Immanuel Kant sa narodil 22.apr\u00edla 1724 v K\u00f6nigsbergu vo v\u00fdchodnom Prusku (dne\u0161n\u00fd Kaliningrad v ruskej exkl\u00e1ve) v skromn\u00fdch \u017eivotn\u00fdch podmienkach rodiny sedl\u00e1ra. Rodina vraj poch\u00e1dzala zo \u0160k\u00f3tska, \u010domu nasved\u010duje meno Cant, ktor\u00e9 si p\u00edsal e\u0161te Immanuelov otec. Ako chlapec bol Kant najm\u00e4 v\u010faka svojej matke vychov\u00e1van\u00fd v duchu pietizmu, \u010do je n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 hnutie, klad\u00face d\u00f4raz na osobn\u00fd citov\u00fd z\u00e1pal vo viere. Pietizmus napokon viedol mlad\u00e9ho Kanta k \u0161t\u00fadiu teol\u00f3gie, ktor\u00e9 v\u0161ak ve\u013emi skoro ukon\u010dil a oddal sa filozofii a pr\u00edrodn\u00fdm ved\u00e1m. Jeho obrat k filozofii nastal po absolvovan\u00ed sedemro\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00fadia v mestskom kol\u00e9giu Fredericianum, kde sa venoval aj klasick\u00fdm jazykom, a ke\u010f sa po n\u00e1stupe na univerzitu v K\u00f6nigsbergu v roku 1740dost\u00e1va pod vplyv Martina Knutzena, profesora logiky a metafyziky. Tento profesor mu spr\u00edstupnil svoju kni\u017enicu a otvoril mu cestu k \u0161t\u00fadiu nielen filozofie, ale aj pr\u00edrodn\u00fdch vied \u2013 matematiky a fyziky. Pr\u00e1ve tu sa Kant oboznamuje s fyzikou Isaaca Newtona a jeho st\u00fapencov. Hoci sa na univerzite rozm\u00e1hal pietizmus, jeho vedeck\u00e9 vzdelanie ho napokon viedlo na nez\u00e1visl\u00e9 myslenie v duchu eur\u00f3pskeho osvietenstva.<\/p>\n
Po odchode z univerzity bol Kant dev\u00e4\u0165 rokov s\u00fakromn\u00fdm u\u010dite\u013eom<\/a> vo viacer\u00fdch z\u00e1mo\u017en\u00fdch, \u0161\u013eachtick\u00fdch rodin\u00e1ch v okol\u00ed K\u00f6nigsbergu, po\u010das ktor\u00fdch si osvojil d\u00f4kladn\u00e9 filozofick\u00e9 vzdelanie. Potom za\u010dal predn\u00e1\u0161a\u0165 na univerzite v rodnom meste, kde z\u00edskal v roku 1755 docent\u00faru a v roku 1770 profes\u00faru logiky a metafyziky. Predn\u00e1\u0161al viac ako \u0161tyridsa\u0165 rokov nielen logiku a metafyziku, ale aj prirodzen\u00fa teol\u00f3giu, mor\u00e1lku, prirodzen\u00e9 pr\u00e1vo, matematick\u00fa fyziku, zemepis a antropol\u00f3giu. Z listov Johanna Herdera vypl\u00fdva, \u017ee Kant bol svedomit\u00fdm u\u010dite\u013eom s vynikaj\u00facim re\u010dn\u00edckym nadan\u00edm; jeho re\u010d prekypovala bohat\u00fdmi my\u0161lienkami a bola sprev\u00e1dzan\u00e1 \u017eartom a rozmarom, ktor\u00fd \u010dinil z jeho pou\u010dn\u00fdch predn\u00e1\u0161ok skvel\u00fa z\u00e1bavu. