: pr\u00ed\u010dinou skazenosti a neresti je spolo\u010dnos\u0165.<\/li>\n<li>V prirodzenom stave sa jedinec vyzna\u010duje zdravou seba l\u00e1skou. Seba l\u00e1ska je sprev\u00e1dzan\u00e1 prirodzen\u00fdm s\u00facitom.<\/li>\n<li>V spolo\u010dnosti seba l\u00e1ska upad\u00e1 do odplatnej p\u00fdchy, ktor\u00e9 usiluje len o dobr\u00e9 mienky druh\u00fdch a sp\u00f4sobuje tak, \u017ee jednotlivec str\u00e1ca kontakt so svojou pravou prirodzenos\u0165ou. Strata vlastnej pravej prirodzenosti potom pokra\u010duje v strate slobody.<\/li>\n<li>Spolo\u010dnos\u0165 s\u00edce kaz\u00ed \u013eudsk\u00fa prirodzenos\u0165, z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak predstavuje mo\u017enos\u0165 jeho zdokonalenia v mravnosti.<\/li>\n<li>Vz\u00e1jomn\u00fd styk medzi \u013eu\u010fmi vy\u017eaduje premenu prirodzenej slobody na mravn\u00fa slobodu. T\u00e1to premena sa zaklad\u00e1 na rozume a zais\u0165uje p\u00f4du po te\u00f3ri\u00ed politick\u00e9ho pr\u00e1va.<\/li>\n<li>V spravodlivej spolo\u010dnosti je prirodzen\u00e1 sloboda v\u00f4le jednotlivca nahraden\u00e1 v\u00f4\u013eou obecnou. Tak\u00e1to spolo\u010dnos\u0165 sa zaklad\u00e1 na spolo\u010denskej zmluve, v nej sa ka\u017ed\u00fd jednotlivec zbav\u00ed svojich prirodzen\u00fdch pr\u00e1v aby vytvoril nov\u00fa kolekt\u00edvnu osobu, vrcholn\u00e9ho vl\u00e1dcu, archu obecnej v\u00f4le.<\/li>\n<li>Jednotlivec svoju slobodu nikdy nestr\u00e1ca, ale v v\u0161eobecnej v\u00f4li ju znovu odha\u013euje. V\u0161eobecn\u00e1 v\u00f4\u013ea jedn\u00e1 v\u017edy s cie\u013eom dobra spolo\u010dnosti ako celku.<\/li>\n<\/ul>\n<h2>\u017divotopis Jean-Jacques Rousseau<\/h2>\n<p>Jean-Jacques Rousseau bol osvietenec, sociol\u00f3g, politick\u00fd myslite\u013e, <a href=\"https:\/\/www.euroekonom.sk\/pedagogika-a-pedagog\/\">teoretik pedagogiky<\/a>. Ne\u0161tudoval na nijakej univerzite, vzdelanie z\u00edskal samo\u0161t\u00fadiom. \u0160tudoval filozofiu, matematiku, hudbu, dejepis, zemepis, astron\u00f3miu, jazyky a \u010fal\u0161ie odbory. Po pr\u00edchode do Par\u00ed\u017ea nadviazal styky s filozofmi a liter\u00e1tmi a z\u00fa\u010dast\u0148oval sa na vyd\u00e1van\u00ed <em>Encyklop\u00e9die. <\/em>Patril k najvplyvnej\u0161\u00edm myslite\u013eom v \u013eudsk\u00fdch dejin\u00e1ch. Tvrdil, \u017ee \u010dloveka p\u00f4vodne \u201eu\u0161\u013eachtil\u00e9ho divocha\u201c, pokazila civiliz\u00e1cia a spolo\u010densk\u00e9 in\u0161tit\u00facie a \u017ee vl\u00e1da sa m\u00e1 riadi\u0165 priamo v\u00f4\u013eou \u013eudu.<\/p>\n<h3>Politick\u00e1 filozofia<\/h3>\n<p>Presadil sa ako politick\u00fd filozof. Tvrdil, \u017ee v\u0161etci \u013eudia sa rodia ako slobodn\u00fd a rovnopr\u00e1vny a \u017ee spravodliv\u00fd \u0161t\u00e1t mus\u00ed chr\u00e1ni\u0165 d\u00f4stojnos\u0165 v\u0161etk\u00fdch svojich ob\u010danov bez oh\u013eadu na ich rodinn\u00fd p\u00f4vod a spolo\u010densk\u00e9 postavenie. \u201e\u010clovek sa rod\u00ed slobodn\u00fd a v\u0161ade je v re\u0165aziach\u201c, <em>nap\u00edsal vo svojom najsl\u00e1vnej\u0161om diele spolo\u010densk\u00e1 zmluva, ktor\u00fa vydal v roku 1762.<\/em> Rousseau br\u00e1nil pr\u00e1va oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed vo\u010di dedi\u010dn\u00fdm v\u00fdsad\u00e1m. Stal sa preto spolu s Voltairom hlavnou postavou osvietenstva, hnutia, ktor\u00e9 kritizovalo stavovsk\u00e9 v\u00fdsady men\u0161iny a chcel skoncova\u0165 s myst\u00e9riom n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 a s predsudkami a nahradi\u0165 ich racion\u00e1lnym \u00fasudkom.<\/p>\n<h3>\u017divot Jean-Jacques Rousseaua<\/h3>\n<p>Rousseaua vychov\u00e1val najsk\u00f4r otec, nesk\u00f4r u\u017e menej \u0161\u0165astn\u00fdm sp\u00f4sobom teta so str\u00fdkom. Ako 16-ro\u010dn\u00fd utiekol zo \u0160vaj\u010diarska a stal sa tajomn\u00edkom a spolo\u010dn\u00edkom z\u00e1mo\u017en\u00e9ho katol\u00edckeho filantropa Louisa de Warens, \u010do mu umo\u017enilo ukon\u010di\u0165 svoje vzdel\u00e1vanie. Mohol sa tak \u017eivi\u0165 \u2013 v Lyone a nesk\u00f4r v Par\u00ed\u017ei \u2013 ako dom\u00e1ci u\u010dite\u013e, skladate\u013e, dramatik, hudobn\u00edk a spisovate\u013e. Okrem filozofick\u00fdch pr\u00e1c p\u00edsal rom\u00e1ny, po\u00e9ziu, operu, ale aj pr\u00e1ce o botanike, hudbe a vzdel\u00e1van\u00ed. V roku 1750 v Dione vyhral cenu akad\u00e9mie za pr\u00e1cu <em>rozprava o ved\u00e1ch a umeniach<\/em>, v ktorej tvrdil, \u017ee vedy a umenia maj\u00fa \u010faleko k tomu, aby podporovali \u0161\u0165astie a cnos\u0165, v skuto\u010dnosti \u013eud\u00ed len kazia. <em>V rozprave o p\u00f4vode a z\u00e1kladoch nerovnosti medzi \u013eu\u010fmi <\/em>(1755) p\u00ed\u0161e u\u017e aj o zhubn\u00fdch n\u00e1sledkoch spolo\u010dnosti na prirozen\u00fd stav u\u0161\u013eachtil\u00e9ho divocha.<br \/>\nJeho n\u00e1zory vyprovokovali Voltairov \u00fatok a stali sa pr\u00ed\u010dinou ich trpk\u00fdch vz\u00e1jomn\u00fdch sporov. V roku 1752 Rousseau vydal dve najzn\u00e1mej\u0161ie diela: rom\u00e1n <em>Emil<\/em>, v ktorom predklad\u00e1 svoju te\u00f3riu vzdel\u00e1vania, o filozofick\u00fa pr\u00e1cu <em>Spolo\u010densk\u00e1 zmluva.<\/em> Obe vyvolali vo Franc\u00fazsku aj vo \u0161vaj\u010diarsku tak\u00fa prudk\u00fa polemiku a odpor, \u017ee musel od\u00eds\u0165 najsk\u00f4r do Pruska a nesk\u00f4r do Anglicka. V Anglicku sa stret\u00e1val s Humom, ale ment\u00e1lne bol \u010doraz nestabilnej\u0161\u00ed a jeho paranoidne spr\u00e1vanie nakoniec zni\u010dilo ich priate\u013estvo. V roku 1768 sa ileg\u00e1lne vr\u00e1til do Franc\u00fazska, kde kr\u00e1tko na to, ako nap\u00edsal <em>Vyznania<\/em>, v roku 1778 zomrel. <em>Vyznania <\/em>s\u00fa prekvapivo \u00faprimnou autobiografickou pr\u00e1cou, ktor\u00e1 vy\u0161la a\u017e po jeho smrti v roku 1782.<\/p>\n<h2>Deizmus: deista Rousseau<\/h2>\n<p>Pokia\u013e ide o filozofick\u00fa orient\u00e1ciu bol deistom. Kriticky vystupoval proti ofici\u00e1lnemu n\u00e1bo\u017eenstvu, ale odmietol aj ateizmus a materializmus.<br \/>\nV polemike s nimi vych\u00e1dzal z troch princ\u00edpov:<\/p>\n<ul>\n<li>Po prv\u00e9, prip\u00fa\u0161\u0165al existenciu akejsi v\u00f4le, ktor\u00e1 uv\u00e1dza do pohybu vesm\u00edr a o\u017eivuje pr\u00edrodu.<\/li>\n<li>Po druh\u00e9, z\u00e1konitos\u0165 pr\u00edrody odvodzoval za najvy\u0161\u0161ieho rozumu.<\/li>\n<li>Po tretie, du\u0161u pova\u017eoval za nehmotn\u00fa substanciu.<\/li>\n<\/ul>\n<p>Pod\u013ea Rousseaua Boh a hmota s\u00fa dva ve\u010dn\u00e9 princ\u00edpy, ktor\u00e9 existuj\u00fa ved\u013ea seba:<\/p>\n<ul>\n<li>Boh je akt\u00edvny<\/li>\n<li>Hmota pas\u00edvna<\/li>\n<\/ul>\n<p>Preto\u017ee Boh hmotu nestvoril nem\u00f4\u017ee ju ani zni\u010di\u0165. Aj \u010dlovek pozost\u00e1va z dvoch princ\u00edpov:<\/p>\n<ul>\n<li>Z hmotn\u00e9ho tela<\/li>\n<li>Z nehmotnej du\u0161e<\/li>\n<\/ul>\n<h2>N\u00e1zory na pozn\u00e1vanie<\/h2>\n<p>V n\u00e1zore na pozn\u00e1vanie vych\u00e1dzal z empirizmu. Poznatky odvodzoval z pocitov, ktor\u00e9 pova\u017eoval za pas\u00edvne, k\u00fdm usudzovanie za akt\u00edvne. Pocity s\u00fa pravdiv\u00e9, zatia\u013e \u010do usudzovanie \u010di\u017ee myslenie vedie k omylom \u2013 preto d\u00e1val prednos\u0165 pocitom, a citom pre rozumom. Na rozdiel od Franc\u00fazskych osvietencov, ktor\u00fd uzn\u00e1vali silu od \u013eudsk\u00e9ho rozumu, kult\u00fary a v\u00fdtvorov civiliz\u00e1cie. Rousseau vyzdvihoval pr\u00edrodu, \u013eudsk\u00fd cit a v\u00f4\u013eu. Na kult\u00faru sa d\u00edval kriticky a pova\u017eoval ju za pr\u00ed\u010dinu \u00fapadku mravov a zdroj \u013eudsk\u00e9ho ne\u0161\u0165astia. \u010clovek je dobr\u00fd len v prirodzenom stave, v ktorom kon\u00e1 v zhode so svojimi citmi a vroden\u00fdmi sklonmi. Len v tomto stave je mo\u017en\u00e1 rovnos\u0165 medzi \u013eu\u010fmi. Ke\u010f sa \u013eudia rozdelia na chudobn\u00fdch a bohat\u00fdch, na otrokov a p\u00e1nov, prirodzen\u00e1 sloboda zanikla a namiesto prirodzenej n\u00e1klonnosti sa zrodil egoizmus.