Svet pozn\u00e1 tohto skromn\u00e9ho \u010cecha ako tvorcu novej pedagogiky. Vych\u00e1dzal z \u00facty k die\u0165a\u0165u, ktor\u00e9 vzdel\u00e1vame. Zmenil dovtedy zau\u017e\u00edvan\u00fd n\u00e1zor, \u017ee vzdel\u00e1vanie je \u00faporn\u00fd dril, mechanick\u00e9 u\u010denie sa textov naspam\u00e4\u0165, a tento nez\u00e1\u017eivn\u00fd pr\u00edstup chcel nahradi\u0165 rados\u0165ou z poznania a hrou. Jan Amos Komensk\u00fd zomrel 15. novembra 1670 – pred 335 rokmi.<\/p>\n
J\u00e1n Amos Komensk\u00fd sa narodil 28. marca 1592 v \u010deskej obci Nivnice. Jeho \u017eivot bol vystaven\u00fd \u0165a\u017ek\u00fdm sk\u00fa\u0161kam. Bol filozofom, teol\u00f3gom, spisovate\u013eom a myslite\u013eom. De\u0148 jeho narodenia, 28. marec, si aj v na\u0161ej vlasti pripom\u00edname ako De\u0148 u\u010dite\u013eov. Mnoh\u00e9 jeho my\u0161lienky a pedagogick\u00e9 postupy s\u00fa st\u00e1le aktu\u00e1lne.[1]<\/a> Ke\u010f sa roku 1614 J. A. Komensk\u00fd vracal do P\u0159erova, aby za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 ako duchovn\u00fd aj u\u010dite\u013e, priniesol so sebou vedeck\u00e9 pl\u00e1ny na pozdvihnutie niektor\u00fdch oblast\u00ed spolo\u010dnosti in\u0161pirovan\u00e9 okrem in\u00e9ho nemeck\u00fdm i holandsk\u00fdm prostred\u00edm (v jari 1613 putoval Por\u00fdn\u00edm a nav\u0161t\u00edvil tie\u017e Amsterdam). Funkciu u\u010dite\u013ea i k\u0148aza v P\u0159erove vykon\u00e1val do roku 1618, ke\u010f odi\u0161iel do Fulneku, pri\u010dom duchovn\u00fdm Jednoty \u010deskobratskej sa stal 26.4. 1616 na syn\u00f3de v \u017deraviciach (pri Uherskom Hradi\u0161ti). Vo Fulneku bol za\u010diatkom roku 1618 vymenovan\u00fd za spr\u00e1vcu cirkevn\u00e9ho zboru aj \u0161koly na panstve Jana Skrbensk\u00e9ho z H\u0159\u00ed\u0161t\u011b. Vo Fulneku pre\u017eil do jari 1621, ke\u010f bolo mesto obsaden\u00e9 \u0161panielskym vojskom, roky pln\u00e9 u\u010dite\u013eskej tvorivosti a starostlivosti o rodinu. Spolo\u010densk\u00e1 situ\u00e1cia s\u00favisiaca s n\u00e1sledkami bitky na Bielej hore J. A. Komensk\u00e9ho prin\u00fatila skr\u00fdva\u0165 sa pred prenasledovan\u00edm pravdepodobne na statkoch \u017derot\u00ednovcov na severnej Morave, v \u010cech\u00e1ch i na ich brand\u00fdskom panstve. V rokoch 1622-1623 sa J. A. Komensk\u00fd musel vyrovna\u0165 s \u010fal\u0161\u00edmi \u017eivotn\u00fdmi trag\u00e9diami. V P\u0159erove mu po\u010das morovej epid\u00e9mie zomrela man\u017eelka Magdalena aj obaja synovia (1622). Vo Fulneku zhorela jeho kni\u017enica (1623). Pochopenie na\u0161iel u Marie Doroty, dc\u00e9ry \u010deskobratsk\u00e9ho seniora Jana Cyrilla z T\u0159eb\u00ed\u010da na Morave, ktor\u00fd spolo\u010dne s administr\u00e1torom Ji\u0159\u00edm Dikastom korunovali Fridricha V. Falck\u00e9ho za \u010desk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea roku 1619. Marie Dorota sa stala druhou man\u017eelkou J. A. Komensk\u00e9ho v Brand\u00fdse nad Orlic\u00ed 3. 9. 1624. J. A. Komensk\u00fd bol v marci 1625 Jednotou \u010deskobratskou vyslan\u00fd do Le\u0161na, aby zabezpe\u010dil pr\u00edchod exulantov. Podie\u013eal sa tak na splnen\u00ed rozhodnutia, \u017ee bratia z Moravy od\u00eddu na Slovensko \u010di do Uhorska a bratia z \u010ciech do Po\u013eska, ktor\u00e9 sa zrodilo po\u010das sch\u00f4dzky u seniora V\u00e1clava Roha. Cestou cez Lu\u017eicu aj Sliezsko sa J. A. Komensk\u00fd obozn\u00e1mil s proroctvami Kry\u0161tofa Kottera zo \u0160protavy o skorej zmene situ\u00e1cie v prospech nekatol\u00edckej strany v 30-ro\u010dnej vojne ved\u00facej k oslobodeniu \u010desk\u00fdch kraj\u00edn.