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 pozoruhodn\u00fdmi sa stali jeho predn\u00e1\u0161ky o vzdialen\u00fdch krajin\u00e1ch a n\u00e1rodoch, hoci s\u00e1m Kant nikdy neopustil V\u00fdchodn\u00e9 Prusko. Kant sa nikdy neo\u017eenil.[1]<\/a><\/p>\n Kantov \u017eivot je chudobn\u00fd na vonkaj\u0161ie udalosti, vyzna\u010duje sa naopak zna\u010dn\u00fdm stereotypom, mo\u017eno aj v\u010faka ktor\u00e9mu sa Kant do\u017eil v relat\u00edvnom zdrav\u00ed vysok\u00e9ho veku, i ke\u010f ku koncu \u017eivota mu zdravie v\u00fdrazne ochablo. S\u00e1m si tento stereotyp vytvoril a so \u017eeleznou koncentr\u00e1ciou ho ka\u017ed\u00fd de\u0148 dodr\u017eiaval. Kantova \u017eivotospr\u00e1va a jeho presn\u00fd rozvrh d\u0148a zodpovedali jeho z\u00e1sad\u00e1m. V\u017edy vst\u00e1val o piatej a ihne\u010f za\u010d\u00ednal pracova\u0165. Od siedmej o deviatej predn\u00e1\u0161al, n\u00e1sledne sa venoval vlastn\u00e9mu \u0161t\u00fadiu, po\u010das ktor\u00e9ho vznikli i jeho vedeck\u00e9 pr\u00e1ce. O jednej za\u010dal dlh\u00fd obed, po\u010das ktor\u00e9ho odpo\u010d\u00edval a prij\u00edmal n\u00e1v\u0161tevy. Po prech\u00e1dzke o pol \u0161tvrtej sa zah\u013abil sp\u00e4\u0165 do \u0161t\u00fadia a o desiatej ve\u010der si v\u017edy l\u00edhal k sp\u00e1nku.<\/p>\n Immanuel Kant sa vo svojej tvorbe v\u00fdrazne venoval ot\u00e1zkam pr\u00edrodovedy. Jeho najv\u00fdznamnej\u0161ie diela s\u00fa napr\u00edklad \u201eV\u0161eobecn\u00e9 dejiny pr\u00edrody a te\u00f3rie nebies\u201c<\/em>, \u201eO form\u00e1ch a princ\u00edpoch zmyslov\u00e9ho a inteligibiln\u00e9ho sveta\u201c, \u201eKritika \u010dist\u00e9ho rozumu,\u201c \u201eKritika praktick\u00e9ho rozumu,\u201c \u201eKritika s\u00fadnosti\u201c. <\/em> Dielo \u201eKritika \u010dist\u00e9ho rozumu\u201c m\u00e1 pre Kantove dovtedaj\u0161ie te\u00f3rie a my\u0161lienky zjednocuj\u00faci v\u00fdznam. Ide o kritiku v\u0161etk\u00e9ho poznania, ku ktor\u00e9mu sa d\u00e1 dospie\u0165 \u201ea priori\u201c, \u010di\u017ee nez\u00e1visle od sk\u00fasenosti. Kladie si ot\u00e1zku: \u201eAko je mo\u017en\u00fd prechod od predst\u00e1v k veciam a \u010do opr\u00e1v\u0148uje \u010dloveka, ktor\u00fd z\u00edskal len predstavy o veciach aby o nich vyslovoval s\u00fady?