Rozhodnutia robia ustavi\u010dne v\u0161etci mana\u017e\u00e9ri a to na v\u0161etk\u00fdch \u00farovniach riadenia. Kvalita rozhodovania m\u00e1 vplyv na v\u00fdkonnos\u0165 a efektivitu organiz\u00e1cie a to aj bez oh\u013eadu na to, \u010di ide o rozhodovanie strategick\u00e9ho alebo operat\u00edvneho charakteru. Preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby si ka\u017ed\u00fd mana\u017e\u00e9r osvojil ur\u010dit\u00fd s\u00fabor schopnost\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa nevyhnutn\u00e9 pre dosiahnutie po\u017eadovanej kvality rozhodovania.
\nMno\u017estvo rozhodnut\u00ed sa t\u00fdka pr\u00e1ve probl\u00e9mov. V s\u00fa\u010dasnom neust\u00e1le sa meniacom svete sa vyh\u013ead\u00e1vanie, spr\u00e1vne pomenov\u00e1vanie a \u00fa\u010dinne rie\u0161enie probl\u00e9mov st\u00e1va \u017eivotnou nutnos\u0165ou. O samotnej existencii organiz\u00e1cie ve\u013eakr\u00e1t rozhoduje pr\u00edstup mana\u017e\u00e9ra k probl\u00e9mom a jeho umenie ich rie\u0161i\u0165. V \u00faspe\u0161n\u00fdch firm\u00e1ch je rola mana\u017e\u00e9ra pova\u017eovan\u00e1 hlavne ako rola rie\u0161ite\u013ea probl\u00e9mu, ktor\u00fd odstra\u0148uje prek\u00e1\u017eky stojace firme v ceste k dosahovaniu lep\u0161\u00edch v\u00fdsledkov.
\nKa\u017ed\u00fd mana\u017e\u00e9r by mal preto pozna\u0165 postup \u0161trukt\u00farovan\u00e9ho rie\u0161enia probl\u00e9mov a vedie\u0165 vyu\u017e\u00edva\u0165 r\u00f4zne analytick\u00e9 a kreat\u00edvne techniky a to v ak\u00fdchko\u013evek podmienkach rozhodovacieho procesu.
\nCie\u013eom semin\u00e1rnej pr\u00e1ce je teda charakterizova\u0165 a vysvetli\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 pojmy t\u00fdkaj\u00face sa podmienok procesu mana\u017e\u00e9rskeho rozhodovania a pojmy s t\u00fdm s\u00favisiace – mana\u017e\u00e9rske rozhodovanie a typy mana\u017e\u00e9rskeho rozhodovania. Identifikova\u0165 probl\u00e9m spojen\u00fd s rozhodovan\u00edm za ur\u010dit\u00fdch podmienok, systematicky rie\u0161i\u0165 tento probl\u00e9m a vies\u0165 diskusiu oh\u013eadom jeho rie\u0161enia so \u0161tudentmi.<\/p>\n
Mana\u017e\u00e9rske rozhodovanie predstavuje ur\u010dit\u00fa sekvenciu krokov, ktor\u00fdch zmyslom je v\u00fdber najvhodnej\u0161ieho variantu tak, aby sa \u010do najefekt\u00edvnej\u0161ie vyrie\u0161ila konfliktn\u00e1 situ\u00e1cia.
