Regulačný rámec EÚ pre UAS: Praktické dôsledky kategórií prevádzky

Prevádzka bezpilotných lietadiel

Prevádzka bezpilotných lietadiel (UAV) v Európskej únii je založená na rizikovo orientovanom rámci, ktorý rozlišuje tri kategórie: otvorenú (open), špecifickú (specific) a certifikovanú (certified). Každá kategória prináša odlišné povinnosti pre operátorov, diaľkových pilotov i výrobcov, od registrácie a kvalifikácie cez technické požiadavky dronov (CE a triedy C0–C6) až po postupy hodnotenia rizík (SORA) a štandardizované scenáre (STS). Nasledujúce kapitoly systematicky vysvetľujú právny rámec a praktické dôsledky jednotlivých kategórií pre prax.

Právny rámec a základné princípy

Jadrom úpravy sú dve nariadenia: Implementačné nariadenie (EÚ) 2019/947 o pravidlách a postupoch prevádzky UAS a Delegované nariadenie (EÚ) 2019/945 o technických požiadavkách a triedach UAS. Spoločne definujú kategórie prevádzky, povinnosti operátorov, požiadavky na diaľkových pilotov, triedy C0–C6 a podmienky priamej diaľkovej identifikácie (DRI/Remote ID). V praxi je užitočné používať Easy Access Rules (EASA), ktoré konsolidujú texty predpisov vrátane AMC/GM.

Otvorená kategória: nízke riziko a podkategórie A1/A2/A3

Otvorená kategória pokrýva väčšinu rekreačných a časť komerčných letov s nízkym rizikom. Je rozdelená na podkategórie A1, A2 a A3, ktoré sa líšia povolenou blízkosťou k osobám a technickými parametrami dronu (trieda C0–C4). Od 1. januára 2024 platia plné požiadavky vrátane triednych označení a DRI pre relevantné triedy.

• A1: lety nad osobami (nie nad zhromaždeniami), typicky s dronmi C0 (<250 g) alebo C1. Požadovaná je registrácia operátora a základná príprava pilota (A1/A3).
• A2: lety v blízkosti osôb s dronmi C2, s povinnou rozšírenou teoretickou skúškou (A2) a udržiavaním minimálnych vzdialeností (alebo „nízkorýchlostného režimu“ podľa manuálu).
• A3: lety ďaleko od osôb a obývaných oblastí s dronmi C2–C4 alebo tzv. „legacy“ bez triedneho označenia; po skončení prechodných období môžu staršie drony bez Cx lietať len v A3 (s výnimkou <250 g).

Praktické dôsledky: (i) výber podkategórie determinuje, aký dron smiete použiť a aké školenie potrebujete; (ii) v mnohých prípadoch je povinná priama diaľková identifikácia (DRI) a geo-awareness; (iii) pre drony bez triedy (zakúpené pred 1. 1. 2024) sa uplatňujú prísnejšie limity (najmä A3).

Technické triedy C0–C6 a označovanie výrobkov

Delegované nariadenie (EÚ) 2019/945 zavádza triedy C0 až C6, ktoré určujú technické funkcie (napr. hmotnostné limity, DRI, geo-awareness, maximálne rýchlosti či „nízkorýchlostný režim“) a tým aj použiteľnosť dronu v podkategóriách A1–A3 alebo v STS. Správne class identification labels (CIL) sú kľúčové pre legálne zaradenie do režimu; od roku 2024 sa dôrazne vyžaduje triedne označenie pre otvorenú kategóriu a triedy C5/C6 pre STS.

Registrácia operátora a spôsobilosť diaľkového pilota

V otvorenej kategórii sa operátor UAS registruje v štáte svojho pobytu/sídla. Diaľkový pilot v A1/A3 absolvuje online výcvik a test; pre A2 je povinná rozšírená skúška. Certifikáty spôsobilosti v otvorenej kategórii spravidla platia 5 rokov a sú uznávané naprieč členskými štátmi (vzájomné uznanie).

Špecifická kategória: stredné riziko a tri „cesty“ (STS, PDRA, SORA)

Špecifická kategória pokrýva operácie mimo rozsahu otvorenej kategórie, no nevyžadujúce režim certifikovanej kategórie. Operátor volí z troch hlavných ciest:

1. Štandardné scenáre (STS-01/STS-02) – deklaratívny režim (bez individuálneho autorizovania), ale za cenu prísne definovaných podmienok. STS vyžadujú drony s triedou C5 (STS-01) resp. C6 (STS-02).
2. Predefined Risk Assessment (PDRA) – EASA zverejňuje vopred definované hodnotenia rizík (napr. PDRA-S01/S02 funkčne podobné STS, ale bez nutnosti C5/C6), na základe ktorých žiadate o operational authorisation.
3. Individuálna SORA (Specific Operations Risk Assessment) – plná metodika JARUS/EASA, ktorú od jesene 2025 EASA aktualizovala na verziu SORA 2.5 (implementovanú do AMC/GM). Tá prináša spresnenia mitigácií a dokumentačných nárokov; prebiehajú prechodné mechanizmy v členských štátoch.

Praktické dôsledky: (i) s triedami C5/C6 je STS rýchla cesta (len deklarácia), (ii) bez C5/C6 zvyčajne využijete PDRA-S01/S02 alebo plnú SORA, (iii) aktualizácia na SORA 2.5 znamená revíziu vašich šablón (ConOps, mitigácie, OM).

LUC (Light UAS Operator Certificate): samopovoľovanie vyspelých operátorov

LUC je voliteľné organizačné oprávnenie pre skúsených operátorov v špecifickej kategórii. Po preukázaní systémov riadenia bezpečnosti a kompetencií môže držiteľ získať privilegium samopovoľovať určité operácie bez predchádzajúcej autorizácie úradu. Požiadavky na LUC sú v Časti C nariadenia 2019/947; držiteľ LUC je zároveň považovaný za registrovaného operátora.

