Euroval sa za\u010dal vyv\u00edja\u0165 spolu s hospod\u00e1rskou kr\u00edzou. V\u00fdsledkom nedodr\u017eiavania pravidiel bolo, \u017ee Gr\u00e9cko ako prv\u00e1 krajina sa dostala do probl\u00e9mov t\u00fdm, \u017ee finan\u010dn\u00e9 trhy u\u017e neboli ochotn\u00e9 po\u017ei\u010da\u0165 Gr\u00e9cku za rozumn\u00e9 \u00farokov\u00e9 sadzby. In\u00e9 krajiny by boli n\u00faten\u00e9 \u0161etri\u0165 a keby to nedok\u00e1zali tak by skrachovali.
\nEur\u00f3psky politici a ECB za\u010dali krajinu akoby zachra\u0148ova\u0165, najprv tvrdili \u017ee Gr\u00e9cko dok\u00e1\u017ee samo plati\u0165 svoje dlhy, potom \u017ee bud\u00fa potrebova\u0165 30 mld. eur potom 60 mld. eur a nakoniec sa dohodli na tom \u017ee ostatn\u00e9 krajiny euroz\u00f3ny maj\u00fa Gr\u00e9cku poskytn\u00fa\u0165 p\u00f4\u017ei\u010dku vo v\u00fd\u0161ke 110 mld. eur a to aj napriek tomu, \u017ee bolo ist\u00e9, \u017ee Gr\u00e9cko to nedok\u00e1\u017ee splati\u0165. Slovensko sa tejto p\u00f4\u017ei\u010dky Gr\u00e9cku nez\u00fa\u010dastnilo. Po \u010dase sa zistilo, \u017ee aj in\u00e9 krajiny maj\u00fa probl\u00e9m z financiami. Na z\u00e1klade t\u00fdchto kr\u00edz v krajin\u00e1ch sa Eur\u00f3pska \u00fania rozhodla pom\u00f4c\u0165 t\u00fdmto krajin\u00e1m cez euroval.
\nPozn\u00e1me:<\/p>\n
\u201eEFSF, teda prv\u00fd euroval, vznikol 9. m\u00e1ja minul\u00e9ho roka (2010) ako \u0161t\u00e1tmi euroz\u00f3ny \u00fa\u010delovo zalo\u017een\u00fd subjekt na boj proti dlhovej kr\u00edze. EFSF m\u00f4\u017ee z\u00edskava\u0165 zdroje na poskytovanie p\u00f4\u017ei\u010diek krajin\u00e1m euroz\u00f3ny s finan\u010dn\u00fdmi probl\u00e9mami vyd\u00e1van\u00edm dlhopisov alebo in\u00fdch dlhov\u00fdch n\u00e1strojov na trhu. Euroval sa m\u00f4\u017ee pri p\u00f4\u017ei\u010dk\u00e1ch zadl\u017een\u00fdm \u0161t\u00e1tom kombinova\u0165 aj s p\u00f4\u017ei\u010dkami z Eur\u00f3pskeho finan\u010dn\u00e9ho stabiliza\u010dn\u00e9ho mechanizmu (EFSM), ktor\u00fd je kryt\u00fd zdrojmi z rozpo\u010dtu Eur\u00f3pskej \u00fanie a tie\u017e s p\u00f4\u017ei\u010dkami od Medzin\u00e1rodn\u00e9ho menov\u00e9ho fondu (MMF).\u201c[1]
\n[1]http:\/\/udalosti.noviny.sk\/politika\/11-10-2011\/euroval-vynoveny-euroval-ma-refinancovat-aj-banky.html<\/p>\n
\u201eEur\u00f3psky stabiliza\u010dn\u00fd mechanizmus, Eur\u00f3psky mechanizmus stability; neform\u00e1lne: euroval 2, trval\u00fd\/permanentn\u00fd euroval, trval\u00fd\/permanentn\u00fd eur\u00f3psky z\u00e1chrann\u00fd mechanizmus, trval\u00fd\/permanentn\u00fd z\u00e1chrann\u00fd mechanizmus euroz\u00f3ny; slov. skratka EMS; angl. European Stability Mechanism, skr. ESM) je st\u00e1ly kr\u00edzov\u00fd mechanizmus na zabezpe\u010denie finan\u010dnej stability euroz\u00f3ny ako celku, ktor\u00fd sa m\u00e1 aktivova\u0165 v nevyhnutn\u00fdch pr\u00edpadoch od roku 2013. Bol zalo\u017een\u00fd zmluvou podp\u00edsanou \u010dlensk\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi euroz\u00f3ny 11. j\u00fala 2011, ktor\u00e1 by mala by\u0165 ratifikovan\u00e1 do konca roka 2012. EMS nahrad\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00fd Eur\u00f3psky n\u00e1stroj finan\u010dnej stability a eur\u00f3psky finan\u010dn\u00fd stabiliza\u010dn\u00fd mechanizmus, teda tzv. euroval 1.\u201c[2]
