Ekonomickou rovnov\u00e1hou, ktor\u00e1 vyjadruje ur\u010dit\u00fd vz\u0165ah medzi ponukou a dopytom na trhu. Makroekonomick\u00e1 rovnov\u00e1ha rozli\u0161uje \u0161tyri modely, medzi ktor\u00e9 patria Klasick\u00fd, Keynesovsk\u00fd, Neokeynesovsk\u00fd a Monetaristick\u00fd model ekonomickej rovnov\u00e1hy. Pojem ekonomick\u00e1 stabilita je jednozna\u010dne spojen\u00e1 s agreg\u00e1tnym dopytom a agreg\u00e1tnou ponukou, teda stavom hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu, \u010do znamen\u00e1 ich rovnov\u00e1hou v kr\u00e1tkodobom \u010di dlhodobom horizonte.
\nRozvojov\u00e9 krajiny predstavuj\u00fa krajiny, ktor\u00e9 s\u00fa zv\u00e4\u010d\u0161a b\u00fdval\u00e9 kol\u00f3nie. Naz\u00fdvaj\u00fa sa preto rozvojov\u00fdmi krajinami, preto\u017ee nemaj\u00fa siln\u00e9 ekonomiky, \u010do znamen\u00e1, \u017ee sa rozbiehaj\u00fa s priemyseln\u00fdmi technol\u00f3giami a odvetviami priemyslu. Medzi tak\u00e9 hlavn\u00e9 probl\u00e9my rozvojov\u00fdch kraj\u00edn patria r\u00f4zne epid\u00e9mie a nezamestnanos\u0165. Rozvojov\u00fdmi krajinami s\u00fa napr\u00edklad Afrika, \u0161t\u00e1ty \u00c1zie, krajiny Latinskej Ameriky a mnoh\u00e9 in\u00e9.<\/p>\n
Ekonomick\u00e1 rovnov\u00e1ha, v makroekonomickom ch\u00e1pan\u00ed, rozumieme s\u00falad medzi ponukou a dopytom na v\u0161etk\u00fdch trhoch. Pod t\u00fdmito trhmi rozumieme:<\/p>\n
V\u0161eobecn\u00e1 makroekonomick\u00e1 rovnov\u00e1ha<\/strong> je teda ch\u00e1pan\u00e1 ako rovnov\u00e1ha cel\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva na v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto trhoch. Neexistuje s\u00fa\u010dasn\u00e1 rovnov\u00e1ha na v\u0161etk\u00fdch trhoch z\u00e1rove\u0148, na trhu v\u00fdrobkov a slu\u017eieb a jednotliv\u00fdch trhoch v\u00fdrobn\u00fdch faktorov. Napriek tomu je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 pozna\u0165 podmienky takejto rovnov\u00e1hy a vplyvy, ktor\u00e9 t\u00fato rovnov\u00e1hu naru\u0161uj\u00fa. Pokia\u013e m\u00e1me tieto znalosti, tak mo\u017eno pomocou makroekonomickej politiky ovplyv\u0148ova\u0165 chod ekonomiky a pom\u00e1ha\u0165 k zn\u00ed\u017eeniu v\u00fdkyvov z jeho rovnov\u00e1\u017eneho stavu. Snahou makroekonomickej te\u00f3rie je zov\u0161eobecni\u0165 javy, procesy a vz\u0165ahy, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa pravidelne alebo vopred zn\u00e1mych predpokladov. Snahou je tie\u017e tieto javy modelova\u0165 a formulova\u0165 podmienky, za ktor\u00fdch sa utv\u00e1ra makroekonomick\u00e1 rovnov\u00e1ha. Z\u00e1merom