\u201c Pod\u013ea Kanta poznanie \u010dloveka vych\u00e1dza z dvoch prame\u0148ov \u2013 jedn\u00fdm z nich je sk\u00fasenos\u0165, tak ako tvrdia empirici. Kant v\u0161ak ich te\u00f3riu roz\u0161\u00edril o druh\u00fd prame\u0148 poznania a t\u00fdm s\u00fa pojmy. Na za\u010diatku Kritiky nadv\u00e4zuje Kant na zistenie J. Locka, \u017ee v\u0161etko poznanie za\u010d\u00edna sk\u00fasenos\u0165ou. Kant v\u0161ak na rozdiel od empiristov zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee to neznamen\u00e1, \u017ee v\u0161etko poznanie poch\u00e1dza zo sk\u00fasenosti. Poznanie a sk\u00fasenos\u0165 s\u00fa vyjadrovan\u00e9 v s\u00fadoch a tieto s\u00fady Kant del\u00ed na dva druhy: s\u00fady a priori, tzn. s\u00fady nez\u00e1visl\u00e9 od sk\u00fasenosti, ktor\u00e9 nadob\u00fadame e\u0161te pred \u0148ou. Po druh\u00e9 s\u00fa to s\u00fady a posteriori, \u010di\u017ee s\u00fady empirick\u00e9, nadob\u00fadan\u00e9 pr\u00e1ve zo sk\u00fasenosti. \u010cist\u00fdm rozumom mysl\u00ed Kant rozum vyu\u017e\u00edvaj\u00faci \u010dist\u00e9 poznatky, tzn. tak\u00e9, ktor\u00e9 nevych\u00e1dzaj\u00fa zo zmyslovosti, teda poznatky a priori. \u010cist\u00e9 poznanie \u2013 mimo emp\u00edrie \u2013 je tak\u00e9 poznanie, ktor\u00e9 sp\u013a\u0148a dve z\u00e1kladn\u00e9 po\u017eiadavky: nutnos\u0165 a v\u0161eobecnos\u0165. Empirick\u00e9 poznatky sa spravidla vz\u0165ahuj\u00fa na konkr\u00e9tne objekty skuto\u010dnosti a nie s\u00fa ani nutn\u00e9, t. j. st\u00e1le, nemenn\u00e9. Kant teda dok\u00e1zal, \u017ee poznatky nutn\u00e9 a v\u0161eobecn\u00e9 (apri\u00f3rne) nem\u00f4\u017eu poch\u00e1dza\u0165 zo sk\u00fasenosti. S\u00fad je vlastne vz\u0165ah medzi subjektom a predik\u00e1tom s\u00fadu, kde subjekt predstavuje to, o \u010dom sa s\u00fad vyslovuje a predik\u00e1tom je to, \u010do sa hovor\u00ed o subjekte.<\/p>\n Pod\u013ea druhu vz\u0165ahu medzi subjektom a predik\u00e1tom Kant rozde\u013euje dva druhy s\u00fadov: analytick\u00e9 a syntetick\u00e9. V pr\u00edpade analytick\u00fdch s\u00fadov predik\u00e1t neposkytuje nov\u00fd poznatok v porovnan\u00ed s poznatkom, ktor\u00fd obsahuje s\u00e1m subjekt. Napr. vo vete: Gu\u013ea je gu\u013eat\u00e1. predik\u00e1t \u201eje gu\u013eat\u00e1\u201c hovor\u00ed presne to, \u010do je vyjadren\u00e9 v subjekte \u201egu\u013ea\u201c. Subjekt tu toti\u017e s\u00e1m nesie vlastnos\u0165 gu\u013eatosti. Oproti tomu s\u00fa tu syntetick\u00e9 s\u00fady, t. j. tak\u00e9, ktor\u00fdch predik\u00e1t sa nevyvodzuje zo subjektu, ale sp\u00e1ja sa s n\u00edm, napr. veta: T\u00e1to gu\u013ea je \u017eelezn\u00e1. Predik\u00e1t bli\u017e\u0161ie ur\u010duje, skonkr\u00e9t\u0148uje subjekt \u201egu\u013ea\u201c, lebo tento subjekt vlastnos\u0165 \u201e\u017eeleznosti\u201c v sebe e\u0161te neobsahuje. Gu\u013ea m\u00f4\u017ee by\u0165 ak\u00e1ko\u013evek, preto je potrebn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165, prostredn\u00edctvom