\n[2] http:\/\/tema.aktuality.sk\/europsky-mechanizmus-pre-stabilitu-euroval\/2\/<\/p>\n
Bol prijat\u00fd v auguste 2010. L\u00eddri 27 kraj\u00edn Eur\u00f3pskej \u00fanie sa na summite dohodli na roz\u0161\u00edren\u00ed Eur\u00f3pskeho fondu finan\u010dnej stability (EFSF), \u010di\u017ee do\u010dasn\u00e9ho eurovalu a rekapitaliz\u00e1cii b\u00e1nk. Ide o konkr\u00e9tnej\u0161ie kroky ako priniesol predo\u0161l\u00fd summit, no st\u00e1le nejde o definit\u00edvny pl\u00e1n na vyrie\u0161enie dlhovej kr\u00edzy. Z\u00e1chrann\u00fd fond euroz\u00f3ny by mal pomocou p\u00e1kov\u00e9ho efektu z\u00edska\u0165 „palebn\u00fa silu“ vo v\u00fd\u0161ke zhruba jedn\u00e9ho bili\u00f3nu eur bez toho, aby sa navy\u0161ovali s\u00fa\u010dasn\u00e9 garancie od \u010dlensk\u00fdch kraj\u00edn. Tie dosahuj\u00ed v\u00fd\u0161ku 780 mili\u00e1rd eur a EFSF m\u00e1 v\u010faka nim re\u00e1lnu \u00favrov\u00fa kapacitu 440 mili\u00e1rd eur.
\nPodrobnosti a pou\u017eit\u00e9 met\u00f3dy nav\u00fd\u0161enia z\u00e1chrann\u00e9ho fondu by mali dopracova\u0165 ministri financi\u00ed na svojom stretnut\u00ed v novembri. Z p\u00f4vodnej efekt\u00edvnej \u00faverovej kapacity EFSF 440 mili\u00e1rd eur by po pl\u00e1novanej pomoci spom\u00ednan\u00fdm trom krajin\u00e1m malo zosta\u0165 k dispoz\u00edcii 250 a\u017e 275 mili\u00e1rd eur. Konkr\u00e9tna suma bude zn\u00e1ma a\u017e po dohode na druhej z\u00e1chrannej p\u00f4\u017ei\u010dke Gr\u00e9cku. Nav\u00fd\u0161enie eurovalu by sa mohlo dosiahnu\u0165 dvoma r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi, ktor\u00e9 sa m\u00f4\u017eu aj skombinova\u0165. Jednou z mo\u017enost\u00ed je zriadenie \u0161peci\u00e1lneho investi\u010dn\u00e9ho n\u00e1stroja (Special Investment Purpose Vehicle) s \u00fa\u010das\u0165ou s\u00fakromn\u00fdch a vl\u00e1dnych investorov, ako je \u010c\u00edna a krajiny Bl\u00edzkeho v\u00fdchodu, ktor\u00ed by nakupoval dlhopisy probl\u00e9mov\u00fdch kraj\u00edn euroz\u00f3ny. Z\u00e1rove\u0148 by EFSF po novom vystavoval z\u00e1ruky kryj\u00face len \u010das\u0165 dlhu t\u00fdchto kraj\u00edn.<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00edm pokra\u010dovate\u013eom m\u00e1 by\u0165 Eur\u00f3psky stabiliza\u010dn\u00fdch mechanizmus (ESM), teda nov\u00fd trval\u00fd euroval. Zmluvu o zalo\u017een\u00ed tohto permanentn\u00e9ho eurovalu, ktor\u00fd m\u00e1 by\u0165 ak\u00fdmsi eur\u00f3pskym menov\u00fdm fondom, \u010dlensk\u00e9 \u0161t\u00e1ty euroz\u00f3ny podp\u00edsali v j\u00fali tohto roka, ratifikovan\u00e1 by mala by\u0165 do konca roka 2012. V \u0148om sa maj\u00fa krajiny okrem z\u00e1ruk z\u00fa\u010dastni\u0165 u\u017e aj re\u00e1lnymi vkladmi.
