Medzin\u00e1rodn\u00fd obchod predstavuje medzin\u00e1rodn\u00fa de\u013ebu pr\u00e1ce. Medzin\u00e1rodn\u00fd obchod zohr\u00e1va funkcie transmisn\u00e1 \u00faloha, funkcia ekonomick\u00e9ho rastu, parametrick\u00fa a proporcionalitn\u00fa \u00falohu.<\/p>\n
Medzin\u00e1rodn\u00fd obchod predstavuje medzin\u00e1rodn\u00fa v\u00fdmenu tovarov a slu\u017eieb<\/a> medzi skupinou kraj\u00edn v r\u00e1mci medzin\u00e1rodn\u00e9ho zoskupenia. M\u00e1 nezastupite\u013en\u00e9 miesto pri roz\u0161irovan\u00ed spotrebn\u00fdch mo\u017enost\u00ed kraj\u00edn, preto\u017ee umo\u017e\u0148uje krajine spotrebova\u0165 viac tovaru, ako by spotrebovala v situ\u00e1cii, keby boli hranice uzavret\u00e9. Pr\u00ednos je v tom, \u017ee umo\u017e\u0148uje roz\u0161\u00edri\u0165 sortiment spotreby o statky<\/a>, ktor\u00e9 krajina z r\u00f4znych d\u00f4vodov nie je schopn\u00e1 vyrobi\u0165. Pod\u013ea Lis\u00e9ho, medzin\u00e1rodn\u00fd obchod ako najstar\u0161ia forma medzin\u00e1rodn\u00fdch ekonomick\u00fdch vz\u0165ahov umo\u017e\u0148uje zv\u00fd\u0161i\u0165 \u017eivotn\u00fa \u00farove\u0148 a blahobyt v\u0161etk\u00fdch participuj\u00facich kraj\u00edn t\u00fdm, \u017ee ka\u017ed\u00e1 krajina sa m\u00f4\u017ee \u0161pecializova\u0165 na v\u00fdrobu toho tovaru alebo slu\u017eby, v ktor\u00fdch dosahuje komparat\u00edvnu v\u00fdhodu.\u201c[1]<\/a> [1]<\/a> LIS\u00dd, J\u00e1n a kol. 2007. Ekon\u00f3mia v novej ekonomike. <\/em>Bratislava : Iura Edition, 2007. 636 s. ISBN 978-80-8078–164-4. s. 539.<\/p>\n Medzin\u00e1rodn\u00fd obchod v poslednej dobe patr\u00ed k prevl\u00e1daj\u00facim faktorom, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa ekonomick\u00fd rast. Zahrani\u010dn\u00fd obchod pln\u00ed tieto funkcie:<\/p>\n Transforma\u010dn\u00e1 funkcia znamen\u00e1 transform\u00e1ciu existuj\u00facej \u0161trukt\u00fary dom\u00e1cej produkcie, resp. vlastn\u00fdch zdrojov na \u0161trukt\u00faru \u017eiaducu v oblasti pou\u017eitia na v\u00fdrobn\u00fa i osobn\u00fa spotrebu. Prostredn\u00edctvom tejto \u00falohy sa m\u00f4\u017eu aktivity existuj\u00faceho ekonomick\u00e9ho celku pru\u017ene prisp\u00f4sobova\u0165 pr\u00edstupn\u00fdm zdrojom, ich rozsahu a \u0161trukt\u00fare presadzovanej hospod\u00e1rskej strat\u00e9gie. T\u00e1to funkcia je len n\u00e1strojom n\u00e1hrady dom\u00e1cej v\u00fdroby a dom\u00e1cich zdrojov, dovozom tovarov alebo absorpciou dovezen\u00fdch v\u00fdrobn\u00fdch faktorov. T\u00e1to \u00faloha napom\u00e1ha nahradi\u0165 menej efekt\u00edvnu ale aj neefekt\u00edvnu dom\u00e1cu produkciu dovozom alebo vyu\u017e\u00edvan\u00edm zahrani\u010dn\u00fdch zdrojov. T\u00e1to \u00faspora spolo\u010denskej pr\u00e1ce ovplyv\u0148uje tie\u017e mieru optimaliz\u00e1cie a \u0161pecializ\u00e1cie produkcie v krajine aj jej hlb\u0161ie zap\u00e1janie sa do procesov medzin\u00e1rodnej de\u013eby pr\u00e1ce. V medzin\u00e1rodnom meradle je t\u00e1to funkcia prejavom p\u00f4sobenia t\u00fdchto rozdielov:<\/p>\n T\u00e1to funkcia je schopn\u00e1 porovn\u00e1va\u0165 jednotliv\u00e9 technicko-\u00fa\u017eitkov\u00e9 charakteristiky, ale aj cenov\u00e9 a in\u00e9 po\u017eiadavky, za ktor\u00fdch s\u00fa tovary pon\u00fakan\u00e9 na medzin\u00e1rodn\u00fdch trhoch, preto\u017ee producent sa a\u017e na trhu dozved\u00e1 o tom, do akej miery pln\u00ed jeho po\u017eiadavky, to znamen\u00e1, \u010di pon\u00faka tovar v po\u017eadovanom sortimente, \u0161trukt\u00fare, cene a in\u00e9.