[2]<\/a><\/p>\n A. Komensk\u00fd neprich\u00e1dzal do nezn\u00e1meho prostredia. Po\u010das svojho pobytu p\u00f4sobil v rokoch 1628-1640 ako u\u010dite\u013e i rektor \u0161koly vy\u0161\u0161ieho stup\u0148a (gymn\u00e1zium). Sklamanie z politick\u00e9ho v\u00fdvoja v Eur\u00f3pe, no hlavne v \u010desk\u00fdch krajin\u00e1ch po bitke na Bielej hore J. A. Komensk\u00fd prekon\u00e1val intenz\u00edvnou pedagogickou aj liter\u00e1rnou \u010dinnos\u0165ou. N\u00e1deje na politick\u00fd obrat in\u0161pirovali J. A. Komensk\u00e9ho k vytvoreniu nieko\u013ek\u00fdch pr\u00e1c zaoberaj\u00facich sa reformou kult\u00fary i \u0161kolstva po por\u00e1\u017eke Habsburgovcov (Pozoun milostiv\u00e9ho l\u00e9ta <\/em><\/strong>z roku 1631 sa vyzna\u010doval vierou v skor\u00fd n\u00e1vrat do vlasti a Navr\u017een\u00ed kr\u00e1tk\u00e9 o obnoven\u00ed \u0161kol v kr\u00e1lovstv\u00ed \u010desk\u00e9m <\/em><\/strong>vzniklo o rok nesk\u00f4r v situ\u00e1cii, ke\u010f u\u017e tak\u00e9to n\u00e1deje boli zmaren\u00e9). J. A. Komensk\u00fd rozli\u0161oval tri z\u00e1kladn\u00e9 zdroje poznania (zmysly, rozum, p\u00edsmo). J. A. Komensk\u00fd bol koncom novembra 1640 v\u010faka priate\u013eom konaj\u00facim z poverenia nieko\u013ek\u00fdch \u010dlenov anglick\u00e9ho parlamentu pozvan\u00fd do Lond\u00fdna. Pozvanie prijal, ke\u010f dokon\u010dil dramatiz\u00e1ciu u\u010debnej l\u00e1tky.<\/p>\n D\u0148a 21. 9. 1641 J. A. Komensk\u00fd pricestoval do Lond\u00fdna, aby na jednej strane objasnil pansofick\u00e9 z\u00e1mery a na druhej strane sa venoval reorganiz\u00e1cii vedeckej pr\u00e1ce, reforme \u0161k\u00f4l, zmiereniu evanjelick\u00fdch cirkv\u00ed, resp. v\u0161eobecnej n\u00e1prave n\u00e1bo\u017eenstva i sveta. Svoje \u00famysly konkretizoval o mesiac nesk\u00f4r v spise Katalog d\u011bl, kter\u00e1 maj\u00ed b\u00fdt naps\u00e1na <\/em><\/strong>ur\u010denom anglick\u00fdm priate\u013eom. N\u00e1vrhy na reformu v\u00fdchovy predstavil roku 1642, ale revolu\u010dn\u00e9 pomery v Anglicku neumo\u017enili praktick\u00fa realiz\u00e1ciu t\u00fdchto sn\u00e1h. V polovici roka 1642 sa J. A. Komensk\u00fd rozhodol od\u00eds\u0165 cez Haag a Amsterdam do \u0160v\u00e9dska. Na z\u00e1mku Endegeest ne\u010faleko Leidenu sa v j\u00fali 1642 stretol s filozofom Ren\u00e9 Descartom.<\/p>\n \u0160v\u00e9dsko sa po\u010das 30-ro\u010dnej vojny usilovalo upev\u0148ova\u0165 protestantsk\u00e9 poz\u00edcie v strednej Eur\u00f3pe. J. A. Komensk\u00fd za\u010dal spolu s rodinou pri brehoch Baltick\u00e9ho mora v\u010faka podpore \u013dudov\u00edta de Geera p\u00f4sobi\u0165 po\u010das jesene 1642. V Elblagu vytvoril u\u010debnice pre Geerove \u0161koly. Rozv\u00edja\u0165 s\u00fastavu jazykov\u00e9ho vyu\u010dovania J. A. Komensk\u00e9mu br\u00e1nili povinnosti v Jednote \u010deskobratskej aj \u00famysly s\u00fastavnej\u0161ie sa zaobera\u0165 pansofiou, resp. jej praktick\u00fdm uplat\u0148ovan\u00edm. J. A. Komensk\u00fd sa roku 1648 rozhodol vr\u00e1ti\u0165 do Po\u013eska, preto\u017ee vz\u0165ahy s jeho \u0161v\u00e9dskymi priate\u013emi postupne ovplyv\u0148ovalo \u010doraz viac rozporov.