<br \/>\nNerovnos\u0165 medzi \u013eu\u010fmi vedie k boju o moc, uz\u00e1ko\u0148uje \u00fatlak a jej d\u00f4sledkom je popieranie prirodzen\u00fdch z\u00e1konov. Pod\u013ea Rousseaua teda kult\u00fara a civiliz\u00e1cia neved\u00fa k mor\u00e1lnemu zdokona\u013eovaniu \u010dloveka, ale naopak, brzdia jeho prirodzen\u00fd rozvoj. Rousseau v\u0161ak vie, \u017ee \u00fapln\u00fd n\u00e1vrat k prirodzen\u00e9mu stavu \u017e nie je mo\u017en\u00fd, a tak celkom neodmieta ani kult\u00faru. Je v\u0161ak za tak\u00fa kult\u00faru a civiliz\u00e1ciu, ktor\u00e1 zodpoved\u00e1 prirodzen\u00e9mu rozvoju jednotlivca \u013eudskej spolo\u010dnosti. Rousseau vo svojej tvorbe venoval hlavn\u00fa pozornos\u0165 soci\u00e1lno-politick\u00fdm probl\u00e9mom. Sk\u00famal pr\u00ed\u010diny vzniku soci\u00e1lnej nerovnosti medzi \u013eu\u010fmi, aby na\u0161iel sp\u00f4sob, ako ju odstr\u00e1ni\u0165. Scoje n\u00e1zory na vznik \u0161t\u00e1tu a na jeho usporiadanie vysvetlil v pr\u00e1ci <em>Spolo\u010densk\u00e1 zmluva.<\/em><\/p>\n<h2>Rozprava o umen\u00ed a ved\u00e1ch<\/h2>\n<p>Rozprava o umen\u00ed a ved\u00e1ch je strhuj\u00facim ods\u00faden\u00edm novodobej spolo\u010dnosti. Sn\u00e1\u010f v\u010faka tomu, ako sa zrodila, je zauj\u00edmavej\u0161ia sk\u00f4r svojou vzletnou r\u00e9torikou ne\u017e starostlivou argument\u00e1ciou. Rousseauova hlavn\u00e1 t\u00e9za znie, \u017ee cnos\u0165 sa nach\u00e1dza \u201ezaryt\u00e1 do srdca\u201c ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka. \u017diadneho zvl\u00e1\u0161tneho vedenia nie je treba, a tak pokrok vedenia nazna\u010den\u00fd v ot\u00e1zke nijako neprispieva k zlep\u0161eniu mravnosti. Sk\u00f4r opak je pravdou. Cnos\u0165 n\u00e1jdeme \u010dastej\u0161ie v oby\u010dajnom \u010dloveku pr\u00e1ce ne\u017e vo filozofii \u010di umelcovi. Probl\u00e9m pod\u013ea Rousseaua spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee ako n\u00e1hle spolo\u010dnos\u0165, dosiahne \u00farove\u0148 vo\u013en\u00e9ho \u010dasu nutn\u00e9ho k prev\u00e1dzkovaniu umenia a filozofie, s\u00fa jej pr\u00edslu\u0161n\u00edci chyten\u00fd v zdaniu a klame. Potreba n\u00e1le\u017eite sa javi\u0165 sa st\u00e1va d\u00f4le\u017eitej\u0161ia ne\u017e pravda a \u013eudia s\u00fa odv\u00e1dzan\u00fd od podctivosti, ktorou sa vyzna\u010duj\u00fa primit\u00edvnej\u0161ie, prirodzen\u00e9 spolo\u010dnosti.<br \/>\nRozprava o umeniach a ved\u00e1ch jasne ukazuje Rousseauov\u00e9 vlastn\u00e9 vn\u00edmanie rozdielu medzi Par\u00ed\u017eom a \u017denevou. T\u00fdm z\u00e1rove\u0148 zav\u00e1dza jeho met\u00f3du anal\u00fdzy, toti\u017eto h\u013eada\u0165 odpovede na filozofick\u00e9 ot\u00e1zky v sebe samom. V druhej Rozprave sa tieto dva rysy objavuj\u00fa znova, av\u0161ak tento kr\u00e1t v kontexte tradi\u010dn\u00fdch argumentov o \u201eprirodzenom stave\u201c.<\/p>\n<h3>Prirodzen\u00fd jav a prirodzenos\u0165 \u010dloveka<\/h3>\n<p>Term\u00edny \u201eprirodzen\u00fd stav\u201c a \u201eprirodzenos\u0165 \u010dloveka\u201c hraj\u00fa v politick\u00fdch a mor\u00e1lnych diskusi\u00e1ch osemn\u00e1steho storo\u010dia prominentn\u00fa rolu. Bol to \u201evek rozumu\u201c \u2013 mnoh\u00fd filozofovia kritizovali spolo\u010dnos\u0165 a vl\u00e1du a sna\u017eili sa zaisti\u0165 svojej kritike racion\u00e1lnu a empirick\u00fa oporu odkazom k prirode. Cie\u013eom bolo obh\u00e1ji\u0165 opr\u00e1vnenos\u0165 ur\u010dit\u00e9ho typu vl\u00e1dy jeho spojen\u00edm s \u013eudskou prirodzenos\u0165ou, to jest s defini\u010dn\u00fdmi znakmi \u013eudsk\u00fdch bytost\u00ed. K odhaleniu tak\u00fdchto podstatn\u00fdch rysov sa tie\u017e zdalo nutn\u00e9 uv\u00e1\u017ei\u0165, ak\u00fd boli \u013eudia v \u201eprirodzenom stave\u201c, ktor\u00fd sn\u00e1\u010f vl\u00e1dol pred vznikom organizovan\u00fdch vl\u00e1d.<\/p>\n<h3>Chaos<\/h3>\n<p>V\u00e4\u010d\u0161ina myslite\u013eov doby sa zhodovala v tom, \u017ee ka\u017ed\u00e1 opr\u00e1vnen\u00e1 vl\u00e1da sa mus\u00ed opiera\u0165 o s\u00fahlas ovl\u00e1dan\u00e9ho \u013eudu, \u010di u\u017e skuto\u010dn\u00fd alebo tich\u00fd. Zna\u010dne sa samozrejme l\u00ed\u0161ili vo svojom ch\u00e1pan\u00ed \u013eudskej prirodzenosti a v zobrazen\u00ed prirodzen\u00e9ho stavu, a preto tie\u017e v ur\u010dovan\u00ed vl\u00e1d, ktor\u00e9 nadn\u00e1\u0161ali ako nezbytn\u00e9 a spravodliv\u00e9. Napr\u00edklad Hobbes tvrdil, \u017ee prirodzen\u00fd stav je stav vojny. \u013dudia s\u00fa od pr\u00edrody slobodn\u00ed a sebeck\u00ed, a predov\u0161etk\u00fdm usiluj\u00fa o pre\u017eitie. V prirodzenom stave z\u00e1ujem ka\u017ed\u00e9ho jedinca ohrozuje a je ohrozovan\u00fd z\u00e1ujmom ka\u017ed\u00e9ho druh\u00e9ho \u010dloveka. V\u00fdsledkom je neznesite\u013en\u00fd chaos. \u013dudia v\u0161ak nie s\u00fa len sebeck\u00ed, ale tie\u017e obdaren\u00ed rozumom. Aby bol dosiahnut\u00fd mier a zaisten\u00e9 pre\u017eitie, ka\u017ed\u00fd jednotlivec si pripust\u00ed mo\u017enos\u0165 obetova\u0165 svoje prirodzen\u00e9 pr\u00e1va a slobodu a podriadi\u0165 sa z\u00e1konom vrcholn\u00e9ho vl\u00e1dcu, ktor\u00e9ho hlavnou zodpovednos\u0165ou je udr\u017ea\u0165 z\u00e1kon.<\/p>\n<h2>Rozprava o nerovnosti<\/h2>\n<p>Rousseauova <em>Rozprava o nerovnosti<\/em> je z \u010dasti kritikou Hobbesov\u00fdch n\u00e1zorov. Tam, kde sa Hobbes sna\u017eil legitimizova\u0165 existuj\u00face vl\u00e1dy, predklad\u00e1 Rousseau op\u00e4\u0165 ods\u00fadenie. Rovnako ako Hobbes, i Rousseau dokazuje, \u017ee \u013eudia s\u00fa od pr\u00edrody slobodn\u00ed a sebeck\u00ed. V tomto pr\u00edpade je v\u0161ak sebectvo sprev\u00e1dzan\u00e9 prirodzen\u00fdm s\u00facitom, ktor\u00fd \u013eu\u010fom zabra\u0148uje navz\u00e1jom si ubli\u017eova\u0165. Prirodzen\u00fd stav nie je stav vojny, ale sk\u00f4r stav nesmiernej \u013eahostajnosti. Existuj\u00fa prirodzen\u00e9 rozdiely sily a inteligencie, av\u0161ak v spojen\u00ed s prirodzenou slobodou s\u00fa nepodstatn\u00e9. D\u00f4le\u017eit\u00fdmi sa st\u00e1vaj\u00fa najsk\u00f4r a\u017e v spolo\u010dnosti. Tu sa toti\u017e \u013eudia za\u010d\u00ednaj\u00fa navz\u00e1jom porovn\u00e1va\u0165. Objavuje sa je\u0161itnos\u0165, p\u00fdcha a poh\u0155danie, \u010d\u00edm za\u010d\u00edna skazenie \u013eud\u00ed skrze spolo\u010dnosti, ako je pop\u00edsan\u00e9 v prvej <em>Rozprave.