ktorej m\u00f4\u017eeme ur\u010di\u0165 predik\u00e1tom ak\u00e1 gu\u013ea teda je. Analytick\u00e9 s\u00fady s\u00fa teda vytv\u00e1ran\u00e9 a priori \u2013 mimo sk\u00fasenosti, a syntetick\u00e9 a posteriori \u2013 zo sk\u00fasenosti. Kant sa v\u0161ak zaober\u00e1 aj existenciou syntetick\u00fdch s\u00fadov a priori \u2013 to znamen\u00e1 s\u00fadov vypl\u00fdvaj\u00facich zo sk\u00fasenosti, ktor\u00e9 s\u00fa z\u00e1rove\u0148 v\u0161eobecn\u00e9 a nutn\u00e9. Takou je napr. veta: V\u0161etko, \u010do sa deje m\u00e1 svoju pr\u00ed\u010dinu. Syntetick\u00e9 apri\u00f3rne vety s\u00fa aj matematick\u00e9, pr\u00edrodovedn\u00e9 a metafyzick\u00e9 vety.<\/p>\n Hlavnou ot\u00e1zkou Kritiky je: Ako s\u00fa mo\u017en\u00e9 apri\u00f3rne syntetick\u00e9 s\u00fady? T\u00e1to ot\u00e1zka z\u00e1rove\u0148 zah\u0155\u0148a tri podot\u00e1zky: Ako je mo\u017en\u00e1 \u010dist\u00e1 matematika? Ako je mo\u017en\u00e1 \u010dist\u00e1 pr\u00edrodoveda? Ako je mo\u017en\u00e1 metafyzika ako veda? Tieto ot\u00e1zky rie\u0161i Kant v statiach o transcendent\u00e1lnej estetike, analytika a dialektike a v r\u00e1mci ka\u017edej sk\u00fama jednu z troch pozn\u00e1vac\u00edch schopnost\u00ed: zmyslovos\u0165, um a rozum. Zmyslovos\u0165 je schopnos\u0165 poci\u0165ovania, um je schopnos\u0165 myslie\u0165 v pojmoch a s\u00fadoch a rozum je schopnos\u0165 vytv\u00e1ra\u0165 idey, t. j. pojmy rozumu. Transcendent\u00e1lna estetika je teda n\u00e1uka o schopnosti zmyslov\u00e9ho poznania a sk\u00fama ako je mo\u017en\u00e1 \u010dist\u00e1 matematika nez\u00e1visl\u00e1 od sk\u00fasenosti. Zmysly n\u00e1m poskytuj\u00fa n\u00e1zory, \u010di\u017ee bezprostredn\u00e9 predstavy jednotliv\u00fdch predmetov. Ka\u017ed\u00e1 predstava je vlastne l\u00e1tka d\u00f4kladne usporiadan\u00e1 na\u0161\u00edm vedom\u00edm v priestore a \u010dase. Tieto s\u00fa nevyhnutn\u00fdmi podmienkami subjekt\u00edvneho rozva\u017eovania. V\u0161etko, \u010do vn\u00edmame, vn\u00edmame v ur\u010ditom priestore. Predstava priestoru je apri\u00f3rna. Priestor nepatr\u00ed k predmetom sam\u00fdm, je to vlastne len forma, pomocou ktorej sme schopn\u00ed predmety vn\u00edma\u0165. Predmety sa n\u00e1m vlastne javia \u2013 vn\u00edmame ich sprostredkovanie cez priestor.[3]<\/a> Kant z tohto vyvodzuje, \u017ee nikdy nem\u00f4\u017eeme spozna\u0165 veci o sebe.