<\/p>\n Proporcionalitn\u00e1 funkcia zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu m\u00e1 nezamenite\u013en\u00fa \u00falohu pri zabezpe\u010dovan\u00ed proporcionality reproduk\u010dn\u00fdch procesov, ktor\u00e9 prebiehaj\u00fa v ka\u017edej n\u00e1rodnej ekonomike. Strat\u00e9gia vyr\u00e1ba\u0165 a vyv\u00e1\u017ea\u0165 tovary, v ktor\u00fdch krajina pou\u017e\u00edva vlastn\u00e9 komparat\u00edvne v\u00fdhody a naopak, dov\u00e1\u017ea\u0165 komodity, pri ktor\u00fdch produkcii tak\u00e9to v\u00fdhody nepou\u017e\u00edva, je hlavn\u00fdm n\u00e1strojom na to aby sa medzi vz\u00e1jomn\u00fdmi zahrani\u010dno-obchodn\u00fdmi aktivitami a celkov\u00fdm v\u00fdvojom dom\u00e1cej ekonomiky nach\u00e1dzali optim\u00e1lne proporcie. Medzin\u00e1rodn\u00e9 organiz\u00e1cie s\u00fa tie medzivl\u00e1dne in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9 vznikli na z\u00e1klade medzin\u00e1rodnej zmluvy uzatvorenej najmenej medzi troma \u0161t\u00e1tmi. Znaky medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed:<\/p>\n Slovensk\u00e1 republika udr\u017euje diplomatick\u00e9 vz\u0165ahy pribli\u017ene so 173 krajinami a je \u010dlenom viacer\u00fdch medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, medzi ktor\u00fdmi s\u00fa napr\u00edklad:<\/p>\n P\u00f4sobenie SR v medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch prin\u00e1\u0161a ur\u010dit\u00e9 povinnosti, ale vytv\u00e1ra predov\u0161etk\u00fdm podmienky na stabilitu a \u010fal\u0161\u00ed rozvoj na\u0161ej ekonomiky.<\/p>\n Slovensk\u00e1 republika bola prijat\u00e1 za \u010dlena OSN 19. janu\u00e1ra 1993 ako jeden z n\u00e1stupn\u00edckych \u0161t\u00e1tov \u010ceskej a Slovenskej federat\u00edvnej republiky. Napriek tomu patr\u00ed Slovensko medzi zakladaj\u00facich \u010dlenov OSN. Od prijatia SR do OSN v roku 1993 sa SR akt\u00edvne zap\u00e1ja do v\u0161etk\u00fdch k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch oblast\u00ed \u010dinnosti OSN. UNESCO je s\u00fa\u010das\u0165ou syst\u00e9mu medzin\u00e1rodnej organiz\u00e1cie OSN, ktor\u00e1 m\u00e1 mand\u00e1t na rozvoj kult\u00farneho potenci\u00e1lu svetov\u00e9ho spolo\u010denstva, kult\u00fary, vedy a vzdel\u00e1vania. V zozname UNESCO sa nach\u00e1dzaj\u00fa r\u00f4zne kult\u00farne pamiatky a pr\u00edrodn\u00e9 vz\u00e1cnosti z na\u0161ej krajiny zo Slovenska. V zozname m\u00e1me zap\u00edsan\u00e9 historick\u00e9 centrum Bardejova a Banskej \u0160tiavnice a jej technick\u00e9 pamiatky, jaskyne Slovensk\u00e9ho krasu, dedinu Vlkol\u00ednec, najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed hrad v strednej Eur\u00f3pe \u2013 Spi\u0161sk\u00fd hrad a okolie, dreven\u00e9 kostol\u00edky na severov\u00fdchode Slovenska (Rusk\u00e1 Bystr\u00e1, Ladomirov\u00e1, Bodru\u017eal, Tvrdo\u0161\u00edn, Hervatov pri Bardejove, Ke\u017emarok, Hronsek, Le\u0161tiny) a Karpatsk\u00e9 bukov\u00e9 pralesy. <\/strong><\/p>\n Slovensk\u00e1 republika sa stala \u010dlenom OECD v decembri roku 2000. Ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed koordinuje aktivity SR vo\u010di OECD na n\u00e1rodnej \u00farovni, zabezpe\u010duje tie\u017e agendu spolo\u010dn\u00fdch projektov medzi SR a OECD, analyzuje inform\u00e1cie z pracovn\u00fdch org\u00e1nov OECD, zabezpe\u010duje pr\u00edpravu podkladov pre predstavite\u013eov SR z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00facich sa vrcholov\u00fdch zasadnut\u00ed OECD a zap\u00e1janie SR do odborn\u00fdch programov a projektov OECD.