<\/p>\n A. Komensk\u00fd zo \u0160v\u00e9dska odi\u0161iel v auguste 1648, ke\u010f ho po smrti Vavrinca Justina zvolili za hlavn\u00e9ho seniora (biskupa) Jednoty \u010deskobratskej. Op\u00e4\u0165 sa usadil v Le\u0161ne a nap\u013a\u0148al z\u00e1ujmy Jednoty \u010deskobratskej. S\u00fa\u010dasne vystupoval v prospech \u010desk\u00fdch kraj\u00edn hlavne pri rokovaniach, ktor\u00fdch cie\u013eom bolo form\u00e1lne ukon\u010denie 30-ro\u010dnej vojny. Potvrdzuje to Vestf\u00e1lsky mier podp\u00edsan\u00fd 24. 10. 1648 zavr\u0161uj\u00faci vyjedn\u00e1vania o zastaven\u00ed bojov 30-ro\u010dnej vojny. Cestou do S\u00e1rospataku J. A. Komensk\u00fd neobi\u0161iel Moravu ani n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 obce na z\u00e1padnom Slovensku. Po\u010das sviatku Ve\u013ekej noci roku 1650 vysv\u00e4til \u010deskobratsk\u00fd chr\u00e1m v Skalici. Trnava bola miestom, kde J. A. Komensk\u00fd potvrdil dohodu pr\u00edslu\u0161n\u00edkov Jednoty \u010deskobratskej s kalv\u00ednskou cirkvou v Uhorsku. Po n\u00e1vrate do Le\u0161na roku 1650 si za svoje \u010fal\u0161ie p\u00f4sobisko vybral Blatn\u00fd Potok.<\/p>\n A. Komensk\u00fd v Blatnom Potoku \u017eil na dvore vdovy Zuzany Lorantffyovej-R\u00e1kociovej i jej synov \u017digmunda a Juraja. J. A. Komensk\u00e9ho do S\u00e1rospataku viedli predov\u0161etk\u00fdm politick\u00e9 d\u00f4vody. Chcel presved\u010di\u0165 R\u00e1kociovcov, aby sa z\u00fa\u010dastnili na \u010fal\u0161\u00edch protihabsbursk\u00fdch vyst\u00fapeniach. Ke\u010f\u017ee knie\u017eacia rodina pova\u017eovala J. A. Komensk\u00e9ho za v\u00fdznamn\u00e9ho pedag\u00f3ga<\/a> umo\u017enila mu pri realizovan\u00ed reformy sedmohradsk\u00e9ho \u0161kolstva prakticky uplatni\u0165 ideu pansofizmu. Pansofick\u00e1 \u0161kola v Blatnom Potoku vznikla 24. 11. 1650. J. A. Komensk\u00fd vtedy predniesol sl\u00e1vnostn\u00fd pr\u00edhovor \u0158e\u010d o vzd\u011bl\u00e1n\u00ed ducha<\/em><\/strong>. Po\u010das budovania \u0161koly v S\u00e1rospataku prepracoval s\u00fastavu u\u010debn\u00edc. Ako vyu\u010dovac\u00ed prostriedok vyu\u017e\u00edval i \u0161kolsk\u00e9 hry. Napriek zna\u010dn\u00e9mu \u00fasiliu sprev\u00e1dzan\u00e9mu zrieknut\u00edm sa mnoh\u00fdch pl\u00e1nov \u010di predsavzat\u00ed sa J. A. Komensk\u00e9mu ako predstavite\u013eovi pansofickej \u0161koly v Blatnom Potoku nepodarilo svoje z\u00e1mery uskuto\u010dni\u0165, lebo narazil na nepochopenie aj \u010dasti u\u010dite\u013esk\u00e9ho zboru. Od smrti knie\u017ea\u0165a \u017digmunda R\u00e1kociho vo febru\u00e1ri 1652 postupne do\u0161lo k v\u00fdrazn\u00e9mu zhor\u0161ovaniu pracovn\u00fdch podmienok J. A. Komensk\u00e9ho. Roku 1654 \u010desk\u00ed exulanti v Po\u013esku J. A. Komensk\u00e9ho po\u017eiadali o n\u00e1vrat do Le\u0161na. Cestou zo S\u00e1rospataku ho pozdravili mestsk\u00ed hodnost\u00e1ri v Pre\u0161ove i Levo\u010di. Najm\u00e4 Juraj Curiani a Jan Sartorius mu u\u017e v rokoch 1651- 1652 navrhli, aby sa stal spr\u00e1vcom pre\u0161ovskej vy\u0161\u0161ej \u0161koly. Rektor pre\u0161ovskej vy\u0161\u0161ej \u0161koly Jan Mathaeides pracoval s u\u010debnicami i met\u00f3dami vytvoren\u00fdmi J. A. Komensk\u00fdm. V\u010faka odporu pre\u0161ovskej