<\/p>\n Zatia\u013e \u010do priestor je formou vonkaj\u0161ieho vn\u00edmanie, \u010das je formou n\u00e1\u0161ho vn\u00fatorn\u00e9ho zmyslu. V\u0161etky na\u0161e stavy mysle (city, predstavy) sa odohr\u00e1vaj\u00fa v \u010dase. \u010cas je podmienkou, bez ktorej nem\u00f4\u017eeme ma\u0165 \u017eiadnu predstavu. Kant sk\u00famal platnos\u0165 t\u00fdchto dvoch foriem v matematike. Zistil, \u017ee priestor plne vyu\u017e\u00edva geometria, ktor\u00e1 pracuje s objektmi v priestore. Priestor je v tomto pr\u00edpade apri\u00f3rny, av\u0161ak n\u00e1zory spojen\u00e9 s problematikou geometrie sa via\u017eu na sk\u00fasenos\u0165, teda s\u00fa syntetick\u00e9. Formu \u010dasu vyu\u017e\u00edva aritmetika, n\u00e1uka o po\u010dtoch, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee vyslovova\u0165 v\u0161eobecn\u00e9 a nutn\u00e1 s\u00fady mimo sk\u00fasenosti, len na z\u00e1klade vn\u00fatorn\u00e9ho n\u00e1zoru \u010dasu. V transcendent\u00e1lnej analytike sa rie\u0161i ot\u00e1zka mo\u017enosti \u010distej pr\u00edrodovedy. Transcendent\u00e1lna analytika je n\u00e1uka o logick\u00fdch princ\u00edpoch pozn\u00e1vania predmetov. Predmety a pojmy, ktor\u00e9 vn\u00edmame s\u00fa n\u00e1m sprostredkov\u00e1van\u00e9 pomocou n\u00e1zoru. \u013dudsk\u00e9 vn\u00edmanie a pozn\u00e1vanie je v\u00fdsledkom re\u0165azovit\u00e9ho procesu. Zmyslovos\u0165 n\u00e1m poskytuje n\u00e1zory, um urob\u00ed n\u00e1zor pre n\u00e1s zrozumite\u013en\u00fd, \u010di\u017ee formuje materi\u00e1l, l\u00e1tku a to usporad\u00favan\u00edm n\u00e1zorov. T\u00fato l\u00e1tku potom um pozdvihne na pojem a jednotliv\u00e9 podmy sp\u00e1ja v s\u00fady. Ot\u00e1zkou Kantovej transcendent\u00e1lnej logiky je: Ako n\u00e1\u0161 um v\u00f4bec dospieva k pojmom? Kant tvrd\u00ed, \u017ee ka\u017ed\u00e9 tvorenie pojmu je vlastne s\u00fadenie, \u010di\u017ee sp\u00e1vanie obsahov alebo znakov.<\/p>\n Kant rozli\u0161uje \u0161tyri skupiny foriem s\u00fadov, v r\u00e1mci ktor\u00fdch vy\u010dle\u0148uje v\u017edy tri podskupiny:<\/p>\n Tieto formy s\u00fadov vlastne reprezentuj\u00fa formy n\u00e1\u0161ho myslenia. Na tieto formy nadv\u00e4zuj\u00fa aj formy tvorenie pojmov. Ka\u017ed\u00e1 z nich predstavuje ekvivalent pr\u00edslu\u0161n\u00fd jednej z foriem s\u00fadov. Formy tvorenie pojmov sa naz\u00fdvaj\u00fa kateg\u00f3rie. Ide o nasleduj\u00face skupiny:<\/p>\n Kateg\u00f3rie ako pojmy uva\u017eovania s\u00fa nez\u00e1visl\u00e9 od sk\u00fasenosti. \u010cist\u00e9 pojmy z\u00edskame spojen\u00edm \u010dasu, priestoru a kateg\u00f3ri\u00ed. Toto spojenie \u00fasti do transcendent\u00e1lnej sch\u00e9my, v\u010faka ktorej sa poznanie stane \u010dist\u00fdm myslen\u00edm. N\u00e1\u0161 um za pomoci s\u00fadnosti dok\u00e1\u017ee rozl\u00ed\u0161i\u0165, ktor\u00fa z dvan\u00e1stich