Právo a morálka

Právo

• subjektívna možnosť subjektu konať spôsobom aprobovaným právnou normou a domáhať sa ochrany tohto oprávnenia (right)
• usporiadaný súbor právnych noriem platných na určitom území – právny poriadok (law)

Pojmové znaky práva

• všeobecná záväznosť
• štátom stanovená alebo uznaná forma
• štátne donútenie
• obsahová nerozporuplnosť
• dynamika
• stabilita
• nástroj riešenia sociálnych konfliktov a cielených zmien

Vzťah práva a morálky

• právo by malo odrážať hodnoty spoločnosti a pohľad spoločnosti na to, čo je správne a čo nie
• najdôležitejšie normatívne systémy: právo a morálka, ktoré môžu:

1. sa zhodovať
2. byť v rozpore (interrupcie)
3. právo môže byť morálne indiferentné (dopravné predpisy)

Rozdiely medzi právom a morálkou

1. monizmus práva = právo je v spoločnosti len jedno
2. rozdielny systém sankcií a odmien za želateľné a neželateľné správanie

Vzťah práva a spoločnosti

1. prirodzenoprávna teória
   • právo nie je len to, čo je v zákonníkoch ale každému človeku je daná predstava čo je dobré a čo zlé a je nezávislé od toho, čo je zachytené v zákonníkoch
   • Aristoteles: etika Nikomachova
   • Sv. Tomáš Akvinský
   • Norimberský proces, právne zdôvodnenie revolúcie
2. pozitívnoprávna teória
   • právom je len to, čo je písané v zákonníkoch
   • Berghbohm

Druhy systémov práva

Vnútroštátne právo

• verejné = v záujme štátu
  • subordinácia : štát môže nanútiť svoju vôľu iným subjektom (daňová povinnosť)
  • štát a jeho orgány môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje
  • kogentné normy: subjekt nemôže svojou vôľou zmeniť
• súkromné = v záujem jednotlivca
  • koordinácia: rovnosť
  • princíp legality: čo nie je zakázané je dovolené
  • dispozitívne normy: subjekty môžu svojou vôľou zmeniť
• procesné = stanovuje postup, akým je zabezpečená ochrana a vynútenie

Medzinárodné právo

• práva rovných subjektov
• ústava SR článok 7 odsek 5 = nadradené je vnútroštátne s výnimkou ľudských práv, kedy je nadradené medzinárodné právo
• subjekty: štát, medzinárodné organizácie (Červený kríž), Svätá stolica, povstalecké hnutia

Právo európskych spoločenstiev

• základ v 3 zmluvách: ESUO 1951 – montánna únia (prapočiatok EÚ), Parížska zmluva
• 18. 4. 1951 o založení ESUO, Rímske zmluvy, EURATOM 1957, Maachstrická zmluva 1992, Lisabonská
• primárne právo = zakladajúce zmluvy
• sekundárne právo = akty orgánov únie, nariadenia a smernice, rozhodnutia, odporúčania, stanoviská európske právo aplikujú : súd prvého stupňa, európsky súdny dvor

Veľké právne systémy

• kontinentálny: francúzsky, nemecký, rakúsky, škandinávsky
  • zakladá sa na písaných zákonníkoch
• anglo- americký
  • common law (všeobecné právo), case law (právo vzniknuté z jednotlivých prípadov)
  • základom boli precedenty = prípad riešený v minulosti vytvára základy pre riešenie rovnakých budúcich prípadov
• náboženské
  • šaríja (arabské a islamské štáty), základným dokumentom je Korán
  • halacha (Židia, Izrael), vychádza z Tóry
  • hinduistické právo (kastovný systém)

Pramene práva

1. formálne: Zbierka zákonov
2. normatívne právne akty = všetky právne predpisy, ktoré sú zverejnené v zbierkach, ústavné a obyčajné zákony, vyhlášky, výnosy, opatrenia
3. precedens = zásada stare decidis – zotrvať na dohodnutom
4. obyčajové = uplatňuje sa v anglo-americkom systéme práva
   • britské: spred roku 1189
   • uhorské: Štefan z Vrbovca – Tripartitum 1514
   • na Slovensku sa už nepoužíva, bolo do roku 1950
   • znaky: dlhodobé používanie a presvedčenie, že dané právo je nevyhnutné a spravodlivé
5. normatívne zmluvy
   • na SR kolektívne zmluvy + recipované medzinárodné zmluvy
   • materiálne: všetky spoločenské podmienky, ktoré vedú k vzniku práva