<\/em> Rousseau ukazuje, \u017ee \u013eudia sa pri svojich prv\u00fdch pokusoch o v\u00fdstavbu vl\u00e1dy dop\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa omylov a navz\u00e1jom sa klam\u00fa. Ich osudnou chybou je to, \u017ee sa vzdaj\u00fa svojej slobody pre il\u00faziu ich ochrany. Namiesto z\u00edskania ochrany sa st\u00e1vaj\u00fa otrokmi. P\u00f4vodom nerovnosti je s\u00fastredenie na v\u0161etko zdanliv\u00e9. Nerovnos\u0165 potom vedie k strate slobody. Oboma krokmi sa \u013eudia vz\u010fa\u013euj\u00fa od svojej prvej prirodzenosti.<br \/>\nV t\u00fdchto prv\u00fdch dvoch dielach sa vyn\u00e1ra nieko\u013eko z\u00e1sadn\u00fdch t\u00e9m. \u013dudia s\u00fa od prirodzenosti dobr\u00ed, zatia\u013e \u010do spolo\u010dnos\u0165 ich kaz\u00ed. Najhor\u0161ou skazenos\u0165ou je strata slobody sp\u00f4soben\u00e1 spolo\u010denskou nerovnos\u0165ou. Slobodou sa v tejto dobe zaoberalo mnoho myslite\u013eov, niektor\u00fd b\u00e1datelia si v\u0161ak pov\u0161imli, \u017ee Rousseauov d\u00f4raz na jeho spojitos\u0165 s rovnos\u0165ou je neobvykl\u00fd. Nezvy\u010dajn\u00e9 je na jeho argumentoch tie\u017e vyzdvihnutie pocitov, \u010di presnej\u0161ie \u2013 v\u00f4le a rozumu.<\/p>\n<h2>Emil<\/h2>\n<p>Ak teda <em>Rozpravami<\/em> za\u010d\u00edna Rousseauova kritika spolo\u010dnosti, jeho n\u00e1sledn\u00e9 diela, <em>Emil <\/em>a <em>Spolo\u010densk\u00e1 zmluva<\/em>, predkladaj\u00fa rie\u0161enie zachyten\u00fdch probl\u00e9mov. Rousseau p\u00edsal obe knihy skoro z\u00e1rove\u0148. <em>Emil <\/em>opisuje Rousseauovu v\u00edziu v\u00fdchovy chlapca. Ide predov\u0161etk\u00fdm o v\u00fdchovu v\u00f4le, usporiadan\u00fa vzh\u013eadom k dvom zreteliam. Prv\u00fdm je vyhn\u00fa\u0165 sa sk\u00e1zonostn\u00e9mu vplyvu dne\u0161nej spolo\u010dnosti. Druh\u00fdm je vytvori\u0165 jedinca pripraven\u00e9ho vzia\u0165 na seba mravn\u00e9 a politick\u00e9 z\u00e1v\u00e4zky nov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu op\u00edsan\u00e9ho v <em>Spolo\u010denskej zmluve. <\/em>Obe knihy hovoria o rozv\u00edjan\u00ed rozumu od prirodzenej slobody die\u0165a\u0165a po mravn\u00fa a politick\u00fa slobodu ob\u010dana.<br \/>\nAk pozn\u00e1me Rousseauovo stanovisko k civilizovanej spolo\u010dnosti, neprekvap\u00ed n\u00e1s, \u017ee prvou podmienkou pre v\u00fdchovu prav\u00e9ho jedinca je dedinsk\u00e9 prostredie. Tu bude die\u0165a odbaven\u00e9 od p\u00f4sobenia \u201esvojv\u00f4le\u201c zospolo\u010densken\u00fdch dospel\u00fdch. Die\u0165a sa u\u010d\u00ed nie podlieha\u0165 premen\u00e1m spolo\u010denskej m\u00f3dy, ale zmeriava\u0165 si svoje sily s telesnou, prirodzenou nutnos\u0165ou. Tak s\u00fa bezprostredn\u00e9 sk\u00fasenosti odhalen\u00e9 medze prirodzenej slobody.<br \/>\nRousseau sa domnieval, \u017ee v\u00fdchova by mala by\u0165 progres\u00edvna. V\u00fdchova die\u0165a\u0165a, po ktorej vol\u00e1, vy\u017eaduje trval\u00fa sk\u00fasenos\u0165 s vecami na rozdiel od v\u00fdu\u010dby my\u0161lienok. Jedinou povolenou knihou je <em>Robinson Crusoe. <\/em>Form\u00e1lne n\u00e1bo\u017eenstvo a v\u00f4bec v\u0161etky abstrakcie sa odkladaj\u00fa na dobu, kedy sa v\u00f4\u013ea a rozum jedinca u\u017e vyvinuli samostatne.<br \/>\nAj ke\u010f v\u00fdchova die\u0165a\u0165a za\u010d\u00edna v prirodzenom stave, cie\u013eom nie je jednoducho privies\u0165 dospel\u00fdch op\u00e4\u0165 do idylickej minulosti, aj keby nie\u010do tak\u00e9 bolo mo\u017en\u00e9. Spolo\u010densk\u00fd styk predstavuje pre Rousseaua z\u00e1rove\u0148 potenci\u00e1l \u013eudskej skazenosti a mo\u017enos\u0165 \u013eudsk\u00e9ho zdokonalenia. Dosahovanie auton\u00f3mie \u2013 \u010di mravnej slobody \u2013 je pre Rousseaua zdokonalen\u00edm \u013eudskej v\u00f4le. Prechod od prirodzenej k mravnej slobode sa zaklad\u00e1 na rozume. Jedinec sa u\u010d\u00ed ponecha\u0165 rozumu rolu p\u00e1na nad v\u00e1\u0161\u0148ami, a oslobodi\u0165 sa tak od tyranie neskrotnej t\u00fa\u017eby.<\/p>\n<h2>Spolo\u010densk\u00e1 zmluva<\/h2>\n<p>Ak prijmeme Rousseauov popis prav\u00e9ho jedinca ako autonomn\u00e9ho a mravn\u00e9ho, nast\u00e1va probl\u00e9m, ako sa stavia\u0165 spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 m\u00e1 tak\u00fdch ob\u010danov plodi\u0165 a posil\u0148ova\u0165. Rousseau pova\u017eoval za nutn\u00e9, aby pr\u00edslu\u0161n\u00edci spolo\u010dnosti boli ochotn\u00fdmi, akt\u00edvnymi \u010dlenmi svojej pospolitosti. V <em>Spolo\u010denskej zmluve <\/em>sa Rousseau sna\u017e\u00ed pre tak\u00fa spolo\u010dnos\u0165 vytvori\u0165 pl\u00e1n. Sn\u00e1\u010f najn\u00e1padnej\u0161\u00edm a najkontroverznej\u0161\u00edm prvkom politickej te\u00f3rie, ktor\u00e1 je v knihe na\u010drtnut\u00e1 je pojem \u201eobecnej v\u00f4le\u201c.<br \/>\nRousseauova kritika existuj\u00facich vl\u00e1d sa koncentruje na stratu slobody. Z\u00e1sadn\u00fdm pre jeho poh\u013ead na politiku je d\u00f4raz na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee \u013eud\u00ed nejde prin\u00fati\u0165 k tomu, aby sa vzdali svojej slobody, ako to navrhoval napr\u00edklad Hobbes. Na druh\u00fa stranu bolo Rousseauovi jasn\u00e9, \u017ee u\u017e oby\u010dajn\u00fd po\u010det pr\u00edslu\u0161n\u00edkov novodobej spolo\u010dnosti vylu\u010duje mo\u017enos\u0165 pravej demokracie. Odpove\u010fou na tento stred z\u00e1ujmov je obecn\u00e1 v\u00f4\u013ea. T\u00e1 je v\u00fdsledkom podmienok dohody, v ktorej ka\u017ed\u00fd jednotlivec pres\u00fava v\u0161etky svoje prirodzen\u00e9 pr\u00e1va a slobodu na v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch, \u010d\u00edm vytv\u00e1ra nov\u00fa kolekt\u00edvnu osobu.<br \/>\nKolekt\u00edvna osoba vznikla odlo\u017een\u00edm individu\u00e1lnej, prirodzenej slobody sa st\u00e1va suver\u00e9nom, zvrchovan\u00fdm vl\u00e1dcom nov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Pre Rousseaua je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby v\u0161etci \u013eudia odlo\u017eili svoje pr\u00e1va v rovnakej miere (\u010d\u00edm odpadaj\u00fa nerovnosti ved\u00face k strate slobody) a potom znovu objavili individu\u00e1lnu auton\u00f3miu vo zdie\u013eanej vrcholnej obecnej v\u00f4le. Obecn\u00e1 v\u00f4\u013ea ako vrcholn\u00fd vl\u00e1dca rozhoduje o ustanovuj\u00facich z\u00e1konoch spolo\u010dnosti. Rozhoduje v\u017edy v z\u00e1ujme \u201edobra celku\u201c.<br \/>\nRousseauovmu po\u0148atiu obecnej v\u00f4le sa dost\u00e1va obdivu i kritiky. On s\u00e1m tvrdil, \u017ee obecn\u00e1 v\u00f4\u013ea nie je to ist\u00e9 \u010do hlas v\u00e4\u010d\u0161iny. V\u00e4\u010d\u0161ina m\u00f4\u017ee by\u0165 jednoducho s\u00faborom spolo\u010dn\u00fdch konkr\u00e9tnych z\u00e1ujmov skupiny jednotlivcov. Obecn\u00e1 v\u00f4\u013ea samozrejme v\u017edy mus\u00ed chcie\u0165 dobro celku. Toto rozl\u00ed\u0161enie je samozrejme mo\u017en\u00e9 jasnej\u0161ie teoretick\u00e9 ako re\u00e1lne. Ako m\u00f4\u017eeme v praxi pozna\u0165 obecn\u00fa v\u00f4\u013eu oddelene od hlasov v\u00e4\u010d\u0161iny? Na viac sa m\u00f4\u017ee zda\u0165, \u017ee jednotlivec prich\u00e1dza o pr\u00edli\u0161 mnoho v transakcii, ktor\u00e1 prisudzuje v\u0161etky pr\u00e1va vrcholn\u00e9mu vl\u00e1dcovi, dokonca obecnej v\u00f4li, a neponech\u00e1va \u017eiadne \u00fato\u010disko pre jednotlivca ako tak\u00e9ho.