Pani Mária Ďurčeková napísala pre Plus7dní:
„…Väčšiu flexibilitu spojenú s pristátím prakticky kdekoľvek uprednostnil podnikateľ Ivan Kmotrík, jeden z mála majiteľov súkromnej helikoptéry na Slovensku. Tmavomodrý vrtuľník so svietiacim nápisom Grafobal využíva predovšetkým na rýchle premiestňovanie medzi svojim luxusným rančom na Záhorí a Bratislavou. Zrejme sa chce vyhýbať zápcham v rannej špičke…“
Celý článok na: http://www.plus7dni.sk/plus7dni/vsimli-sme-si/snobi.html
Pekný deň.Vrtulnik OM-IKM „má hangár“ pravdepodobne na letisku v Košiciach.Na tomto vrtulníku som už letel a možem Vám povedať,že pilot je naozajstný blázon 🙂 Vrtulník využiva POLÍCIA SR na súkromné učely.
Pekny den a vsechno nejlepsi v novem roce. Hledate vrtulnik OM-IKM? Ano, uz ma konecne hangar. Jenom ze ne na Slovensku, ale u nas v Cechach v Hradci Kralove (oprava po havarii). Pan, ktery na OM-IKM letal to celkem presne nevystihl, ze pilot je blazen. Blazen neni, protoze by pravdepodobne neprosel zdravotni prohlidkou, ale neco jine. Kdyz budeme patrat po vrtulnicich OM-ARI, OM-ARM, OM-ARS, OM-FEH, OM-SIF a jeste R22 mel p. Studenic. Kde jsou, co se s nima stalo a kdo na nich letal pred tim, nez se stali letuneschopnymi? Tak se dostaneme vzdy ke stejne skupince lidi. Nejsou to blazni, ale hajzli! Zkusme se podivat na obchodni rejstrik SR, kolik firem zminovani neblazni zalozili a kde jsou ted ty firmy. Pan Kmotrik je jenom dalsi obet, dokavad to nezjisti a nepride jim na to.
Snobi
30. marec 2007, 06:00
Raňajky v Bratislave, obed v St. Moritzi a večera v Monaku? Nijaký problém
Osobné privítanie od kapitána, žiadne čakanie v dlhých radoch na letisku, prívetivá stewardka, občerstvenie podľa požiadaviek klienta, diskrétnosť, no najmä nenahraditeľný pocit slobody. Komfort privátneho lietania si užíva čoraz viac bohatých Slovákov. riznávam, že je to čistý snobizmus, ale nemôžeme stále iba kontrolovať efektivitu nákladov, povedal nedávno spolumajiteľ investičnej skupiny J&T 33-ročný Patrik Tkáč, jeden z boháčov, ktorý si život bez súkromného lietadla nevie predstaviť. Mám pokazený víkend, keď si piloti vezmú voľno a ja si nemôžem zaletieť niekam na večeru. Väčšina smrteľníkov takúto vetu vysloví zo žartu. On ju myslí vážne.
Komfort za 50 miliónov:
Nie je však jediný, komu výška konta dovoľuje bez mihnutia oka utratiť desiatky miliónov korún na to, aby si, kedykoľvek má chuť, mohol zaletieť na pár hodín zalyžovať do Álp, vziať krásnu ženu na večeru do Paríža či stráviť popoludnie na svojej jachte kotviacej v niektorom z vychýrených európskych prístavov. Alebo absolvovať v jeden deň viacero obchodných rokovaní v rozličných krajinách. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa český hudobník a podnikateľ Martin Kratochvíl vozil vo vlastnom jednomotorovom lietadle, ktoré aj sám pilotoval. Aj slovenský herec Michal Dočolomanský ešte za bývalého režimu využíval na cesty po republike súkromné lietadlo. V tom čase išlo vskutku o vrchol luxusu, dnes by tým však už nikoho neohúrili. Trvalo síce desiatky rokov, kým sa zvyk cestovať vlastným lietadlom dostal od amerických ropných magnátov až do strednej Európy, v poslednom období však aj v našich končinách nevídane rýchlo rastie počet podnikateľov a špičkových manažérov, ktorí okrem komfortu súkromných letov prihliadajú aj na prestíž a obraz solventnosti v očiach obchodných partnerov.
