Multinacionálna korporácia
Jednou z prvých definícií multinacionálnej korporácie bolo nasledovné vymedzenie OECD: multinacionálne korporácie sú spoločnosti alebo jednotky, ktorých vlastníctvo je súkromné, štátne alebo zmiešané, ktoré sú založené v rôznych krajinách a vzájomne prepojené tak, že jedna alebo viac z nich môže vyvíjať významný vplyv na činnosť druhých, zvlášť s ohľadom na spoločné využívanie znalostí a zdrojov.
Znaky multinacionálnej korporácie
Za základné znaky multinacionálnej korporácie z ekonomického pohľadu možno považovať
- fyzické umiestnenie organizačných jednotiek vzniknutých v druhej krajine,
 - možnosť materskej spoločnosti vyvíjať voči zahraničným organizačným jednotkám rozhodujúci vplyv,
 - možnosť spoločného využívania a prelievania zdrojov.
 
Formy multinacionálnych korporácií
Z organizačného právneho hľadiska majú multinacionálne korporácie obvykle formu akciovej spoločnosti a holdingovú štruktúru. Z hľadiska riadenia môže mať holding podobu finančného, resp. čistého holdingu, keď:
- materská spoločnosť vystupuje iba ako riadiaci článok, rozhoduje o strategických záležitostiach, najmä o strategických investíciách, riadi a kontroluje finančné toky v rámci holdingu, ale nezaoberá sa výkonnou prevádzkovou činnosťou
 - dcérske spoločnosti často podnikajú v rôznych vzdialenejších oboroch (konglomerát)
 
Ak materská spoločnosť sama vykonáva vedľa riadenia holdingu vlastnú prevádzkovú činnosť, prípadne poskytuje svojim dcérskym spoločnostiam ďalšie služby ako napr. centrálny nákup, riadenie logistických procesov atď. – hovoríme o tzv. riadiacom, resp. kombinovanom holdingu. Dcérske spoločnosti sú v tomto prípade obyčajne vytvárané v rovnakom alebo príbuznom obore.
Transnacionálna korporácia
Transnacionálnou korporáciou sa obvykle rozumie určité rozvinuté štádium MNC, ktoré je charakteristické uplatňovaním globálnej podnikateľskej stratégie, organizácie a riadenia. Spoločnosť v tomto štádiu chápe svet ako jeden trh.
Formy vstupu na zahraničný trh
Podľa kapitálovej náročnosti rozlišujeme nasledovné formy vstupu na zahraničný trh:
- priamy a nepriamy export a import tovaru a služieb
 - medzinárodný pohyb know-how
 - kapitálový vstup na zahraničný trh formou priamych zahraničných investícií
 
Nepriamy export a nepriamy import
- podnikateľský subjekt sa zapája do medzinárodného podnikania prostredníctvom iných obchodných firiem v tuzemsku,
 - podnikateľský subjekt prichádza do styku so zahraničným trhom iba nepriamo a sám žiadne zahraničné obchodné operácie neuskutočňuje.
 
Priamy export a priamy import
Priamy export a priamy import sa môže sa realizovať priamo so zahraničným subjektom, najčastejšie sú nasledovné typy týchto zmlúv:
- zmluva o výhradnom predaji – dodávateľ sa zaväzuje, že nebude v určitej oblasti dodávať tovar inej osobe ako odberateľovi, t. j. výhradnému predajcovi
 - zmluva o obchodnom zastúpení – obchodný zástupca sám neuzatvára kúpnu zmluvu, ale zaisťuje príležitosti k uzatvoreniu zmluvy, môže ísť o jednorazové sprostredkovanie alebo o dlhodobé obchodné zastupovanie,
 - zmluva komisionárska zmluva – komisár zariaďuje pod vlastným menom pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa mu zaväzuje za túto obchodnú záležitosť zaplatiť úplatu,
 - piggybacking – veľká a zavedená (zabehnutá) firma dáva za úplatu menším firmám spravidla z rovnakého odboru podnikania k dispozícii svoje zahraničné distribučné kanály.
 
Medzinárodný pohyb know-how
- predstavuje situáciu kedy je subjektu v druhej krajine poskytnuté na zmluvnej báze určité know-how,
 - medzi najbežnejšie formy patria:
 - licenčné zmluvy k predmetom priemyselného vlastníctva – predmetom zmluvy je súhlas k užívaniu nehmotného statku, ide obvykle o know-how chránené patentom, chránený vzor, copyright,
 - franšízing – poskytovateľ franšízy umožňuje príjemcovi používať pre vedení podniku (napr. svoje logo, svoju obchodnú značku, výrobkový rad) a nadobúdateľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvne stanovenú odmenu,
 - zmluva o riadení – predmetom je poskytnutie riadiacich znalostí a špičkových manažérov obyčajne na dobu určitú a na zmluvnom základe,
 - zušľachťovací styk – OPT (outward processing traffic) – podnikateľský subjekt zaisťuje s využitím technického a organizačného know-how zahraničného príkazcu určitú subdodávku.
 
Zahraničné investície
Kapitálový vstup na zahraničný trh formou zahraničných investícií môže mať podobu:
- investícií na zelenej lúke – kapitálové vstupy, kde zahraničný investor je jediným spoločníkom a má výlučné právomoci,
 - akvizície – prevzatie existujúceho tuzemského podniku,
 - fúzie – zlúčenie alebo splynutie podnikov,
 - uzatvorenie dohody o spoločnom podniku – joint venture – s domácim subjektom,
 - získanie majetkového podielu v domácom podniku.
 