\nPri mana\u017e\u00e9rskom rozhodovan\u00ed je rozhodovanie pova\u017eovan\u00e9 za proces rie\u0161enia probl\u00e9mov, ktor\u00fd sa nes\u00fastre\u010fuje len na prijatie rozhodnutia, ale d\u00f4le\u017eit\u00e9 je predov\u0161etk\u00fdm vyrie\u0161enie toho probl\u00e9mu. V takomto pr\u00edpade sa mana\u017e\u00e9r dost\u00e1va k ot\u00e1zke t\u00fdkaj\u00facej sa myslenia a konania, resp. rozhodovania a realiz\u00e1cie jednotliv\u00fdch rozhodnut\u00ed. V pr\u00edpade mana\u017e\u00e9rskeho rozhodovania je vz\u0165ah rozhodovania a realiz\u00e1cie rozhodnut\u00ed zlo\u017eitej\u0161\u00ed ako v pr\u00edpade jednotlivcov, preto\u017ee mana\u017e\u00e9r zvy\u010dajne svoje rozhodnutia realizuje prostredn\u00edctvom svojich podriaden\u00fdch. Rozhoduj\u00faci teda nesie zodpovednos\u0165 za svoje rozhodnutie, ale aj za jeho realiz\u00e1ciu svojimi podriaden\u00fdmi. Tento d\u00f4vod n\u00fati mana\u017e\u00e9ra venova\u0165 sa aj ot\u00e1zkam implement\u00e1cie rozhodnut\u00ed a pomocou sp\u00e4tnej v\u00e4zby sledova\u0165 a hodnoti\u0165 priebeh ich realiz\u00e1cie.<\/p>\n
Navz\u00e1jom z\u00e1visle a nadv\u00e4zuj\u00face \u010dinnosti, ktor\u00e9 tvoria n\u00e1pl\u0148 procesov rozhodovania, m\u00f4\u017eeme dekomponova\u0165 do ur\u010dit\u00fdch zlo\u017eiek, ktor\u00e9 ozna\u010dujeme ako etapy t\u00fdchto procesov. Rozhodovac\u00ed proces sa sklad\u00e1 z nieko\u013ek\u00fdch et\u00e1p. S\u00fa\u010das\u0165ou rozhodovacieho procesu s\u00fa aj podmienky istoty, rizika a neur\u010ditosti, ktor\u00fdmi sme sa rozsiahlej\u0161ie zaoberali v \u010fal\u0161ej kapitole nako\u013eko s\u00fa predmetom na\u0161ej semin\u00e1rnej pr\u00e1ce. Predt\u00fdm ako prejdeme k samotn\u00fdm podmienkam procesu mana\u017e\u00e9rskeho rozhodovania stru\u010dne definujeme jednotliv\u00e9 f\u00e1zy rozhodovacieho procesu:<\/p>\n
Potrebu a naliehavos\u0165 rozhodovania podmie\u0148uje existencia probl\u00e9mu a cie\u013ea, ktor\u00fd je potrebn\u00e9 dosiahnu\u0165. Subjektmi rozhodovania s\u00fa \u013eudia, pri\u010dom osobitn\u00e9 miesto patr\u00ed rozhodovate\u013eovi, ktor\u00fd riadi chod rozhodovacieho procesu. Povinnos\u0165ou rozhodovate\u013ea je urobi\u0165 svoje vlastn\u00e9 rozhodnutie, teda vybra\u0165 jedno z mo\u017en\u00fdch rie\u0161en\u00ed.
\nStrat\u00e9gia pri rozhodovan\u00ed sa prejavuje vo zvolenom variante rie\u0161enia, kde ide predov\u0161etk\u00fdm o zabezpe\u010denie dosiahnutia po\u017eadovan\u00e9ho cie\u013ea. Podmienky rozhodovania tvoria s\u00fabor faktorov, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa rozhodnutie. Patria t\u00fa vlastnosti subjektu rozhodovania, met\u00f3dy rozhodovania, zdroje organiz\u00e1cie ale aj informovanos\u0165 a mo\u017enos\u0165 sa informova\u0165, \u010di podobne. S\u00fa to faktory, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa proces rozhodovania, ale subjekt rozhodovania nem\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 ich p\u00f4sobenie.<\/p>\n