<\/p>\n Slovensk\u00e1 republika sa o za\u010dlenenie do Eur\u00f3pskej \u00fanie sna\u017eila u\u017e ako s\u00fa\u010das\u0165 \u010cSFR, ale hlavne po z\u00edskan\u00ed samostatnosti v roku 1993,\u010dlenom sa stala a\u017e 1. m\u00e1ja 2004. Po viac ako piatich rokoch \u010dlenstva SR v Eur\u00f3pskej \u00fanii sa preuk\u00e1zala skuto\u010dnos\u0165, \u017ee z ekonomick\u00e9ho poh\u013eadu je pre Slovensko a jeho dlhodob\u00fd \u00faspe\u0161n\u00fd rozvoj rozhoduj\u00face \u010dlenstvo v tomto integra\u010dnom zoskupen\u00ed a z neho vypl\u00fdvaj\u00face z\u00e1v\u00e4zky a v\u00fdhody. Jednou z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch v\u00fdhod \u010dlenstva v E\u00da je mo\u017enos\u0165 \u010derpa\u0165 eur\u00f3pske fondy v r\u00e1mci politiky s\u00fadr\u017enosti E\u00da. Vstupom do NATO Slovensk\u00e1 republika z\u00edskala najm\u00e4:<\/p>\n Pr\u00edprava SR na \u010dlenstvo v NATO zrete\u013ene napomohla aj vstupu SR do Eur\u00f3pskej \u00fanie. Obidve organiz\u00e1cie s\u00fa postaven\u00e9 na hodnot\u00e1ch slobody, pr\u00e1va a demokracie, preto mnoh\u00e9 z reforiem, ktor\u00e9 mali Slovensko pripravi\u0165 na \u00falohu spo\u013eahliv\u00e9ho spojenca v NATO, boli n\u00e1pomocn\u00e9 a zu\u017eitkovate\u013en\u00e9 aj pre \u010dlenstvo SR v Eur\u00f3pskej \u00fanii. Pr\u00edprava na \u010dlenstvo v NATO sa toti\u017e net\u00fdkala iba vojensk\u00fdch ot\u00e1zok, ale zah\u0155\u0148ala aj politick\u00fa, ekonomick\u00fa a pr\u00e1vnu problematiku. Do NATO toti\u017e nevstupuje iba arm\u00e1da, ale cel\u00e1 krajina.<\/p>\n Z uveden\u00fdch charakterist\u00edk n\u00e1m vypl\u00fdva, \u017ee medzin\u00e1rodn\u00fd obchod je pre s\u00fa\u010dasn\u00fa ekonomiku ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd, aj ke\u010f to prin\u00e1\u0161a ve\u013ea nov\u00fdch riz\u00edk, ale taktie\u017e mo\u017enosti predv\u00edda\u0165, vyl\u00fa\u010di\u0165 tieto rizik\u00e1. Mnoh\u00e9 sa pren\u00e1\u0161aj\u00fa z jedn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu do druh\u00e9ho ako napr\u00edklad infla\u010dn\u00fd v\u00fdvoj, cenov\u00e9 v\u00fdkyvy a in\u00e9. \u00davod Medzin\u00e1rodn\u00fd obchod predstavuje medzin\u00e1rodn\u00fa de\u013ebu pr\u00e1ce. Medzin\u00e1rodn\u00fd obchod zohr\u00e1va funkcie transmisn\u00e1 \u00faloha, funkcia ekonomick\u00e9ho rastu, parametrick\u00fa a proporcionalitn\u00fa \u00falohu. Medzin\u00e1rodn\u00fd obchod Medzin\u00e1rodn\u00fd obchod predstavuje … <\/p>\n","protected":false},"author":20,"featured_media":24749,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[20,557],"tags":[70],"class_list":["post-9672","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-europska-unia","category-relaxujem","tag-europska-unia"],"yoast_head":"\n
\nMedzin\u00e1rodn\u00fd obchod patr\u00ed k dominantn\u00fdm faktorom ovplyv\u0148uj\u00facich ekonomick\u00fd rast vo svetom hospod\u00e1rstve aj v ka\u017edej krajine. Je aj indik\u00e1torom, do ktor\u00e9ho sa premieta stav a \u00farove\u0148 svetov\u00e9ho hospod\u00e1rstva. Dlhodob\u00fd rozh\u013ead jeho v\u00fdvoja poskytuje z\u00e1klad\u0148u pre hodnotenie najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch rozvojov\u00fdch z\u00e1konitost\u00ed a tendenci\u00ed. Jeho v\u00fdvoj tie\u017e poukazuje na zdravie n\u00e1rodnej ekonomiky, ale je aj akt\u00edvnym predpokladom vymedzuj\u00facim kvalitu aj kvantitu jedn\u00e9ho z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch zdrojov ekonomick\u00e9ho rastu.