mestkej rady vyvolan\u00e9mu protireforma\u010dn\u00fdmi aktivitami sa cie\u013e J. Curianiho aj J. Sartoriusa nepodarilo realizova\u0165. J. A. Komensk\u00fd napriek tomu neprestal rozv\u00edja\u0165 vz\u0165ahy s obyvate\u013emi \u017eij\u00facimi na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska. Mohol sa oprie\u0165 o z\u00e1\u017eitky z mladosti, ke\u010f pr\u00e1ve na Morave jestvovalo u\u017e\u0161ie spojenie s Uhorskom. J. A. Komensk\u00fd zo Sedmohradska definit\u00edvne odi\u0161iel v j\u00fani 1654. Vr\u00e1til sa do Po\u013eska. E\u0161te predt\u00fdm nap\u00edsal politick\u00fd trakt\u00e1t venovan\u00fd Jurajovi R\u00e1kocimu, kde definoval pr\u00e1va i potreby n\u00e1rodov vo vz\u0165ahu k ich vl\u00e1dcom. V\u00fdsledky vlastnej pr\u00e1ce v Uhorsku zhrnul v\u010faka predn\u00e1\u0161ke Dovr\u0161en\u00ed \u0161kolsk\u00fdch prac\u00ed potock\u00fdch <\/em><\/strong>2. 6. 1654.<\/p>\n A. Komensk\u00fd pri\u0161iel do Le\u0161na, preto\u017ee v rokoch 1654-1655 sa objavila mo\u017enos\u0165 vytvorenia ve\u013ekej protihabsburskej koal\u00edcie zlo\u017eenej z revolu\u010dn\u00e9ho Anglicka, \u0160v\u00e9dska i Sedmohradska. \u010cesk\u00ed exulanti v Po\u013esku chceli zorganizova\u0165 vojsko, ktor\u00e9 malo pod veden\u00edm b\u00fdval\u00e9ho \u0161v\u00e9dskeho plukovn\u00edka V\u00e1clava Sadovsk\u00e9ho zo Sloupna vtrhn\u00fa\u0165 do \u010desk\u00fdch kraj\u00edn a vyvola\u0165 tam celon\u00e1rodn\u00e9 povstanie. V Le\u0161ne, kde z\u00e1sluhou vojensk\u00fdch akci\u00ed vykonan\u00fdch po\u010das konfliktu Po\u013eska so \u0160v\u00e9dskom zanikla i relat\u00edvne vysok\u00e1 \u00farove\u0148 \u0161kolstva, sa J. A. Komensk\u00fd zaoberal najm\u00e4 pansofick\u00fdmi a v\u0161en\u00e1pravn\u00fdmi pr\u00e1cami.<\/p>\n A. Komensk\u00e9mu sa Amsterdam stal \u00fato\u010diskom na posledn\u00fdch 14 rokov \u017eivota. Po pr\u00edchode do Holandska dostal v\u010faka groningsk\u00e9mu sen\u00e1tu okrem pe\u0148a\u017enej podpory i mo\u017enos\u0165 znovu vybudova\u0165 vlastn\u00fa kni\u017enicu. Rada holandsk\u00e9ho hlavn\u00e9ho mesta v spolupr\u00e1ci s Vavrincom de Geerom J. A. Komensk\u00e9mu koncom roku 1656 udelila \u010destn\u00fa profes\u00faru pravedepodobne na gymn\u00e1ziu Illustre. J. A. Komensk\u00fd z\u00e1rove\u0148 z\u00edskal pr\u00edstup do obecnej kni\u017enice, pravideln\u00fd pr\u00edjem a finan\u010dn\u00fa pomoc pri vyd\u00e1van\u00ed svojich diel. O. Cromwell roku 1657 \u010desk\u00fdm vyhnancom z Le\u0161na navrhol, aby pri\u0161li do \u00cdrska. V rokoch 1657-1658 mu tla\u010dou vy\u0161li v\u0161etky najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie didaktick\u00e9 pr\u00e1ce. S\u00fa\u010dasne pokra\u010doval v pansofick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch, ktor\u00fdch v\u00fdsledkom boli spisy doplnkov\u00e9, obrann\u00e9 i objas\u0148uj\u00face. J. A. Komensk\u00fd si 3. 1. 