Právne normy

Právna norma je pravidlo správania sa vyjadrené v štátom stanovenej forme a jeho dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou

Špecifické znaky právnej normy

• všeobecná záväznosť
• regulatívnosť – reguluje správanie sa subjektov

Štruktúra právnych noriem

1. hypotéza
2. dispozícia
3. sankcia

Druhy právnych noriem

• verejnoprávne (trestné právo)
• súkromnoprávne (normy občianskeho práva)
• hmotnoprávne (určujú práva a povinnosti)
• procesnoprávne (určujú formálny postup na uplatnenie týchto práv)
• kogentné (neumožňujú subjektom odchylne upraviť svoje oprávnenia
• dispozitívne (umožňujú subjektom upraviť si svoje oprávnenia)
• finálne/blanketové (čistá právna norma = pôvodná právna norma nie je ešte vydaná)

Platnosť právnych noriem

• po formálnej stránke boli splnené všetky požiadavky späté s jej vydaním a norma sa stala súčasťou právneho poriadku
• Platnosť je predpokladom účinnosti.

Účinnosť právnej normy

• z právnych noriem vyplývajú pre jej adresátov práva a povinnosti
• medzi platnosťou normy a jej účinnosťou je legizvačná lehota (prázdniny zákona) nie je účinný ale platný

Retroaktivita právnej normy

= spätné pôsobenie práva

• nepravá
• pravá
• absolútny zákaz prijatia retroaktívnych zákonov je v USA (1. článok Ústavy)
• relatívny zákaz je v SR (článok 50, odsek 6 Ústavy)

Právna norma má:

1. priestorová spôsobilosť – vymedzenie územia, na ktorom právna norma reguluje správanie sa subjektov
2. osobná pôsobnosť – vymedzenie okruhov osôb, na ktoré sa vzťahuje právna norma (vyňatie osoby na základe imunity – poslanci, sudcovia)

exempcia = vyňatie určitých osôb z jurisdikcie nášho štátu (diplomati) – exteritoriálne osoby

Teória štátu

• 12 000 rokov pred n. l.
• vzniká neolitická revolúcia
• vznik miest, postupná deľba práce, vyčlenili sa osoby, ktoré začali organizovať spoločnosť a zaoberať sa mocou

Základné znaky štátu

• štátna moc = schopnosť určovať správanie sa ľudí
• suverenita = nezávislosť štátnej moci
  • vnútorná – Alžírsky rozvrat, občianska vojna v Libanone
  • vonkajšia – začiatok druhej svetovej vojny Poľsko
• štátne občianstvo = narodením získať po svojich rodičoch

Štátne územie možno získať:

• prvotným spôsobom – prvotná okupácia
• prírastkom územia – Holandsko – vysušovaním
• odvodené územie – USA 1867 = Aljaška; Veľká Británia = vydržaním Falklandské ostrovy

Štátne územie tvorí: suchozemský povrch, pobrežné vody, lode, lietadlá, diplomatické misie
štátne občianstvo = právny vzťah medzi štátom a obyvateľom (narodením, počas života – naturalizácia)

Forma štátu

• monokracia = vláda jednej osoby, monarchia
  • absolutistická (Ľudovít XIV.)
  • konštitučná monarchia
  • diktatúra
• demokracia = vláda ľudu
  • priama – referendum (prejav)
  • nepriama – zastupiteľská – prejavom sú voľby do NRSR; slobodné voľby

Volebné právo

• všeobecné – každý má právo voliť
• rovné – každý má len jeden hlas
• priamosť
• tajnosť

Základné delenie štátnej moci

• zákonodarná (NRSR)
• súdna (Najvyšší súd)
• výkonná (vláda SR)

Ústava SR

Ústava SR je tuhá = je ju možné meniť len ústavným zákonom, je nutné splniť prísnejšie podmienky ako pri obyčajnom zákone. Ústava SR je písaná = len jeden dokument. Ústava Slovenskej republiky je republikánska = lebo zakotvuje parlamentnú formu vlády. Najstaršia písaná je Francúzska Ústava, 1791. Ústava Slovenskej republiky má 9 hláv a 156 článkov:

