Ka\u017ed\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo ur\u010ditej krajiny m\u00e1 svoju \u0161trukt\u00faru. Je to s\u00fabor ur\u010dit\u00fdch oblast\u00ed ekonomick\u00fdch \u010dinnost\u00ed v danej krajine, ktor\u00e9 s\u00fa medzi sebou \u00fazko prepojen\u00e9 a tie\u017e vz\u00e1jomne z\u00e1visl\u00e9. Z toho vypl\u00fdva, \u017ee n\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo je teda ekonomikou pr\u00edslu\u0161nej krajiny. \u0160trukt\u00faru n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva tvor\u00ed odvetvov\u00e1, sektorov\u00e1, \u0161trukt\u00fara pod\u013ea klasifik\u00e1cie produkcie a \u00fazemn\u00e1 \u0161trukt\u00fara. V tejto pr\u00e1ci som sa zaoberala hlavne odvetvovou \u0161trukt\u00farou n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva. T\u00fato \u0161trukt\u00faru del\u00edme na nev\u00fdrobn\u00fa a v\u00fdrobn\u00fa, do ktor\u00fdch patria jednotliv\u00e9 odvetvia. Odvetvov\u00e1 \u0161trukt\u00fara n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva pre\u0161la v\u00fdvinom v \u0161tyroch etap\u00e1ch, ktor\u00e1 ka\u017ed\u00e1 trvala ur\u010dit\u00fa dobu. Okrem tohto som sa tie\u017e podrobnej\u0161ie zaoberala v\u00fdrobn\u00fdmi odvetviami odvetvovej \u0161trukt\u00fary, \u010di\u017ee priemyslom, po\u013enohospod\u00e1rstvom, lesn\u00fdm a vodn\u00fdm hospod\u00e1rstvom Slovenskej republiky.<\/p>\n
Odvetvov\u00e1 \u0161trukt\u00fara n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva znamen\u00e1 \u010dlenenie ekonomiky pod\u013ea charakteru kone\u010dn\u00fdch v\u00fdsledkov \u010dinnost\u00ed jednotliv\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed a podnikov. To znamen\u00e1, \u017ee ka\u017ed\u00fd syst\u00e9m mus\u00ed by\u0165 nejako racion\u00e1lne usporiadan\u00fd. Podmienkou usporiadania je bezchybn\u00e1 klasifik\u00e1cia. Predmetom klasifik\u00e1cie s\u00fa hospod\u00e1rske javy, ktor\u00e9 vystupuj\u00fa v podobe odvetv\u00ed. Pod\u013ea klasifik\u00e1cie je potom mo\u017en\u00e9 presne a vhodne roz\u010dleni\u0165 ekonomick\u00e9 subjekty do skup\u00edn z h\u013eadiska potrieb hospod\u00e1rskej praxe v ur\u010ditom obdob\u00ed. Neust\u00e1ly v\u00fdvoj vedie st\u00e1le k vzniku nov\u00fdch odvetv\u00ed, k zmen\u00e1m t\u00fdch \u010do existuj\u00fa a taktie\u017e k z\u00e1niku star\u00fdch odvetv\u00ed, \u010d\u00edm vytv\u00e1ra zmeny a vznikaj\u00fa nov\u00e9 vz\u0165ahy medzi nimi.<\/p>\n
Odvetvie n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva tvoria podniky s t\u00fdm ist\u00fdm alebo podobn\u00fdm zameran\u00edm, to znamen\u00e1, \u017ee aby ur\u010dit\u00e1 \u010das\u0165 n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva mohla by\u0165 odvetv\u00edm, mus\u00ed predov\u0161etk\u00fdm sp\u013a\u0148a\u0165 tieto znaky:<\/p>\n