1665 zalo\u017eil pozn\u00e1mkov\u00e9 archy nazvan\u00e9 V\u00fdzvy Eli\u00e1\u0161ovy<\/em><\/strong>, kde a\u017e do konca \u017eivota zbieral materi\u00e1l potrebn\u00fd k rozpracovaniu v\u0161en\u00e1pravnej koncepcie. Pozornos\u0165 venoval osudom mystikov aj sekt\u00e1rov (Antoinetta Bourignonov\u00e1 \u010di Friedrich Breckling). J. A. Komensk\u00fd sa podie\u013eal na formovan\u00ed mierov\u00fdch rozhovorov medzi Anglickom a Holandskom. N\u00e1zory, ktor\u00e9 po\u010das m\u00e1jov\u00fdch vyjedn\u00e1van\u00ed roku 1667 v Brede osobne prezentoval prekon\u00e1vali europocentrismus a zd\u00f4raz\u0148ovali potrebu mierov\u00e9ho spolu\u017eitia \u013eudstva. Po skon\u010den\u00ed mierov\u00fdch rokovan\u00ed sa J. A. Komensk\u00fd vr\u00e1til do Amsterdamu. Kr\u00e1tko pred smr\u0165ou sa zotavil nato\u013eko, \u017ee mohol v septembri 1670 urobi\u0165 posledn\u00e9 z\u00e1znamy do V\u00fdziev Eli\u00e1\u0161ov\u00fdch<\/em>. J. A. Komensk\u00fd zomrel po dlh\u0161ej chorobe v Amsterdame 15. 11. 1670 ako 78-ro\u010dn\u00fd. Pochovali ho 22. 11. 1670 v kostol\u00edku valonskej reformovanej cirkvi v Naardene. Zanechal rukopisy tvoriace rozsiahle dielo, ktor\u00e9 nedokon\u010dil.[3]<\/a><\/p>\n \u0160kola m\u00e1 by\u0165 miestom \u013e\u00fabezn\u00fdm, v\u00e1biacim o\u010di vn\u00fatri i zvonku. \u010clovek je najzlo\u017eitej\u0161\u00ed a najtajomnej\u0161\u00ed, ale aj najtv\u00e1rnej\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch tvorov, tvrdil Komensk\u00fd.<\/em>[4]<\/a> Komensk\u00fd hovor\u00ed o n\u00e1zornom vyu\u010dovan\u00ed. Prv\u00fd vodil \u017eiakov na exkurzie, rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di je l\u00e1tka, ktor\u00e1 sa u\u010d\u00ed, primeran\u00e1 ich veku. Ustavi\u010dne zd\u00f4raz\u0148oval, aby si u\u010divo opakovali. Zn\u00e1me pojmy „opakovanie je matkou m\u00fadrosti“ a „\u0161kola hrou“ boli v t\u00fdch \u010dasoch naozaj neobvykl\u00e9 a revolu\u010dn\u00e9, v\u00fdznam jeho n\u00e1zorov, napr\u00edklad, u n\u00e1s nevieme oceni\u0165 dodnes. Komensk\u00e9ho dielo je ve\u013emi rozsiahle, obsahuje takmer 62 spisov. Medzi zn\u00e1mej\u0161ie patria Orbis pictus (Svet v obrazoch), \u0160kola hrou, \u0160\u0165\u011bst\u00ed n\u00e1roda, Nejnov\u011bj\u0161\u00ed metoda jazyk\u016f a najrozsiahlej\u0161ie zachovan\u00e9 dielo Obecn\u00e1 porada o n\u00e1prav\u011b v\u011bc\u00ed lidsk\u00fdch. V\u00f4bec najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u010cesko-nemeck\u00fd slovn\u00edk mu zhorel v Le\u0161ne. Strata ho ve\u013emi tr\u00e1pila, slovn\u00edku venoval cel\u00fd \u017eivot. Skladba v ktorej Komensk\u00fd vyu\u017eil svoje z\u00e1\u017eitky z ciest. P\u00fatnik putuje svetom a h\u013ead\u00e1 pre seba vhodn\u00fa pr\u00e1cu. Jeho spolo\u010dn\u00edkom na ceste je V\u0161eved V\u0161adebol. Ten ho nab\u00e1da, aby sa uspokojil so v\u0161etk\u00fdm \u010do uvid\u00ed. Rad\u00ed mu, aby ni\u010d nekritizoval, \u017ee s t\u00fdm u\u0161etr\u00ed nejednu nepr\u00edjemnos\u0165. \u010eal\u0161\u00ed kto sa k nim pripojil je M\u00e1menie, ktor\u00e9 p\u00fatnikovi nasad\u00ed okuliare skres\u013euj\u00face poh\u013ead na svet. P\u00fatnik ale nepod\u013eahne. Spolo\u010dne vstupuj\u00fa do mesta, ktor\u00e9 sa doslova hem\u017e\u00ed \u013eu\u010fmi. Ka\u017ed\u00fd sa pon\u00e1h\u013ea za svojou pr\u00e1cou, ale ka\u017ed\u00fd ich pr\u00e1ca je podvod. \u013dudia chodia s maskami na tv\u00e1ri a \u010dasto ich menia. S\u00fa ovl\u00e1dan\u00ed t\u00fa\u017ebou po \u013eahkom bohatstve, po dobrom postaven\u00ed v spolo\u010dnosti a po \u017eivote bez starost\u00ed. P\u00fatnik prich\u00e1dza na to, \u017ee v\u0161ade panuje podvod. Je z\u00fafal\u00fd z toho v akom stave sa spolo\u010dnos\u0165 nach\u00e1dza. Chce odtia\u013e od\u00eds\u0165 pre\u010d. Nakoniec sa uzatv\u00e1ra do seba a do svojej samoty.