\u201e D\u00f4kazom vysok\u00e9ho vzdelania je schopnos\u0165 <\/em>hovori\u0165 o najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch veciach najjednoduch\u0161\u00edm sp\u00f4sobom.\u201c<\/em> Mysl\u00edm si, \u017ee by sme sa mali sna\u017ei\u0165, aby toto pr\u00e1vo na vzdelanie nebolo nikomu odopieran\u00e9 a aby ho mohli vyu\u017ei\u0165 \u013eudia po celom svete. Ka\u017ed\u00fd \u010dlovek, \u017eij\u00faci na Zemi m\u00e1 predsa pr\u00e1vo na poskytnutie inform\u00e1ci\u00ed<\/a> a aspo\u0148 z\u00e1kladn\u00fdch vedomost\u00ed. By\u0165 vzdelan\u00fd nezah\u0155\u0148a \u010do najvy\u0161\u0161ie vzdelanie a pred menom alebo za menom desiatky titulov, ale sk\u00f4r dosiahnutie aspo\u0148 z\u00e1kladn\u00e9ho vzdelania, \u010do znamen\u00e1 neby\u0165 negramotn\u00fd, ako je to v mnoh\u00fdch menej rozvinut\u00fdch krajin\u00e1ch, kde \u013eudia nemaj\u00fa mo\u017enos\u0165 nau\u010di\u0165 sa \u010do by len p\u00edsa\u0165, \u010d\u00edta\u0165 alebo po\u010d\u00edta\u0165. Vzdelanie a pr\u00e1vo na vzdelanie je mo\u017en\u00e9 vn\u00edma\u0165 v dvoch rovin\u00e1ch, ide o \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va a s n\u00edm s\u00favisiacu vzdel\u00e1vaciu politiku ur\u010dit\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Zo slova pedagogika je zrejm\u00e9, \u017ee ide o vzdelanie a v\u00fdchovu det\u00ed. Proces vzdel\u00e1vania<\/a> ve\u013emi \u00fazko s\u00favis\u00ed s vyu\u010dovan\u00edm. Oba procesy vyjadruj\u00fa zmysel svojho poslania ako z\u00e1mern\u00e9 a cielen\u00e9 osvojovanie vedomost\u00ed, zru\u010dnost\u00ed a n\u00e1vykov. V be\u017enej praxi sa \u010dasto stret\u00e1vame s anom\u00e1lnym javom, kedy sa pojmy vzdel\u00e1vanie a vzdelanie stoto\u017e\u0148uj\u00fa a teda v\u00fdznamovo nerozli\u0161uj\u00fa. Sta\u010d\u00ed si vzia\u0165 na pomoc jazykov\u00e9 h\u013eadisko, ktor\u00e9 jednozna\u010dne ur\u010duje, \u017ee vzdel\u00e1vanie oproti term\u00ednu vzdelanie predstavuje neukon\u010den\u00fd, teda st\u00e1le trvaj\u00faci dej. A pr\u00e1ve z tohto h\u013eadiska vznikli a s\u00fa zn\u00e1me term\u00edny ako permanentn\u00e9 vzdel\u00e1vanie, celo\u017eivotn\u00e9 vzdel\u00e1vanie. Jedn\u00fdm z v\u00fdznamn\u00fdch sp\u00f4sobov vzdel\u00e1vania je samovzdel\u00e1vanie. [2]<\/a><\/p>\n Z historicky podmienen\u00e9ho ch\u00e1pania v\u00fdvoja pedagogick\u00fdch te\u00f3ri\u00ed mo\u017eno ozna\u010di\u0165 vzdelanie za jednu nielen z najstar\u0161\u00edch, ale predov\u0161etk\u00fdm najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch kateg\u00f3ri\u00ed pri\u010dom je evidentn\u00e1 tesn\u00e1 spojitos\u0165 s pojmami ako s\u00fa u\u010denie a v\u00fdchova. Snahy vy\u0161pecifikova\u0165 v\u00fdchovu od vzdelania maj\u00fa korene a\u017e v Antike. Z historick\u00fdch prame\u0148ov sa dozved\u00e1me, \u017ee napr\u00edklad v\u00fdchova v z\u00fa\u017eenom zmysle (educatio) predstavovala disciplinovanos\u0165, civilizovanos\u0165, mor\u00e1lku, a vzdelanie (eruditio) sk\u00f4r intelektu\u00e1lnu vn\u00fatorn\u00fa kult\u00faru \u010dloveka, jeho du\u0161e. Pr\u00e1vo na vzdelanie \u201e D\u00f4kazom vysok\u00e9ho vzdelania je schopnos\u0165 hovori\u0165 o najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch veciach najjednoduch\u0161\u00edm sp\u00f4sobom.\u201c (David Hume) Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 pr\u00e1vo na vzdelanie. \u0160kolsk\u00e1 doch\u00e1dzka je … <\/p>\n","protected":false},"author":17,"featured_media":24760,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[77,549],"tags":[84],"class_list":["post-9780","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ludia","category-pracujem","tag-vzdelavanie"],"yoast_head":"\n
\n(David Hume)