<\/p>\n<h2>Vyznanie<\/h2>\n<p>Preva\u017en\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu svojho \u010fal\u0161ieho \u017eivota Rousseau \u017eil vo Franc\u00fazskej dedine. (Kr\u00e1tko a s ne\u0161\u0165astn\u00fdmi d\u00f4sledkami \u017eil v Anglicku s D\u00e1vidom Humom.) Rousseauove neskor\u00e9 diela sa v\u0161etky bezprostredne zameriavaj\u00fa na jeho osobn\u00fd \u017eivot. Najsl\u00e1vnej\u0161ie z t\u00fdchto kn\u00edh s\u00fa <em>Vyznanie.<\/em> Vo <em>Vyznaniach <\/em>sa Rousseau s tvrdohlavou \u00faprimnos\u0165ou pok\u00fa\u0161a poveda\u0165 svoj \u017eivotn\u00fd pr\u00edbeh \u2013 obdobie \u0161\u0165astia aj z\u00fafalstva, \u00faspechov aj p\u00e1dov. Opisuje erotick\u00e9 vz\u0165ahy a svoju vinu za predanie svojich det\u00ed do sirotinca. Dielo je predov\u0161etk\u00fdm pokusom obh\u00e1ji\u0165 sa pred sebou sam\u00fdm a pred verejnos\u0165ou. Stalo sa klasick\u00fdm spisom sebaanal\u00fdzy, av\u0161ak vo svojej dobe bolo prijat\u00e9 nepriaznivo a Rousseau c\u00edtil nutnos\u0165 pokra\u010dova\u0165 vo svojich snah\u00e1ch o sebaanal\u00fdzu po mnoho \u010fal\u0161\u00edch rokov, ob\u010das v z\u00fafalstve a s narastaj\u00facou paranojou. Zomrel u priate\u013ea vo Franc\u00fazsku 2. J\u00fala 1778.<\/p>\n<h2>Rozbor diela Spolo\u010densk\u00e1 zmluva<\/h2>\n<h3>KNIHA PRV\u00c1 &#8211; KAPITOLA II. &#8211; O prv\u00fdch spolo\u010dnostiach<\/h3>\n<p>Najstar\u0161ia zo v\u0161etk\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed a jedine prirodzen\u00e1 je rodina. A i v nej s\u00fa deti sp\u00e4t\u00e9 s otcom len tak dlho, k\u00fdm ho potrebuj\u00fa, aby sa udr\u017eali pri \u017eivote. Len \u010do t\u00e1to potreba prestane, prirodzen\u00e9 puto sa rozvia\u017ee. Deti osloboden\u00e9 od poslu\u0161nosti, ktorou boli povinn\u00e9 otcovi, aj otec osloboden\u00fd od starostlivosti, ktorou bol povinn\u00fd de\u0165om, celkom rovnako sa vracaj\u00fa k nez\u00e1vislosti. Ak i potom ost\u00e1vaj\u00fa spojen\u00ed, nie je to u\u017e prirodzen\u00e9, ale dobrovo\u013en\u00e9, a rodina sa udr\u017eiava len dohodou. T\u00e1to v\u0161eobecn\u00e1 sloboda je d\u00f4sledok prirodzenosti \u010dloveka. Jeho prv\u00fdm z\u00e1konom je bdie\u0165 nad zachovan\u00edm vlastnej osoby, jeho prv\u00e9 starosti s\u00fa tie, ktor\u00fdmi je povinn\u00fd s\u00e1m sebe, a len \u010do rozumovo dospeje, st\u00e1va sa svoj\u00edm vlastn\u00fdm p\u00e1nom, lebo s\u00e1m posudzuje prostriedky vhodn\u00e9 na sebaz\u00e1chovu. Rodina je teda akoby prv\u00fdm vzorom politickej spolo\u010dnosti, hlavu spolo\u010dnosti predstavuje otec, \u013eud predstavuj\u00fa deti, a ke\u010f\u017ee sa v\u0161etci zrodili ako seberovn\u00ed a slobodn\u00ed, zriekaj\u00fa sa svojej slobody len vo svoj prospech. Cel\u00fd rozdiel je iba v tom, \u017ee v rodine odme\u0148uje otca za starostlivos\u0165 jeho l\u00e1ska k de\u0165om, ktor\u00fa im venuje, a \u017ee v \u0161t\u00e1te t\u00fato l\u00e1sku, ktor\u00fa hlava \u0161t\u00e1tu pre svoje n\u00e1rody nem\u00e1, nahr\u00e1dza p\u00f4\u017eitok z vl\u00e1dnutia.<\/p>\n<h3>KAPITOLA III. &#8211; O pr\u00e1ve silnej\u0161ieho<\/h3>\n<p>Najsilnej\u0161\u00ed nie je nikdy dos\u0165 siln\u00fd, aby nav\u017edy ostal p\u00e1nom, ak nepremen\u00ed svoju silu na pr\u00e1vo a poslu\u0161nos\u0165 na povinnos\u0165. Odtia\u013e pr\u00e1vo silnej\u0161ieho, pr\u00e1vom, zd\u00e1 sa, nazvan\u00e9 ironick\u00fd, no v z\u00e1sade skuto\u010dne zaveden\u00e9. Ale \u010di sa n\u00e1m nikdy nevysvetl\u00ed toto slovo? Sila je fyzick\u00e1 moc: nevid\u00edm, a\u00e9 mravn\u00e9 ponau\u010denie by mohlo vypl\u00fdva\u0165 z jej \u00fa\u010dinkov. Ust\u00fapi\u0165 sile je \u010din nevyhnutnosti, nie v\u00f4le. Nanajv\u00fd\u0161 je to \u010din opatrnosti. V akom zmysle to m\u00f4\u017ee by\u0165 povinnos\u0165? Predpokladajme na okamih, \u017ee toto domnel\u00e9 pr\u00e1vo existuje. Vrav\u00edm, \u017ee z toho vypl\u00fdva len nevysvetlite\u013en\u00fd zm\u00e4tok, lebo ak moc tvor\u00ed pr\u00e1vo, \u00fa\u010dinok sa zamie\u0148a s pr\u00ed\u010dinou: ka\u017ed\u00e1 moc, ktor\u00e1 prekon\u00e1 moc predch\u00e1dzaj\u00facu, ded\u00ed po nej pr\u00e1vo. Len \u010do sa m\u00f4\u017ee neposl\u00facha\u0165 beztrestne m\u00f4\u017ee neposl\u00facha\u0165 beztrestne, m\u00f4\u017ee sa neposl\u00facha\u0165 opr\u00e1vnene, a preto\u017ee silnej\u0161\u00ed v\u017edy m\u00e1 pravdu, nejde o ni\u010d in\u00e9 ako kona\u0165 tak, aby sme boli silnej\u0161\u00ed. Len\u017ee \u010do je to za pr\u00e1vo, ktor\u00e9 zanik\u00e1, ke\u010f moc prest\u00e1va? Ak treba posl\u00facha\u0165 z prin\u00fatenia, netreba posl\u00facha\u0165 z povinnosti, ak \u010dlovek nie je n\u00faten\u00fd posl\u00facha\u0165, nie je ani povinn\u00fd. Vid\u00edme teda, \u017ee slovo \u201epr\u00e1vo\u201c ni\u010d neprid\u00e1va k moci, tu v\u00f4bec ni\u010d neznamen\u00e1. Posl\u00fachajte mocnosti! Ak to znamen\u00e1: ustupujte n\u00e1siliu, je pravidlo dobr\u00e9, no zbyto\u010dn\u00e9, ru\u010d\u00edm za to, \u017ee sa nikdy neporu\u0161\u00ed. V\u0161etka moc poch\u00e1dza od Boha, prip\u00fa\u0161\u0165am to, ale aj ka\u017ed\u00e1 choroba poch\u00e1dza od neho, \u010di to znamen\u00e1, \u017ee je zak\u00e1zan\u00e9 zavola\u0165 lek\u00e1ra? Ke\u010f ma prepadne lupi\u010d v lese, som povinn\u00fd vyda\u0165 mu pod n\u00e1sil\u00edm pe\u0148a\u017eenku, ale mus\u00edm mu ju vyda\u0165, aj keby som ju mohol skry\u0165? Lebo napokon pi\u0161to\u013e, ktor\u00fa dr\u017e\u00ed v ruke, je tie\u017e mocou. Zhodnime sa teda na tom, \u017ee moc netvor\u00ed pr\u00e1vo a \u017ee sme povinn\u00ed posl\u00facha\u0165 iba legitimn\u00fa moc. Tak sa moja p\u00f4vodn\u00e1 ot\u00e1zka znova vracia.<\/p>\n<h3>KAPITOLA IV. &#8211; O otroctve<\/h3>\n<p>Ak ani jeden \u010dlovek nem\u00e1 prirodzen\u00fa pr\u00e1vomoc nad svoj\u00edm bl\u00ed\u017enym a ak moc netvor\u00ed pr\u00e1vo, z\u00e1kladmi v\u0161etkej legitimnej moci medzi \u013eu\u010fmi ost\u00e1vaj\u00fa dohody. Ak m\u00f4\u017ee jednotlivec, ako hovor\u00ed Grotius scudzi\u0165 slobodu a sta\u0165 sa otrokom p\u00e1na, pre\u010do by cel\u00fd n\u00e1rod nemohol scudzi\u0165 svoju slobodu a sta\u0165 sa poddan\u00fdm kr\u00e1\u013ea? Je tu ve\u013ea dvojzna\u010dn\u00fdch slov, ktor\u00e9 by bolo treba vysvetli\u0165, ale dr\u017eme sa slova scudzi\u0165. Scudzi\u0165 znamen\u00e1 da\u0165 alebo preda\u0165. No \u010dlovek, ktor\u00fd sa stane otrokom druh\u00e9ho, sa ned\u00e1va, prinajmen\u0161om sa pred\u00e1va za svoju ob\u017eivu. Ale pre\u010do sa zapred\u00e1va n\u00e1rod? Kr\u00e1\u013e je \u010faleko od toho, aby poskytoval svoj\u00edm poddan\u00fdm ob\u017eivu, \u017eije z nich, a pod\u013ea Rabelaisa kr\u00e1\u013e ne\u017eije z m\u00e1la. D\u00e1vaj\u00fa teda poddan\u00ed svoju osobu pod podmienkou, \u017ee sa im vezme aj majetok? Neviem, \u010do im vlastne e\u0161te ost\u00e1va, aby sa zachovali.