kateg\u00f3ri\u00ed m\u00e1 pou\u017ei\u0165 pri usporad\u00favan\u00ed pojmov. V\u0161etky tieto poznatky prispievaj\u00fa k objasneniu ot\u00e1zky: Ako je mo\u017en\u00e1 \u010dist\u00e1 pr\u00edrodoveda? Z\u00e1konit\u00e9 usporiadanie javov naz\u00fdvame pr\u00edrodou a jej z\u00e1kony pr\u00edrodn\u00fdmi z\u00e1konmi. \u013dudsk\u00fd um v\u0161ak sp\u00e1ja javy pod\u013ea noriem, ktor\u00e9 s\u00fa v \u0148om. Z toho vlastne vypl\u00fdva, \u017ee pr\u00edrodu \u201erob\u00ed\u201c na\u0161e myslenie, teda, \u017ee na\u0161e myslenie sa neriadi pod\u013ea predmetov, ale predmety si prisp\u00f4sobuje. Tento objav sp\u00f4sobil v dobovej filozofii ve\u013ek\u00fd rozruch, ktor\u00fd s\u00e1m Kant prirovn\u00e1val ku Kopern\u00edkovmu vysvetleniu pohybu telies slne\u010dnej s\u00fastavy.[4]<\/a><\/p>\n V stati transcendent\u00e1lna dialektika sa Kant zaoberal ot\u00e1zkou: Ako je mo\u017en\u00e1 metafyzika ako veda? Tak, ako Immanuel Kant povedal: \u201eV\u0161etko poznanie za\u010d\u00edna sk\u00fasenos\u0165ou\u201c<\/em>, tak t\u00fato jeho ideu m\u00f4\u017eeme vo svete mana\u017e\u00e9rov ch\u00e1pa\u0165 tak, \u017ee kvalita mana\u017e\u00e9ra nez\u00e1vis\u00ed len od vzdelania, hoci zohr\u00e1va d\u00f4le\u017eit\u00fa rolu, ale z\u00e1vis\u00ed predov\u0161etk\u00fdm od nadobudnutej praxe a sk\u00fasenost\u00ed. Immanuel Kant sa narodil 22.apr\u00edla 1724 v K\u00f6nigsbergu vo v\u00fdchodnom Prusku (dne\u0161n\u00fd Kaliningrad v ruskej exkl\u00e1ve) v skromn\u00fdch \u017eivotn\u00fdch podmienkach rodiny sedl\u00e1ra. Rodina vraj poch\u00e1dzala … <\/p>\n","protected":false},"author":15,"featured_media":24775,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[165,553],"tags":[],"class_list":["post-9494","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-osobnosti","category-vzdelavam-sa"],"yoast_head":"\n\u017divot Immanuela Kanta<\/h3>\n
Dielo Immanuela Kanta<\/h3>\n
\nU\u017e po vydan\u00ed svojich hlavn\u00fdch diel dosiahol Kant uznanie a sl\u00e1vu, a to i za hranicami Nemecka. Boli mu udelen\u00e9 mnoh\u00e9 pocty, av\u0161ak on s\u00e1m v\u0161etky pozvania mimo rodn\u00e9 mesto odmietal. V roku 1796 sa Kant vzdal akt\u00edvneho vyu\u010dovania a zaoberal sa \u010falej \u0161t\u00fadiom. Chcel prepracova\u0165 cel\u00fd syst\u00e9m svojej filozofie, pri\u010dom ho k tomu viedli nov\u00e9 my\u0161lienky Fichteho a mlad\u00fdch idealistov. Tento \u00famysel u\u017e nestihol zrealizova\u0165. 