1. hlava – Základné ustanovenia
2. hlava – Základné práva a slobody
3. hlava – Hospodárstvo SR
4. hlava – Územná samospráva
5. hlava – Zákonodarná moc
6. hlava – Výkonná moc
7. hlava – Súdna moc
8. hlava – Prokuratúra SR (ombudsman)
9. hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia

Základné funkcie ústavy

1. právna funkcia: vymedzuje princípy tvorby právnych predpisov
2. stabilizačná funkcia: vymedzuje základné prvky spoločnosti
3. dynamická funkcia: ústava reaguje na zmeny v spoločnosti
4. politická funkcia: vymedzuje fungovanie politickej moci – princíp riadnych volieb
5. kultúrna funkcia: ústava je vyjadrením kvality a kultúry spoločnosti

Základné práva a slobody

• snažia sa o vytvorenie tzv. liberálneho štátu – vymedzenie priestorov, kde štát nemá pôsobnosť
• demokratický štát – poskytnutie možnosti podieľať sa na správe vecí verejných (Základ)
• sociálny štát – štát poskytuje rôzne plnenia sociálneho charakteru
• prvá úprava základných práv a slobôd – Listina základných práv a slobôd Ústavný zákon č. 21/1991 Zb.

Ľudské práva rozdeľujeme na:

• osobné práva a slobody = chránia človeka ako ľudskú bytosť – právo na život – tzv. 1. generácia ľudských práv, vznikli počas francúzskej revolúcie
• politické práva = podmieňujú život človeka v občianskej spoločnosti – petičné právo (žiadať vysvetlenia od štátnych orgánov)
• hospodársko-sociálno-kultúrne práva = súvisia so sociálnou funkciou štátu
• 2. generácia ľudských práv (Nemecko), právo národnostných menšín a etnických skupín – právo na ochranu ŽP, na súdnu a inú právnu ochranu
• 3. generácia ľudských práv

Generácie ľudských práv

1. generácia – v 18- storočí počas Francúzskej revolúcie
   • právo na život, rovnosť a slobodu
   • štát sa určitých činností zdrží
2. generácia – po druhej svetovej vojne
   • právo na prácu, primerané zabezpečenie v starobe (nezamestnanosti)
   • štát na zachovávanie týchto práv musí niečo konať
3. generácia – v 70-tych rokoch
   • právo národov na sebaurčenie

Ochrana ľudských práv

1. celosvetová zabezpečovaná na pôde OSN, prijala dokument deklarácie ľudských práv 12. decembra 1948
2. regionálna v EÚ je založená na Rade Európy, dokument Európsky dohovor o ľudských právach, 1950. Ľudské práva chráni Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Podmienky domáhania sa ochrany práv v Štrasburgu

1. vyčerpanie všetkých vnútroštátnych prostriedkov na nápravu
2. sťažnosť Európskemu súdu poslaná v 6 mesačnej lehote po rozhodnutí posledného orgánu
3. zlučiteľnosť sťažnosti s európskym dohovorom
4. podmienkou nie je písomná forma žiadosti, právne zastúpenie, môže byť podaná aj v úradnom jazyku (slovenčina)

Štátne zriadenie

Existujú 3 formy štátneho zriadenia:

1. unitárny štát – nedelí sa na časti ale len na správne jednotky (SR, ČR, Poľsko)
2. federácia – typ zloženého štátu, územie sa skladá z územných celkov, ktoré majú znaky štátu. Z hľadiska medzinárodného práva je federácia jeden štát (USA, Nemecko)
3. konfederácia – voľné spojenie suverénnych štátov. Členské krajiny si zachovávajú suverenitu (Švajčiarsko)

Štátne symboly

Považuje ich za vonkajšie prejavy štátnosti, majú vonkajší charakter. Určuje ich Ústava SR a Zákon o štátnych symboloch upravuje ich spôsoby používania. Štátne symboly sú:

• štátny znak
• štátna vlajka
• štátna pečať
• štátna hymna

Forma vlády

Forma vlády vyjadruje štruktúru najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich tvorby ale aj vzájomné vzťahy medzi nimi. Rozlišujeme:

• prezidentskú formy – USA, Rusko, Francúzsko
• parlamentná forma – SR, ČR, Poľsko
• systém vlády zhromaždení

Zákonodarná moc SR

• NRSR – Národná rada Slovenskej republiky
• ústavodarná, zákonodarná funkcia
• kontro