vytvoren\u00fdch modelov ekonomickej rovnov\u00e1hy je n\u00e1js\u0165 odpove\u010f na ot\u00e1zku, pre\u010do a za ak\u00fdch okolnost\u00ed nast\u00e1va nes\u00falad medzi vynalo\u017een\u00fdmi pe\u0148a\u017en\u00fdmi d\u00f4chodkami a vytvoren\u00fdm n\u00e1rodn\u00fdm produktom, teda medzi agreg\u00e1tnym dopytom a agreg\u00e1tnou ponukou. Toto odch\u00fdlenie z rovnov\u00e1\u017eneho stavu m\u00e1 za n\u00e1sledok nezamestnanos\u0165, infl\u00e1ciu a nedostato\u010dn\u00fd ekonomick\u00fd rast. V makroekon\u00f3mii rozli\u0161ujeme \u0161tyri hlavn\u00e9 makroekonomick\u00e9 modely:<\/p>\n Tento model vych\u00e1dza z u\u010denia A. Smitha a viery v samoregula\u010dn\u00e9 schopnosti trhu. T\u00e1to samoregula\u010dn\u00e1 schopnos\u0165 trhu je dan\u00e1 cenovou pru\u017enos\u0165ou, ktor\u00e1 je schopn\u00e1 postupne nastoli\u0165 rovnov\u00e1hu na v\u0161etk\u00fdch trhoch fin\u00e1lnej produkcie i na trhoch v\u00fdrobn\u00fdch faktorov. Ekonomick\u00e1 rovnov\u00e1ha na v\u0161etk\u00fdch trhoch je zais\u0165ovan\u00e1 flexibilitou cien. V pr\u00edpade, \u017ee nastane nerovnov\u00e1ha, pr\u00e1ve pru\u017enos\u0165 cien op\u00e4\u0165 uvedie trh do rovnov\u00e1\u017eneho stavu medzi agreg\u00e1tnou ponukou a agreg\u00e1tnym dopytom. Rovnov\u00e1ha na trhoch statkov, alebo tak\u00fdch v\u00fdrobkov a slu\u017eieb, je dan\u00e1 ponukou t\u00fdchto statkov a dopytom po t\u00fdchto statkoch, pri\u010dom ponuka je ur\u010duj\u00faca pre spotrebite\u013esk\u00fd dopyt C a investi\u010dn\u00fd dopyt I. Pokia\u013e dopyt po ur\u010ditom statku prevy\u0161uje ponuku, pon\u00fakaj\u00faci bud\u00fa za svoj v\u00fdrobok \u010di slu\u017ebu po\u017eadova\u0165 vy\u0161\u0161iu cenu, \u010dim sa dan\u00fd obor stane ziskovej\u0161\u00ed, pril\u00e1ka \u010fal\u0161\u00edch podnikate\u013eov, zv\u00fd\u0161i sa ponuka a konkurencia. T\u00e1to nerovnov\u00e1ha medzi ponukou a dopytom bude vyrie\u0161en\u00e1 flexib\u00e1lnou cenou. D\u00f4jde k zn\u00ed\u017eeniu ceny a k vyrovnaniu ponuky a dopytu, teda k rovnov\u00e1\u017enemu stavu.<\/p>\n \u201eNa pe\u0148a\u017enom trhu sa spolu stret\u00e1va ponuka pe\u0148az\u00ed s dopytom po peniazoch a ich vz\u00e1jomn\u00e1 interakcia ur\u010duje \u00farokov\u00fa mieru, ktor\u00e1 je v podstate cenou pe\u0148az\u00ed. Na pe\u0148a\u017enom trhu sa peniaze nekupuj\u00fa ani nepred\u00e1vaj\u00fa, ako to m\u00f4\u017eeme sledova\u0165 na trhu spotrebn\u00fdch statkov a slu\u017eieb. V r\u00e1mci realizovan\u00fdch transakci\u00ed sa vymie\u0148aj\u00fa za in\u00e9 formy pe\u0148a\u017en\u00fdch akt\u00edv s in\u00fdm stup\u0148om likvidity\u201c.