<br \/>\nPovie sa, \u017ee despota zabezpe\u010duje svoj\u00edm poddan\u00fdm ob\u010diansky pokoj. Mo\u017eno, ale \u010do t\u00fdm z\u00edskaj\u00fa, ke\u010f vojny, ktor\u00e9 im privod\u00ed jeho cti\u017eiadostivos\u0165, ke\u010f jeho nen\u00e1sytn\u00e1 chamtivos\u0165 a tyrania jeho vl\u00e1dy ich priv\u00e1dzaj\u00fa do v\u00e4\u010d\u0161ieho z\u00fafalstva ako ich vlastn\u00e9 nezhody? \u010co t\u00fdm z\u00edskavaj\u00fa, ke\u010f tento pokoj je jednou z ich \u00fatrap? Pokojne sa \u017eije aj v temniciach, \u010di to posta\u010d\u00ed na to, aby sa tam \u010dlovek mal dobre? V Kyklopovej jaskyni uv\u00e4znen\u00ed Gr\u00e9ci \u017eili pokojne, \u010dakali a\u017e na nich pr\u00edde rad a zhltn\u00fa ich. Je absurdn\u00e9 a nepochopite\u013en\u00e9 poveda\u0165, sa \u010dlovek d\u00e1va zadarmo, tak\u00fd \u010din je nez\u00e1konn\u00fd a neplatn\u00fd u\u017e len preto, \u017ee kto tak rob\u00ed, nie je pri zdravom rozume. Poveda\u0165 nie\u010do tak\u00e9 o celom n\u00e1rode znamen\u00e1 predpoklada\u0165 n\u00e1rod bl\u00e1znov, no bl\u00e1znovstvo netvor\u00ed pr\u00e1vo. I keby sa ka\u017ed\u00fd mohol scudzi\u0165, nem\u00f4\u017ee scudzi\u0165 svoje deti, rodia sa ako \u013eudia a slobodn\u00ed, ich sloboda im patr\u00ed, nik s \u0148pu nem\u00f4\u017ee disponova\u0165, len ony samy. Sk\u00f4r ne\u017e rozumove dospej\u00fa, m\u00f4\u017ee otec v ich mene zmluvou ur\u010di\u0165 podmienky ich zachovania a blahobytu, nem\u00f4\u017ee ich v\u0161ak darova\u0165 definit\u00edvne a bezpodmiene\u010dne, lebo tak\u00e9 darovani odporuje cie\u013eom pr\u00edrody a presahuje otcovsk\u00e9 pr\u00e1va.<br \/>\nNa to, aby \u013eubovo\u013en\u00e1 vl\u00e1da bola z\u00e1konn\u00e1, bolo by teda potrebn\u00e9, aby v ka\u017edej gener\u00e1ci\u00ed \u013eud rozhodoval, \u010di ju pr\u00edjme alebo zavrhne, no potom by t\u00e1to vl\u00e1da nebola u\u017e \u013eubovo\u013en\u00e1. Vzda\u0165 sa svojej slobody znamen\u00e1 vzda\u0165 sa svojej \u013eudskej d\u00f4stojnosti, \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v, ba i povinnosti. Ak sa niekto v\u0161etk\u00e9ho vzdal, za to ho ni\u010d\u00edm nemo\u017eno od\u0161kodni\u0165. Tak\u00e9 vzdanie sa je nezlu\u010dite\u013en\u00e9 s \u013eudskou prirodzenos\u0165ou a od\u0148a\u0165 \u010dloveku v\u0161etku slobodn\u00fa v\u00f4\u013eu znamen\u00e1 od\u0148a\u0165 v\u0161etku mravn\u00fa cenu jeho \u010dinom. Napokon je to bezpodstatn\u00e1 a sama sebe protire\u010diaca dohoda, ktor\u00e1 na jednej strane predpisuje neobmedzen\u00fa moc a na druhej strane bezhrani\u010dn\u00fa poslu\u0161nos\u0165. \u010ci nie je jasn\u00e9, \u017ee \u010dlovek ni\u010d\u00edm nie je zaviazan\u00fd tomu, od ktor\u00e9ho m\u00e1 pr\u00e1vo v\u0161etko vym\u00e1ha\u0165? A neanuluje tento akt u\u017e t\u00e1to podmienka bez protihodnoty, bez n\u00e1hrady? Lebo ak\u00e9 pr\u00e1vo by mal m\u00f4j otrok vo\u010di mne, ke\u010f v\u0161etko, \u010do m\u00e1, je moje, a ke\u010f \u2013 preto\u017ee pr\u00e1vo je moj\u00edm pr\u00e1vom \u2013 toto pr\u00e1vo pravo vo\u010di mne sam\u00e9mu je slovom, ktor\u00e9 nem\u00e1 zmyslu?<br \/>\nGrotius a in\u00ed odvodzuj\u00fa z vojny \u010fal\u0161\u00ed prame\u0148 domnel\u00e9ho pr\u00e1va otroctva. Ke\u010f\u017ee pod\u013ea nich v\u00ed\u0165az m\u00e1 pr\u00e1vo usmrti\u0165 porazen\u00e9ho, m\u00f4\u017ee si porazen\u00fd vyk\u00fapi\u0165 \u017eivot svojou slobodou, dohoda o to legit\u00edmnej\u0161ia, \u017ee prin\u00e1\u0161a obidvom osoh. No je jasn\u00e9, \u017ee toto domnel\u00e9 pr\u00e1vo na usmrtenie porazen\u00fdch nijako nevypl\u00fdva z vojnov\u00e9ho stavu u\u017e preto, lebo \u013eudia, \u017eij\u00faci v stave p\u00f4vodnej nez\u00e1vislosti, nemaj\u00fa medz\u00ed sebou dos\u0165 st\u00e1lych stykov, aby z nich mohol vznikn\u00fa\u0165 stav mieru alebo vojny, a preto nie s\u00fa od pr\u00edrody nepriate\u013emi. Vojnu tvoria vz\u0165ahy medzi vecami, a nie vz\u0165ahy medzi \u013eu\u010fmi, a ke\u010f\u017ee vojnov\u00fd stav nem\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 z jednoduch\u00fdch osobn\u00fdch vz\u0165ahov, ale len zo vz\u0165ahov vecn\u00fdch, nem\u00f4\u017ee existova\u0165 s\u00fakromn\u00e1 vojna alebo vojna \u010dloveka proti \u010dloveku ani v stave prirodzenom, kde nie je st\u00e1le vlastn\u00edctvo, ani v stave spolo\u010denskom, kde je v\u0161etko pod mocou z\u00e1kona. Z\u00e1pasy s\u00fakromn\u00edkov, s\u00faboje, pot\u00fd\u010dky s\u00fa \u010diny, ktor\u00e9 nevyvol\u00e1vaj\u00fa zvl\u00e1\u0161tny pr\u00e1vny stav: a pokia\u013e ide o s\u00fakromn\u00e9 vojny, dovolen\u00e9 nariadeniami \u013dudov\u00edta IX., kr\u00e1\u013ea franc\u00fazskeho, a zru\u0161en\u00e9 bo\u017e\u00edm mierom, s\u00fa zneu\u017eit\u00edm feud\u00e1lnej vl\u00e1dy, najnezmyselnej\u0161ej s\u00fastavy, ak\u00e1 kedy existovala, s\u00fastavy, protiviacej sa z\u00e1sad\u00e1m prirodzen\u00e9ho pr\u00e1va a ka\u017edej triezvej politiky. Vojna teda nie je vz\u0165ahom \u010dloveka k \u010dloveku, ale vz\u0165ahom jedn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu k druh\u00e9mu, pri ktorom jednotlivci s\u00fa nepriate\u013emi len n\u00e1hodne, nie ako \u013eudia, ani ako ob\u010dania, ale ako vojaci. Nie ako \u010dlenovia vlasti, ale ako jej obrancovia. Napokon ka\u017ed\u00fd \u0161t\u00e1t m\u00f4\u017ee ma\u0165 za nepriate\u013ea iba in\u00e9 \u0161t\u00e1ty, a nie \u013eud\u00ed, preto\u017ee medzi vecami rozli\u010dnej povahy nie je mo\u017en\u00e9 ur\u010di\u0165 prav\u00fd vz\u0165ah. T\u00e1to z\u00e1sada je v s\u00falade s ust\u00e1len\u00fdmi z\u00e1sadami v\u0161etk\u00fdch \u010dias so st\u00e1lou praxou v\u0161etk\u00fdch v \u0161t\u00e1toch organizovan\u00fdch n\u00e1rodov.<br \/>\nVyhl\u00e1senia vojny s\u00fa menej upozornen\u00edm pre mocnosti ako pre ich poddan\u00fdch. Cudzinec nech je to kr\u00e1\u013e, s\u00fakromn\u00edk alebo n\u00e1rod, ktor\u00fd kradne, zab\u00edja alebo zaj\u00edma poddan\u00fdch bez vyhl\u00e1senia vojny knie\u017ea\u0165u, nie je nepriate\u013eom, ale zbojn\u00edkom. Aj v \u010dase vojny sa spravodliv\u00fd vlad\u00e1r v nepriate\u013eskej krajine zmocn\u00ed v\u0161etk\u00e9ho, \u010do je verejn\u00fdm majetkom, no u\u0161etr\u00ed osobu a majetok jednotlivcov, \u0161etr\u00ed pr\u00e1va, na ktor\u00fdch sa zakladaj\u00fa jeho pr\u00e1va. Ke\u010f\u017ee cie\u013eom vojny je zni\u010di\u0165 nepriate\u013esk\u00fd \u0161t\u00e1t, \u010dlovek m\u00e1 pr\u00e1vo zabi\u0165 obrancov nepriate\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, ak s\u00fa v zbran\u00ed, no len \u010do zbrane zlo\u017eia a vzdaj\u00fa sa, a teda prest\u00e1vaj\u00fa by\u0165 nepriate\u013emi alebo n\u00e1strojmi nepriate\u013ea, st\u00e1vaj\u00fa sa op\u00e4\u0165 \u013eu\u010fmi a \u010dlovek u\u017e nem\u00e1 pr\u00e1va nad ich \u017eivotom. Niekedy mo\u017eno zni\u010di\u0165 \u0161t\u00e1t a pritom neusmrti\u0165 ani jedn\u00e9ho jeho \u010dlena, nu\u017e vojna ned\u00e1va nijak\u00e9 pr\u00e1vo, ktor\u00e9 by nebolo potrebn\u00e9 na dosiahnutie jej cie\u013ea. Tieto z\u00e1sady nie s\u00fa Grotiov\u00fdmi z\u00e1sadami, nezakladaj\u00fa sa na autorite b\u00e1snikov, ale pramenia z prirodzenosti vec\u00ed a zakladaj\u00fa sa na rozume. Pr\u00e1vo na v\u00fdboj sa zaklad\u00e1 v\u00fdlu\u010dne na pr\u00e1ve silnej\u0161ieho. Ak vojna v\u00f4bec ned\u00e1va v\u00ed\u0165azovi pr\u00e1vo povra\u017edi\u0165 porazen\u00e9 n\u00e1rody, nem\u00f4\u017ee ho toto pr\u00e1vo, ktor\u00e9 nem\u00e1, opr\u00e1v\u0148ova\u0165, aby ich zotro\u010dil.