Počet privátnych letov rastie dvojnásobne oproti bežnej komerčnej prevádzke, pričom na Slovensku je v súčasnosti registrovaných celkovo 514 súkromných lietadiel. Na Slovensku a v česku je približne tridsať ľudí, ktorí si môžu bez problémov kúpiť lietadlo. Ďalších niekoľko desiatok by ho mohlo spoluvlastniť a občas si ho prenajímať, odhadol Patrik Tkáč. Tvrdí, že ak si chce majiteľ lietanie naozaj užívať, na začiatku roka by si mal rovno odpočítať päťdesiat miliónov korún. Potom sa prestanem trápiť, či mám z Prahy do Bratislavy letieť, alebo ísť autom. Nemusíte zvažovať – keď si vezmem auto, za ušetrených dvestotisíc môžem mať pekné hodinky, hovorí o vynaložených sumách spojených s lietaním na súkromnom tryskáči. Menšie, ale zďaleka nie nízke čiastky na lietanie zatiaľ vynakladá podnikateľ Boris Kollár, ktorý si prúdové lietadlo ešte len plánuje zaobstarať. Zatiaľ lieta na turbovrtuľových. Okrem lyžiarskych stredísk alebo luxusnej jachty mu patria dve lietadlá Piper, 6-miestny Cheyenne s doletom 2 200 kilometrov v hodnote 750-tisíc dolárov a o niečo menej pohodlný Seneca pre štyri osoby s doletom kratším o tisíc kilometrov za 250-tisíc dolárov. Onedlho sa však chystá svoju flotilu rozšíriť o jet Cessna Citation Bravo, ktorej cena sa šplhá do stoviek miliónov korún. Kým pri menších vrtuľových lietadlách sa hodnota letovej hodiny pohybuje od 700 do 1 700 eur, pri prúdovej Cessne sa začína na troch tisícoch, teda asi stotisíc korún na hodinu.
Kollárova firma VIP AIR, sídliaca na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika, však okrem toho prevádzkuje ďalšie dve lietadlá. Sedemmiestny Beechcraft B200 Super King Air s doletom dva a pol tisíca kilometrov za 2,5 milióna dolárov, ktorý by mal podľa našich informácií patriť trojici podnikateľov, Michalovi Lazarovi, Alexejovi Beljajevovi a Vladimírovi Poórovi. čalším lietadlom z flotily VIP AIR je Cessna T303 Crusader. Vlastníkom tohto dvojmotorového vrtuľového lietadla za 250-tisíc dolárov bol donedávna predseda predstavenstva Technopolu Pavel Pávek, ktorý lietanie miluje. Sám je pilotom. Lietadlo však údajne pred časom predal americkému občanovi, spolumajiteľovi jednej zo slovenských esbéesiek.
Musí lietať:
Podľa odborníkov je lietadlo najdrahšie vtedy, keď stojí nečinne v hangári. Skrátka, aby sa oplatilo, musí lietať. Aj preto mnohí majitelia využívajú služby firmy, ktorá je registrovaným leteckým prevádzkovateľom, akým sú na Slovensku napríklad VIP AIR či Seagle Jet. Majiteľ lietadla sa potom nemusí starať takpovediac o nič. Len si krátko pred cestou naplánovať program v cieľovej destinácii. Prevádzkovateľ mu zabezpečí údržbu, pilotov, celý letový servis a ak si zákazník praje, čo sa väčšinou stáva, pretože tak sčasti kompenzuje náklady, zabezpečí prenájom jeho lietadla, ktoré by z hľadiska efektivity malo byť čo najviac vo vzduchu. Rovnakú filozofiu zastávajú napríklad aj finančníci z J&T, ktorí na svoje obchodné i súkromné výlety využívajú dva prúdové stroje, 7-miestnu Cessnu Citation Bravo s nákupnou cenou približne štyristo miliónov korún a o niečo väčší, 13-miestny jet strednej triedy Embraer Legacy 600 s doletom 6 000 kilometrov, kde sa cena začína pri šesťsto miliónoch korún. Majiteľom podobného Embraeru je napríklad saudskoarabský šejk Fahad Al Athel, zakladateľ Apollo Group John G. Sperling či spoločnosť Pepsi, pričom v celej Európe lieta približne 30 prúdových lietadiel Embraer. Ako Patrik Tkáč povedal pre jeden z českých denníkov, za zábavou často lieta do obľúbených európskych lyžiarskych stredísk, ktoré sa nachádzajú blízko veľkých miest s letiskami – Innsbruck, Sion, St. Moritz alebo Poprad. Jeho spoločník vo firme Ivan Jakabovič zase podľa našich informácií uprednostňuje more, často si zaletí na svoju jachtu kotviacu na Sardínii. Obaja však radi ohurujú okolie napríklad večerami v Paríži či Monaku, ktoré, ako sme sa dozvedeli, im učarilo natoľko, že si tam plánujú zaobstarať luxusnú vilu. Lietadlá však často využívajú aj na obchodné cesty napríklad medzi Bratislavou a Prahou alebo Moskvou, kde tiež rozvíjajú svoje investičné aktivity.