\nZ poh\u013eadu n\u00e1rodnej ekonomiky je tie\u017e v\u00fdsledkom jej zapojenia do medzin\u00e1rodn\u00fdch ekonomick\u00fdch \u0161trukt\u00far, \u010do znamen\u00e1, roz\u0161\u00edren\u00fd pr\u00edstup na trhy, dlhodob\u00fd vzrast v\u00fdvozu a jeho diverzifik\u00e1cia, z\u00edskavanie nov\u00fdch rozvojov\u00fdch zdrojov a in\u00e9.
\nDnes u\u017e skoro ka\u017ed\u00e1 krajina z\u00e1vis\u00ed od medzin\u00e1rodnej de\u013eby pr\u00e1ce, \u010do sa prejavuje v \u0161pecializ\u00e1cii a kooper\u00e1cii v\u00fdroby a v\u00fdsledkom tejto de\u013eby pr\u00e1ce je medzin\u00e1rodn\u00fd obchod. Rozsah zapojenia krajiny do medzin\u00e1rodnej de\u013eby pr\u00e1ce z\u00e1vis\u00ed najm\u00fa od technick\u00fdch, ekonomick\u00fdch, pr\u00edrodn\u00fdch, politick\u00fdch ale aj historick\u00fdch podmienok.
\nD\u00f4sledky medzin\u00e1rodnej de\u013eby pr\u00e1ce:<\/p>\n\n
\u00dalohy medzin\u00e1rodn\u00e9ho obchodu<\/h2>\n
\n
Transforma\u010dn\u00e1 funkcia<\/h3>\n
\nTransmisn\u00e1 funkcia je ozna\u010dovan\u00e1 za vy\u0161\u0161\u00ed typ transforma\u010dn\u00e9ho p\u00f4sobenia vonkaj\u0161\u00edch ekonomick\u00fdch vz\u0165ahov na n\u00e1rodn\u00fa ekonomiku. Je to n\u00e1stroj na prenosu inform\u00e1ci\u00ed, krit\u00e9ri\u00ed a stimulov z vonkaj\u0161ieho prostredia do vlastnej ekonomiky pre vyu\u017eitie v rozhodovac\u00edch procesoch dom\u00e1cich subjektov.<\/p>\nZahrani\u010dn\u00fd obchod ako faktor ekonomick\u00e9ho rastu<\/h3>\n
\n
Parametrick\u00e1 funkcia<\/h3>\n
Proporcionalitn\u00e1 funkcia<\/h3>\n
\n\u201eVyv\u00e1\u017eenos\u0165 proporci\u00ed prin\u00e1\u0161aj\u00faca dlhodob\u00fa \u00fasporu spolo\u010denskej pr\u00e1ce priaznivo ovplyv\u0148uje aj tempo hospod\u00e1rskeho rastu kraj\u00edn a integra\u010dn\u00fdch zoskupen\u00ed a v kone\u010dnom d\u00f4sledku zni\u017euje rizik\u00e1 vypl\u00fdvaj\u00face z vysokej miery zapojenia sa do medzin\u00e1rodn\u00fdch \u0161pecializovan\u00fdch a koopera\u010dn\u00fdch procesov.\u201c[2]<\/a>
\n[2]<\/a> BAL\u00c1\u017d, Peter a kol. 2001. Medzin\u00e1rodn\u00e9 podnikanie. <\/em>Bratislava : Jamex, 2001. 591 s. ISBN 80-88848-68–7. s. 291.<\/p>\nMedzin\u00e1rodn\u00e9 organiz\u00e1cie<\/h2>\n
\n
Medzin\u00e1rodn\u00e9 organiz\u00e1cie a Slovensko<\/h3>\n
\n
\u010clenstvo SR v medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch<\/h2>\n
OSN (Organiz\u00e1cia spojen\u00fdch n\u00e1rodov)<\/h3>\n
\nSR ako mal\u00e1 krajina je presved\u010den\u00e1 o u\u017eito\u010dnosti glob\u00e1lneho partnerstva a efekt\u00edvnej mnohostrannej spolupr\u00e1ce, preto priklad\u00e1 ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam svojmu p\u00f4sobeniu na p\u00f4de OSN. Od svojho prijatia do OSN sa SR akt\u00edvne zap\u00e1ja do v\u0161etk\u00fdch hlavn\u00fdch oblast\u00ed \u010dinnosti OSN