<br \/>\n\u010clovek m\u00e1 pr\u00e1vo usmrti\u0165 nepriate\u013ea len vtedy, ke\u010f ho nem\u00f4\u017ee zotro\u010di\u0165, pr\u00e1vo zotro\u010di\u0165 teda nepoch\u00e1dza z pr\u00e1va usmrti\u0165, je to teda nespravodliv\u00e1 z\u00e1mena, ak sa dovol\u00ed, aby si nepriate\u013e za cenu slobody vyk\u00fapil svoj \u017eivot, na ktor\u00fd \u010dlovek nem\u00e1 nijak\u00e9 pr\u00e1vo. Ak pr\u00e1vo na \u017eivot a na smr\u0165 zaklad\u00e1me na pr\u00e1ve otroctva a pr\u00e1vo otroctva na pr\u00e1ve na \u017eivot a na smr\u0165, \u010di nie je jasn\u00e9, \u017ee upad\u00e1me do bludn\u00e9ho kruhu? I ke\u010f predpoklad\u00e1me to hrozn\u00e9 pr\u00e1vo v\u0161etko zab\u00edja\u0165, tvrd\u00edm, \u017ee vojnov\u00fd otrok alebo porazen\u00fd n\u00e1rod nie je svojmu p\u00e1novi povinn\u00fd ni\u010d\u00edm ne\u017e poslu\u0161nos\u0165ou, preto\u017ee je k nej n\u00faten\u00fd. Ke\u010f v\u00ed\u0165az berie rovnocenn\u00fa n\u00e1hradu za jeho \u017eivot, \u010di mu t\u00fdm ned\u00e1va milos\u0165? Namiesto toho, aby ho zabil bez \u00fa\u017eitku, zabil ho u\u017eito\u010dne. A tak bez toho, \u017ee by nad n\u00edm nadobudol nejak\u00fa pr\u00e1vomoc, spojen\u00e1 s n\u00e1sil\u00edm, vojnov\u00fd stav medzi nimi trv\u00e1 ako predt\u00fdm, ich vz\u0165ah je dokonca d\u00f4sledkom toho, a pou\u017eitie vojnov\u00e9ho pr\u00e1va nepredpoklad\u00e1 nijak\u00fa mierov\u00fa zmluvu. Uzavreli dohodu, dobr\u00e9, no t\u00e1to dohoda predpoklad\u00e1 trvanie vojnov\u00e9ho stavu, s\u00fac \u010faleko od toho, aby ho zru\u0161ila. A tak nech sa z ktorejko\u013evek str\u00e1nky d\u00edvame na veci, pr\u00e1vo otroctva je neplatn\u00e9 nielen preto, lebo je nez\u00e1konn\u00e9, ale i preto, lebo je nezmyseln\u00e9 a ni\u010d neznamen\u00e1. Slov\u00e1 otroctvo a pr\u00e1vo s\u00fa protire\u010dia, navz\u00e1jom sa vylu\u010duj\u00fa. Nech to povie \u010dlovek \u010dloveku alebo \u010dlovek n\u00e1rodu, rovnako nezmyseln\u00e1 bude tak\u00e1to re\u010d: <em>Uzatv\u00e1ram z tebou dohodu celkom v tvoj prospech a celkom v m\u00f4j prospech, \u017ee ju budem zachov\u00e1va\u0165, dokia\u013e sa mne bude p\u00e1\u010di\u0165.<\/em><\/p>\n<h3>KAPITOLA V. &#8211; O tom, \u017ee sa treba v\u017edy vraca\u0165 k prvej dohode<\/h3>\n<p>Aj keby som v\u0161etko pripustil, \u010do som dosia\u013e vyvr\u00e1til, z\u00e1stancovia despotizmu by sa t\u00fdm nepodporili. V\u017edy bude ve\u013ek\u00fd rozdiel medzi podroben\u00edm davu a vl\u00e1dnut\u00edm nad spolo\u010dnos\u0165ou. Ke\u010f s\u00fa jednotlivci, nech ich je ko\u013ekoko\u013evek, postupne zotro\u010dovan\u00ed jedin\u00fdm \u010dlovekom, vidia v tom iba p\u00e1na a otrokov, no nevidela v tom n\u00e1rod a jeho hlavu, je to akoby zl\u00fa\u010denie, a nie zdru\u017eenie, nejestvuje tam verejn\u00e9 blaho ani \u0161t\u00e1tne teleso. Keby tento \u010dlovek zotro\u010dil hoc aj pol sveta, v\u017edy bude iba z\u00e1ujmom s\u00fakromn\u00fdm. Ak tak\u00fd \u010dlovek zahynie, jeho r\u00ed\u0161a ostane bez spojiva, rozpadne sa a zosype do h\u0155bky popola ako dub, ke\u010f ho ohe\u0148 str\u00e1vi. Grotius vrav\u00ed, \u017ee n\u00e1rod sa m\u00f4\u017ee da\u0165 kr\u00e1\u013eovi. Pod\u013ea Grotia je n\u00e1rod n\u00e1rodom sk\u00f4r, ako sa d\u00e1 kr\u00e1\u013eovi. Samo toto darovanie je ob\u010dianskym \u00fakonom, predpoklad\u00e1 verejn\u00e9 rokovanie. E\u0161te sk\u00f4r ne\u017e budeme sk\u00fama\u0165 akt, ktor\u00fdm si n\u00e1rod zvol\u00ed kr\u00e1\u013ea, bolo by dobr\u00e9 sk\u00fama\u0165 akt, ktor\u00fdm sa n\u00e1rod st\u00e1va n\u00e1rodom, lebo tento akt, ktor\u00fd nevyhnutne mus\u00ed predch\u00e1dza\u0165 aktu, druh\u00e9mu, je skuto\u010dn\u00fdm z\u00e1kladom spolo\u010dnosti. Keby naozaj nebolo nijak\u00e9 predch\u00e1dzaj\u00facej dohody, kde by bol z\u00e1v\u00e4zok, keby vo\u013eba nebola jednohlasn\u00e1, \u017ee sa men\u0161ina podrob\u00ed vo\u013ebe v\u00e4\u010d\u0161ine? A ak\u00e9 pr\u00e1vo m\u00e1 sto \u013eud\u00ed, ktor\u00ed si praj\u00fa ist\u00e9ho p\u00e1na, hlasova\u0165 za desa\u0165 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed si ho vonkoncom ne\u017eelaj\u00fa? Z\u00e1kon o v\u00e4\u010d\u0161ine vo vo\u013eb\u00e1ch sa s\u00e1m zaklad\u00e1 na dohode a aspo\u0148 raz predpoklad\u00e1 jednomyse\u013enos\u0165.<\/p>\n<h3>KAPITOLA VI. &#8211; O spolo\u010denskej zmluve<\/h3>\n<p>Predpoklad\u00e1m, \u017ee \u013eudia dospeli vo v\u00fdvine k tomu bodu, ke\u010f prek\u00e1\u017eky, \u0161kodliv\u00e9 pre ich zachovanie v prirodzenom stave, odolnos\u0165ou v\u00ed\u0165azia nad silami, ktor\u00e9 ka\u017ed\u00fd jednotlivec m\u00f4\u017ee vynalo\u017ei\u0165, ak sa chce udr\u017ea\u0165 v tomto stave. Vtedy tento prvotn\u00fd stav nem\u00f4\u017ee \u010falej trva\u0165 a \u013eudsk\u00e9 pokolenie by zahynulo, keby nezmenilo sp\u00f4sob \u017eivota. Ke\u010f teda \u013eudia nem\u00f4\u017eu vytvori\u0165 nov\u00e9 sily, ale iba zl\u00fa\u010di\u0165 a riadi\u0165 tie, ktor\u00e9 u\u017e jestvuj\u00fa, nemaj\u00fa in\u00fd prostriedok zachovania ako zl\u00fa\u010den\u00edm utvori\u0165 s\u00fahrn s\u00edl, ktor\u00fd by premohol odbor, a uvies\u0165 tie sily do pohybu jedin\u00fdm impulzom a prin\u00fati\u0165 ich p\u00f4sobi\u0165 s\u00fahlasne.<br \/>\nTento s\u00fahrn s\u00edl sa m\u00f4\u017ee zrodi\u0165 iba s\u00fa\u010dinnos\u0165ou viacer\u00fdch \u013eud\u00ed. Ke\u010f\u017ee v\u0161ak sila a sloboda ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka s\u00fa prv\u00fdmi n\u00e1strojmi jeho sebaz\u00e1chovy, ako ich d\u00e1 k dispoz\u00edcii bez toho, aby si u\u0161kodil a zanedbal povinnos\u0165 vo\u010di sebe sam\u00e9mu? Tieto \u0165a\u017ekosti, ke\u010f\u017ee ide o predmet m\u00f4jho sk\u00famaniam, mo\u017eno vyjadri\u0165 t\u00fdmito slovami:<br \/>\n\u201eMus\u00edme n\u00e1js\u0165 tak\u00fa formu zdru\u017eenia, ktor\u00e9 by spolo\u010dn\u00fdmi silami br\u00e1nilo a ochra\u0148ovalo seba, aj keby sa zjednotil s ostatn\u00fdmi, a ost\u00e1val by tak isto slobodn\u00fd ako predt\u00fdm.\u201c To je z\u00e1kladn\u00fd probl\u00e9m, ktor\u00fd rie\u0161i spolo\u010densk\u00e1 zmluva.<br \/>\n\u010cl\u00e1nky tejto zmluvy s\u00fa u\u017e povahou aktu stanoven\u00e9 tak, \u017ee by ich aj najmen\u0161ia zmena urobila zbyto\u010dn\u00fdmi a ne\u00fa\u010dinn\u00fdmi, teda aj ke\u010f h\u00e1dam nikdy neboli form\u00e1lne vysloven\u00e9, predsa s\u00fa v\u0161ade rovnak\u00e9, v\u0161ade ml\u010dky prij\u00edman\u00e9 a uzn\u00e1van\u00e9 a\u017e do t\u00fdch \u010dias, ke\u010f sa t\u00e1to spolo\u010densk\u00e1 zmluva poru\u0161\u00ed a ka\u017ed\u00fd op\u00e4\u0165 nadob\u00fada svoje p\u00f4vodn\u00e9 pr\u00e1va, znovu z\u00edskava svoju prirodzen\u00fa slobodu a a str\u00e1ca slobodu zmluvn\u00fa, pre ktor\u00fa sa zriekol svojej prirodzenej slobody.<br \/>\nV\u0161etky tieto \u010dl\u00e1nky, ak sa spr\u00e1vne ch\u00e1pu, redukuj\u00fa sa na jedin\u00fd: je to \u00fapln\u00e9 odcudzenie sa ka\u017ed\u00e9ho \u010dlena spolo\u010dnosti so v\u0161etk\u00fdmi jeho pr\u00e1vami cel\u00e9mu spolo\u010denstvu, lebo predov\u0161etk\u00fdm podmienka je pre v\u0161etk\u00fdch rovnak\u00e1, ak sa ka\u017ed\u00fd d\u00e1va cel\u00fd, a ak je podmienka pre v\u0161etk\u00fdch rovnak\u00e1, nik nem\u00e1 z\u00e1ujem na tom, aby ju ostatn\u00fdm s\u0165a\u017eoval.