Na z\u00e1klade tejto podobnosti vznikaj\u00fa odvetvia hospod\u00e1rstva<\/a>, ktor\u00e9 \u010dlen\u00edme na v\u00fdrobn\u00e9 a nev\u00fdrobn\u00e9.<\/p>\n \u010ealej \u0161trukt\u00fara v\u00fdrobn\u00fdch odvetv\u00ed n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva je nasledovn\u00e1:<\/p>\n \u0160trukt\u00fara nev\u00fdrobn\u00fdch odvetv\u00ed je nasledovn\u00e1:<\/p>\n V\u00fdvoj odvetvovej \u0161trukt\u00fary m\u00f4\u017eeme rozdeli\u0165 do t\u00fdchto jednotliv\u00fdch obdob\u00ed:<\/p>\n Historick\u00fd v\u00fdvoj n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva v jednotliv\u00fdch oblastiach od \u010dias prv\u00fdch manufakt\u00far sa l\u00ed\u0161il aj v\u00fdrazn\u00fdmi zmenami v odvetvovej \u0161trukt\u00fare n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva. S\u00fa\u010dasn\u00e1 \u0161trukt\u00fara hospod\u00e1rstva Slovenska je v\u00fdsledkom dlh\u00e9ho v\u00fdvoja. Jeho korene je mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 v minul\u00fdch storo\u010diach. Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna sp\u00f4sobila n\u00e1rodn\u00e9mu hospod\u00e1rstvu ve\u013ek\u00e9 \u0161kody. Zni\u010dili sa mnoh\u00e9 mosty, tov\u00e1rne, taktie\u017e ch\u00fdbali dopravn\u00e9 prostriedky, ktor\u00e9 boli cez vojnu ukradnut\u00e9. V roku 1948 po skon\u010den\u00ed vojny dosiahli pozoruhodn\u00fd rozvoj v\u00fdrobn\u00e9 a nev\u00fdrobn\u00e9 odvetvia n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva Slovenska. Doch\u00e1dza k prudk\u00e9mu rastu priemyselnej v\u00fdroby, po\u010det pracuj\u00facich sa v priemysle \u0161tvorn\u00e1sobne zv\u00fd\u0161il. Stavali sa priemyseln\u00e9 z\u00e1vody a nast\u00e1vaj\u00fa zmeny v odvetvovej \u0161trukt\u00fare a teritori\u00e1lnom rozmiestnen\u00ed.<\/p>\n Socialistick\u00e1 industrializ\u00e1cia priniesla v\u0161eobecn\u00fd region\u00e1lny rozvoj a podporila rozvoj niektor\u00fdch miest, zv\u00fd\u0161ila sa \u017eivotn\u00e1 \u00farove\u0148 obyvate\u013estva a zv\u00fd\u0161ila sa aj urbaniz\u00e1cia. Objavili sa t\u00fa aj negat\u00edva, ku ktor\u00fdm patria:<\/p>\n V roku 1968 nastala tzv. \u201ePra\u017esk\u00e1 jar\u201c, za\u010dal sa kritizova\u0165 pra\u017esk\u00fd centralizmus a nerovnopr\u00e1vne postavenie Slovenska v \u010cSR. Bola uz\u00e1konen\u00e1 povinnos\u0165 pracova\u0165, to znamen\u00e1, \u017ee musel by\u0165 zamestnan\u00fd skoro ka\u017ed\u00fd ob\u010dan v akt\u00edvnom veku. Nezamestnanos\u0165 sa vyskytla tie\u017e a dobrovo\u013ene nezamestnan\u00ed v tomto obdob\u00ed boli pova\u017eovan\u00ed za pr\u00ed\u017eivn\u00edkov, ktor\u00fdch bolo mo\u017en\u00e9 st\u00edha\u0165.<\/p>\n Po roku 1989 sa socialistick\u00e9 krajiny rozpadli, \u010do malo za n\u00e1sledok nahromaden\u00fdch probl\u00e9mov. Slovensko sa ako in\u00e9 postkomunistick\u00e9 kraj\u00edn zauj\u00edma o trhov\u00e9 hospod\u00e1rstvo<\/a> a nadv\u00e4zuje na nov\u00e9 hospod\u00e1rske kontakty v zahrani\u010d\u00ed. Priestorov\u00e1 \u0161trukt\u00fara n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva nevykazuje extr\u00e9mne rozdiely ako v niektor\u00fdch porovnate\u013en\u00fdch krajin\u00e1ch. Po\u013enohospod\u00e1rstvo, vodn\u00e9 a lesn\u00e9 hospod\u00e1rstvo z\u00e1visia od pr\u00edrodn\u00fdch predpokladov ove\u013ea viac ako in\u00e9 odvetvia hospod\u00e1rstva. Vypl\u00fdva to priamo z ich podstaty. T\u00e1to z\u00e1vislos\u0165 bola v\u00fdraznej\u0161ia v minulosti, ke\u010f neexistovali sp\u00f4soby umel\u00e9ho zv\u00fd\u0161enia \u00farodnosti p\u00f4d a ani \u0161\u013eachtite\u013esk\u00e9 pr\u00e1ce nezasiahli do zv\u00fd\u0161enia produkcie.