<\/p>\n Pre \u0161kol\u00e1kov zostavil u\u010debnicu, ktor\u00e1 mala \u017eiakov povzbudi\u0165 k u\u010deniu. Usiloval sa o jednoduch\u00fd, ale z\u00e1rove\u0148 p\u00fatav\u00fd sp\u00f4sob podania inform\u00e1ci\u00ed a jeho cie\u013eom nebolo len u\u013eah\u010di\u0165 \u017eiakom osvojenie latinsk\u00e9ho jazyka, ale tie\u017e zlep\u0161i\u0165 mravy v\u0161etk\u00fdch ob\u010danov, zmeni\u0165 ich n\u00e1zory a nau\u010di\u0165 sp\u00f4sobu \u017eivota, tak ako to videl v in\u00fdch vyspel\u00fdch krajin\u00e1ch. Je to prv\u00e1 obr\u00e1zkov\u00e1 u\u010debnica na svete a nesk\u00f4r bola prelo\u017een\u00e1 do jeden\u00e1stich jazykov.[10]<\/a><\/p>\n Je takmer neuverite\u013en\u00e9, \u017ee Komensk\u00fd dok\u00e1zal vyn\u00e1js\u0165 nov\u00e9 a tak\u00e9 objavn\u00e9 postupy v pedagogike, ale aj v in\u00fdch oblastiach. P\u00edsa\u0165, organizova\u0165, v \u010dase tridsa\u0165ro\u010dnej vojny, prenasledovania protestantov, pri ve\u013ek\u00fdch osobn\u00fdch trag\u00e9di\u00e1ch, ktor\u00e9 ho nieko\u013ekokr\u00e1t postihli. Reforma \u0161kolstva v t\u00fdch \u010dasoch, napriek nedostatku pe\u0148az\u00ed a b\u00farlivej politickej atmosf\u00e9re, bola d\u00f4kazom Komensk\u00e9ho osobnej zanietenosti – v\u0161etky projekty prakticky odsk\u00fa\u0161al. Nie v\u0161ade sa ujala, ale zapustila tak\u00e9 hlbok\u00e9 korene, \u017ee sa pod\u013ea jej princ\u00edpov vyu\u010duje dodnes. Niekedy sa zd\u00e1, \u017ee pedagogika vlastne u\u017e ni\u010d tak\u00e9 prevratn\u00e9 od Komensk\u00e9ho neobjavila. Svet pozn\u00e1 tohto skromn\u00e9ho \u010cecha ako tvorcu novej pedagogiky. Vych\u00e1dzal z \u00facty k die\u0165a\u0165u, ktor\u00e9 vzdel\u00e1vame. Zmenil dovtedy zau\u017e\u00edvan\u00fd n\u00e1zor, \u017ee vzdel\u00e1vanie je \u00faporn\u00fd dril, … <\/p>\n","protected":false},"author":15,"featured_media":25294,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[165,553],"tags":[],"class_list":["post-9514","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-osobnosti","category-vzdelavam-sa"],"yoast_head":"\n
\nA. Komensk\u00fd \u017eil v Uherskom Brode do roku 1604. Po smrti rodi\u010dov ho vychov\u00e1vala teta Zuzana Noh\u00e1lov\u00e1 v Str\u00e1\u017enici, kde nav\u0161tevoval \u0161kolu Jednoty \u010deskobratskej spolu s o p\u00e4\u0165 rokov star\u0161\u00edm Mikul\u00e1\u0161om Dr\u00e1bikom, neskor\u0161\u00edm kazate\u013eom. U\u010dite\u013eom J. A. Komensk\u00e9ho bol Nikodem Plesk\u00fd z Jizbice. D\u0148a 5. 5. 1605 po\u010das vp\u00e1du Bo\u010dkaiov\u00fdch vojsk na juhov\u00fdchodn\u00fa Moravu bola Str\u00e1\u017enice vyp\u00e1len\u00e1. J. A. Komensk\u00fd stratil majetok zdeden\u00fd po rodi\u010doch i mo\u017enos\u0165 nav\u0161tevova\u0165 \u0161kolu. U\u010deniu sa mohol za\u010da\u0165 s\u00fastavnej\u0161ie venova\u0165 a\u017e od svojich 16 rokov. V rokoch 1608-1611 bol J. A. Komensk\u00fd \u017eiakom latinskej \u0161koly Jednoty \u010deskobratskej v P\u0159erove. Pripravoval sa na povolanie k\u0148aza. J. A. Komensk\u00fd v P\u0159erove z\u00edskal \u00fapln\u00e9 humanististick\u00e9 vzdelanie, vr\u00e1tane poznatkov o Biblii \u010di cirkevn\u00fdch spisoch. Vy\u0161\u0161ie vzdelanie nadobudol v Johanneum, Nassavskej akademii v Herborne (1611-1613) a na teologickej fakulte Heidelberskej univerzity v nemeckom Heidelbergu (1613-1614), kde ho vyslala Jednota \u010deskobratsk\u00e1.<\/p>\nDuchovn\u00fd u\u010dite\u013e<\/h3>\n