[2]<\/a> T\u00e1to rovnov\u00e1ha je dan\u00e1 mno\u017estvom pr\u00e1ce, ktor\u00e1 je na trhu pon\u00fakan\u00e1 zo strany dom\u00e1cnost\u00ed, a dopytom po pr\u00e1ci, ktor\u00e1 je dopytovan\u00e1 zo strany firiem. Re\u00e1lna mzdov\u00e1 sadzba je cenou pr\u00e1ce, ktor\u00e1 vyrovn\u00e1va ponuku pr\u00e1ce s dopytom po pr\u00e1ci, a nem\u00f4\u017ee tak vznika\u0165 nedobrovo\u013en\u00e1 nezamestnanos\u0165. Rovnov\u00e1ha na trhu kapit\u00e1lu je v klasickom modely vn\u00edman\u00e1 ako z\u00e1vislos\u0165 medzi ve\u013ekos\u0165ou ponukou a dopytom kapit\u00e1lu a \u00farokovou mierou. Cenou kapit\u00e1lu je \u00farokov\u00e1 miera a jej rast m\u00e1 za n\u00e1sledok pokles dopytu po kapit\u00e1li, alebo sa zvy\u0161uj\u00fa n\u00e1klady na kapit\u00e1l. \u010c\u00edm je \u00farokov\u00e1 sadzba vy\u0161\u0161ia, t\u00fdm maj\u00fa dom\u00e1cnosti vy\u0161\u0161iu motiv\u00e1ciu k \u00faspor\u00e1m a ponuka kapit\u00e1lu sa zvy\u0161uje. Predpokladom zaistenia rovnov\u00e1hy na trhu kapit\u00e1li je plynul\u00e1 premena \u00faspor na invest\u00edcie. Majitelia \u00faspor sa spr\u00e1vaj\u00fa racion\u00e1lne a \u00faspory plynule premenia na kapit\u00e1l alebo ich po\u017ei\u010diavaj\u00fa podnikate\u013eom za \u00farok, a tak je vznik\u00e1 rovnov\u00e1ha na trhu kapit\u00e1lu.<\/p>\n J. M. Keynes a jeho pokra\u010dovatelia sa na makroekonomick\u00fa rovnov\u00e1hu z in\u00e9ho uhlu. Sk\u00famaj\u00fa jednotliv\u00e9 zlo\u017eky agreg\u00e1tneho dopytu a ich vplyv na tvorbu ponuky, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee, ale tie\u017e nemus\u00ed by\u0165 dostato\u010dn\u00e1 pre pln\u00e9 vyu\u017eitie v\u00fdrobn\u00fdch faktorov, aby skuto\u010dn\u00fd produkt odpovedal potenci\u00e1lnemu produktu. \u201eV kr\u00e1tkom obdob\u00ed je krivka AS horizont\u00e1lna, resp. mierne rast\u00faca, preto\u017ee ceny a mzdy sa nedok\u00e1\u017eu v\u010das \u00faplne prisp\u00f4sobi\u0165. To znamen\u00e1, \u017ee podniky bud\u00fa v d\u00f4sledku zv\u00fd\u0161enia agreg\u00e1tneho dopytu a vy\u0161\u0161ej cenovej hladiny zvy\u0161ova\u0165 v\u00fdrobu. Ak sa ceny a mzdy v dlhom obdob\u00ed prisp\u00f4sobia novej situ\u00e1cii, krivka AS nadobudne vertik\u00e1lny tvar. V dlhom obdob\u00ed skuto\u010dn\u00fd output je determinovan\u00fd \u00farov\u0148ou potenci\u00e1lneho produktu a zmeny agreg\u00e1tneho dopytu ovplyv\u0148uj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm cenov\u00fa hladinu\u201c.