V organiz\u00e1ci\u00e1ch sa prij\u00edmaj\u00fa rozli\u010dne rozhodnutia, ktor\u00e9 sa vz\u00e1jomne odli\u0161uj\u00fa. K porozumeniu rozmanitosti rozhodovac\u00edch procesov napom\u00e1ha ich klasifik\u00e1cia. Jej \u00falohou je objasni\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 str\u00e1nky rozhodovania a rozhodnut\u00ed, z\u00e1rove\u0148 pom\u00e1ha k ich d\u00f4kladnej\u0161ej formul\u00e1cii v konkr\u00e9tnych podmienkach. Pod\u013ea Majt\u00e1na je mo\u017en\u00e9 rozhodovacie procesy zaradi\u0165 do ur\u010dit\u00fdch typov a to pod\u013ea potreby z h\u013eadiska pr\u00e1ce mana\u017e\u00e9ra:<\/p>\n
Rozhodovanie<\/a> a jednotliv\u00e9 rozhodnutia mo\u017eno triedi\u0165 pod\u013ea viacer\u00fdch h\u013ead\u00edsk. Neexistuje jednotn\u00fd, uznan\u00fd sp\u00f4sob \u010dlenenia a preto sa stret\u00e1vame s r\u00f4znou klasifik\u00e1ciou druhov rozhodovac\u00edch procesov.<\/p>\n Z\u00e1klad pre efekt\u00edvne rozhodnutie je dokonale pozna\u0165 v\u0161etky varianty rie\u0161enia rozhodovacieho probl\u00e9mu. Konkr\u00e9tne rozhodnutie bude implementovan\u00e9 v prostred\u00ed, ktor\u00e9 nadob\u00fada ur\u010dit\u00e9 stavy. Rozhodnutie v\u0161ak nemus\u00ed by\u0165 implementovan\u00e9 okam\u017eite, v tom pr\u00edpade bude stav prostredia in\u00fd ako pri procese rozhodovania. To m\u00f4\u017ee do zna\u010dnej miery rozhodovanie ovplyvni\u0165. Pod\u013ea Robbinsona a Coultera existuj\u00fa tri z\u00e1kladn\u00e9 podmienky s ktor\u00fdmi sa mana\u017e\u00e9ri stret\u00e1vaj\u00fa:<\/p>\n \u201eIstota je ide\u00e1lna situ\u00e1cia pre rozhodovanie. V takomto pr\u00edpade mana\u017e\u00e9r rozhoduje presne a spr\u00e1vne, preto\u017ee pozn\u00e1 v\u00fdstupy v\u0161etk\u00fdch alternat\u00edv.\u201c[1]<\/a> <\/em>Istota predstavuje ide\u00e1lnu situ\u00e1ciu pre rozhodovanie, no d\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee tak\u00e9to pr\u00edpady nie s\u00fa typick\u00e9 pre mana\u017e\u00e9rske rozhodovanie. Rozhoduj\u00faci vie s istotou ak\u00e1 situ\u00e1cia nastane a ak\u00e9 bud\u00fa d\u00f4sledky v\u0161etk\u00fdch variantov. \u010castej\u0161ie sa stret\u00e1vame s t\u00fdm, \u017ee sa rozhodnutie prij\u00edma v podmienkach rizika<\/a>, kde \u201erozhodovate\u013e m\u00f4\u017ee odhadn\u00fa\u0165 pravdepodobnos\u0165 ur\u010ditej alternat\u00edvy alebo v\u00fdsledku\u201c.[2]<\/a> <\/em>Odhad pravdepodobn\u00fdch v\u00fdstupov m\u00f4\u017ee by\u0165 n\u00e1sledkom osobn\u00fdch sk\u00fasenosti alebo druhotn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed. \u201eV podmienkach rizika maj\u00fa mana\u017e\u00e9ri k dispoz\u00edci\u00ed mnoho \u00fadajov z minulosti, aby stanovili pravdepodobnos\u0165 jednotliv\u00fdch alternat\u00edv.