\n\u201eL\u00eddri euroz\u00f3ny bud\u00fa po\u010das summitu Eur\u00f3pskej rady koncom t\u00fd\u017ed\u0148a rokova\u0165 aj o mo\u017enosti posilnenia \u00faverovej kapacity trval\u00e9ho eurovalu (ESM) a to zl\u00fa\u010den\u00edm so zvy\u0161n\u00fdmi prostriedkami v do\u010dasnom fonde (EFSF). Dostupn\u00fdch by tak bolo 750 mili\u00e1rd eur. Trval\u00fd euroval m\u00e1 v s\u00fa\u010dasnosti stanoven\u00fd limit 500 mili\u00e1rd eur.\u201c[3]
\n[3] http:\/\/www.euractiv.sk\/ekonomika-a-euro\/clanok\/lidri-budu-rokovat-o-navyseni-trvaleho-eurovalu-018725<\/p>\n
\u201ePodnikan\u00edm sa rozumie s\u00fastavn\u00e1 \u010dinnos\u0165 vykon\u00e1van\u00e1 samostatne podnikate\u013eom vo vlastnom mene, na vlastn\u00fa zodpovednos\u0165 za \u00fa\u010delom dosiahnutia zisku.\u201c[4] Podnika\u0165 mo\u017eno ako fyzick\u00e1 osoba:<\/p>\n Fyzick\u00e9 osoby podnikaj\u00fa najm\u00e4 ako \u017eivnostn\u00edci.<\/strong> \u017divnostensk\u00e9 podnikanie sa riadi z\u00e1konom \u010d. 455\/1991 Zb. o \u017eivnostenskom podnikan\u00ed. V\u0161eobecn\u00e9 podmienky pre dosiahnutie \u017eivnosti s\u00fa: dosiahnutie 18 veku, sp\u00f4sobilos\u0165 na pr\u00e1vne \u00fakony, bez\u00fahonnos\u0165. Ohlasovacie \u017eivnosti m\u00f4\u017eu by\u0165:<\/p>\n [5]http:\/\/www.akopodnikat.sk\/index.php?option=com_content&task=category§ionid=3&id=19&Itemid=34<\/p>\n Slovenka republika prijala do\u010dasn\u00fd euroval. Bol prijat\u00fd 20 augusta 2010. Celkov\u00e1 kapacita valu bola 250 mld. eur. Obmedzen\u00e9 trvanie je do roku 2013. Slovensko ru\u010d\u00ed 4 371 000 000 EUR (tretina ro\u010dn\u00e9ho rozpo\u010dtu).<\/p>\n Tabu\u013eka 1 Problematick\u00e9 krajiny E\u00da Historick\u00fd v\u00fdvoj Euroval sa za\u010dal vyv\u00edja\u0165 spolu s hospod\u00e1rskou kr\u00edzou. V\u00fdsledkom nedodr\u017eiavania pravidiel bolo, \u017ee Gr\u00e9cko ako prv\u00e1 krajina sa dostala do probl\u00e9mov t\u00fdm, \u017ee … <\/p>\n","protected":false},"author":20,"featured_media":24727,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[20,557],"tags":[70,53],"class_list":["post-9871","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-europska-unia","category-relaxujem","tag-europska-unia","tag-peniaze"],"yoast_head":"\n
\n[4] MRA\u010cKO, Miroslav 2011. Obchodn\u00fd z\u00e1konn\u00edk. <\/em>Bratislava: Epos, 2011. 174 s. ISBN: 978-80-8057-920-3. s.14.