[3]<\/a> Ako hovor\u00ed Lis\u00fd, \u017ee teoretick\u00fdm v\u00fdchodiskom monetarizmu je predpoklad, \u017ee trhov\u00fd syst\u00e9m je vn\u00fatorne stabiln\u00fd a je schopn\u00fd v dlhom obdob\u00ed obnovova\u0165 a nasto\u013eova\u0165 makroekonomick\u00fa rovnov\u00e1hu.[4]<\/a> Pod t\u00fdmto pojmom ch\u00e1peme st\u00e1ly rast re\u00e1lneho hrub\u00e9ho produktu, cenov\u00fa stabilitu a udr\u017eovanie nezamestnanosti na \u00farovni prirodzenej nezamestnanosti. Z tohto vypl\u00fdva, \u017ee produkt by mal r\u00e1s\u0165 rovnomerne a tak\u00fdm tempom, aby sa zaistila cenov\u00e1 stabilita a dostato\u010dn\u00e1 zamestnanos\u0165. Spolo\u010dnos\u0165 mus\u00ed voli\u0165 medzi v\u00fdrobou spotrebn\u00fdch a kapit\u00e1lov\u00fdch statkov vo vz\u0165ahu k bud\u00facej produkcii. Krajiny, ktor\u00e9 s\u00fa v obdob\u00ed industrializ\u00e1cie, zvy\u010dajne r\u00fdchlej\u0161ie roz\u0161iruj\u00fa v\u00fdrobu investi\u010dn\u00fdch statkov a krajiny v postindustri\u00e1lnom obdob\u00ed zas r\u00fdchlej\u0161ie rozv\u00edjaj\u00fa v\u00fdrobu spotrebn\u00fdch statkov. Rovnov\u00e1\u017ene body zn\u00e1zor\u0148uj\u00fa vo\u013ebu produkcie medzi spotrebn\u00fdmi a kapit\u00e1lov\u00fdmi statkami a z\u00e1rove\u0148 vyjadruj\u00fa ekonomick\u00fa rozvinutos\u0165 jednotliv\u00fdch kraj\u00edn.<\/p>\n Kybernetika je veda o riaden\u00ed zlo\u017eit\u00fdch syst\u00e9mov. Ekonomiku berieme ako silne deterministick\u00fd syst\u00e9m. V ekonomike je cie\u013eom riadenia z\u00edska\u0165 st\u00e1ly rast re\u00e1lneho hrub\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho produktu, cenov\u00fa stabilitu a udr\u017eovanie nezamestnanosti na \u00farovni prirodzenej nezamestnanosti. Je prirodzen\u00e9, \u017ee zlo\u017eit\u00fd syst\u00e9m sa ned\u00e1 riadi\u0165 jednoducho. Princ\u00edp a adekv\u00e1tnos\u0165 v kybernetike znamen\u00e1, \u017ee regul\u00e1tor mus\u00ed by\u0165 rovnako zlo\u017eit\u00fd ako syst\u00e9m. To znamen\u00e1, \u017ee ak je cie\u013eom z\u00edska\u0165 napr. st\u00e1ly rast re\u00e1lneho produktu, mus\u00edme vedie\u0165, \u010do n\u00e1m vpl\u00fdva na tento rast a ako sa daj\u00fa tieto zlo\u017eky ovplyvni\u0165, aby sme mohli dosiahnu\u0165 po\u017eadovan\u00fd cie\u013e. Cel\u00fd probl\u00e9m riadenia ekonomiky je o to zlo\u017eitej\u0161\u00ed, \u017ee v\u0161etky podmienky, ktor\u00e9 musia by\u0165 splnen\u00e9 aby ekonomika mohla by\u0165 stabiln\u00e1 sa navz\u00e1jom ovplyv\u0148uj\u00fa.