\u201c[3]<\/a><\/em> Pri rozhodovan\u00ed v podmienkach neur\u010ditosti pozn\u00e1 rozhodovate\u013e situ\u00e1ciu okolia, varianty aj ich d\u00f4sledky, ale jeho nedostato\u010dn\u00e1 informovanos\u0165 mu neumo\u017e\u0148uje priradzova\u0165 pravdepodobnosti v\u00fdskytu mo\u017en\u00fdch stavov okolia. Opr\u00e1vnene m\u00f4\u017eeme us\u00fadi\u0165, \u017ee mana\u017e\u00e9rske rozhodovanie patr\u00ed medzi z\u00e1kladn\u00fa a ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fa \u010dinnos\u0165 organiz\u00e1cie. Mana\u017e\u00e9rske rozhodovanie pova\u017eovan\u00e9 za proces rie\u0161enia probl\u00e9mov nie je len o samotnom prijat\u00ed rozhodnutia, ale predov\u0161etk\u00fdm o vyrie\u0161en\u00ed dan\u00e9ho probl\u00e9mu. Potrebu a naliehavos\u0165 rozhodovania podmie\u0148uje existencia probl\u00e9mu a cie\u013ea, ktor\u00fd je potrebn\u00e9 dosiahnu\u0165. MAJT\u00c1N, M. a kol. 2003. Mana\u017ement. <\/em>Bratislava : SPRINT, 2003. ISBN 80-89085-17-2. \u00davod Rozhodnutia robia ustavi\u010dne v\u0161etci mana\u017e\u00e9ri a to na v\u0161etk\u00fdch \u00farovniach riadenia. Kvalita rozhodovania m\u00e1 vplyv na v\u00fdkonnos\u0165 a efektivitu organiz\u00e1cie a to aj bez … <\/p>\n","protected":false},"author":16,"featured_media":25028,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[62,553],"tags":[158],"class_list":["post-9868","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-manazment","category-vzdelavam-sa","tag-rozhodovanie"],"yoast_head":"\nPodmienky mana\u017e\u00e9rskeho rozhodovania<\/h2>\n
\n
Rozhodovanie v podmienkach istoty<\/h3>\n
\nRozhodovanie v podmienkach istoty vych\u00e1dza z koncepcie plnej informovanosti a racion\u00e1lneho spr\u00e1vania sa rozhodovate\u013ea. Poklad\u00e1 sa za deterministick\u00e9 rozhodovanie. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee ten, kto rozhoduje pozn\u00e1 v\u0161etky skuto\u010dnosti \u2013 alternat\u00edvy, ich d\u00f4sledky, \u010di stav okolia. Pri istote existuje len jeden stav okolia alebo s istotou vieme, ktor\u00fd zo stavov nastane. Rozhodovate\u013e m\u00e1 za \u00falohu vybra\u0165 alternat\u00edvu s najvy\u0161\u0161ou \u00fa\u017eitkovos\u0165ou. Rozhodovanie v podmienkach istoty sa pova\u017euje za nerealistick\u00e9 a preto sa pri rozhodnutiach iba predpoklad\u00e1 istota. Toto rozhodovanie je ve\u013emi zriedkav\u00e9, no ke\u010f sa pou\u017e\u00edva tak zv\u00e4\u010d\u0161a na najni\u017e\u0161\u00edch \u00farovniach riadenia (napr. diel\u0148a), \u010di v kr\u00e1tkych \u010dasov\u00fdch okamihoch (operat\u00edvne rozhodovanie).<\/p>\nRozhodovanie v podmienkach rizika<\/h3>\n
\nPri rozhodovan\u00ed v podmienkach rizika je v\u0161eobecne zn\u00e1me, \u017ee v\u0161etky mo\u017en\u00e9 stavy spolu s variantmi a ich d\u00f4sledkami m\u00f4\u017eu nasta\u0165, ale o \u017eiadnom z nich s ur\u010ditos\u0165ou nem\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u010di naozaj nastan\u00fa. Rozhodovate\u013e m\u00f4\u017ee rozl\u00ed\u0161i\u0165, pri akej situ\u00e1ci\u00ed okolia je vy\u0161\u0161ia pravdepodobnos\u0165, \u017ee o\u010dak\u00e1van\u00fd stav okolia nastane a to na z\u00e1klade merania pravdepodobnos\u0165ou.
\nAv\u0161ak \u017eiadna z t\u00fdchto variant nezaru\u010duje stopercentn\u00fa pravdepodobnos\u0165, preto pri v\u00fdbere ak\u00e9hoko\u013evek rozhodnutia a jeho realiz\u00e1cie existuje riziko, \u017ee o\u010dak\u00e1van\u00fd stav okolia nenastane.