Minoritným spolumajiteľom jedného z lietadiel finančníkov z J&T
by mal byť podľa našich informácií aj ďalší zo žralokov Mario Hoffmann zo skupiny Istrokapitál. Prúdové stroje prevádzkuje pražská firma ABS Jets, ktorá má blízko k J&T. Systém funguje tak, že jeden alebo viac vlastníkov lietadla si stroj kúpi na lízing a my sa oň staráme. Robíme takzvaný manažment lietadla, vysvetlil v nedávnom rozhovore pre českú tlač Patrik Tkáč. Zabudol však spomenúť ďalšiu, nesporne obrovskú výhodu v prípade, ak lietadlo vlastníka prevádzkuje iný, oprávnený subjekt. Lety sa totiž v tomto prípade považujú za komerčné a nie privátne, čím klesajú daňové náklady v prípade nákupu paliva alebo náhradných dielov. Chuť vlastniť súkromné lietadlo, konkrétne Cessnu Citation Jet, určené na krátke až stredne dlhé trate s kapacitou 5 ľudí v hodnote približne sto miliónov korún, dostali aj podnikatelia Peter Roth a Juraj Miškov zo spoločnosti Seagle Jet. Je prvým prúdovým lietadlom so slovenskými imatrikulačnými znakmi. Ich firma okrem toho poskytuje lety na ďalších štyroch strojoch z česka a Rakúska. Do konca roka však plánujú kúpu jedného, alebo dvoch ďalších prúdových lietadiel. Pobyt vo vzduchu miluje aj šéf národniarov Ján Slota, ten sa však nenechá vyvážať profesionálnym pilotom, ale do kokpitu DA 42 Twin Star v cene takmer trinásť miliónov so silou 270 koní sadá pokojne sám. Oficiálnym majiteľom stroja je firma Slovben jeho černošského priateľa Georgea Gansého, vo všeobecnosti sa však hovorí, že lietadlo je jeho. Väčšiu flexibilitu spojenú s pristátím prakticky kdekoľvek uprednostnil podnikateľ Ivan Kmotrík, jeden z mála majiteľov súkromnej helikoptéry na Slovensku. Tmavomodrý vrtuľník so svietiacim nápisom Grafobal využíva predovšetkým na rýchle premiestňovanie medzi svojim luxusným rančom na Záhorí a Bratislavou. Zrejme sa chce vyhýbať zápcham v rannej špičke. Z jeho okolia sme sa však dozvedeli, že svoju helikoptéru využíva aj na obľúbené poľovačky. Dá sa doviezť blízko miesta odstrelu alebo jednoducho mieri z vrtuľníka. Kráľom medzi majiteľmi súkromných lietadiel v česku aj na Slovensku je však s najväčšou istotou najbohatší čech Petr Kellner, ktorý kontroluje holding PPF. Lieta totiž Rolls-Royceom medzi súkromnými jetmi, Gulstreamom G 500 približne za miliardu korún. Takéto lietadlá obľubujú najmä arabskí šejkovia. Vlastní ho od roku 2003 a je jedným z mála, ktorí náklady na prevádzku a údržbu nemusia znižovať prenajímaním. Lietadlo využíva výlučne sám s rodinou. Napríklad na dopravu do svojej rezidencie na jednom z karibských ostrovov.
Fotku vrtuľníka nájdete na: http://www.vrtulniky.sk/portal/ludia/jakub-lubellan/fotky2/
Nerozumiem, čo máte na mysli tým „stratil sa“…
Podle mne dostupnych informaci je Ecureuil 2 OM-IKM ve vlastnictvi Grafobal Group a provozuje jej EHC service.