<\/p>\n \u201eRozvojov\u00e1 krajina je tak\u00e1 krajina, ktor\u00e1 m\u00e1 relat\u00edvne n\u00edzky re\u00e1lny d\u00f4chodok na jedn\u00e9ho obyvate\u013ea v porovnan\u00ed s vyspel\u00fdmi krajinami, ako s\u00fa Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty, Japonsko a krajiny z\u00e1padnej Eur\u00f3py\u201c.[5]<\/a> Zlo\u017eky rastu v menej rozvinut\u00fdch krajin\u00e1ch sa neodli\u0161uj\u00fa. Motor ekonomick\u00e9ho pokroku mus\u00ed by\u0165 st\u00e1le na t\u00fdch ist\u00fdch \u0161tyroch koles\u00e1ch bez oh\u013eadu na to, \u010di je krajina bohat\u00e1, alebo chudobn\u00e1. \u0160tyri hlavn\u00e9 faktory s\u00fa:<\/p>\n Medzi hlavn\u00e9 probl\u00e9my ekonomick\u00e9ho rozvoja patria:<\/p>\n Z uveden\u00fdch charakterist\u00edk n\u00e1m vypl\u00fdva, \u017ee ka\u017ed\u00fd model makroekonomickej rovnov\u00e1hy sa l\u00ed\u0161i v tom, ako dosiahnu\u0165 ekonomick\u00fa rovnov\u00e1hu na r\u00f4znych trhoch. Je samozrejm\u00e9, \u017ee t\u00e1to situ\u00e1cia je len situ\u00e1ciou ide\u00e1lnou a nemo\u017eno re\u00e1lne predpoklada\u0165, \u017ee by niekedy nastala. LIS\u00dd, J. a kol. 2007. Ekon\u00f3mia v novej ekonomike. Bratislava : Iura Edition, 2007. 636 s. ISBN 978-80-8078-164-4 Ekonomickou rovnov\u00e1hou, ktor\u00e1 vyjadruje ur\u010dit\u00fd vz\u0165ah medzi ponukou a dopytom na trhu. Makroekonomick\u00e1 rovnov\u00e1ha rozli\u0161uje \u0161tyri modely, medzi ktor\u00e9 patria Klasick\u00fd, Keynesovsk\u00fd, Neokeynesovsk\u00fd a Monetaristick\u00fd … <\/p>\n","protected":false},"author":20,"featured_media":24816,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[128,553],"tags":[53],"class_list":["post-9674","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ekonomia","category-vzdelavam-sa","tag-peniaze"],"yoast_head":"\n
\nZ\u00e1kladn\u00fdm predpokladom ekonomickej rovnov\u00e1hy je nahradite\u013enos\u0165 v\u0161etk\u00fdch v\u00fdrobn\u00fdch faktorov, \u010do teda znamen\u00e1, \u017ee pre v\u00fdrobu s\u00fa dostupn\u00e9 v\u0161etky v\u00fdrobn\u00e9 faktory. Pokia\u013e by niektor\u00e9 z v\u00fdrobn\u00fdch faktorov ch\u00fdbali, nebola by zaisten\u00e1 v\u00fdroba, do\u0161lo by k zn\u00ed\u017eeniu ponuky, a t\u00fdm k ekonomickej nerovnov\u00e1he. \u010eal\u0161\u00edm predpokladom makroekonomickej rovnov\u00e1hy je rovnos\u0165 celkov\u00fdch d\u00f4chodkov a v\u00fddajov. V pr\u00edpade, \u017ee agreg\u00e1tne v\u00fddaje by boli ni\u017e\u0161ie ako d\u00f4chodky, teda v\u0161etky pr\u00edjmy nebud\u00fa vydan\u00e9, \u010das\u0165 produkcie sa nek\u00fapi, d\u00f4jde k nerovnov\u00e1he, ktor\u00e1 vedie k rastu z\u00e1sob.