Komensk\u00e9ho \u017eivotn\u00e9 cesty<\/h2>\n
Po\u013esko (1628-1641)<\/h3>\n
Anglicko (1641-1642)<\/h3>\n
\u0160v\u00e9dsko (1642-1648)<\/h3>\n
Po\u013esko (1648-1650)<\/h3>\n
Uhorsko (1650-1654)<\/h3>\n
Po\u013esko (1654-1656)<\/h3>\n
Holandsko (1656-1670)<\/h3>\n
Pedagogick\u00e9 postupy a my\u0161lienky J. A. Komensk\u00e9ho<\/h2>\n
\nAko prv\u00fd ur\u010dil \u0161kolsk\u00fd rok a vyu\u010dovacie hodiny. Rozdelil \u010das v \u0161kole na pr\u00e1cu a odpo\u010dinok, zaviedol do \u017eivota \u017eiaka poriadok. Navrhol postup, ktor\u00fd robil z u\u010denia z\u00e1bavu a nie drinu \u2013 u\u010denie hrou. Svoj vzdel\u00e1vac\u00ed syst\u00e9m nazval pampaedia \u2013 v\u0161ev\u00fdchova. Hovoril, \u017ee deti treba u\u010di\u0165 syst\u00e9mom krokov s prib\u00fadaj\u00facou n\u00e1ro\u010dnos\u0165ou, pri\u010dom z\u00e1kladn\u00e9 my\u0161lienky maj\u00fa vies\u0165 k zlo\u017eitej\u0161\u00edm. Presadzoval my\u0161lienku, aby sa v prv\u00fdch rokoch \u0161kolskej doch\u00e1dzky pou\u017e\u00edval materinsk\u00fd jazyk a nie jazyk latinsk\u00fd. \u0160kola by sa nemala s\u00fastre\u010fova\u0165 len na vyu\u010dovanie mysle, ale na vyu\u010dovanie cel\u00e9ho \u010dloveka. U\u010dite\u013e m\u00e1 „zost\u00fapi\u0165“ k \u017eiakovi a pom\u00e1ha\u0165 mu pochopi\u0165 l\u00e1tku. U\u010dite\u013e nem\u00f4\u017ee u\u010di\u0165 to\u013eko, ko\u013eko by s\u00e1m mohol, ale len to\u013eko, ko\u013eko m\u00f4\u017ee \u017eiak pochopi\u0165. Vzdel\u00e1vanie nemaj\u00fa sprev\u00e1dza\u0165 \u00fadery, hnev, mrzutos\u0165. \u0160kola m\u00e1 by\u0165 miestom \u013e\u00fabezn\u00fdm, v\u00e1biacim o\u010di vn\u00fatri i zvonku. \u010clovek je najzlo\u017eitej\u0161\u00ed a najtajomnej\u0161\u00ed, ale aj najtv\u00e1rnej\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch tvorov, tvrdil Komensk\u00fd.
\nZa svoje pedagogick\u00e9 a teologick\u00e9 n\u00e1zory musel opusti\u0165 svoju vlas\u0165 a ukr\u00fdva\u0165 sa vo viacer\u00fdch \u0161t\u00e1toch. Pre u\u010dite\u013eov a \u017eiakov s\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pr\u00ednosom jeho pedagogick\u00e9 diela a navrhovan\u00e9 reformy vtedaj\u0161ieho \u0161kolstva.[5]<\/a>
\nV pedagogike zaviedol \u00faplne nov\u00e9 veci ako napr\u00edklad matersk\u00fa \u0161kolu pre deti do \u0161es\u0165 rokov, povinn\u00fa \u0161kolsk\u00fa doch\u00e1dzku (dovtedy neexistovala) do 12 rokov, latinsk\u00e9 gymn\u00e1zi\u00e1 do 18 rokov, a\u017e potom univerzity. Povinn\u00e1 \u0161kolsk\u00e1 doch\u00e1dzka je pod\u013ea neho pre ka\u017ed\u00e9ho, \u010di je bystr\u00fd, hl\u00fapy, chudobn\u00fd, bohat\u00fd…<\/p>\nN\u00e1zorn\u00e9 vyu\u010dovanie<\/h3>\n
\nVyu\u010dova\u0165 sa malo od jednoduch\u0161ieho k zlo\u017eitej\u0161iemu, st\u00e1ly kontakt a vz\u00e1jomne \u00factiv\u00fd vz\u0165ah u\u010dite\u013ea a \u017eiaka s\u00fa samozrejm\u00fdm doplnkom jeho reformy. Mechanick\u00e9 vyu\u010dovanie, tresty \u010di poni\u017eovanie \u0161tudentov, a nadradenos\u0165 pedag\u00f3ga, mu boli \u00faplne cudzie.