<\/p>\n A\u017e do obdobia rozmachu priemyslu tvorilo po\u013enohospod\u00e1rstvo z\u00e1klad hospod\u00e1rstva v Rak\u00fasko-Uhorsku. Feud\u00e1lne v\u00e4zby na p\u00f4du \u00faplne ovplyv\u0148ovali \u017eivot \u010dloveka. Postoj k obr\u00e1baniu p\u00f4dy sa postupne menil po zaveden\u00ed urb\u00e1ra v roku 1768. V po\u013enohospod\u00e1rskej v\u00fdrobe sa za\u010dali uplat\u0148ova\u0165 nov\u00e9 osvet\u00e1rske a nesk\u00f4r technick\u00e9 opatrenia ako trojpo\u013en\u00fd osevn\u00fd syst\u00e9m, \u00faprava vodn\u00e9ho re\u017eimu p\u00f4d, mechaniz\u00e1cia a in\u00e9. Rozmach priemyslu koncom 19. storo\u010dia a najm\u00e4 v 20. storo\u010d\u00ed mal vplyv aj na zv\u00fd\u0161enie intenzifik\u00e1cie po\u013enohospod\u00e1rstva. Na za\u010diatku 20. storo\u010dia sa viac ako tri p\u00e4tiny obyvate\u013eov Slovenska \u017eivilo po\u013enohospod\u00e1rskou v\u00fdrobou. V\u00fdmery pozemkov a kvalita p\u00f4dy najm\u00e4 v \u010dlenit\u00fdch horsk\u00fdch \u010dastiach nezabezpe\u010dovali ob\u017eivu na po\u013enohospod\u00e1rstvo viazan\u00e9ho obyvate\u013estva. V\u00fdrazn\u00fdm sprievodn\u00fdm javom bolo preto vys\u0165ahovalectvo a odchody na sez\u00f3nne pr\u00e1ce. V roku 1919 parlament prijal pozemkov\u00fa reformu. V praxi znamenala zabratie po\u013enohospod\u00e1rskej p\u00f4dy nad 150 ha. Reforma v\u0161ak probl\u00e9m nezamestnanosti a hladu nevyrie\u0161ila.<\/p>\n V roku 1949 bol vyhl\u00e1sen\u00fd pl\u00e1n zdru\u017estev\u0148ovania po\u013enohospod\u00e1rskej v\u00fdroby. Jeho faktick\u00fa n\u00e1pl\u0148 tvorila kolektiviz\u00e1cia po\u013enohospod\u00e1rstva, odovzd\u00e1vanie p\u00f4dy, techniky a hospod\u00e1rskych zvierat dru\u017estv\u00e1m. V 70. rokoch sa p\u00f4vodn\u00e9 dru\u017estv\u00e1 sp\u00e1jali do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch aglomerovan\u00fdch dru\u017estiev so spolo\u010dn\u00fdm veden\u00edm, strojov\u00fdm parkom a in\u00fdmi. Dru\u017estv\u00e1 sa premenili na podielnick\u00e9 dru\u017estv\u00e1 to znamen\u00e1, \u017ee p\u00f4da a majetok dru\u017estva sa rozdelili \u010dlenom dru\u017estva, alebo odpredali. \u0160t\u00e1tne majetky, pokia\u013e bud\u00fa privatizovan\u00e9, musia prejs\u0165 procesom od\u0161t\u00e1tnenia. P\u00f4vodn\u00fdm majite\u013eom sa vracia p\u00f4da. V s\u00fa\u010dasnosti vlastn\u00ed s\u00fakromn\u00fd sektor jednu \u0161tvrtinu po\u013enohospod\u00e1rskej p\u00f4dy Slovenska. V mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch v\u0161ak nemaj\u00fa agropodnikatelia na za\u010diatku podnikania dostatok finan\u010dn\u00fdch prostriedkov. Pravdou zost\u00e1va, \u017ee vo vyspel\u00fdch eur\u00f3pskych krajin\u00e1ch je po\u013enohospod\u00e1rstvo silno podporovan\u00e9 \u0161t\u00e1tom. V\u0161etky tieto skuto\u010dnosti sa odrazili v poklese po\u013enohospod\u00e1rskej v\u00fdroby na Slovensku. T\u00e1 poklesla oproti roku 1989 o viac ako jednu tretinu. Po\u013enohospod\u00e1rstvo sa napriek t\u00fdmto \u0165a\u017ekostiam podie\u013ea na tvorbe n\u00e1rodn\u00e9ho d\u00f4chodku jednou trin\u00e1stinou a zamestn\u00e1va takmer 12 % ekonomicky akt\u00edvneho obyvate\u013estva Slovenska.