Certifikovaná kategória: najvyššie riziko a „takmer ako pilotované lietanie“

Certifikovaná kategória je určená pre operácie s najvyšším rizikom (napr. preprava osôb – budúce air taxi –, nebezpečný náklad, lety nad zhromaždeniami osôb s vysokými SAIL). Vyžaduje sa certifikácia UAS (EASA), prevádzkovateľa a v niektorých prípadoch aj licencovanie pilota; prístup a úroveň bezpečnosti sú blízke pilotovanému letectvu. Regulačný rámec sa priebežne spresňuje a nadväzuje aj na úpravy počiatočnej letovej spôsobilosti UAS.

Vplyv termínov 2024–2025: koniec prechodov a harmonizácia

Od 1. januára 2024 skončili kľúčové prechodné režimy v otvorenej kategórii; triedne označenie a priama diaľková identifikácia vstúpili do plnej účinnosti podľa 2019/945 (s výnimkami pre <250 g a vybrané legacy prípady v A3). V špecifickej kategórii prechádzajú členské štáty na jednotné európske STS a SORA 2.5; niektoré národné deklarácie (napr. STS-ES) majú obmedzenú dobehovú platnosť do konca 2025.

Čo to znamená v praxi pre operátora

• Výber kategórie podľa rizika a scenára: jednoduché snímkovanie v exteriéri často spadá do A1/A3; prácu v zastavanom území alebo s BVLOS zvážte cez STS, PDRA alebo SORA.
• Výber a nákup dronu: pre otvorenú kategóriu preferujte drony s jasným C0–C4 štítkom a EÚ deklaráciou zhody; pre STS sledujte dostupnosť platných C5/C6 platforiem alebo použite PDRA ako premostenie.
• DRI a geo-awareness: overte implementáciu DRI a geovedomia podľa triedy; pri legacy platformách zvážte dodatočný DRI modul.
• Školenie a udržiavanie kvalifikácie: plánujte revalidáciu certifikátov (5 rokov v open/STS) a pripravte špecifické školenia pre SORA/PDRA; uznávanie medzi štátmi znižuje duplicitu.
• Dokumentácia a procesy: aj v STS musíte mať vyhlásenie operácií, príručku a postupy; pri PDRA/SORA očakávajte úplný ConOps, analýzu rizík a dôkazy mitigácií (strategické/taktické).
• LUC ako investícia: pre flotily a opakované misie zvážte LUC, ktoré skracuje lead time povolení a zvyšuje autonómiu plánovania.

Špecifiká a hraničné situácie

• Operácie nad zhromaždeniami osôb: otvorená kategória to neumožňuje; smeruje to do špecifickej/certifikovanej kategórie s výrazne prísnejšími podmienkami.
• BVLOS: typicky vyžaduje špecifickú kategóriu (STS-02 alebo PDRA/SORA) a komunikačné/pozorovacie mitigácie podľa úrovne rizika.
• „Staršie“ (legacy) drony bez Cx: po roku 2024 obvykle len režim A3; komerčné lety v meste s nimi vyžadujú špecifickú kategóriu a autorizáciu.
• Národné prechody: historické národné STS mohli dobiehať do konca 2025; nové deklarácie sa spravidla riadia už európskymi STS. Sledujte pokyny vášho úradu civilného letectva.

Dôsledky pre výrobcov a integrátorov

Výrobcovia musia zabezpečiť súlad s 2019/945, správne triedne označenie (C0–C6), CE, priloženú EÚ deklaráciu zhody (s serial number) a implementáciu DRI pre triedy, kde je povinné. Integrátori/predajcovia v EÚ nesú zodpovednosť za to, aby koncovým zákazníkom ponúkali produkty s platným triednym označením pre avizované použitie (open/STS).

Bezpečnostné a prevádzkové minimum naprieč kategóriami

• Maximálna výška v otvorenej kategórii je spravidla 120 m AGL (ak miestny AIP/NOTAM/U-space neustanoví inak).
• Vždy rešpektujte geo-fencing/geo-awareness, no právne záväzné sú publikované obmedzenia v leteckých informáciách vášho štátu.
• Poistné krytie zodpovednosti, ochrana osobných údajov a individuálne pravidlá prevádzkovateľov infraštruktúr (letiská, prístavy, priemyselné areály) ostávajú mimo leteckých predpisov, ale sú prakticky rozhodujúce.

Odporúčaný postup výberu „cesty“ pre misiu

1. Definujte kontext (miesto, blízkosť osôb, hustota zástavby, výška, VLOS/BVLOS, dynamické obmedzenia, dátové odkazy).
2. Skúste A1/A2/A3 – ak kontext vyhovuje, investujte do dronu s príslušnou triedou (C0–C2) a do školení.
3. Ak nestačí open – zhodnoťte STS (ak máte/plánujete C5/C6) vs. PDRA (ak platforma nie je C5/C6), prípadne plnú SORA pre neštandardné misie.
4. Pre opakované a rôznorodé misie – zvažujte LUC pre skrátenie cyklov schvaľovania.

Rozdelenie na otvorenú, špecifickú a certifikovanú kategóriu umožňuje pružne škálovať bezpečnostné požiadavky podľa rizika. Praktický dopad pre operátora spočíva v správnej voľbe cesty (A1/A2/A3 vs. STS/PDRA/SORA), v technickej zhode platformy (C0–C6, DRI) a v udržanom compliance s aktuálnymi AMC/GM (SORA 2.5). Dobre navrhnuté procesy, dokumentácia a školenia skrátia čas k nasadeniu a znížia riziko nezhody pri kontrolách dozoru.