Medzinárodné podnikateľské stratégie predstavujú také podnikateľské stratégie, ktoré presahujú hranice štátu alebo krajiny. Vychádzajú zo základných typov podnikových stratégií. Medzinárodné podnikanie zahŕňa tieto kroky:
- príprava na medzinárodné podnikanie
 - vstup do medzinárodného podnikateľského prostredia
 
Príprava na medzinárodné podnikanie
Príprava na medzinárodné podnikateľské stratégie vyžaduje:
- zohľadnenie odlišností (zvykov, potrieb spotrebiteľov, hybné sily, formy distribúcie, intenzita konkurencie),
 - venovanie pozornosti osobitostiam medzinárodného podnikania (nákladové rozdiely medzi krajinami, kolísanie menových kurzov, hospodárska politika hostiteľskej krajiny a formy medzinárodnej konkurencie.)
 
Vstup do medzinárodného podnikateľského prostredia
Dôvody pre vstup a pôsobenie v medzinárodnom podnikateľskom prostredí sú:
- vyhľadávanie nových trhov
 - dosahovanie nižších nákladov pri podnikaní v zahraničí
 - získanie prístupu k prírodným zdrojom surovín v iných krajinách
 
Fázy rozvoja medzinárodného podnikania
Ellis a D. Williams identifikovali 4 fázy rozvoja medzinárodného podnikania:
- obmedzený trhový národný priestor,
 - vstup na medzinárodný trh,
 - medzinárodný regionálny trh a
 - celosvetový trh.
 
Prechod cez fázy nemusí byť jednosmerný a môžu sa niektoré preskočiť.
- obmedzený trhový národný priestor – neobchoduje pravidelne so zahraničím – príležitostný export – lokálna trhová orientácia prevláda v malých a stredných podnikoch
 - vstup na medzinárodný trh a rozvoj medzinárodnej prítomnosti – kritickým bodom je udržanie sa na medzinárodnom trhu, pretože vrastá rozsah a zložitosť organizácie a zvyšuje sa úroveň podnikateľského rizika. Mnoho výrobných podnikov robí tak, že vyrába doma a exportuje cez distributérov a agentov. Alebo si vytvára vlastnú pobočku na priamy predaj a marketing na medzinárodnom trhu. Pod rozvojom medzinárodnej prítomnosti si predstavujeme prechod od exportu k výrobe umiestnenej v zahraničí.
 - medzinárodný regionálny trh – ak podnik vníma celý región ako celok bez národných rozdielov, uskutočňuje koordinovanú medzinárodnú regionálnu stratégiu. Sústreďuje sa na tri hlavné oblasti svetového hospodárstva:
- NAFTA – North American Free Trade Area
 - EÚ – Európska únia
 - východná Ázia a južné Tichomorie
 
 - celosvetový trh – celosvetový konkurent pôsobí na všetkých hlavných svetových trhoch a nachádza sa v konečnej fáze rozvoja medzinárodného podnikania. Problémom je obsluha. Jednu krajnosť predstavuje zásobovanie prostredníctvom exportu z domácej výrobnej základne. Opačnú krajnosť predstavuje podnik, ktorý je rozmiestnený v mnohých krajinách sveta.
 
Faktory determinujúce a spoluvytvárajúce konkurenčnú výhodu
Konkurenčná výhoda národov podľa Michaela Portera:
- výrobné faktory – faktory: pracovná sila, suroviny alebo infraštruktúra;
 - podmienky dopytu – nároční domáci spotrebitelia nútia domáce podniky k výrobe vysoko kvalitných ale cenovo prístupných výrobkov. Tieto podniky, ktoré uspejú sú schopné konkurovať aj za hranicami krajiny;
 - príbuzné a podporné odvetvia – prítomnosť alebo absencia domácich dodávateľských a príbuzných odvetví, ktoré sú medzinárodne konkurencieschopné.
 - stratégie, organizačné štruktúry a súperenie – národné podmienky stanovujú, ako sa vytvárajú, organizujú a riadia podniky a aká je povaha domáceho súperenia.
 
Čím viac je charakter jednotlivých vrcholov kosoštvorca priaznivejší pre podnik, tým lepšie sú jeho vyhliadky uspieť v medzinárodnej konkurencii a tým pravdepodobnejšie získa udržateľnú konkurenčnú výhodu.
4 fázy rozvoja konkurencie
Porter tiež usudzuje, že národy prechádzajú cez 4 fázy rozvoja konkurencie (4 hybné sily):
- hybná sila sú výrobné faktory – domáce odvetvia čerpajú výhodu zo základných výrobných faktorov. Postup krajiny do ďalšej fázy je spojený s transferom vyspelej technológie z hospodársky rozvinutých do menej rozvinutých krajín,
 - hybná sila sú investície – zahraničné technológie a metódy sú nielen používané, ale aj zdokonaľované. Konkurenčné výhody vyplývajú zo zdokonaľovania základných VF, vylepšovania stratégií, OŠ a metód konkurovania,
 - hybná sila sú inovácie – v tejto fáze podniky nielen preberajú a zdokonaľujú technológie z iných krajín, ale vytvárajú aj skutočne nové inovácie.
 - hybná sila je bohatstvo – hybnou silou je bohatstvo nahromadené v predchádzajúcich fázach. Táto fáza napokon vedie k hospodárskemu poklesu so stratou konkurenčnej výhody.
 