<\/p>\n V s\u00fa\u010dasnosti sa po\u013enohospod\u00e1rsky vyu\u017e\u00edva (2 446 000 ha) pribli\u017ene 50 % rozlohy Slovenska. Orn\u00e1 p\u00f4da zaber\u00e1 1,5 mil. ha, \u010do predstavuje 60 % po\u013enohospod\u00e1rsky vyu\u017e\u00edvanej p\u00f4dy. Priemysel patr\u00ed medzi hlavn\u00e9 zlo\u017eky n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva Slovenskej republiky. Priemysel sa podie\u013ea na tvorbe n\u00e1rodn\u00e9ho d\u00f4chodku jednou tretinou. Jeho s\u00fa\u010dasn\u00fd stav, odvetvov\u00e1 \u0161trukt\u00fara a priestorov\u00e9 rozlo\u017eenie s\u00fa v\u00fdsledkom v\u00fdvoja v minulosti.<\/p>\n Priemyseln\u00e1 v\u00fdroba u n\u00e1s sa rozbiehala od za\u010diatku 19. storo\u010dia. Manufakt\u00fary a remeseln\u00e9 dielne sa pomaly menili na tov\u00e1rne, pri\u010dom s\u00fabe\u017ene vznikali aj nov\u00e9 tov\u00e1rne. Podstatou vzniku tov\u00e1rn\u00ed bolo zav\u00e1dzanie strojovej v\u00fdroby. V roku 1832 dali do prev\u00e1dzky parn\u00fd stroj v s\u00fakenke v Hali\u010di pri Lu\u010denci. Strojov\u00e1 technika prenikala aj do in\u00fdch odvetv\u00ed a podmienila ich rozvoj. Rozv\u00edjali sa tradi\u010dn\u00e9 priemyseln\u00e9 odvetvia, ako \u0165a\u017eobn\u00fd priemysel, \u017eeleziarstvo, drev\u00e1rsky, textiln\u00fd, skl\u00e1rsky, garbiarsky a papiernick\u00fd priemysel. V obdob\u00ed ve\u013ekej hospod\u00e1rskej kr\u00edzy<\/a> sa sna\u017eili potla\u010di\u0165 \u010dinnos\u0165 konkuren\u010dn\u00fdch podnikov na Slovensku. V tom obdob\u00ed vzniklo pomerne m\u00e1lo nov\u00fdch tov\u00e1rn\u00ed. Z nich mali najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdznam zbroj\u00e1rske z\u00e1vody. Prechod na trhov\u00e9 hospod\u00e1rstvo v roku 1989 sa odzrkadlil aj v priemysle. Viacer\u00e9 tov\u00e1rne prech\u00e1dzaj\u00fa zo \u0161t\u00e1tneho vlastn\u00edctva do vlastn\u00edctva s\u00fakromn\u00e9ho a akciov\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed. S\u00fakromn\u00fd sektor sa v roku 1993 podie\u013eal na celkovej priemyselnej produkcii 19,4%. Doch\u00e1dza k zmen\u00e1m v\u00fdrobn\u00fdch programov tak, aby v\u00fdrobky nest\u00e1li na skladoch, ale obst\u00e1li v konkurencii na dom\u00e1com i zahrani\u010dnom trhu. Mnoh\u00e9 ve\u013ek\u00e9 podniky sa rozdelili na men\u0161ie z\u00e1vody, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu pru\u017enej\u0161ie reagova\u0165 na dopyt trhu. Zmen\u0161ila sa aj priemern\u00e1 ve\u013ekos\u0165 podnikov a po\u010det ich pracovn\u00edkov. V d\u00f4sledku ve\u013ek\u00fdch zmien sa v ostatn\u00fdch rokoch zn\u00ed\u017eila aj v\u00fdroba tovaru. N\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo je stra\u0161ne zlo\u017eit\u00fd proces, mnohostrann\u00fd a mnohotv\u00e1rny, ustavi\u010dne sa rozv\u00edjaj\u00faci syst\u00e9m, ktor\u00fd sa sklad\u00e1 z mnoh\u00fdch podsyst\u00e9mov, ktor\u00e9 s\u00fa spojen\u00e9 do jedn\u00e9ho celku. Dozvedeli sme sa \u017ee odvetvov\u00e1 \u0161trukt\u00fara n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva pre\u0161la v\u00fdvojom v nieko\u013ek\u00fdch obdobiach. Z uveden\u00fdch charakterist\u00edk n\u00e1m vypl\u00fdva, \u017ee ka\u017ed\u00e9 obdobie bolo pre n\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo nejak\u00fdm pr\u00ednosom. Ale s\u00fa\u010dasn\u00e1 \u00farove\u0148 ekonomiky Slovenska v porovnan\u00ed s \u010dlensk\u00fdmi krajinami Eur\u00f3pskej \u00fanie je v posledn\u00fdch rokoch ve\u013emi n\u00edzka. Preto \u00fasil\u00edm \u0161t\u00e1tu by mala by\u0165 snaha zvy\u0161ova\u0165 \u00farove\u0148 pridanej hodnoty a tie\u017e jej podiel na celkov\u00fdch v\u00fdkonoch n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva.<\/p>\n S oh\u013eadom na z\u00e1v\u00e4zky Slovenskej republiky vo\u010di Eur\u00f3pskemu spolo\u010denstvu bola OKE\u010c Rev. 1.1 vypracovan\u00e1 na z\u00e1klade \u0161tatistickej klasifik\u00e1cie ekonomick\u00fdch \u010dinnost\u00ed Eur\u00f3pskeho spolo\u010denstva NACE Rev. 1.1, ktor\u00fa vyhl\u00e1sila Rada Eur\u00f3pskeho spolo\u010denstva 19. decembra 2001 a jej pou\u017e\u00edvanie bolo pre \u010dlensk\u00e9 krajiny Eur\u00f3pskej \u00fanie z\u00e1v\u00e4zn\u00e9 od 1. janu\u00e1ra 2003 do 31.12.2007. D\u00f4vodom rozsiahlej rev\u00edzie klasifik\u00e1cie ekonomick\u00fdch \u010dinnost\u00ed bola snaha zoh\u013eadni\u0165 v nej tak Prv\u00e9 \u0161tyri \u00farovne s\u00fa plne kompatibiln\u00e9 s eur\u00f3pskou klasifik\u00e1ciou NACE Revision 2 a piatu \u00farove\u0148 \u0160trukt\u00faru n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva<\/a> je mo\u017en\u00e9 sk\u00fama\u0165 z r\u00f4znych h\u013ead\u00edsk a \u00farovn\u00ed, ide predov\u0161etk\u00fdm o priestorov\u00e9, predmetov\u00e9 a vlastn\u00edcke usporiadanie subjektov a \u010dinnost\u00ed v ekonomike. Ka\u017ed\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo ur\u010ditej krajiny m\u00e1 svoju \u0161trukt\u00faru. Je to s\u00fabor ur\u010dit\u00fdch oblast\u00ed ekonomick\u00fdch \u010dinnost\u00ed v danej krajine, ktor\u00e9 s\u00fa medzi sebou \u00fazko prepojen\u00e9 a … <\/p>\n","protected":false},"author":20,"featured_media":25079,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[128,553],"tags":[189,190,191],"class_list":["post-9877","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-ekonomia","category-vzdelavam-sa","tag-narodne-hospodarstvo","tag-odvetvie","tag-okec"],"yoast_head":"\n\u0160trukt\u00fara v\u00fdrobn\u00fdch odvetv\u00ed<\/h3>\n
\n
\u0160trukt\u00fara nev\u00fdrobn\u00fdch odvetv\u00ed<\/h3>\n
\n
Obdobia v\u00fdvoja odvetvovej \u0161trukt\u00fary<\/h2>\n
\n
V\u00fdvoj odvetvovej \u0161trukt\u00fary na Slovensku v 20. storo\u010d\u00ed<\/h2>\n
\nPo vzniku \u010ceskoslovenskej republiky bolo Slovensko menej rozvinutou \u010das\u0165ou novej republiky. \u010cesk\u00e9 krajiny boli s\u00fa\u010das\u0165ou pokrokovej\u0161ieho Rak\u00faska, preto\u017ee na ich priemyselnom rozvoji sa podie\u013eal rak\u00fasky a nemeck\u00fd kapit\u00e1l. Podnikatelia z \u010ceska nemali ve\u013ek\u00fd z\u00e1ujem o rozvoj priemyslu na Slovensku, preto sa rozdiely z obdobia Rak\u00fasko-Uhorska medzi t\u00fdmito krajinami nezmen\u0161ovali, ale po\u010das hospod\u00e1rskej kr\u00edzy e\u0161te viac preh\u013abili. O\u017eivenie pri\u0161lo a\u017e pred za\u010diatkom 2. svetovej vojny. V\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013estva sa \u017eivila po\u013enohospod\u00e1rstvom a tie\u017e sa v\u00fdrazne zv\u00fd\u0161il v\u00fdznam odvetv\u00ed \u0165a\u017ek\u00e9ho priemyslu, ako je stroj\u00e1rsky, kovospracuj\u00faci, elektrotechnick\u00fd, chemick\u00fd a gum\u00e1rensk\u00fd priemysel. Tie\u017e sa ve\u013emi rozv\u00edjalo ban\u00edctvo a odvetvia, ktor\u00e9 s n\u00edm s\u00favisia.<\/p>\nPovojnov\u00fd v\u00fdvoj<\/h3>\n