Pani Mária Ďurčeková napísala pre Plus7dní:
„…Väčšiu flexibilitu spojenú s pristátím prakticky kdekoľvek uprednostnil podnikateľ Ivan Kmotrík, jeden z mála majiteľov súkromnej helikoptéry na Slovensku. Tmavomodrý vrtuľník so svietiacim nápisom Grafobal využíva predovšetkým na rýchle premiestňovanie medzi svojim luxusným rančom na Záhorí a Bratislavou. Zrejme sa chce vyhýbať zápcham v rannej špičke…“
Celý článok na: http://www.plus7dni.sk/plus7dni/vsimli-sme-si/snobi.html
Pekný deň.Vrtulnik OM-IKM „má hangár“ pravdepodobne na letisku v Košiciach.Na tomto vrtulníku som už letel a možem Vám povedať,že pilot je naozajstný blázon 🙂 Vrtulník využiva POLÍCIA SR na súkromné učely.
Pekny den a vsechno nejlepsi v novem roce. Hledate vrtulnik OM-IKM? Ano, uz ma konecne hangar. Jenom ze ne na Slovensku, ale u nas v Cechach v Hradci Kralove (oprava po havarii). Pan, ktery na OM-IKM letal to celkem presne nevystihl, ze pilot je blazen. Blazen neni, protoze by pravdepodobne neprosel zdravotni prohlidkou, ale neco jine. Kdyz budeme patrat po vrtulnicich OM-ARI, OM-ARM, OM-ARS, OM-FEH, OM-SIF a jeste R22 mel p. Studenic. Kde jsou, co se s nima stalo a kdo na nich letal pred tim, nez se stali letuneschopnymi? Tak se dostaneme vzdy ke stejne skupince lidi. Nejsou to blazni, ale hajzli! Zkusme se podivat na obchodni rejstrik SR, kolik firem zminovani neblazni zalozili a kde jsou ted ty firmy. Pan Kmotrik je jenom dalsi obet, dokavad to nezjisti a nepride jim na to.
Pro M.D.: Hustý! Létání není jenom pohádka.
Rozprávky, rozprávky, páni!
Informácie o vrtuľníku sú na stránke http://www.vrtulniky.sk/vrtulniky/slovensko/as-355n-ecureuil-2-om-ikm-5708/
Komentáre k havárii nájdete v článku http://www.vrtulniky.sk/2007/12/29/patrame-po-vrtulniku-as-355n-om-ikm/
Informácie o havárii nájdete na stránke http://www.vrtulniky.sk/letecke-nehody/havaria-as-355n-om-ikm-ubla-2007/
Snobi
30. marec 2007, 06:00
Raňajky v Bratislave, obed v St. Moritzi a večera v Monaku? Nijaký problém
Osobné privítanie od kapitána, žiadne čakanie v dlhých radoch na letisku, prívetivá stewardka, občerstvenie podľa požiadaviek klienta, diskrétnosť, no najmä nenahraditeľný pocit slobody. Komfort privátneho lietania si užíva čoraz viac bohatých Slovákov. riznávam, že je to čistý snobizmus, ale nemôžeme stále iba kontrolovať efektivitu nákladov, povedal nedávno spolumajiteľ investičnej skupiny J&T 33-ročný Patrik Tkáč, jeden z boháčov, ktorý si život bez súkromného lietadla nevie predstaviť. Mám pokazený víkend, keď si piloti vezmú voľno a ja si nemôžem zaletieť niekam na večeru. Väčšina smrteľníkov takúto vetu vysloví zo žartu. On ju myslí vážne.
Komfort za 50 miliónov:
Nie je však jediný, komu výška konta dovoľuje bez mihnutia oka utratiť desiatky miliónov korún na to, aby si, kedykoľvek má chuť, mohol zaletieť na pár hodín zalyžovať do Álp, vziať krásnu ženu na večeru do Paríža či stráviť popoludnie na svojej jachte kotviacej v niektorom z vychýrených európskych prístavov. Alebo absolvovať v jeden deň viacero obchodných rokovaní v rozličných krajinách. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa český hudobník a podnikateľ Martin Kratochvíl vozil vo vlastnom jednomotorovom lietadle, ktoré aj sám pilotoval. Aj slovenský herec Michal Dočolomanský ešte za bývalého režimu využíval na cesty po republike súkromné lietadlo. V tom čase išlo vskutku o vrchol luxusu, dnes by tým však už nikoho neohúrili. Trvalo síce desiatky rokov, kým sa zvyk cestovať vlastným lietadlom dostal od amerických ropných magnátov až do strednej Európy, v poslednom období však aj v našich končinách nevídane rýchlo rastie počet podnikateľov a špičkových manažérov, ktorí okrem komfortu súkromných letov prihliadajú aj na prestíž a obraz solventnosti v očiach obchodných partnerov.