\nPre makroekonomick\u00fa rovnov\u00e1hu je v\u00fdznamn\u00e1 tie\u017e \u010diastkov\u00e1 rovnov\u00e1ha na trhu tovarov medzi dopytom a ponukou<\/strong>. Pokia\u013e na niektorom \u010diastkovom trhu d\u00f4jde k nerovnov\u00e1he, a to \u010di z d\u00f4vodu dopytu, alebo z d\u00f4vodu ponuky po tovare, t\u00e1to nerovnov\u00e1ha \u010diastkov\u00e9ho trhu ovplyvn\u00ed aj ostatn\u00e9 trhy a tak m\u00f4\u017ee vies\u0165 k celkovej makroekonomickej nerovnov\u00e1he. D\u00f4le\u017eit\u00fdm predpokladom pre makroekonomick\u00fa rovnov\u00e1hu je tie\u017e rovnov\u00e1ha medzi hodnotou tovarov a masou pe\u0148az\u00ed, ktor\u00e9 maj\u00fa tento tovar k\u00fapi\u0165. Nerovnov\u00e1ha medzi mno\u017estvom pe\u0148az\u00ed a mno\u017estvom tovaru a slu\u017eieb m\u00f4\u017ee vies\u0165 k naru\u0161eniu makroekonomickej rovnov\u00e1hy, a to bu\u010f vo forme prev\u00fd\u0161enia ponuky tovaru a slu\u017eieb, ktor\u00e9 nemo\u017eno k\u00fapi\u0165 z d\u00f4vodu nedostatku pe\u0148az\u00ed alebo naopak, k prejavu nedostatku produktov a n\u00e1sledn\u00e9mu rastu cenovej hladiny.<\/p>\nModely ekonomickej rovnov\u00e1hy<\/h2>\n
\n
Klasick\u00fd model makroekonomickej rovnov\u00e1hy<\/h2>\n
\n\u201eKlasick\u00fd model vych\u00e1dza z predpokladu, \u017ee trhov\u00fd syst\u00e9m je vn\u00fatorne stabiln\u00fd a fungovanie trhov\u00e9ho mechanizmu automaticky nasto\u013euje makroekonomick\u00fa rovnov\u00e1hu. Ekonomika funguje na \u00farovni potenci\u00e1lneho produktu pri plnej zamestnanosti a krivka AS je vertik\u00e1lna. Makroekonomick\u00e1 rovnov\u00e1ha sa v klasickom modeli dosahuje na \u00farovni potenci\u00e1lneho produktu. Agreg\u00e1tna ponuka nereaguje na zmeny v agreg\u00e1tnom dopyte, pri\u010dom zmeny agreg\u00e1tneho dopytu sp\u00f4sobuj\u00fa zmeny v cenovej hladine, ale nemaj\u00fa vplyv na objem produkcie (agreg\u00e1tna ponuka)\u201c.[1]<\/a>
\nZ klasick\u00e9ho modelu vypl\u00fdva, \u017ee skuto\u010dn\u00fd v\u00fdstup (t. j. agreg\u00e1tna ponuka) sa nemen\u00ed vplyvom zmien agreg\u00e1tneho dopytu a z\u00e1rove\u0148 plat\u00ed, \u017ee v ekonomike nevznikaj\u00fa straty vypl\u00fdvaj\u00face z nevyu\u017eit\u00fdch v\u00fdrobn\u00fdch zdrojov, lebo ekonomika sa nach\u00e1dza na \u00farovni potenci\u00e1lneho produktu a existuje pln\u00e1 zamestnanos\u0165. Z toho vypl\u00fdva, \u017ee hospod\u00e1rska politika, ktor\u00e1 reguluje agreg\u00e1tny dopyt, je ne\u00fa\u010dinn\u00e1, preto\u017ee nem\u00e1 vplyv na celkov\u00fd objem v\u00fdstupu ani na celkov\u00fa v\u00fd\u0161ku zamestnanosti a sp\u00f4sobuje len zv\u00fd\u0161enie cenovej hladiny. Predpoklady klasick\u00e9ho modelu, existencie:<\/p>\n\n
\n[1]<\/a> LIS\u00dd, J\u00e1n a kol. 2007. Ekon\u00f3mia v novej ekonomike. <\/em>Bratislava : Iura Edition, 2007. 636 s. ISBN 978-80-8078–164-4. s. 330.<\/p>\nRovnov\u00e1ha na trhoch fin\u00e1lnej produkcie<\/h3>\n