<br \/>\nPreto\u017ee sa odcudzenie deje bez v\u00fdhrad, je spojenie tak\u00e9 dokonal\u00e9, ak\u00e9 len m\u00f4\u017ee by\u0165, a ani jeden \u010dlen nem\u00e1 nijak\u00e9 po\u017eiadavky, lebo keby jednotlivcom ost\u00e1vali nejak\u00e9 pr\u00e1va, ka\u017ed\u00fd by \u010doskoro po\u017eadoval \u2013 s\u00fac v ur\u010ditej veci svoj\u00edm vlastn\u00fdm sudcom \u2013 aby n\u00edm bol vo v\u0161etkom, lebo by nebolo nijak\u00e9ho spolo\u010dn\u00e9ho nadriaden\u00e9ho, ktor\u00fd by mohol rozhodova\u0165 medzi nimi a verejnos\u0165ou, a prirodzen\u00fd stav by trval na\u010falej a zdru\u017eenie by sa nevyhnutne stalo tyraniou alebo zbyto\u010dnos\u0165ou.<br \/>\nNapokon, ke\u010f sa ka\u017ed\u00fd v\u0161etk\u00fdm d\u00e1va, nikomu sa ned\u00e1va. A ke\u010f\u017ee sa nad ka\u017ed\u00fdm \u010dlenom z\u00edskava iba tak\u00e9 pr\u00e1vo, ak\u00e9 mu s\u00e1m \u010dlovek nad sebou postupuje, z\u00edskava sa n\u00e1hrada za v\u0161etko, \u010do sa str\u00e1ca, a viac s\u00edl na to, aby sa zachovalo to, \u010do \u010dlovek m\u00e1.<br \/>\nAk teda zo spolo\u010denskej zmluvy vyl\u00fa\u010dime to, \u010do pre \u0148u nie je podstatn\u00e9, zist\u00edme, \u017ee sa redukuje na tieto slov\u00e1: <em>Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s podria\u010fuje svoju osobu a v\u0161etku svoju moc najvy\u0161\u0161iemu riadeniu v\u0161eobecnej v\u00f4le: a s\u00fa\u010dasne ka\u017ed\u00e9ho \u010dlena prij\u00edma ako neoddelite\u013en\u00fa \u010das\u0165 celku.<\/em><br \/>\nTento zdru\u017euj\u00faci akt namiesto jednotliv\u00fdch os\u00f4b \u00fa\u010dastn\u00edkov zmluvy zaraz tvor\u00ed pr\u00e1vnick\u00e9 a kolekt\u00edvne teleso, ktor\u00e9 sa sklad\u00e1 z to\u013ek\u00fdch \u010dlenov, ko\u013eko m\u00e1 zhroma\u017edenie hlasov. Toto kolekt\u00edvne teleso t\u00fdm ist\u00fdm aktom dost\u00e1va svoju jednotnos\u0165, svoje spolo\u010dn\u00e9 ja, svoj \u017eivota svoju v\u00f4\u013eu. T\u00e1to verejn\u00e1 osoba, ktor\u00e1 sa utvorila zjednoten\u00edm v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch, mala predt\u00fdm meno <em>civitas<\/em> a dnes sa naz\u00fdva <em>republika<\/em> alebo <em>\u0161t\u00e1tne teleso, <\/em>ktor\u00e9 jeho \u010dlenovia menuj\u00fa <a href=\"https:\/\/www.euroekonom.sk\/stat-statna-sprava-verejna-sprava-a-samosprava\/\">\u0161t\u00e1tom<\/a><em>, <\/em>ke\u010f je pas\u00edvne, <em>suver\u00e9nom, <\/em>ke\u010f je akt\u00edvne, <em>mocnos\u0165ou, <\/em>ke\u010f sa prirovn\u00e1va jemu podobn\u00fdm. \u010clenovia spolo\u010dnosti vcelku sa naz\u00fdvaj\u00fa <em>n\u00e1rodom<\/em> a jednotlivo <em>ob\u010danmi, <\/em>preto\u017ee maj\u00fa \u00fa\u010das\u0165 na zvrchovanej moci, a <em>poddan\u00fdmi, <\/em>preto\u017ee s\u00fa odroben\u00ed z\u00e1konom \u0161t\u00e1tu. Na tieto v\u00fdrazy sa \u010dasto mie\u0161aj\u00fa a zamie\u0148aj\u00fa. Sta\u010d\u00ed, ak ich vieme rozozna\u0165, ke\u010f sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa vo svojom najpresnej\u0161om v\u00fdzname.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Jean-Jacques Rousseau Narodenie: 28. j\u00fan 1712, \u017deneva (\u0160vaj\u010diarsko) \u00damrtie: 2. j\u00fal 1778, Ermenoville (Franc\u00fazsko) Hlavn\u00e9 z\u00e1ujmy: vzdel\u00e1vanie, politika Vplyvy: Machiavelli, Hobbes, Descartes, Malebranche, Locke Ovplyvnil: &hellip; <\/p>\n","protected":false},"author":15,"featured_media":24815,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[165,553],"tags":[84],"class_list":["post-9490","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-osobnosti","category-vzdelavam-sa","tag-vzdelavanie"],"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v27.6 - https:\/\/yoast.com\/product\/yoast-seo-wordpress\/ -->\n<title>Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky<\/title>\n<meta name=\"description\" content=\"\u017divotopis Jean-Jacques Rousseau. Deizmus: deista Rousseau. N\u00e1zory na poznanie. Rozprava o umen\u00ed a ved\u00e1ch. Emil. Rozbor diela Spolo\u010densk\u00e1 zmluva.\" \/>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"sk_SK\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"\u017divotopis Jean-Jacques Rousseau. Deizmus: deista Rousseau. N\u00e1zory na poznanie. Rozprava o umen\u00ed a ved\u00e1ch. Emil. Rozbor diela Spolo\u010densk\u00e1 zmluva.\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"Podnik\u00e1m, lietam a relaxujem\" \/>\n<meta property=\"article:publisher\" content=\"https:\/\/www.facebook.com\/vrtulniky\/\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2023-02-15T11:58:08+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2024-05-13T12:57:45+00:00\" \/>\n<meta property=\"og:image\" content=\"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/jean-jacques-rousseau.jpg\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:width\" content=\"820\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:height\" content=\"698\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:type\" content=\"image\/jpeg\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"Bc. Januska\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Autor\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"Bc. Januska\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"26 min\u00fat\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\\\/\\\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"Article\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/#article\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/\"},\"author\":{\"name\":\"Bc. Januska\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/#\\\/schema\\\/person\\\/7ff007765bc70c0a20e1487aebea02d9\"},\"headline\":\"Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky\",\"datePublished\":\"2023-02-15T11:58:08+00:00\",\"dateModified\":\"2024-05-13T12:57:45+00:00\",\"mainEntityOfPage\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/\"},\"wordCount\":6223,\"commentCount\":1,\"publisher\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/#organization\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/jean-jacques-rousseau.jpg\",\"keywords\":[\"vzdel\u00e1vanie\"],\"articleSection\":[\"Osobnosti\",\"Vzdel\u00e1vam sa\"],\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"CommentAction\",\"name\":\"Comment\",\"target\":[\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/#respond\"]}]},{\"@type\":\"WebPage\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/\",\"name\":\"Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/#website\"},\"primaryImageOfPage\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/#primaryimage\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/jean-jacques-rousseau.jpg\",\"datePublished\":\"2023-02-15T11:58:08+00:00\",\"dateModified\":\"2024-05-13T12:57:45+00:00\",\"description\":\"\u017divotopis Jean-Jacques Rousseau. Deizmus: deista Rousseau. N\u00e1zory na poznanie. Rozprava o umen\u00ed a ved\u00e1ch. Emil. Rozbor diela Spolo\u010densk\u00e1 zmluva.