\n\u00da\u010das\u0165 v medzin\u00e1rodn\u00fdch oper\u00e1ci\u00e1ch OSN na podporu mieru, ako aj zapojenie sa do \u010fal\u0161\u00edch aktiv\u00edt v oblasti udr\u017eiavania mieru a bezpe\u010dnosti predstavuje oblas\u0165, kde si SR vybudovala ve\u013emi dobr\u00e9 meno. P\u00f4sobenie v mierov\u00fdch oper\u00e1ci\u00e1ch je integr\u00e1lnou s\u00fa\u010das\u0165ou zahrani\u010dnej politiky SR vo vz\u0165ahu k OSN.<\/p>\nUNESCO (Organiz\u00e1cia spojen\u00fdch n\u00e1rodov pre v\u00fdchovu, vedu a kult\u00faru)<\/h3>\n
OECD (Organiz\u00e1cia pre hospod\u00e1rsku spolupr\u00e1cu a rozvoj)<\/h3>\n
E\u00da (Eur\u00f3pska \u00fania)<\/h3>\n
\nHlavn\u00fdm cie\u013eom politiky s\u00fadr\u017enosti z h\u013eadiska potrieb a prior\u00edt Slovenskej republiky je zni\u017eovanie soci\u00e1lnych a hospod\u00e1rskych rozdielov v \u00farovni rozvoja eur\u00f3pskych regi\u00f3nov. SR sa tie\u017e stoto\u017e\u0148uje s presved\u010den\u00edm, \u017ee politika s\u00fadr\u017enosti m\u00e1 by\u0165 predov\u0161etk\u00fdm zameran\u00e1 na podporu konkurencieschopnosti v\u0161etk\u00fdch regi\u00f3nov prostredn\u00edctvom vyu\u017e\u00edvania ich vn\u00fatorn\u00e9ho potenci\u00e1lu, ale najm\u00e4 svoju pozornos\u0165 s\u00fastre\u010fova\u0165 pr\u00e1ve do zaost\u00e1vaj\u00facich regi\u00f3nov.<\/p>\nNATO (Severoatlantick\u00e1 aliancia)<\/h3>\n
\n
Z\u00e1ver<\/h2>\n
\nSlovensk\u00e1 republika vyu\u017e\u00edva dostato\u010dne \u010dlenstvo v medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch. Z\u00e1rove\u0148 je mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00e1 na\u0161a schopnos\u0165 vy\u0165a\u017ei\u0165 maximum z komparat\u00edvnej v\u00fdhody \u010dlenstva SR v uveden\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch s cie\u013eom ekonomick\u00e9ho rastu a hospod\u00e1rskej stability.
\nSIPKO, S. 2003. Slovensko a Eur\u00f3pska \u00fania. Bratislava : Grafis, 2003. 32 s. ISBN 80-969025-1-2
\nLIS\u00dd, J. a kol. 2007. Ekon\u00f3mia v novej ekonomike. Bratislava : Iura Edition, 2007. 636 s. ISBN 978-80-8078-164-4
\nBAL\u00c1\u017d, P. a kol. 2001. Medzin\u00e1rodn\u00e9 podnikanie<\/em>. Bratislava : Jamex, 2001. 591 s. ISBN 80-88848-68-7
\nhttp:\/\/www.mzv.sk\/sk\/zahranicna__politika\/slovensko_v_osn-sr_v_osn
\nhttp:\/\/www.slovakiasite.com\/sk\/unesco.php
\nhttp:\/\/www.mzv.sk\/sk\/zahranicna__politika\/medzinarodne_zmluvy-zoznam_podla_medzinarodnych_organizacii
\nhttp:\/\/www.euractiv.sk\/rozsirovanie\/zoznam_liniek\/slovensko-a-europska-unia
\nhttp:\/\/www.employment.gov.sk\/medzinarodne-organizacie.html
\nhttp:\/\/www.mzv.sk\/sk\/zahranicna__politika\/slovensko_v_oecd-clenstvo_sr_v_oecd<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"