Rovnov\u00e1ha na pe\u0148a\u017enom trhu<\/h3>\n
\nPod pe\u0148a\u017enou rovnov\u00e1hou teda rozumieme tak\u00fa situ\u00e1ciu, pri ktorej ponuka tovarov a slu\u017eieb je tak\u00e1, ktor\u00e1 v plnom rozsahu uspokojuje efekt\u00edvny k\u00fapyschopn\u00fd dopyt jednotliv\u00fdch hospod\u00e1rskych jednotiek pri pomerne stabilnej \u00farovni cien. Rovnov\u00e1ha na pe\u0148a\u017enom trhu nie je stabiln\u00e1 a z\u00e1vis\u00ed od p\u00f4sobenia viacer\u00fdch faktorov. Pohyblivos\u0165 \u00farokovej miery zabezpe\u010duje rovnov\u00e1hu na pe\u0148a\u017enom trhu. Ponuku pe\u0148az\u00ed kontroluje centr\u00e1lna banka, ktor\u00e1 je ak\u00fdmsi \u201egarantom\u201c pe\u0148a\u017enej rovnov\u00e1hy v ekonomike. V praxi m\u00e1 vplyv len na efekt\u00edvny k\u00fapyschopn\u00fd dopyt, ale na ponuku tovarov a slu\u017eieb nem\u00e1 priamy dosah. V\u00fdvoj v ekonomike centr\u00e1lna banka ovplyv\u0148uje nepriamo prostredn\u00edctvom regul\u00e1cie pe\u0148a\u017enej masy v obehu.<\/p>\nRovnov\u00e1ha na trhu pr\u00e1ce<\/h3>\n
\n[2]<\/a> BAR\u00c1NIK, M. \u2013 HAB\u00c1NIK, J. 2002. Z\u00e1klady makroekon\u00f3mie. <\/em>Bratislava : IRIS, 2002. 236 s. ISBN 80-89018-45-9. s. 90.<\/p>\nRovnov\u00e1ha na trhu kapit\u00e1lu<\/h3>\n
Keynesovsk\u00fd model makroekonomickej rovnov\u00e1hy<\/h2>\n
\nNa vysvetlenie keynesovsk\u00e9ho modelu makroekonomickej rovnov\u00e1hy pou\u017eijeme krivku agreg\u00e1tneho dopytu, ktor\u00e1 je klesaj\u00faca, a keynesovsk\u00fa krivku agreg\u00e1tnej ponuky, ktor\u00e1 je horizont\u00e1lna, alebo rast\u00faca. S\u00fa\u010dasne sa predpoklad\u00e1 existencia nevyu\u017eit\u00fdch v\u00fdrobn\u00fdch zdrojov, ktor\u00e9 s\u00fa t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ie, \u010d\u00edm viac je skuto\u010dn\u00fd produkt vzdialen\u00fd
\nod potenci\u00e1lneho produktu. Za t\u00fdchto predpokladov zv\u00fd\u0161enie agreg\u00e1tneho dopytu vyvol\u00e1 zv\u00fd\u0161enie agreg\u00e1tnej ponuky.<\/p>\nNeokeynesovsk\u00fd model makroekonomickej rovnov\u00e1hy<\/h2>\n
\n[3]<\/a> LIS\u00dd, J\u00e1n a kol. 2003. Ekon\u00f3mia (v\u0161eobecn\u00e1 ekonomick\u00e1 te\u00f3ria). <\/em>Bratislava : lura Edition, 2003. 495 s. ISBN 80-89047-75-0. s. 333.<\/p>\nMonetaristick\u00fd model makroekonomickej rovnov\u00e1hy<\/h2>\n
\nZ Friedmanovho modelu makroekonomickej rovnov\u00e1hy vypl\u00fdva, \u017ee kol\u00edsanie skuto\u010dn\u00e9ho produktu okolo potenci\u00e1lneho produktu je v pr\u00edzna\u010dnej miere ovplyvnen\u00e9 nedokonal\u00fdmi inform\u00e1ciami zamestnancov a ich myln\u00fdmi o\u010dak\u00e1vaniami a v\u00fdvoji cenovej hladiny a re\u00e1lnej mzdy. Ale na \u010fal\u0161ej strane firmy disponuj\u00fa presnej\u0161\u00edmi inform\u00e1ciami o v\u00fdvoji cenovej hladiny. Nespr\u00e1vne o\u010dak\u00e1vania zamestnancov o v\u00fdvoji cenovej hladiny sp\u00f4sobuj\u00fa v\u00fdkyvy skuto\u010dn\u00e9ho produktu.