Počet privátnych letov rastie dvojnásobne oproti bežnej komerčnej prevádzke, pričom na Slovensku je v súčasnosti registrovaných celkovo 514 súkromných lietadiel. Na Slovensku a v česku je približne tridsať ľudí, ktorí si môžu bez problémov kúpiť lietadlo. Ďalších niekoľko desiatok by ho mohlo spoluvlastniť a občas si ho prenajímať, odhadol Patrik Tkáč. Tvrdí, že ak si chce majiteľ lietanie naozaj užívať, na začiatku roka by si mal rovno odpočítať päťdesiat miliónov korún. Potom sa prestanem trápiť, či mám z Prahy do Bratislavy letieť, alebo ísť autom. Nemusíte zvažovať – keď si vezmem auto, za ušetrených dvestotisíc môžem mať pekné hodinky, hovorí o vynaložených sumách spojených s lietaním na súkromnom tryskáči. Menšie, ale zďaleka nie nízke čiastky na lietanie zatiaľ vynakladá podnikateľ Boris Kollár, ktorý si prúdové lietadlo ešte len plánuje zaobstarať. Zatiaľ lieta na turbovrtuľových. Okrem lyžiarskych stredísk alebo luxusnej jachty mu patria dve lietadlá Piper, 6-miestny Cheyenne s doletom 2 200 kilometrov v hodnote 750-tisíc dolárov a o niečo menej pohodlný Seneca pre štyri osoby s doletom kratším o tisíc kilometrov za 250-tisíc dolárov. Onedlho sa však chystá svoju flotilu rozšíriť o jet Cessna Citation Bravo, ktorej cena sa šplhá do stoviek miliónov korún. Kým pri menších vrtuľových lietadlách sa hodnota letovej hodiny pohybuje od 700 do 1 700 eur, pri prúdovej Cessne sa začína na troch tisícoch, teda asi stotisíc korún na hodinu.
Kollárova firma VIP AIR, sídliaca na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika, však okrem toho prevádzkuje ďalšie dve lietadlá. Sedemmiestny Beechcraft B200 Super King Air s doletom dva a pol tisíca kilometrov za 2,5 milióna dolárov, ktorý by mal podľa našich informácií patriť trojici podnikateľov, Michalovi Lazarovi, Alexejovi Beljajevovi a Vladimírovi Poórovi. čalším lietadlom z flotily VIP AIR je Cessna T303 Crusader. Vlastníkom tohto dvojmotorového vrtuľového lietadla za 250-tisíc dolárov bol donedávna predseda predstavenstva Technopolu Pavel Pávek, ktorý lietanie miluje. Sám je pilotom. Lietadlo však údajne pred časom predal americkému občanovi, spolumajiteľovi jednej zo slovenských esbéesiek.
Musí lietať:
Podľa odborníkov je lietadlo najdrahšie vtedy, keď stojí nečinne v hangári. Skrátka, aby sa oplatilo, musí lietať. Aj preto mnohí majitelia využívajú služby firmy, ktorá je registrovaným leteckým prevádzkovateľom, akým sú na Slovensku napríklad VIP AIR či Seagle Jet. Majiteľ lietadla sa potom nemusí starať takpovediac o nič. Len si krátko pred cestou naplánovať program v cieľovej destinácii. Prevádzkovateľ mu zabezpečí údržbu, pilotov, celý letový servis a ak si zákazník praje, čo sa väčšinou stáva, pretože tak sčasti kompenzuje náklady, zabezpečí prenájom jeho lietadla, ktoré by z hľadiska efektivity malo byť čo najviac vo vzduchu. Rovnakú filozofiu zastávajú napríklad aj finančníci z J&T, ktorí na svoje obchodné i súkromné výlety využívajú dva prúdové stroje, 7-miestnu Cessnu Citation Bravo s nákupnou cenou približne štyristo miliónov korún a o niečo väčší, 13-miestny jet strednej triedy Embraer Legacy 600 s doletom 6 000 kilometrov, kde sa cena začína pri šesťsto miliónoch korún. Majiteľom podobného Embraeru je napríklad saudskoarabský šejk Fahad Al Athel, zakladateľ Apollo Group John G. Sperling či spoločnosť Pepsi, pričom v celej Európe lieta približne 30 prúdových lietadiel Embraer. Ako Patrik Tkáč povedal pre jeden z českých denníkov, za zábavou často lieta do obľúbených európskych lyžiarskych stredísk, ktoré sa nachádzajú blízko veľkých miest s letiskami – Innsbruck, Sion, St. Moritz alebo Poprad. Jeho spoločník vo firme Ivan Jakabovič zase podľa našich informácií uprednostňuje more, často si zaletí na svoju jachtu kotviacu na Sardínii. Obaja však radi ohurujú okolie napríklad večerami v Paríži či Monaku, ktoré, ako sme sa dozvedeli, im učarilo natoľko, že si tam plánujú zaobstarať luxusnú vilu. Lietadlá však často využívajú aj na obchodné cesty napríklad medzi Bratislavou a Prahou alebo Moskvou, kde tiež rozvíjajú svoje investičné aktivity.