Socialistick\u00e1 industrializ\u00e1cia<\/h3>\n
\n
Trhov\u00e1 ekonomika<\/h3>\n
\nV ka\u017edom na\u0161om okrese m\u00e1 svoje zast\u00fapenie stroj\u00e1rsky a potravin\u00e1rsky priemysel a v r\u00f4znej miere ostatn\u00e9 priemyseln\u00e9 odvetvia. Najvy\u0161\u0161ie s\u00fastredenie priemyslu a hlavne nev\u00fdrobn\u00fdch \u010dinnost\u00ed je v na\u0161ich dvoch najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch miestach a to v Bratislave a v Ko\u0161iciach. Naopak, slab\u00e1 industrializ\u00e1cia je v Juhoslovenskej kotline a v niektor\u00fdch oblastiach na v\u00fdchode Slovenska.<\/p>\nPo\u013enohospod\u00e1rstvo, lesn\u00e9 a vodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo<\/h2>\n
Rak\u00fasko-Uhorsk\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo<\/h3>\n
Zdru\u017estev\u0148ovanie<\/h3>\n
\nNapriek mnoh\u00fdm nedostatkom, ktor\u00e9 v po\u013enohospod\u00e1rstve existovali, podarilo sa mechaniz\u00e1ciou a intenzifik\u00e1ciou zv\u00fd\u0161i\u0165 hekt\u00e1rov\u00e9 v\u00fdnosy na trojn\u00e1sobok v porovnan\u00ed s obdob\u00edm pred 2. svetovou vojnou. Pri trvalom poklese pracovn\u00edkov v po\u013enohospod\u00e1rstve sa na\u0161a republika stala sebesta\u010dnou vo v\u00fdrobe v\u00e4\u010d\u0161iny potrav\u00edn dopestovan\u00fdch v miernom p\u00e1sme. Po roku 1989 nastali v celom na\u0161om hospod\u00e1rstve v\u00fdrazn\u00e9 zmeny, ktor\u00e9 sa prejavili aj v po\u013enohospod\u00e1rstve. Syst\u00e9m \u0161t\u00e1tnych a dru\u017estevn\u00fdch hospod\u00e1rstiev sa za\u010dal rozpada\u0165.<\/p>\nPodielnick\u00e9 dru\u017estv\u00e1<\/h3>\n
Po\u013enohospod\u00e1rstvo Slovenska v s\u00fa\u010dasnosti<\/h3>\n
\nSp\u00f4sob vyu\u017eitia zeme z\u00e1vis\u00ed nielen od miestnych pr\u00edrodn\u00fdch podmienok, ale ovplyv\u0148uj\u00fa ho viacer\u00e9 in\u00e9 \u010dinitele, napr. vzdialenos\u0165 od trhu, mechaniz\u00e1cia a automatiz\u00e1cia v\u00fdroby a in\u00e9. To sa prejavuje v \u010fal\u0161ej \u0161pecializ\u00e1cii po\u013enohospod\u00e1rskej v\u00fdroby. D\u00f4sledkom toho je vznik typick\u00fdch pr\u00edmestsk\u00fdch po\u013enohospod\u00e1rskych z\u00f3n<\/strong> napr. v okol\u00ed Bratislavy a Ko\u0161\u00edc.
\nIn\u00fdm typom z\u00f3n s\u00fa vinohradn\u00edcke a chmeliarske oblasti<\/strong>. Vini\u010du hroznorod\u00e9mu sa dar\u00ed v ni\u017e\u0161\u00edch poloh\u00e1ch slne\u010dn\u00fdch pahorkat\u00edn a vrchov\u00edn, napr. v Mal\u00fdch Karpat\u00e1ch, Zempl\u00ednskej vrchovine, Slansk\u00fdch vrchoch, Podunajskej pahorkatine a in\u00fdch. Chme\u013e sa pestuje predov\u0161etk\u00fdm v okol\u00ed Nov\u00e9ho Mesta nad V\u00e1hom, Tren\u010d\u00edna a Topo\u013e\u010dian.
\nLesy<\/strong> zaberaj\u00fa 40 % z celkovej rozlohy Slovenska. Plocha lesov sa ka\u017edoro\u010dne zvy\u0161uje. Vy\u0161e 97 % lesov bolo v roku 1989 v \u0161t\u00e1tnom vlastn\u00edctve. V s\u00fa\u010dasnosti je to menej ako 72 %. Ro\u010dne sa na Slovensku vy\u0165a\u017e\u00ed 3,5 mil. m3 dreva. Lesn\u00edctvo je hlavn\u00fdm dod\u00e1vate\u013eom suroviny pre drevospracuj\u00faci a papierensk\u00fd priemysel. Najvyh\u013ead\u00e1vanej\u0161ie dreviny s\u00fa smrek, buk a dub.
\nVodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo<\/strong> zabezpe\u010duje pre n\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo zdroje priemyselnej vody, pitn\u00fa vodu pre obyvate\u013estvo, obhospodaruje vodn\u00e9 n\u00e1dr\u017ee a rie\u010dne toky. Na Slovensku m\u00e1 toto odvetvie hospod\u00e1rstva trad\u00edcie, ktor\u00e9 siahaj\u00fa do obdobia budovania tajchov pri Banskej \u0160tiavnici, bansk\u00fdch vodovodov v 16. storo\u010d\u00ed. V s\u00fa\u010dasnosti zaberaj\u00fa vodn\u00e9 plochy, ktor\u00e9 spravuj\u00fa vodohospod\u00e1ri 2 % z celkovej rozlohy Slovenska. Najv\u00fdznamnej\u0161ie vodn\u00e9 n\u00e1dr\u017ee, ktor\u00e9 pre\u0161li pod ich spr\u00e1vu v ostatnom \u010dase, s\u00fa vodn\u00e9 diela v Gab\u010d\u00edkove, Kr\u00e1\u013eovej pri \u0160ali, Starina.<\/p>\nPriemysel Slovenska<\/h2>\n
Priemyseln\u00e1 v\u00fdroba<\/h3>\n
\nKoncom 19. storo\u010dia sa za\u010dal rozm\u00e1ha\u0165 aj chemick\u00fd priemysel. V Bratislave, kde sa zabezpe\u010doval dovoz surov\u00edn po Dunaji, vznikla rafin\u00e9ria ropy a v\u00fdroba dynamitu. Zav\u00e1dzanie strojov do v\u00fdroby a siln\u00fd rozvoj \u017eelezni\u010dnej dopravy podmienili vznik stroj\u00e1rskych oprav\u00e1rensk\u00fdch podnikov. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm z nich bola \u017eelezni\u010dn\u00e1 oprav\u00e1rensk\u00e1 diel\u0148a vo Vr\u00fatkach.
\nPred vznikom \u010ceskoslovenska bolo Slovensko, ner\u00e1taj\u00fac hlavn\u00e9 mesto Budape\u0161\u0165, najpriemyselnej\u0161ou oblas\u0165ou Uhorska. No i tak zaost\u00e1valo za popredn\u00fdmi eur\u00f3pskymi krajinami, ako Anglicko, Nemecko, Franc\u00fazsko, ako i Rak\u00fasko a \u010cesko. Zapr\u00ed\u010dinili to vl\u00e1dnuci feud\u00e1li, ktor\u00ed nevenovali rozvoju priemyslu dostato\u010dn\u00fa pozornos\u0165. Po vzniku \u010cSR sa situ\u00e1cia nezlep\u0161ila. \u010cesk\u00ed podnikatelia vyu\u017e\u00edvali Slovensko najm\u00e4 na produkciu surov\u00edn a po\u013enohospod\u00e1rskych produktov.<\/p>\nHospod\u00e1rska kr\u00edza a povojnov\u00fd v\u00fdvoj<\/h3>\n
\nPo skon\u010den\u00ed 2. svetovej vojny sa pomerne r\u00fdchlo podarilo odstr\u00e1ni\u0165 vojnov\u00e9 \u0161kody. Priemyseln\u00e1 v\u00fdroba bola pl\u00e1novan\u00e1 a jednotliv\u00e9 odvetvia sa rozv\u00edjali v z\u00e1vislosti od potrieb cel\u00e9ho \u010ceskoslovenska, ale aj ostatn\u00fdch socialistick\u00fdch kraj\u00edn. Rozv\u00edjalo sa najm\u00e4 \u0165a\u017ek\u00e9 stroj\u00e1rstvo, hutn\u00edctvo, chemick\u00fd priemysel a v\u00fdroba stavebn\u00fdch materi\u00e1lov.
\nV d\u00f4sledku de\u013eby pr\u00e1ce nebolo treba obst\u00e1\u0165 v konkurencii s in\u00fdmi v\u00fdrobcami. Preto sa zn\u00ed\u017eila kvalita v\u00fdrobkov, zaostal rozvoj technol\u00f3gi\u00ed a spomalilo sa prenikanie v\u00fdsledkov vedy a techniky do v\u00fdroby. Jednotliv\u00e9 z\u00e1vody boli zl\u00fa\u010den\u00e9 do ve\u013ek\u00fdch podnikov, ktor\u00e9 boli \u010dasto nepru\u017en\u00e9.<\/strong><\/p>\nThov\u00e9 hospod\u00e1rstvo<\/h3>\n
\nV odvetvovej \u0161trukt\u00fare prevl\u00e1da spracovate\u013esk\u00fd priemysel<\/strong>. Po 2. svetovej vojne zaujal prvenstvo stroj\u00e1rsky priemysel zameran\u00fd na v\u00fdrobu strojov, pr\u00edstrojov, vojenskej techniky, elektrotechniky a dopravn\u00fdch prostriedkov. Sortiment v\u00fdrobkov je \u0161irok\u00fd. Z\u00e1vody stroj\u00e1rskeho priemyslu sa nach\u00e1dzaj\u00fa v ka\u017edom okrese Slovenska.