12. febru\u00e1ra 1804 Immanuel Kant zomrel. Mesto, univerzita a obyvate\u013estvo K\u00f6nigsbergu mu pripravili ve\u013ekolep\u00fd knie\u017eac\u00ed pohreb. Na jeho n\u00e1hrobku je vyryt\u00fd jeho zn\u00e1my v\u00fdrok: \u201eDve veci nap\u013a\u0148aj\u00fa myse\u013e v\u017edy novou a rast\u00facou \u00factou, \u010d\u00edm \u010dastej\u0161ie a st\u00e1lej\u0161ie sa nimi prem\u00fd\u0161\u013eanie zaober\u00e1: hviezdne nebo nado mnou a mravn\u00fd z\u00e1kon vo mne.\u201c<\/em><\/p>\nKritika \u010dist\u00e9ho rozumu<\/h2>\n
\n\u201eKritika \u010dist\u00e9ho rozumu\u201c sa sklad\u00e1 z dvoch r\u00e1mcuj\u00facich \u010dast\u00ed, \u00favodu a z\u00e1veru, a dvoch \u010dast\u00ed tvoriacich jadro diela \u2013 t\u00fdmi s\u00fa transcendent\u00e1lna n\u00e1uka o elementoch a transcendent\u00e1lna metodol\u00f3gia. N\u00e1uka o elementoch sa tie\u017e rozde\u013euje na dve \u010dasti, a to na transcendent\u00e1lnu estetiku, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 schopnos\u0165ou zmyslovosti, a transcendent\u00e1lnu logiku sk\u00famaj\u00facu schopnos\u0165 myslenia. Logika sa \u010falej del\u00ed na transcendent\u00e1lnu analytiku a transcendent\u00e1lnu dialektiku. Transcendent\u00e1lne v tomto zmysle je pod\u013ea Kanta ka\u017ed\u00e9 poznanie, ktor\u00e9 sa nezaober\u00e1 predmetmi ale sp\u00f4sobom n\u00e1\u0161ho poznania predmetov, pokia\u013e ich mo\u017eno pozna\u0165 nez\u00e1visle od sk\u00fasenosti.[2]<\/a><\/p>\nPoznanie za\u010d\u00edna sk\u00fasenos\u0165ou<\/h3>\n
Gu\u013ea je gu\u013eat\u00e1<\/h3>\n
Transcendent\u00e1lna estetika<\/h3>\n
\u010cas a priestor<\/h3>\n
Formy s\u00fadov pod\u013ea Kanta<\/h3>\n
\n
\n
Transcendent\u00e1lna dialektika<\/h3>\n
\nSk\u00fama tu \u013eudsk\u00e9 poznanie, ktor\u00e9 sa sna\u017e\u00ed spozn\u00e1va\u0165 nie javy, ale podstatu predmetov. Kant tvrd\u00ed, \u017ee \u010dlovek m\u00f4\u017ee pozna\u0165 len javy, fenom\u00e9ny, ale nikdy nem\u00f4\u017ee zisti\u0165, \u010do sa za t\u00fdmito fenom\u00e9nmi skr\u00fdva. Svet fenom\u00e9nov, ktor\u00fd vn\u00edmame je toti\u017e odli\u0161n\u00fd od sveta veci o sebe, ktor\u00fd nem\u00f4\u017eeme pozna\u0165. Tento je pod\u013ea Kanta chaotick\u00fd a nesformovan\u00fd. Kant sa touto problematikou len zaober\u00e1, nevysvet\u013euje ju, lebo by vlastne poprel svoje doteraj\u0161ie tvrdenie \u2013 prekro\u010dil by hranice javov. Do popredia v tejto stati vystupuje pozn\u00e1vacia schopnos\u0165 rozumu, \u010di\u017ee schopnos\u0165 usudzova\u0165. Zatia\u013e \u010do um tvor\u00ed pojmy a sp\u00e1ja ich do s\u00fadov, rozum sp\u00e1ja s\u00fady do \u00fasudkov. Rozum pritom d\u00e1va umu pravidl\u00e1 ako m\u00e1 pri svojej \u010dinnosti