\",\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/\"]}]},{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/#primaryimage\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/jean-jacques-rousseau.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/jean-jacques-rousseau.jpg\",\"width\":820,\"height\":698},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\\\/#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/#website\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/\",\"name\":\"Podnik\u00e1m, lietam a relaxujem\",\"description\":\"Vrtu\u013en\u00edky.sk\",\"publisher\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/#organization\"},\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"sk-SK\"},{\"@type\":\"Organization\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/#organization\",\"name\":\"Podnik\u00e1m, lietam a relaxujem\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/\",\"logo\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/#\\\/schema\\\/logo\\\/image\\\/\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/news-vrtulniky-sk-logo-e1660318023553.png\",\"contentUrl\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/news-vrtulniky-sk-logo-e1660318023553.png\",\"width\":201,\"height\":200,\"caption\":\"Podnik\u00e1m, lietam a relaxujem\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/#\\\/schema\\\/logo\\\/image\\\/\"},\"sameAs\":[\"https:\\\/\\\/www.facebook.com\\\/vrtulniky\\\/\"]},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/#\\\/schema\\\/person\\\/7ff007765bc70c0a20e1487aebea02d9\",\"name\":\"Bc. Januska\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.vrtulniky.sk\\\/news\\\/author\\\/jana6121\\\/\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky","description":"\u017divotopis Jean-Jacques Rousseau. Deizmus: deista Rousseau. N\u00e1zory na poznanie. Rozprava o umen\u00ed a ved\u00e1ch. Emil. Rozbor diela Spolo\u010densk\u00e1 zmluva.","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/","og_locale":"sk_SK","og_type":"article","og_title":"Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky","og_description":"\u017divotopis Jean-Jacques Rousseau. Deizmus: deista Rousseau. N\u00e1zory na poznanie. Rozprava o umen\u00ed a ved\u00e1ch. Emil. Rozbor diela Spolo\u010densk\u00e1 zmluva.","og_url":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/","og_site_name":"Podnik\u00e1m, lietam a relaxujem","article_publisher":"https:\/\/www.facebook.com\/vrtulniky\/","article_published_time":"2023-02-15T11:58:08+00:00","article_modified_time":"2024-05-13T12:57:45+00:00","og_image":[{"width":820,"height":698,"url":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/jean-jacques-rousseau.jpg","type":"image\/jpeg"}],"author":"Bc. Januska","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Autor":"Bc. Januska","Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania":"26 min\u00fat"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"Article","@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/#article","isPartOf":{"@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/"},"author":{"name":"Bc. Januska","@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/#\/schema\/person\/7ff007765bc70c0a20e1487aebea02d9"},"headline":"Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky","datePublished":"2023-02-15T11:58:08+00:00","dateModified":"2024-05-13T12:57:45+00:00","mainEntityOfPage":{"@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/"},"wordCount":6223,"commentCount":1,"publisher":{"@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/#organization"},"image":{"@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/jean-jacques-rousseau.jpg","keywords":["vzdel\u00e1vanie"],"articleSection":["Osobnosti","Vzdel\u00e1vam sa"],"inLanguage":"sk-SK","potentialAction":[{"@type":"CommentAction","name":"Comment","target":["https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/#respond"]}]},{"@type":"WebPage","@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/","url":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/","name":"Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky","isPartOf":{"@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/#website"},"primaryImageOfPage":{"@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/#primaryimage"},"image":{"@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/jean-jacques-rousseau.jpg","datePublished":"2023-02-15T11:58:08+00:00","dateModified":"2024-05-13T12:57:45+00:00","description":"\u017divotopis Jean-Jacques Rousseau. Deizmus: deista Rousseau. N\u00e1zory na poznanie. Rozprava o umen\u00ed a ved\u00e1ch. Emil. Rozbor diela Spolo\u010densk\u00e1 zmluva.","breadcrumb":{"@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/#breadcrumb"},"inLanguage":"sk-SK","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/"]}]},{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/#primaryimage","url":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/jean-jacques-rousseau.jpg","contentUrl":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/jean-jacques-rousseau.jpg","width":820,"height":698},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/jean-jacques-rousseau-a-jeho-diela-a-myslienky\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Jean-Jacques Rousseau a jeho diela a my\u0161lienky"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/#website","url":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/","name":"Podnik\u00e1m, lietam a relaxujem","description":"Vrtu\u013en\u00edky.sk","publisher":{"@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/#organization"},"potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"sk-SK"},{"@type":"Organization","@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/#organization","name":"Podnik\u00e1m, lietam a relaxujem","url":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/","logo":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/#\/schema\/logo\/image\/","url":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/news-vrtulniky-sk-logo-e1660318023553.png","contentUrl":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/news-vrtulniky-sk-logo-e1660318023553.png","width":201,"height":200,"caption":"Podnik\u00e1m, lietam a relaxujem"},"image":{"@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/#\/schema\/logo\/image\/"},"sameAs":["https:\/\/www.facebook.com\/vrtulniky\/"]},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/#\/schema\/person\/7ff007765bc70c0a20e1487aebea02d9","name":"Bc. Januska","url":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/author\/jana6121\/"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9490","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/users\/15"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9490"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9490\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/media\/24815"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9490"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9490"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.vrtulniky.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9490"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}