\nHutn\u00edcky priemysel a \u0165a\u017eba r\u00fad<\/strong> m\u00e1 u n\u00e1s trad\u00edciu od stredoveku, odkedy sa vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere \u0165a\u017eili a sprac\u00favali rudy. V\u00fdroba sa dnes koncentruje do ve\u013ek\u00fdch podnikov. V\u00fdchodoslovensk\u00e9 \u017eeleziarne v Ko\u0161iciach sprac\u00favaj\u00fa najm\u00e4 \u017eelezn\u00fa rudu z Ukrajiny. Koksovate\u013en\u00e9 uhlie sa dov\u00e1\u017ea z Ostravska a v\u00e1penec zo Slovensk\u00e9ho krasu. Vyr\u00e1baj\u00fa hlavne surov\u00e9 \u017eelezo, oce\u013e a plechy. \u017deleziarne v Podbrezovej sa \u0161pecializuj\u00fa na v\u00fdrobu valcovan\u00e9ho materi\u00e1lu, Kovohuty v Istebnom na Orave na ferozliatiny.<\/p>\nZ\u00e1ver<\/h2>\n
Odvetvov\u00e1 klasifik\u00e1cia ekonomick\u00fdch \u010dinnost\u00ed pod\u013ea OKE\u010c<\/h2>\n
\nPredmetom odvetvovej klasifik\u00e1cie ekonomick\u00fdch \u010dinnost\u00ed s\u00fa \u010dinnosti vykon\u00e1van\u00e9 ekonomick\u00fdmi subjektmi. Ka\u017ed\u00e1 polo\u017eka na pr\u00edslu\u0161nom stupni triedenia zah\u0155\u0148a zoskupenie rovnorod\u00fdch \u010dinnost\u00ed. Skladobn\u00fdmi prvkami jednotliv\u00fdch zoskupen\u00ed s\u00fa \u010dinnosti, ktor\u00e9 svojimi v\u00fdsledkami obsiahnu jeden alebo viac v\u00fdrobkov alebo slu\u017eieb.
\nJednotliv\u00e9 odvetvov\u00e9 zoskupenia ekonomick\u00fdch \u010dinnost\u00ed mo\u017eno pomerne spo\u013eahlivo definova\u0165 pod\u013ea ich n\u00e1plne v\u00fdrobkami a slu\u017ebami, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00fdmi v\u00fdsledkami t\u00fdchto \u010dinnost\u00ed. (Mel\u00ed\u0161ek,
\n2005, s. 105)<\/p>\nRevidovan\u00e1 klasifik\u00e1cia ekonomick\u00fdch \u010dinnost\u00ed NACE Rev. 2<\/h2>\n
\ntechnologick\u00e9 a \u0161truktur\u00e1lne zmeny v ekonomike, ako aj zabezpe\u010di\u0165 porovnate\u013enos\u0165 ekonomickej
\n\u0161tatistiky nielen na eur\u00f3pskej, ale aj na medzin\u00e1rodnej \u00farovni. Preto bol v\u00fdvoj novej klasifik\u00e1cie
\nkoordinovan\u00fd \u0160tatistickou komisiou Organiz\u00e1cie spojen\u00fdch n\u00e1rodov a na eur\u00f3pskej \u00farovni Eur\u00f3pskym
\n\u0161tatistick\u00fdm \u00faradom – EUROSTATom.
\n\u0160trukt\u00fara klasifik\u00e1cie \u2013 pomenovanie jednotliv\u00fdch \u00farovn\u00ed a ich ozna\u010denie: (http:\/\/www.ecb.int,
\n20.01.2013)<\/p>\n\n
\npredstavuj\u00fa n\u00e1rodn\u00e9 polo\u017eky vytvoren\u00e9 pre n\u00e1rodn\u00e9 potreby na z\u00e1klade n\u00e1rodn\u00fdch po\u017eiadaviek
\na potrieb. (http:\/\/portal.statistics.sk, 20.01.2013)<\/p>\nSekcie<\/h2>\n
\n
Klasifik\u00e1cia n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva<\/h2>\n
\nV\u00fdsledkom tohto usporiadania s\u00fa jednotliv\u00e9 formy \u0161trukt\u00fary n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva, a to (Kuchar\u010d\u00edkov\u00e1, Tokar\u010d\u00edkov\u00e1, 2010, s.42):<\/p>\n\n