postupova\u0165. Rozum, ako schopnos\u0165 usudzovania, vytv\u00e1ra tri idey: ideu du\u0161e, sveta a boha. Tieto idey pom\u00e1haj\u00fa \u010dloveku, aby do svojho poznania vniesol systematick\u00fa jednotu. Kant \u010falej tvrd\u00ed, \u017ee metafyzika o du\u0161i, bohu a svete nie je mo\u017en\u00e1, preto\u017ee existenciu t\u00fdchto troch ide\u00ed nie je mo\u017en\u00e9 rozumom ani dok\u00e1za\u0165, ani vyvr\u00e1ti\u0165. Metafyzika je mo\u017en\u00e1 len ako veda o mo\u017enostiach a hraniciach \u013eudsk\u00e9ho poznania. Kant takto presne vymedzil hranice \u013eudsk\u00e9ho rozumu. T\u00fdmito hranicami je miesto, kde kon\u010d\u00ed oblas\u0165 mo\u017en\u00e9ho sk\u00fasenostn\u00e9ho vedenia. Rozum nem\u00f4\u017ee dok\u00e1za\u0165 v\u0161eobecn\u00e9 metafyzick\u00e9 deje, preto je v \u013eudskom vedom\u00ed vytvoren\u00fd priestor pre vieru v ne. Kant potvrdil existenciu apri\u00f3rnych syntetick\u00fdch s\u00fadov a v r\u00e1mci nich aj vysvetlil ako funguje \u010dist\u00e1 matematika a \u010dist\u00e1 pr\u00edrodoveda. Fungovanie metafyziky ako vedy o du\u0161i, svete a bohu v\u0161ak naopak poprel. Pouk\u00e1zal na to, \u017ee predmet metafyziky, ako sa dovtedy ch\u00e1pal, nie je relevantn\u00fd \u013eudsk\u00e9mu poznaniu, preto je potrebn\u00e9 vymedzi\u0165 nov\u00fd predmet \u2013 a t\u00fdm je sk\u00famanie hran\u00edc \u013eudsk\u00e9ho poznania.
\nDielo a my\u0161lienky Kanta sa stali v\u00fdchodiskom pre \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvin novovekej filozofie. \u010cerpali z neho jeho nasledovn\u00edci, ale vlastne v\u0161etci ve\u013ek\u00ed filozofi 19. storo\u010dia stavali na z\u00e1kladoch Kantov\u00fdch my\u0161lienok.<\/p>\nAplikovanie do s\u00fa\u010dasn\u00e9ho mana\u017ementu<\/h2>\n
\n[1]<\/a> LE\u0160KO, V., MIHNA, F. a kol. 1994. : Dejiny filozofie. Bratislava : IRIS, 1994, 357 s. ISBN 80-967013-8-X. s. 176, 177.
\n[2]<\/a> SUCH\u00dd, M., JAKSICSOV\u00c1. V. 1991. : Mal\u00e1 antol\u00f3gia z diel filozofov I. Bratislava : Slovensk\u00e9 pedagogick\u00e9 nakladate\u013estvo, 1991, 202 s. ISBN 80-08-00487-8. s. 179.
\n[3]<\/a> SUCH\u00dd, M., JAKSICSOV\u00c1. V. 1991. : Mal\u00e1 antol\u00f3gia z diel filozofov I. Bratislava : Slovensk\u00e9 pedagogick\u00e9 nakladate\u013estvo, 1991, 202 s. ISBN 80-08-00487-8. s. 182.
\n[4]<\/a> SUCH\u00dd, M., JAKSICSOV\u00c1. V. 1991. : Mal\u00e1 antol\u00f3gia z diel filozofov I. Bratislava : Slovensk\u00e9 pedagogick\u00e9 nakladate\u013estvo, 1991, 202 s. ISBN 80-08-00487-8. s. 180.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"