\nPodnikate\u013eom m\u00f4\u017ee by\u0165:<\/p>\n\n
\n
\nRozli\u0161ujeme dva z\u00e1kladn\u00e9 druhy \u017eivnost\u00ed:<\/p>\n\n
\n
\n
\nKoncesovan\u00e9 \u017eivnosti mo\u017eno uskuto\u010d\u0148ova\u0165 len na z\u00e1klade udelenia koncesie \u017eivnostensk\u00fdm \u00faradom. Podnikate\u013e, ktor\u00fd m\u00e1 z\u00e1ujem o vykon\u00e1vanie koncesovanej \u017eivnosti, mus\u00ed po\u017eiada\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00fd \u017eivnostensk\u00fd \u00farad o vydanie koncesnej listiny<\/strong> (koncesie), pri\u010dom v \u017eiadosti uvedie v\u0161etky potrebn\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti ako v ohl\u00e1sen\u00ed.\u201c[5]<\/li>\n<\/ul>\nSlovensko a ostatn\u00e9 krajiny euroz\u00f3ny a E\u00da<\/h2>\n
Problematick\u00e9 krajiny E\u00da<\/h2>\n
\n\n
\n \u0160t\u00e1t<\/strong><\/td>\n Dlh k 31.12.2010<\/strong><\/td>\n Spl\u00e1tka dlhu a \u00farokov v roku 2012<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n \n Portugalsko<\/strong><\/td>\n 160 mld. eur<\/td>\n 18,8 mld. eur<\/td>\n<\/tr>\n \n \u00cdrsko<\/strong><\/td>\n 148 mld. eur<\/td>\n 5,8 mld. eur<\/td>\n<\/tr>\n \n Gr\u00e9cko<\/strong><\/td>\n 329 mld. eur<\/td>\n 36,1 mld. eur<\/td>\n<\/tr>\n \n \u0160panielsko<\/strong><\/td>\n 639 mld. eur<\/td>\n 120,6 mld. eur<\/td>\n<\/tr>\n \n Taliansko<\/strong><\/td>\n 1843 mld. eur<\/td>\n 266,7 mld. eur<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n
\nZdroj: vlastn\u00e1 tabu\u013eka
\n\u201e<\/em>Tieto \u0161t\u00e1ty vykazuj\u00fa v r\u00e1mci kraj\u00edn euroz\u00f3ny jedny z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch dlhov\u00fdch za\u0165a\u017een\u00ed. K tomu sa e\u0161te prid\u00e1va slab\u00fd bankov\u00fd sektor. \u0160panielske banky s\u00fa napr\u00edklad ve\u013emi anga\u017eovan\u00e9 v Portugalsku. Bankrot Portugalska by znamenal koniec mnoh\u00fdch \u0161panielskych b\u00e1nk, a to by naopak polo\u017eilo \u0160panielsko.
\nTaliansku by v\u010faka t\u00fdmto turbulenci\u00e1m nikto nepo\u017ei\u010dal ani euro, \u010do by op\u00e4\u0165 vy\u00fastilo v jeho default. Ale ak by sme sa pozreli e\u0161te \u010falej, potom by tieto obrie probl\u00e9my euroz\u00f3ny vy\u00fastili v to, \u017ee by investori nechceli po\u017ei\u010da\u0165 mnoh\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm krajin\u00e1m. Belgicko alebo Franc\u00fazsko tie\u017e nie s\u00fa pr\u00edli\u0161 presved\u010div\u00e9, aspo\u0148 \u010do sa t\u00fdka do v\u00fd\u0161ky dlhu. Probl\u00e9my by mohlo ma\u0165 aj Rak\u00fasko, ktor\u00e9ho bankov\u00fd sektor je anga\u017eovan\u00fd vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe, \u010do investori v\u017edy pova\u017euj\u00fa za hrozbu.“[6]
\n[6] http:\/\/finweb.hnonline.sk\/tema-tyzdna-128\/bez-eurovalu-by-padli-aj-najvacsie-krajiny-486850
\nL\u00eddri euroz\u00f3ny sa rozhodli garancie zv\u00fd\u0161i\u0165 na bezm\u00e1la 780 mld. eur, \u010do by malo zabezpe\u010di\u0165 p\u00f4vodne zam\u00fd\u0161\u013ean\u00fa efekt\u00edvnu \u00faverov\u00fa kapacitu n\u00e1stroja na \u00farovni p\u00f4vodne zam\u00fd\u0161\u013ean\u00fdch 440 mld. eur. Dodatok u\u017e po\u010d\u00edtal aj s \u00fa\u010das\u0165ou Est\u00f3nska a podiel z\u00e1ruk Slovenska na zv\u00fd\u0161enom eurovale mal dosiahnu\u0165 0,99 %, teda 7,728 mld. eur.