\nKa\u017ed\u00fd m\u00e1 pr\u00e1vo na vzdelanie. \u0160kolsk\u00e1 doch\u00e1dzka je povinn\u00e1. Jej d\u013a\u017eku po vekov\u00fa hranicu ustanov\u00ed z\u00e1kon. Ob\u010dania maj\u00fa pr\u00e1vo na bezplatn\u00e9 vzdelanie v z\u00e1kladn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch a stredn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch, pod\u013ea schopnosti ob\u010dana a mo\u017enosti spolo\u010dnosti aj na vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch.[1]<\/a>
\nPr\u00e1vo na vzdelanie patr\u00ed ka\u017ed\u00e9mu ako z\u00e1kladn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1vo. \u0160t\u00e1t ho mus\u00ed zabezpe\u010di\u0165 bezplatne, a taktie\u017e sa m\u00e1 postara\u0165, aby bol vzdel\u00e1van\u00fd ka\u017ed\u00fd, teda vzdel\u00e1vanie je do ur\u010dit\u00e9ho stup\u0148a povinnos\u0165ou. Tie\u017e vy\u0161\u0161ie vzdelanie (stredn\u00e9, vysok\u00e9 \u0161koly…) m\u00e1 by\u0165 ka\u017ed\u00e9mu pr\u00edstupn\u00e9. Vzdelanie m\u00e1 ma\u0165 tak\u00fa kvalitu, aby plne rozv\u00edjalo osobnos\u0165 \u010dloveka a viedlo ho ku konkr\u00e9tnym hodnot\u00e1m, ktor\u00fdmi s\u00fa: \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, porozumenie, zn\u00e1\u0161anlivos\u0165 a priate\u013estvo medzi n\u00e1rodmi, rasov\u00fdmi a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi skupinami. Pr\u00e1vo rodi\u010dov zvoli\u0165 druh vzdelania pre svoje deti m\u00e1 z\u00e1sadn\u00fa prioritu.<\/p>\nPedagogika<\/h3>\n
\nTerminologick\u00e9 ujasnenie pojmov je nevyhnutnou po\u017eiadavkou ka\u017edej seri\u00f3znej vednej discipl\u00edny. O to viac treba t\u00fato po\u017eiadavku akceptova\u0165 v pedagogike, ktor\u00e1 svojim obsahom a poslan\u00edm zv\u00e1dza \u0161irok\u00fa laick\u00fa verejnos\u0165 k zjednodu\u0161ovaniu probl\u00e9mov. Za najz\u00e1kladnej\u0161ie pedagogick\u00e9 pojmy<\/a>, ktor\u00e9 charakterizuj\u00fa proces najfrekventovanej\u0161\u00edch pedagogick\u00fdch \u010dinnost\u00ed v komplexe v\u00fdchovno \u2013 vzdel\u00e1vacieho procesu sa pova\u017euj\u00fa:<\/p>\n\n
\nV tomto zmysle sa spo\u010diatku ch\u00e1pala pedagogika ako veda o v\u00fdchove det\u00ed a ml\u00e1de\u017ee. Rozvoj vied a techniky, narastanie nov\u00fdch poznatkov si vyn\u00fatili roz\u0161\u00edrenie a preh\u013abenie v\u00fdchovy a vzdel\u00e1vania \u010dloveka na celo\u017eivotn\u00fd, permanentn\u00fd proces.
\nV odbornej terminol\u00f3gii pedagogika vyjadruje u\u010denie, s\u00fastavu vied o v\u00fdchove. In\u00fd prame\u0148 definuje pedagogiku ako vedu a v\u00fdskum zaoberaj\u00faci sa vzdel\u00e1van\u00edm a v\u00fdchovou v najr\u00f4znej\u0161\u00edch sf\u00e9rach spolo\u010dnosti.<\/p>\nVzdel\u00e1vanie<\/h2>\n
Vzdelanie<\/h2>\n
\n\u201e Zo s\u00fa\u010dasn\u00e9ho h\u013eadiska ch\u00e1peme vzdelanie ako konkr\u00e9tny s\u00fahrn poznatkov jednotliv\u00fdch vedn\u00fdch odborov, intelektu\u00e1lnych a praktick\u00fdch schopnost\u00ed, ktor\u00e9 si jedinec osvojil najm\u00e4 v r\u00e1mci \u0161kolsk\u00e9ho vyu\u010dovania, formami samovzdel\u00e1vania a \u017eivelne v praktickej \u010dinnosti.\u201c[3]<\/strong><\/a><\/em>
\nV porovnan\u00ed s pojmom vzdel\u00e1vanie je to relat\u00edvne ukon\u010den\u00fd proces, pokia\u013e ide o \u0161pecifick\u00fd charakter vzdelania z h\u013eadiska povahy a obsahov\u00e9ho zamerania, rozli\u0161ujeme vzdelanie v\u0161eobecn\u00e9 a \u0161peci\u00e1lne, pri\u010dom medzi nimi existuje bezprostredn\u00fd vz\u0165ah, preto\u017ee odborn\u00e9 vzdelania mus\u00ed nadv\u00e4zova\u0165 na u\u017e z\u00edskane \u0161irok\u00e9 v\u0161eobecn\u00e9 vzdelanie.
\n[1]<\/a> \u00dastava SR: druh\u00e1 hlava, piaty oddiel, \u010dl. 42, ods. 1, 2
\n[2]<\/a> PAVL\u00cdK, J. 2001. \u0160tudijn\u00e9 texty zo z\u00e1kladov pedagogiky.<\/em> Bratislava, 2001. 20 s.
\n[3]<\/a> PAVL\u00cdK, J. 2001. \u0160tudijn\u00e9 texty zo z\u00e1kladov pedagogiky.<\/em> Bratislava, 2001. 21s.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"