\nNa z\u00e1klade pr\u00edstupu, ktor\u00fd rozhodovate\u013e zaujme, mo\u017eno rozl\u00ed\u0161i\u0165 nasleduj\u00face situ\u00e1cie:<\/p>\n\n
Naj\u010dastej\u0161ie pou\u017e\u00edvan\u00e9 met\u00f3dy anal\u00fdzy rizika<\/h3>\n
\n
Rozhodovanie v podmienkach neur\u010ditosti<\/h3>\n
\nV tomto pr\u00edpade je mo\u017en\u00e9 pou\u017ei\u0165 dva sp\u00f4soby. Prv\u00fdm sp\u00f4sobom je preformova\u0165 rozhodovanie v podmienkach neur\u010ditosti na rozhodovanie v podmienkach rizika alebo vyu\u017ei\u0165 matematick\u00e9 met\u00f3dy pravidla vo\u013eby, ktor\u00e9 si nevy\u017eaduj\u00fa vstupn\u00e9 inform\u00e1cie o pravdepodobnosti.
\nTento typ \u010dlenenia vych\u00e1dza z miery inform\u00e1ci\u00ed o bud\u00facich hodnot\u00e1ch faktorov, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa d\u00f4sledky variantov rozhodovania a t\u00fdm p\u00e1dom aj mieru inform\u00e1ci\u00ed o t\u00fdchto d\u00f4sledkoch.<\/p>\nZ\u00e1ver<\/h2>\n
\nV pr\u00e1ci sme analyzovali mana\u017e\u00e9rske rozhodovanie a taktie\u017e prostredie, v ktorom je realizovan\u00e9. Prostredie ovplyv\u0148uje mana\u017e\u00e9rske rozhodovanie rozli\u010dn\u00fdmi sp\u00f4sobmi a na z\u00e1klade toho sa rozli\u0161uj\u00fa, aj podmienky, v ktor\u00fdch je proces rozhodovania realizovan\u00fd. Za n\u00e1stroj, ktor\u00fd najlep\u0161ie p\u00f4sob\u00ed na proces mana\u017e\u00e9rskeho rozhodovania s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 inform\u00e1cie. Pr\u00e1ve od ich presnosti a mno\u017estva sa odv\u00edja v\u00fdber najv\u00fdhodnej\u0161ieho variantu a pravdepodobnos\u0165, \u017ee jeho uskuto\u010dnenie neprinesie o\u010dak\u00e1van\u00fd \u00fa\u017eitok. V praxi sa v\u0161ak \u010dastokr\u00e1t stret\u00e1vame s t\u00fdm, \u017ee rozhodovatelia tento probl\u00e9m rie\u0161ia nespr\u00e1vne, preto by sa nemala t\u00e1to tematika podce\u0148ova\u0165 a mal by sa na \u0148u tie\u017e kl\u00e1s\u0165 d\u00f4raz.<\/p>\nZoznam pou\u017eitej literat\u00fary<\/h2>\n
Kni\u017en\u00e9 zdroje<\/h3>\n
\nROBBINS, P. \u2013 COULTER, M. 2004. Management<\/em>. Praha : Grada Publishing, 2004. 600s. ISBN 80-247-0495-1.
\nSEDL\u00c1K, M. 2001. Mana\u017ement.<\/em> Bratislava: IURA edition, 2001. ISBN 80-89047-18-1.
\nVACEK, J. 2008. Rozhodovan\u00ed za rizika a nejistoty<\/em>. Plze\u0148 : Z\u00e1pado\u010dsk\u00e1 univerzita univerzita, 2008. 105s. ISBN 978-80-7043-618-9.
\nDONNELLY, J. – GISON, L. \u2013 IVANCEVICH,J. 1997. Management<\/em>. Praha : Grada Publishing, 1997. ISBN 80-7169-422-3.
\nFOTR, J. a kol. 2006. Mana\u017eersk\u00e9 rozhodov\u00e1n\u00ed.<\/em> Praha : Ekopress, 2006. ISBN 80-86929-15-9
\n[1]<\/a> ROBBINS, P. \u2013 COULTER, M. 2004. Management<\/em>. Praha : Grada Publishing, 2004. 600s. ISBN 80-247-0495-1. s. 160.
\n[2]<\/a> ROBBINS, P. \u2013 COULTER, M. 2004. Management<\/em>. Praha : Grada Publishing, 2004. 600s. ISBN 80-247-0495-1. s. 161.
\n[3]<\/a> ROBBINS, P. \u2013 COULTER, M. 2004. Management<\/em>. Praha : Grada Publishing, 2004. 600s. ISBN 80-247-0495-1. s. 161.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"