\n[4]<\/a> LIS\u00dd, J\u00e1n a kol. 2003. Ekon\u00f3mia (v\u0161eobecn\u00e1 ekonomick\u00e1 te\u00f3ria). <\/em>Bratislava : lura Edition, 2003. 495 s. ISBN 80-89047-75-0. s. 333.<\/p>\nEkonomick\u00e1 stabilita<\/h2>\n
Stabilita z poh\u013eadu kybernetiky<\/h3>\n
Rozvojov\u00e9 krajiny<\/h2>\n
\nPojem \u201erozvojov\u00e9 krajiny\u201c vznikol pribli\u017ene v polovici 20. storo\u010dia, ke\u010f z b\u00fdval\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed a z\u00e1visl\u00fdch \u00fazem\u00ed vznikli nov\u00e9 republiky, ktor\u00e9 sa za\u010dali ozna\u010dova\u0165 t\u00fdmto n\u00e1zvom. Rozvojov\u00e9 krajiny s\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou b\u00fdval\u00e9 kol\u00f3nie. Pod nev\u00fdkonn\u00e9 hospod\u00e1rstvo rozumieme orient\u00e1ciu na po\u013enohospod\u00e1rstvo a \u0165a\u017eobn\u00fd priemysel, ako aj ob\u010dianske vojny, ale v neposlednom rade aj n\u00edzka vzdelanos\u0165 obyvate\u013estva, pr\u00edrodn\u00e9 katastrofy a neschopnos\u0165 im \u010deli\u0165 a odstra\u0148ova\u0165 ich n\u00e1sledky. Z\u00e1va\u017en\u00fdm probl\u00e9mom t\u00fdchto kraj\u00edn s\u00fa tie\u017e r\u00f4zne epid\u00e9mie, ktor\u00fdch \u0161\u00edrenie je u\u013eah\u010den\u00e9 nedostato\u010dnou zdravotn\u00edckou starostlivos\u0165ou, nezamestnanos\u0165 a n\u00edzke ohodnotenie pracuj\u00facich a z toho vypl\u00fdvaj\u00faca nesolventnos\u0165 obyvate\u013estva. \u010eal\u0161\u00edmi probl\u00e9mami t\u00fdchto kraj\u00edn je n\u00edzka \u00farove\u0148 gramotnosti, nevhodn\u00e9 obydlia a nedostato\u010dne v\u00fd\u017eivn\u00e1 potrava.
\n[5]<\/a> SAMUELSON, P. A. \u2013 NORDHAUS, W. D. 1992. Ekon\u00f3mia 2. <\/em>Bratislava : BRADLO, 1992. 551 s. ISBN 80-7127-031-8. s. 437.<\/p>\nEkonomick\u00fd rast rozvojov\u00fdch kraj\u00edn<\/h3>\n
\n
Probl\u00e9my ekonomick\u00e9ho rozvoja<\/h3>\n
\n
Z\u00e1ver<\/h2>\n
\nTie\u017e sme sa dozvedeli, \u017ee ak na niektorom trhu d\u00f4jde k nerovnov\u00e1he, m\u00f4\u017ee to vies\u0165 k celkovej makroekonomickej nerovnov\u00e1he. T\u00e1to nerovnov\u00e1ha sa prejavuje v mnoh\u00fdch oblastiach, ako napr\u00edklad rastom cenovej hladiny, ale aj rastom vn\u00fatornej alebo zahrani\u010dnej zad\u013a\u017eenosti.<\/p>\nZoznam bibliografick\u00fdch odkazov<\/h2>\n
\nSAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. 1992. Ekon\u00f3mia 2. Bratislava : BRADLO, 1992. 551 s. ISBN 80-7127-031-8
\nKLOUDOV\u00c1, J. 2009. Makroekonomie. Bratislava : EUROK\u00d3DEX, 2009. 200 s. ISBN 978-80-89447-10-7
\nBAR\u00c1NIK, M. \u2013 HAB\u00c1NIK, J. 2002. Z\u00e1klady makroekon\u00f3mie. Bratislava : IRIS, 2002. 236 s. ISBN 80-89018-45-9
\nSAMUELSON, P. A. \u2013 NORDHAUS, W. D. 1992. Ekon\u00f3mia 2. <\/em>Bratislava : BRADLO, 1992. 551 s. ISBN 80-7127-031-8. s. 437.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"