\nTento dodatok schv\u00e1lila aj slovensk\u00e1 vl\u00e1da. E\u0161te sk\u00f4r ako ho v\u0161ak stihli ratifikova\u0165 v\u0161etky \u010dlensk\u00e9 krajiny vo svojich parlamentoch, sa eur\u00f3pski l\u00eddri na summite koncom j\u00fala v Bruseli dohodli, \u017ee euroval potrebuje nielen zv\u00fd\u0161i\u0165 kapacitu, ale aj kompetencie. Sp\u00edsali preto druh\u00fd dodatok k r\u00e1mcovej zmluve o EFSF, ktor\u00fd m\u00e1 nahradi\u0165 ten p\u00f4vodn\u00fd a okrem uveden\u00e9ho zv\u00fd\u0161enia kapacity po\u010d\u00edta aj s roz\u0161\u00edren\u00edm kompetenci\u00ed. M\u00e1 \u00eds\u0165 o mo\u017enosti poskytova\u0165 p\u00f4\u017ei\u010dky na refinancovanie b\u00e1nk, skupovanie dlhopisov a podobne.
\nO podporu z eurovalu doteraz po\u017eiadali dve krajiny, a to \u00cdrsko a Portugalsko. Podpora \u00cdrsku bola schv\u00e1len\u00e1 v novembri 2010 v celkovom objeme 85 mld. eur. Podiel eurovalu na tejto pomoci predstavuje 17,7 mld. eur, zvy\u0161n\u00e9 peniaze id\u00fa z n\u00e1rodn\u00fdch zdrojov \u00cdrov, Medzin\u00e1rodn\u00e9ho menov\u00e9ho fondu, spom\u00ednan\u00e9ho EFSM a men\u0161ie podiely aj vo forme bilater\u00e1lnych p\u00f4\u017ei\u010diek Ve\u013ekej Brit\u00e1nie, D\u00e1nska a \u0160v\u00e9dska. Prv\u00fdch 3,6 mld. eur EFSF do \u00cdrska transferoval vo febru\u00e1ri tohto roka.
\nProgram pre Portugalsko bol ods\u00fahlasen\u00fd v apr\u00edli tohto roka (2011). Jeho v\u00fd\u0161ka predstavuje 78 mld. eur, pri\u010dom t\u00e1to suma bola proporcion\u00e1lne rozdelen\u00e1 po 26 mld. eur medzi EFSM, euroval a MMF. Na prelome j\u00fana a j\u00fala 2011 EFSF posielal Portugalcom na krytie dlhovej slu\u017eby v dvoch tran\u017eiach u\u017e takmer \u0161es\u0165 mld. eur.
\n\u010eal\u0161ia p\u00f4\u017ei\u010dka Gr\u00e9cku. T\u00e1 v\u0161ak bola na rokovaniach eur\u00f3pskych l\u00eddrov podmienen\u00e1 predov\u0161etk\u00fdm plnen\u00edm reformn\u00fdch a fi\u0161k\u00e1lnych podmienok, ku ktor\u00fdm Gr\u00e9cko zaviazali medzin\u00e1rodn\u00e9 in\u0161tit\u00facie. To, \u010di si Gr\u00e9ci dom\u00e1ce \u00falohy plnia a m\u00f4\u017eu dosta\u0165 \u010fal\u0161iu p\u00f4\u017ei\u010dku, sk\u00fama v s\u00fa\u010dasnosti t\u00edm \u013eud\u00ed z Eur\u00f3pskej komisie, Eur\u00f3pskej centr\u00e1lnej banky a MMF. Prv\u00e1 p\u00f4\u017ei\u010dka, ktor\u00fa Gr\u00e9ci dostali, mala len formu bilater\u00e1lnych \u00faverov od jednotliv\u00fdch kraj\u00edn euroz\u00f3ny a nebola e\u0161te s\u00fa\u010das\u0165ou EFSF. Na tejto p\u00f4\u017ei\u010dke sa Slovensko nez\u00fa\u010dast\u0148ovalo. Pr\u00edpadn\u00fd nov\u00fd gr\u00e9cky program je navrhnut\u00fd vo v\u00fd\u0161ke 109 mld. eur na \u010fal\u0161ie tri roky. Z\u00fa\u010dastni\u0165 by sa na \u0148om mal aj s\u00fakromn\u00fd sektor \u010diasto\u010dn\u00fdm odp\u00edsan\u00edm dlhu.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"