Minoritným spolumajiteľom jedného z lietadiel finančníkov z J&T
by mal byť podľa našich informácií aj ďalší zo žralokov Mario Hoffmann zo skupiny Istrokapitál. Prúdové stroje prevádzkuje pražská firma ABS Jets, ktorá má blízko k J&T. Systém funguje tak, že jeden alebo viac vlastníkov lietadla si stroj kúpi na lízing a my sa oň staráme. Robíme takzvaný manažment lietadla, vysvetlil v nedávnom rozhovore pre českú tlač Patrik Tkáč. Zabudol však spomenúť ďalšiu, nesporne obrovskú výhodu v prípade, ak lietadlo vlastníka prevádzkuje iný, oprávnený subjekt. Lety sa totiž v tomto prípade považujú za komerčné a nie privátne, čím klesajú daňové náklady v prípade nákupu paliva alebo náhradných dielov. Chuť vlastniť súkromné lietadlo, konkrétne Cessnu Citation Jet, určené na krátke až stredne dlhé trate s kapacitou 5 ľudí v hodnote približne sto miliónov korún, dostali aj podnikatelia Peter Roth a Juraj Miškov zo spoločnosti Seagle Jet. Je prvým prúdovým lietadlom so slovenskými imatrikulačnými znakmi. Ich firma okrem toho poskytuje lety na ďalších štyroch strojoch z česka a Rakúska. Do konca roka však plánujú kúpu jedného, alebo dvoch ďalších prúdových lietadiel. Pobyt vo vzduchu miluje aj šéf národniarov Ján Slota, ten sa však nenechá vyvážať profesionálnym pilotom, ale do kokpitu DA 42 Twin Star v cene takmer trinásť miliónov so silou 270 koní sadá pokojne sám. Oficiálnym majiteľom stroja je firma Slovben jeho černošského priateľa Georgea Gansého, vo všeobecnosti sa však hovorí, že lietadlo je jeho. Väčšiu flexibilitu spojenú s pristátím prakticky kdekoľvek uprednostnil podnikateľ Ivan Kmotrík, jeden z mála majiteľov súkromnej helikoptéry na Slovensku. Tmavomodrý vrtuľník so svietiacim nápisom Grafobal využíva predovšetkým na rýchle premiestňovanie medzi svojim luxusným rančom na Záhorí a Bratislavou. Zrejme sa chce vyhýbať zápcham v rannej špičke. Z jeho okolia sme sa však dozvedeli, že svoju helikoptéru využíva aj na obľúbené poľovačky. Dá sa doviezť blízko miesta odstrelu alebo jednoducho mieri z vrtuľníka. Kráľom medzi majiteľmi súkromných lietadiel v česku aj na Slovensku je však s najväčšou istotou najbohatší čech Petr Kellner, ktorý kontroluje holding PPF. Lieta totiž Rolls-Royceom medzi súkromnými jetmi, Gulstreamom G 500 približne za miliardu korún. Takéto lietadlá obľubujú najmä arabskí šejkovia. Vlastní ho od roku 2003 a je jedným z mála, ktorí náklady na prevádzku a údržbu nemusia znižovať prenajímaním. Lietadlo využíva výlučne sám s rodinou. Napríklad na dopravu do svojej rezidencie na jednom z karibských ostrovov.