\n„\u010clovek sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 \u010dlovekom len pomocou v\u00fdchovy, nie je ni\u010d\u00edm, iba t\u00fdm, \u010d\u00edm ho rob\u00ed v\u00fdchova<\/a>„.[6]<\/a>
\n\u00dastrednou filozofickou ideou J . A. Komensk\u00e9ho je my\u0161lienka jednej harm\u00f3nie ovl\u00e1daj\u00facej cel\u00fd kozmos. Komensk\u00e9ho filozofick\u00e9 ot\u00e1zky sa s\u00fastre\u010fuj\u00fa na s\u00favislos\u0165 zmyslu v\u0161etk\u00e9ho bytia. Jeho filozofia sa naz\u00fdva pansofia.[7]<\/a><\/p>\nDiela J. A. Komensk\u00e9ho<\/h2>\n
\nPo tragickej smrti man\u017eelky a dvoch det\u00ed, za\u010dal p\u00edsa\u0165 knihu Labyrint sveta a raj srdca<\/strong>, dielo, ktor\u00e9 \u00fatrpne h\u013ead\u00e1 zmysel \u017eivota v neuverite\u013ene krutej dobe. Komensk\u00fd svoj raj srdca na\u0161iel v absol\u00fatnom pohr\u00fa\u017een\u00ed sa do pr\u00e1ce. [8]<\/a>
\nPo por\u00e1\u017eke na Bielej Hore odi\u0161iel do po\u013esk\u00e9ho mesta Le\u0161no, kde za\u010dal p\u00edsa\u0165 svoje z\u00e1kladn\u00e9 dielo Didaktika Magna<\/strong> (Ve\u013ek\u00e1 Didaktika). Vydal prv\u00fa verziu u\u010debnice latin\u010diny Janua linguarum reserata<\/strong> (Br\u00e1na jazykov otvoren\u00e1), ktorou si z\u00edskal v\u0161eobecn\u00fa v\u00e1\u017enos\u0165 a sl\u00e1vu.
\nPo p\u00f4soben\u00ed v sedmohradskom Blatnom potoku (S\u00e1rospatak) vych\u00e1dzali tla\u010dou jeho zobran\u00e9 didaktick\u00e9 spisy pod n\u00e1zvom Opera didactica omnia<\/strong>. Boli v nich aj trakt\u00e1ty a pedagogick\u00e9 diela Methodus linguarum novissima<\/em> – Najnov\u0161ia met\u00f3da jazykov, Orbis sensualium pictus <\/em>– Svet v obrazoch, Schola ludus<\/em> – \u0160kola hrou, Gentis felicitas<\/em> – \u0160\u0165astie n\u00e1roda, Sermo secretus Nathanis ad Davidem<\/em> – Tajn\u00e1 re\u010d Nathana k Davidovi.
\nSvoje nazeranie na svet z\u00faro\u010dil v dielach Theatrum universitatis rerum <\/strong>a vo V\u0161eobecnej rozprave o n\u00e1prave vec\u00ed \u013eudsk\u00fdch<\/strong>. Bratislavsk\u00e1 univerzita nesie jeho meno – Univerzita Komensk\u00e9ho (UK).[9]<\/a><\/p>\nLabyrint sv\u011bta a r\u00e1j srdce (1631)<\/h3>\n
Orbis Pictus<\/h3>\n
Z\u00e1ver<\/h2>\n
\n[1]<\/a> Zdroj: J\u00e1n Amos Komensk\u00fd. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupn\u00e9 na internete: <http:\/\/www.teraz.sk\/magazin\/jan-amos-komensky-sa-nazyva-aj-ucite\/56226-clanok.html>
\n[2]<\/a> Zdroj: \u017divot J\u00e1na Amosa Komensk\u00e9ho. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupn\u00e9 na internete: <www.pulib.sk\/web\/kniznica\/elpub\/dokument\/…\/1.pdf\u200e>
\n[3]<\/a> Zdroj: \u017divot J\u00e1na Amosa Komensk\u00e9ho. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupn\u00e9 na internete: <www.pulib.sk\/web\/kniznica\/elpub\/dokument\/…\/1.pdf\u200e>
\n[4]<\/a> Zdroj: J\u00e1n Amos Komensk\u00fd. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupn\u00e9 na internete: <http:\/\/www.teraz.sk\/magazin\/jan-amos-komensky-sa-nazyva-aj-ucite\/56226-clanok.html\u200e>
\n[5]<\/a> Zdroj: J\u00e1n Amos Komensk\u00fd. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupn\u00e9 na internete: <http:\/\/www.teraz.sk\/magazin\/jan-amos-komensky-sa-nazyva-aj-ucite\/56226-clanok.html\u200e>
\n[6]<\/a> Zdroj: Osobnosti. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupn\u00e9 na internete: <http:\/\/www.osobnosti.sk\/index.php?os=zivotopis&ID=58932\u200e>
\n[7]<\/a> Zdroj: J\u00e1n Amos Komensk\u00fd. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupn\u00e9 na internete: <http:\/\/www.psabuba.sk\/files\/file\/JAN%20AMOS%20KOMENSK%C3%9D.pdf>
\n[8]<\/a> Zdroj: S\u00ddKOROV\u00c1, D., J\u00e1n Amos Komensk\u00fd. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupn\u00e9 na internete: <http:\/\/encyklopedia.sme.sk\/c\/2469834\/komensky-jan-amos.html#ixzz2h2YDiJgz>
\n[9]<\/a> Zdroj: J\u00e1n Amos Komensk\u00fd. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupn\u00e9 na internete: <http:\/\/www.teraz.sk\/magazin\/jan-amos-komensky-sa-nazyva-aj-ucite\/56226-clanok.html\u200e>
\n[10]<\/a> Zdroj: J\u00e1n Amos Komensk\u00fd. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupn\u00e9 na internete: <http:\/\/www.psabuba.sk\/files\/file\/JAN%20AMOS%20KOMENSK%C3%9D.pdf><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"